V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. 

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
     osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. (Mt 11, 6)

Aký dobrý je Boh voči statočným, *
    Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
    takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
    keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Neprekáža im zhola nič, *
    sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
    ani netrpia ako iní ľudia.

Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
    a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
    a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
    povýšenecky sa zastrájajú.

Ústa dvíhajú proti nebu *
    a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
    a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
    A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
    bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.

Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. 

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 

Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
    a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
    a trestaný už od rána.“

Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
    to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
    zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
    kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
    a vrháš ich do záhuby.

Ako vychádzajú navnivoč! *
    Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
    tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.

Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. 

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. 

Moje srdce je plné trpkosti *
    a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
    a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
    a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
    a nakoniec ma prijmeš do slávy.

Veď kohože mám na nebi? *
    A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
    no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
    zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
    a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
    v bránach dcéry sionskej.

Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti. 

V. Kajajte sa a verte evanjeliu,
R. Lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Levitikus

     Pán prikázal Mojžišovi: Povedz svojmu bratovi Áronovi, nech nevstupuje hocikedy do svätyne za oponu pred zľutovnicu, čo zakrýva archu, aby nezomrel, lebo nad zľutovnicou sa budem zjavovať v oblaku.
     Môže ta vstúpiť len takto: Bude mať býčka na obetu za hriech a barana na zápalnú obetu; oblečie si posvätnú ľanovú košeľu, nahotu si zakryje ľanovými spodkami, prepáše sa ľanovým opaskom a na hlavu si založí ľanovú tiaru. Toto rúcho je posvätné, preto si to všetko oblečie, až keď sa vykúpe.
     Od pospolitosti synov Izraela vezme dva capy na obetu za hriech a jedného barana na zápalnú obetu. Najprv prinesie býčka na obetu za svoj hriech a vykoná obrad zmierenia za seba a za svoj dom. Potom dva capy postaví pred Pána pri vchode do stánku stretnutia a hodí o oboch lósy, jeden pre Pána, druhý pre Azazela. Capa, na ktorého padol lós pre Pána, obetuje za hriech. Capa, na ktorého padol lós pre Azazela, postaví živého pred Pána, vykoná na ňom obrad zmierenia a vyženie ho Azazelovi na púšť.
     Áron teda privedie býčka na obetu za hriech, vykoná obrad zmierenia za seba a za svoj dom a zabije ho. Potom vezme kadidelnicu, ktorú naplnil žeravým uhlím z oltára pred Pánom, rukou naberie zmes voňavého kadidla na spálenie za oponou a vojde do svätyne. Voňavé látky položí na oheň pred Pánom, oblak z nich a dym zahalí zľutovnicu, ktorá je na Svedectve, a neumrie. Tu vezme z krvi býčka a prstom kvapne sedem ráz z prednej strany na zľutovnicu.
     Potom zabije capa na obetu za hriech ľudu, jeho krv zanesie za oponu tak, ako je prikázané o krvi býčka, pokropí smerom k zľutovnici a očistí svätyňu od nečistôt synov Izraela, od ich priestupkov a všetkých hriechov.
     Podľa tohoto obradu urobí aj v stánku stretnutia, ktorý stojí medzi nimi uprostred ich nečistých príbytkov. V stánku stretnutia nesmie byť nijaký človek, keď veľkňaz vstupuje do svätyne, aby vykonal obrad zmierenia za seba, za svoj dom a za celé zhromaždenie Izraela, až kým nevyjde. Keď vyjde k oltáru, čo je pred Pánom, vykoná nad ním obrad zmierenia: vezme z krvi býčka a capa a naleje na jeho rohy dokola; sedem ráz naň prstom kvapne krv, a tak ho očistí a posvätí od nečistôt synov Izraela.
     Keď dokončí obrad zmierenia nad svätyňou, stánkom stretnutia a oltárom, privedie živého capa. Áron položí na jeho hlavu obe ruky a vyzná nad ním všetky neprávosti synov Izraela a všetky ich priestupky a hriechy. Toto zloží na jeho hlavu a prostredníctvom pripraveného človeka vyženie ho na púšť.
     Keď cap odnesie na sebe všetky ich neprávosti do pustého kraja a bude zahnaný do púšte, Áron vojde do stánku stretnutia, vyzlečie si ľanové rúcho, ktoré si obliekol, keď mal vstúpiť do svätyne, a nechá ho tam. Potom si na posvätnom mieste umyje telo vodou a oblečie si svoje šaty. Keď vyjde von, prinesie zápalnú obetu svoju i ľudu a vykoná obrad zmierenia za seba i za ľud; tuk z obety za hriech spáli na oltári. Ten, kto vyhnal capa určeného Azazelovi, vyperie si šaty a telo si umyje vodou, až potom vojde do tábora.
     Býčka a capa, čo boli zabití na obetu za hriech a ktorých krv zaniesli do svätyne na vykonanie obradu zmierenia, vynesú von z tábora a spália na ohni ich kožu, mäso i trus. A ten, kto ich spálil, vyperie si šaty a telo si umyje vodou; až potom vojde do tábora.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z dekrétu Christus Dominus Druhého vatikánskeho koncilu o pastoračnej službe biskupov v Cirkvi

     Biskupi majú pri vykonávaní svojho učiteľského úradu hlásať ľudom Kristovo evanjelium a je to jedna z ich najhlavnejších úloh: volať ľudí v sile Ducha k viere alebo v živej viere ich utvrdzovať. Nech im predkladajú úplné tajomstvo Krista, čiže pravdy, ktorých neznalosť je neznalosťou Krista, i Bohom zjavenú cestu k oslave Boha, a tým aj k dosiahnutiu večnej blaženosti.
     Ďalej majú ukazovať, že aj pozemské veci a ľudské ustanovizne sú podľa Božieho stvoriteľského zámeru určené na spásu ľudí, a preto môžu značne prispieť k budovaniu Kristovho tela.
     Preto nech učia, akú veľkú hodnotu má podľa učenia Cirkvi ľudská osoba i jej sloboda a telesný život, rodina i jej jednota a stálosť, plodenie a výchova potomstva, občianske spoločenstvo s jeho zákonmi a povolaniami, práca i oddych, umenie i technické vymoženosti, chudoba i hojnosť. A napokon nech vysvetľujú, ako treba riešiť veľmi dôležité otázky vlastníctva, zveľaďovania a správneho rozdeľovania hmotných dobier, mieru i vojny a bratského spolunažívania všetkých národov.
     Nech predkladajú kresťanské učenie spôsobom primeraným potrebám času, čiže tak, aby dávalo odpoveď na ťažkosti a problémy, ktoré ľudí najviac tlačia a trápia. Nech toto učenie aj hája a nech učia aj veriacich brániť ho a rozširovať. Nech pri jeho hlásaní dokazujú materskú starostlivosť Cirkvi o všetkých ľudí, o veriacich i neveriacich, a zvláštnu pozornosť nech venujú chudobným a slabým, lebo Pán ich poslal ohlasovať im evanjelium.
     Pri vykonávaní svojho otcovského a pastierskeho úradu nech sú biskupi medzi svojimi veriacimi ako tí, čo obsluhujú, ako dobrí pastieri, ktorí poznajú svoje ovce a zasa ony poznajú ich, ako praví otcovia, ktorí sa vyznačujú duchom lásky a starostlivosti o všetkých, a nech sa všetci vďačne podriaďujú ich autorite, ktorú dostali od Boha. Nech zhromažďujú a formujú celú rodinu svojho stáda tak, aby si všetci uvedomovali svoje povinnosti a žili a pracovali v spoločenstve lásky.
     Aby toto biskupi mohli robiť účinne, nech „pripravení na každý dobrý skutok“ a „pri znášaní všetkého pre vyvolených“ usporiadajú svoj život tak, aby zodpovedal potrebám čias.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si zveľadil svoju Cirkev apoštolskou horlivosťou svätého biskupa Turibia a jeho láskou k pravde; prosíme ťa, pomáhaj kresťanskému ľudu ustavične rásť vo viere a svätosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.