V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. 

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela. 

Stvorenie bolo podrobené márnosti z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej. (Rim 8, 20)

Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
    aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
    dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
    bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
    a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
    „Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
    nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

Hľa na pár piadí si mi dní nameral *
    a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
    každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
    poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela. 

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy. 

A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
    Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
    a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
    lebo si to ty urobil.

Odním odo mňa svoje tresty, *
    bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
    Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
    veru, každý človek je len márna vidina.

Pane, vyslyš moju modlitbu, *
    nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
    veď u teba som iba hosť, *
    len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
    skôr, než odídem a než ma viac nebude.

Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy. 

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo. 

Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1 Kor 1, 31)

Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
    čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
    jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
    lož väčšmi ako pravdu. *
    Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

Preto ťa Boh navždy zničí, †
    odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
    vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
    ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
    lež zakladal si na veľkom bohatstve *
    a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
    Úfam v Božie milosrdenstvo *
    navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
    a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
    na tvoje meno, lebo je dobré.

Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo. 

V. Obráťte sa a robte pokánie.
R. Obnovte si srdce i ducha.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

     Celá pospolitosť Izraelových synov odišla z púšte Sin, podľa Božieho rozkazu prešli ďalšími úsekmi a utáborili sa v Rafidim. Tam nebola pitná voda pre ľud. Preto ľud doliehal na Mojžiša a vravel: „Daj nám vodu na pitie!“ Mojžiš im odvetil: „Prečo sa so mnou vadíte a prečo pokúšate Pána?“ Ale vody nebolo a smädný ľud reptal proti Mojžišovi: „Načo si nás len vyviedol z Egypta? Aby si nás, naše deti a náš dobytok umoril smädom?“
     Mojžiš volala k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom? Málo chýba a ukameňuje ma.“ Pán povedal Mojžišovi: „Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! Hľa, ja budem stáť pred tebou na skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.“ Mojžiš tak urobil pred očami starších Izraela a nazval to miesto Massa a Meriba pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“
     Tu prišiel Amalek a v Rafidim bojoval s Izraelom. Mojžiš povedal Jozuemu: „Vyber nám mužov a choď, bojuj s Amalekom. Ja budem zajtra stáť na temene pahorku s Božou palicou v ruke.“
     Jozue urobil, ako mu povedal Mojžiš, a bojoval s Amalekom. Mojžiš, Áron a Hur vystúpili na vrchol pahorku. Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, ale keď ich spustil, víťazil Amalek. Lenže Mojžišovi ruky oťaželi. Vzali teda kameň, podložili mu ho a sadol si naň. Áron s Hurom mu z oboch strán ruky podopierali, a tak mu ruky neochabli až do západu slnka.
     Jozue porazil Amaleka a jeho ľud ostrím meča. A Pán povedal Mojžišovi: „Zapíš to na pamiatku do knihy a povedz to Jozuemu, lebo vyhladím pamiatku na Amaleka pod nebom.“ Mojžiš postavil oltár a dal mu meno Jahve Nissi (Pán je moja zástava), lebo povedal:
„Pretože sa zdvihla ruka proti Pánovmu trónu,
Pán bude bojovať proti Amalekovi
z pokolenia na pokolenie.“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

     Na počiatku Boh stvoril človeka, aby ho obdaril svojimi darmi; vytvoril si patriarchov, aby ich spasil; pripravoval nechápavý ľud a učil ho nasledovať Boha; učil prorokov, ako majú privykať človeka na zemi nosiť jeho Ducha a žiť v spoločenstve s Bohom. On nepotrebuje nikoho, ale tým, čo jeho potrebujú, ponúkol svoje spoločenstvo; tým, ktorých si obľúbil, načrtol ako architekt plán spásy; v Egypte sám sa stal vodcom tých, čo nevideli; keď boli nespokojní na púšti, dal im ten najlepší zákon; tým, čo prišli do prisľúbenej krajiny, pridelil slušné dedičstvo; tým, čo sa vracajú k Otcovi, zabíja vykŕmené teľa a dáva najlepšie šaty. Takto rozličnými spôsobmi skladá ľudské pokolenie do súladu spásy.
     Preto Ján v Apokalypse vraví: „Jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd.“ A vody Božieho Ducha sú naozaj veľké, lebo Otec je bohatý a veľký. A Slovo prešlo cez toto všetko a napísalo zákon primeraný a vhodný pre každé stvorenie, a tak veľkodušne poskytlo pomoc tým, čo sa mu podriadili.
     Takto ustanovil aj ľudu zákon, ako má zhotoviť stánok, postaviť chrám, ako voliť levitov, prinášať obety a dary, konať očisťovanie a všetku ostatnú službu.
     On sám nič z toho nepotrebuje — veď stále vlastní plnosť všetkých dobier a oplýva všetkou ľúbeznou vôňou a dychom všetkých voňavých látok, dávno predtým, ako bol Mojžiš —, ale vychovával ľud, ktorý bol taký náchylný vrátiť sa k modlám. Veľa sa im venoval, a tak im pomáhal vytrvať a slúžiť Bohu. Cez vedľajšie veci ich volal k hlavnému, čiže cez telesné k duchovnému a cez pozemské k nebeskému, ako to povedal Mojžišovi: „Všetko urobíš podľa vzoru, ktorý si videl na vrchu.“
     Lebo štyridsať dní sa učil rozumieť Božiemu slovu, nebeskému písmu, duchovným obrazom a predobrazom budúcich vecí, ako aj Pavol hovorí: „Pili totiž zo skaly, ktorá ich sprevádzala; a tou skalou bol Kristus.“ A keď povedal, čo je v zákone, znova dodáva: „Toto všetko sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov.“
     Teda prostredníctvom obrazov sa učili báť sa Boha a vytrvať v jeho službe. A tak zákon a poriadok boli pre nich aj proroctvom budúcich vecí.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Nebeský Otče, pomáhaj svojej rodine ochotne konať dobré skutky a potešuj nás svojou ochranou na pozemskej púti, aby sme šťastlivo prišli do nebeskej vlasti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.