V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. 

HYMNUS

Ó mučeníkov slávny Kráľ
a vyznavačov koruna,
ty vedieš k veciam nebeským
tých, ktorí zhrdli zemskými.

Buď k našim prosbám láskavý,
hľaď na náš prejav oslavy,
pre svätosť tvojich víťazov
aj nám buď pevnou nádejou.

Ty v mučeníkoch víťazíš
a vyznavačov zachrániš:
Premôž aj naše nečnosti,
Uštedrovateľ milosti.

Buď sláva Bohu Otcovi
i jedinému Synovi
i Duchu Tešiteľovi
teraz i večné na veky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil. 

Apoštoli zvestujú pohanom obdivuhodné skutky Boha pri jeho príchode. (Sv. Atanáz)

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, *
    rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, *
    rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
Jeho svätým menom sa honoste; *
    nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

Hľadajte Pána a jeho moc, *
    hľadajte vždy jeho tvár.
Pamätajte na divy, čo učinil, *
    na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, *
    synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

On, Pán, je náš Boh; *
    jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
Večne pamätá na svoju zmluvu, *
    na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, *
    na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

Jakubovi to stanovil za zákon, *
    Izraelovi za zmluvu večitú,
keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu *
    ako váš podiel dedičný.“
Keď ich bolo ešte neveľa, *
    iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
a od kmeňa prechodili ku kmeňu, *
    z jedného kráľovstva k inému národu,
nedovolil, aby im ľudia krivdili; *
    i kráľov karhal kvôli nim:
„Netýkajte sa mojich pomazaných, *
    neubližujte mojim prorokom.“

Ant. 1 Spievajte Pánovi, pamätajte na divy, čo učinil. 

Ant. 2 Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov. 

Hlad privolal na krajinu *
    a poničil všetku zásobu chleba.
Pred nimi poslal muža, *
    Jozefa, ktorého predali za otroka.
Putami jeho nohy zovreli *
    a jeho šiju železom;
no potom došlo na jeho slová, *
    Pán dokázal jeho nevinnosť.

Vyslobodil ho posol kráľovský, *
    prepustil ho vládca národov;
ustanovil ho za Pána svojho domu *
    a za správcu všetkého svojho majetku,
aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle *
    a jeho starcov učil múdrosti.

Ant. 2 Pán neopustil spravodlivého, ktorého predali, a vyslobodil ho z rúk hriešnikov. 

Ant. 3 Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti. 

I prišiel Izrael do Egypta *
    a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil *
    a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud *
    a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
Poslal svojho sluhu Mojžiša *
    a Árona, ktorého si vyvolil.
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia *
    a zázraky v Chámovej krajine.

Zoslal temnoty a zahalil ich, *
    lež oni sa jeho slovám spriečili.
Ich vody na krv premenil *
    a pozabíjal ich ryby.
Ich krajina sa zahemžila žabami, *
    vnikli až do paláca kráľovho.
Rozkázal a prileteli roje múch, *
    všetky končiny zaplavili komáre.
Namiesto dažďa im zoslal kamenec, *
    žeravý oheň do ich krajiny.
A zbil im révu i figovník, *
    dolámal stromy na ich území.

Rozkázal a prileteli kobylky, *
    nespočetné množstvo sarančí.
Zožrali všetku zeleň v krajine, *
    zožrali všetku zemskú úrodu.
A pobil všetko prvorodené v Egypte, *
    prvotiny všetkej ich mužnej sily.

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom *
    a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
I zaradoval sa Egypt, že už odišli, *
    lebo strach z nich naň doľahol.
Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, *
    a oheň, aby im svietil za noci.

Keď požiadali, zoslal im prepelice *
    a sýtil ich chlebom z neba.
Otvoril skalu a voda vytryskla, *
    po púšti tiekla sťa rieka.
Lebo pamätal na slová svojho záväzku, *
    ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

Vyviedol teda svoj ľud v radosti, *
    vyvolených svojich s plesaním.
A odovzdal im krajiny pohanov *
    i zaujali majetky národov,
aby zachovávali jeho predpisy *
    a jeho zákon plnili.

Ant. 3 Pán pamätal na slová svojho záväzku a vyviedol svoj ľud v radosti. 

V. Kto koná pravdu, ide na svetlo,
R. Aby bolo vidieť jeho skutky.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

     Izraeliti sa pohli z Ramesesa do Sukotu; okolo šesťstotisíc pešo idúcich mužov, okrem detí. A s nimi šlo nespočetné množstvo iného ľudu a obrovské stáda oviec a dobytka. Z cesta, ktoré si vzali z Egypta, napiekli nekvasené podpopolné chleby; cesto nemohlo vykysnúť, lebo ich z Egypta hnali a nedovolili im ani na chvíľku sa zdržať a pripraviť si jedlo na cestu.
     Synovia Izraela bývali v Egypte štyristotridsať rokov. Po štyristotridsiatich rokoch práve v ten deň vyšli Pánove voje z egyptskej krajiny. Bola to noc bdenia, zasvätená Pánovi, keď ich vyviedol z Egypta. Túto noc majú sláviť na Pánovu počesť všetci Izraeliti z pokolenia na pokolenie.
     Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: „Toto je ustanovenie o veľkonočnom baránkovi: Nebude z neho jesť nijaký cudzinec. Každý otrok kúpený za peniaze bude obrezaný, a tak bude jesť. Prisťahovalec a nádenník nebudú z neho jesť. Musí sa zjesť v tom istom dome a nič z jeho mäsa nevynesiete z domu von a nezlomíte mu ani kosť. Toto bude robiť celá pospolitosť synov Izraela. Ale keby chcel nejaký cudzinec prísť do vašej obce a sláviť Pánovu veľkonočnú večeru, najprv nech sa dá so všetkými príslušníkmi mužského rodu obrezať a potom ju bude riadne sláviť a bude ako domorodec. Ale ak by niekto nebol obrezaný, nesmie z nej jesť. Ten istý zákon bude platiť pre domorodca i pre prisťahovalca, ktorý sa zdržuje medzi vami.
     Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, ako prisahal tebe i tvojim otcom, a dá ti ju, oddelíš Pánovi všetko, čo otvára lono matky, aj prvorodené z tvojho dobytka; všetko, čo budeš mať mužského rodu, zasvätíš Pánovi. Prvorodené osľa vymeníš ovcou. Ak ho nevykúpiš, zabiješ ho. Ale každého prvorodeného človeka zo svojich synov vykúpiš peniazmi.
     Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: ‚Čo to znamená?‘ odpovieš mu: ‚Pán nás vyviedol silnou rukou z Egypta, z domu otroctva. Lebo keď sa faraón zatvrdil a nechcel nás prepustiť, Pán pobil všetko prvorodené v egyptskej krajine, od prvorodeného z človeka až po prvorodené z dobytka. Preto obetujem Pánovi všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, a vykupujem všetkých svojich prvorodených synov.‘ A to bude ako znamenie na tvojej ruke a ako pamätný prívesok medzi tvojimi očami; lebo Pán nás silnou rukou vyviedol z Egypta.“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rozprávania o mučeníctve svätých kartáginských mučeníkov

     Zažiaril deň mučeníckeho víťazstva. Z väzenia do amfiteátra vystupovali ako do neba s veselou a krásnou tvárou. Ak sa aj chveli, tak iba od radosti, od strachu nie.
     Najprv predhodili Perpetuu; vyhodená do výšky padla na bok. Vstala a keď videla Felicitu ležať na zemi, išla k nej, podala jej ruku a zdvihla ju. A tak stáli obe popri sebe. Krutosť ľudu bola prekonaná, a tak ich zavolali späť k Sanavivarskej bráne. Tam sa Perpetuy ujal istý muž, menom Rustikus, ktorý bol vtedy ešte katechumenom a bol jej k službám. Ona akoby precitla zo sna (tak bola vo vytržení a v extáze) a začala sa obzerať; a na úžas všetkých vravela: „Kedy nás predvedú ta, pred neviem akú kravu?“ A keď počula, že sa to už stalo, neverila, kým nezbadala na svojom tele a odeve znaky týrania. Tu si zavolala brata a onoho katechumena a povedala im: „Buďte pevní vo viere a všetci sa navzájom milujte; a na našom mučení sa nepohoršite!“
     A zasa pri inej bráne povzbudzoval Saturus vojaka Pudensa: „Naozaj, veď som sa doteraz, ako som predpokladal a predpovedal, nestretol s nijakou šelmou. A teraz ver z celého srdca: pôjdem tamto a jediným zahryznutím leoparda bude po mne.“ A hneď ho na konci divadla predhodili leopardovi a po jedinom zahryznutí ho tak zaliala krv, že keď sa vracal, ľud volal a vydával svedectvo o jeho druhom krste: „Zachránil sa, je obmytý, zachránil sa, je obmytý!“ Veru, zachránil sa ten, kto bol takto obmytý!
     Tu vojakovi Pudensovi povedal: „Maj sa dobre a pamätaj na vieru i na mňa! A toto nech ťa nenaplaší, ale utvrdí!“ Pritom ho poprosil, aby mu dal prsteň zo svojej ruky; ponoril ho do svojej rany a vrátil mu ho ako dedičstvo. Tak mu zanechal záloh i pamiatku na svoju krv. A potom ho už nevládneho položili k ostatným na obvyklé miesto na dobitie.
     Ale keď si ich dav žiadal doprostred arény, aby si mohol pásť oči na vraždení, keď bude meč vnikať do ich tela, zrazu vstali a prešli ta, kde ich chcel mať dav. No najprv sa vzájomne pobozkali, aby svoje mučeníctvo zavŕšili slávnostným znakom pokoja.
     Ostatní prijali meč nehybne a potichu; predovšetkým Saturus. On vystúpil prvý a prvý aj odovzdal ducha, lebo aj Perpetuu podporoval. Ale Perpetua zavyla, keď ju bodli medzi rebrá, aby okúsila aj nejakú bolesť, no sama viedla neistú ruku neskúseného gladiátora na svoje hrdlo. Zrejme, takú ženu, ktorej sa bál nečistý duch, nebolo možné zabiť bez toho, že by to sama nebola dovolila.
     Vy, statoční a blahoslavení mučeníci, naozaj ste povolaní a vyvolení do slávy nášho Pána Ježiša Krista!

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Bože a Otče náš, veľká láska k tebe dala svätej Perpetue a Felicite silu zvíťaziť nad trýzniteľmi a nad mukami; pomáhaj nám na ich orodovanie, aby sme aj my ustavične rástli v láske, ktorá premáha všetok strach. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.