V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí. 

Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
    a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
    náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
    a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *
    na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
    čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
    veď sudcom je sám Boh.

Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí. 

Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály. 

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
    teba, Izrael, idem usvedčiť *
    ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
    veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
    ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
    tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
    moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
    veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *
    alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
    a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
    ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály. 

Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu. 

No hriešnikovi Boh hovorí: †
    „Prečo odriekaš moje príkazy *
    a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
    a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
    a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
    a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
    syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
    Myslíš si, že ja som ako ty: *
    teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
    inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; *
    a kto kráča bez úhony,
    tomu ukážem Božiu spásu.“

Ant. 3 Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu. 

V. Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
R. Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Kazateľ

     A povedal som si v srdci: „Ak ma stihne taký istý koniec ako hlupáka, čo budem mať z toho, že som sa usiloval o väčšiu múdrosť?“ Ako som v duchu uvažoval, zbadal som, že aj to je márnosť. Veď na múdreho neostane trvalá pamiatka podobne ani na hlupáka. A budúce časy všetko rovnako zahalia do zabudnutia. Učený umiera podobne ako neučený.
     A preto sa mi spriečil môj život, lebo mi je zle z toho, čo sa deje pod slnkom. Veď všetko je márnosť a trápenie ducha. Znenávidel som všetku svoju lopotu, v ktorej som sa umáral pod slnkom, a musím ju zanechať človekovi, čo bude po mne. A kto vie, či bude múdry alebo hlupák? A bude pánom mojich námah, pri ktorých som sa napotil a nastaral pod slnkom. Aj to je márnosť. Preto som sa s rozhorčeným srdcom odvrátil od každej námahy, ktorou som sa ustával pod slnkom. Lebo niekto sa múdro, zručne a usilovne namáha a svoj podiel dá človekovi, ktorý nepracoval. A to je teda márnosť a veľké zlo.
     Veď čo bude mať človek zo všetkej svojej námahy a trápenia srdca, ktorým sa umáral pod slnkom? Všetky jeho dni sú bolesťou a jeho zamestnanie trápením; jeho srdce si ani v noci neodpočinie. A to je tiež márnosť. Nič nie je pre človeka lepšie ako jesť a piť a ponúknuť svojej duši dobrá svojich prác. Zbadal som, že aj to je z Božej ruky. Lebo kto môže jesť a užívať bez Boha?
     Veď on človekovi, ktorý je dobrý v jeho očiach, dal múdrosť, vedomosť a radosť. Hriešnikovi však dal trápenie, aby zbieral a zhromažďoval a potom to odovzdal tomu, kto sa páči Bohu. Ale aj to je márnosť a trápenie ducha.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z listu smyrnianskej cirkvi o mučeníctve svätého Polykarpa

     Keď bola hranica pripravená, Polykarp si zobliekol šaty a odviazal opasok a chcel sa sám aj vyzuť, čo predtým nerobieval, lebo všetci veriaci čakali vždy iba na to, čím skôr sa dotknúť jeho tela. Už pred jeho umučením mu totiž pre jeho svätý život preukazovali veľkú úctu.
     Hneď potom ho obklopili so všetkými nástrojmi, ktoré boli potrebné na upálenie. Ale keď ho chceli ešte aj klincami pripevniť, povedal: „Nechajte ma tak. Veď ten, ktorý mi dá pretrpieť oheň, dá mi aj to, aby som aj bez vášho zaistenia klincami pokojne vytrval na horiacej hranici.“ A tak ho nepribili, ale iba priviazali.
     On teda, s rukami zviazanými za chrbtom, ako krásny baránok vybraný z veľkého stáda za obetný dar na obetu príjemnú Bohu, pozdvihol oči k nebu a povedal:
     „Pane, všemohúci Bože, Otec svojho milovaného a velebeného Syna Ježiša Krista, skrze ktorého sme poznali teba, Bože anjelov a mocností, všetkého stvorenstva a celého pokolenia spravodlivých, čo žijú pred tvojou tvárou! Dobrorečím ti, že si ma uznal za hodného tohoto dňa a tejto hodiny, aby som v zástupe mučeníkov dostal podiel na kalichu tvojho Pomazaného a skrze Ducha Svätého dosiahol vzkriesenie duše i tela pre večný život v neporušenosti. Kiež by som bol dnes prijatý medzi nich pred tebou ako vyberaná a príjemná žertva, ako si to ty, pravdivý Boh, ktorý nepozná lož, pripravil, mne oznámil a teraz splnil.
     Preto ťa za všetko chválim, velebím ťa, oslavujem ťa skrze večného nebeského veľkňaza, tvojho milovaného Syna Ježiša Krista. Skrze neho sláva tebe i jemu i Duchu Svätému teraz i v budúcom veku. Amen.“
     Keď povedal „Amen“ a modlitbu zakončil, posluhujúci zapálili oheň.
     Keď potom vyšľahol obrovský plameň, videli sme zázrak. Bolo nám dané vidieť to a boli sme zachránení, aby sme mohli aj iným zvestovať, čo sa prihodilo. Lebo oheň mal tvar oblúka ako lodná plachta, napnutá vetrom, a obklopoval mučeníkovo telo, ktoré bolo uprostred a vôbec nevyzeralo ako upečené mäso, ale ako upečený chlieb alebo ako zlato a striebro, rozpálené v peci. A cítili sme takú ľúbeznú vôňu, ako keby rozvoniavalo kadidlo alebo nejaká iná vzácna vonná látka.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Bože, Pán všetkého tvorstva, ty si pridružil svätého biskupa Polykarpa k zástupu mučeníkov; na jeho príhovor aj nám daj silu piť z kalicha Kristovho utrpenia, aby sme mali účasť na sláve vzkriesenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.