V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Čo pobožný ľud koná na pamiatku
a zveľadenie úcty tvojich kňazov,
ó Veľkňaz, táto štedrosť na prejavy
     nech teba slávi!

Otcami boli z daru tvojej lásky,
žiarili čnosťou putujúcim k tebe,
živili duše – ako keď mať chová –
     pokrmom slova.

Cez protivenstvá, čo im v ceste stáli,
si zachovali pevnú vieru v teba
a každého z nich nádej v rajské dobrá
     zmenila v obra.

Pozemský úsek púte nebol ľahký,
prešli ho zdarne, zastali až v nebi,
kde čakal trón a veniec nehynúci,
     boli preň súci.

Kňaz a Kráľ, Kriste, Silný, Nesmrteľný,
sláva ti, česť a nevýslovná vďaka
od tvorov, ktoré sa ti v chválu zmenia
     do neskončenia. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. 

Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)

Pane, moje srdce sa nevystatuje, *
    moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami *
    ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu *
    upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *
    ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána *
    odteraz až naveky.

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. 

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko. 

Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)

Pane, pamätaj na Dávida *
    a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi *
    a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *
    ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku *
    ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána, *
    príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *
    a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku *
    a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *
    ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *
    a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida *
    neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko. 

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky. 

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *
    je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu *
    posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *
    a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia *
    budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *
    želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; *
    tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *
    chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *
    a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *
    svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *
    no na jeho hlave zažiari diadém.“

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky. 

V. Poďte a pozrite na diela Pánove.
R. On vykonal úžasné veci na zemi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z listu Galaťanom

     Bratia, ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.
     Keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon. Lebo ak si niekto myslí, že je niečím, hoci nie je ničím, sám seba klame. Nech každý skúma svoje skutky, a tak sa bude chváliť len sám v sebe, a nie pred iným. Veď každý ponesie svoje vlastné bremeno.
     Ten, koho vyučujú slovo, nech sa delí o všetky dobrá s tým, kto ho vyučuje. Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre Ducha, z Ducha bude žať večný život. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať. Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.
     Pozrite, akými veľkými písmenami vám píšem vlastnou rukou. Všetci, čo sa chcú páčiť podľa tela, nútia vás, aby ste sa dali obrezať, len aby ich neprenasledovali pre Kristov kríž. Veď ani tí, čo sa dávajú obrezať, nezachovávajú zákon, ale chcú, aby ste sa vy dali obrezať, aby sa mohli chváliť vaším telom. Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.
     Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie. A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom.
     A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky.
     Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom, bratia. Amen.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo slovienskeho Života Konštantína

     Konštantín Cyril, zavalený množstvom práce, ochorel. Po mnohých dňoch choroby mal Božie zjavenie a začal spievať:
     „Keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho, zaradoval sa môj duch a zaplesalo moje srdce.“
     I obliekol si posvätné rúcha, bol v nich celý ten deň, radoval sa a hovoril: „Odteraz už nie som ani sluhom cisára, ani nijakého iného človeka na zemi, ale iba sluhom všemohúceho Boha. Nebol som a teraz som a budem naveky. Amen.“ Na druhý deň si obliekol sväté rehoľné rúcho, pridal svetlo k svetlu a dal si meno Cyril. A v tomto rúchu ostal päťdesiat dní.
     A keď sa priblížila hodina prijať pokoj a presťahovať sa do večných príbytkov, pozdvihol ruky k Bohu a so slzami sa modlil:
     „Pane, Bože môj, ty si stvoril všetky anjelské chóry a netelesné sily, rozpäl si nebesia a postavil si zem a všetko, čo jestvuje, vyviedol si z nebytia k bytiu; ty vždy vyslyšíš tých, čo plnia tvoju vôľu, čo sa ťa boja a zachovávajú tvoje prikázania; vyslyš moju modlitbu a zachovaj svoje verné stádo, na čelo ktorého si postavil mňa, svojho nesúceho a nehodného sluhu.
     Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, čo sa ti rúhajú, a zveľaď svoju Cirkev množstvom a všetkých spoj do jednoty, urob z nich znamenitý ľud, zjednotený v pravej viere a správnom vyznávaní a vdýchni im do sŕdc slovo svojho učenia. Lebo je to tvoj dar, že si nás nehodných prijal na hlásanie evanjelia svojho Krista, kým povzbudzujeme na dobré skutky a robíme, čo je milé tebe. Odovzdávam ti tých, ktorých si mi dal, veď sú tvoji. Spravuj ich svojou mocnou pravicou a kry ich ochranou svojich krídel, aby všetci chválili a oslavovali tvoje meno, Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.“
     I pobozkal všetkých svätým bozkom a povedal: „Nech je velebený Boh, že nás nevydal za korisť zubom našich neviditeľných nepriateľov, ale ich sieť pretrhol a vyslobodil nás z ich záhuby.“
     A tak usnul v Pánovi, štyridsaťdvaročný.
     Tu Apoštolský rozkázal všetkým Grékom, čo boli v Ríme, a takisto aj Rimanom, aby sa zhromaždili so sviecami v rukách a spievali nad ním a vystrojili mu pohrebný sprievod ako samému pápežovi. Čo aj urobili.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si prostredníctvom svätých bratov Cyrila a Metoda daroval slovanským národom svetlo evanjelia; daj, nech s ochotným srdcom prijímame slovo tvojho učenia, a urob z nás ľud zjednotený v pravej viere a správnom vyznávaní. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.