V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

V tento deň zbožnosť veriacich
piesňami pannu velebí,
ktorá sa slávou, čistotou
jak hviezda skveje na nebi.

Panna, čo k chválam Kristovým
prispela mužnou pevnosťou,
k zborom sa nebies vznešeným
dnes druží s veľkou radosťou.

Krehkosti tela premohla,
cudnosťou v srdci vždy čistom
zvodnosťou sveta pohrdla,
po stopách išla za Kristom.

Spravuj nás, Kriste, podľa nej,
pred nepriateľmi chráň svoj ľud,
nás v čnostiach stále upevňuj
a odstráň od nás všetok blud.

Ježišu, Synu Márie,
tvoj domov zdobia ľalie.
S Otcom a s Duchom potechy
nech ti je sláva naveky! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. 

Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (Mt 6, 20)

Pane, prečo si tak ďaleko? *
    Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; *
    nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou *
    a lakomec sa vychvaľuje.
Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: *
    „Boh nezasahuje; Boha niet.“

Také sú všetky jeho myšlienky *
    a jeho cesty sú vždy úspešné.
Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd *
    a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, *
    ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“
Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; *
    pod jeho jazykom zločin a násilie.
Sedí na postriežke blízko osád, *
    nevinného zákerne zabíja.
Očami sliedi za chudákom; *
    ako lev v húštine číha v úkryte.
Číha, chce schvátiť bedára; *
    chytá ho a hádže naňho sieť.
Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci *
    v jeho násilných pazúroch.
V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, *
    odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

Ant. 1 Pán bude podľa spravodlivosti súdiť chudobných. 

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. 

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, *
    nezabúdaj na úbohých.
Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? *
    Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

Ty vidíš, †
    veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ *
    a berieš ich do svojich rúk.
Na teba sa chudák spolieha *
    a sirote pomáhaš.
Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; *
    budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. *
    Pohania vymizli z jeho krajiny,
Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, *
    vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.
Zastaň sa práva siroty a utláčaného, *
    aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Ant. 2 Ty, Pane, vidíš útrapy a žiaľ. 

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. 

Otec pre nás biednych poslal svojho Syna. (Sv. Augustín)

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *
    stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *
    hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *
    a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †
    ústa sú nám zbraňou; *
    ktože je pánom nad nami?“

„Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, †
    povstanem teda,“ hovorí Pán, *
    „zachránim toho, ktorým opovrhujú.“
Pánove výroky sú rýdze *
    jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš *
    pred týmto pokolením naveky.
Navôkol chodia bezbožní *
    a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Ant. 3 Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni. 

V. Pán vedie pokorných k správnemu konaniu.
R. A tichých poúča o svojich cestách.

PRVÉ ČÍTANIE

Z listu Galaťanom

     Bratia, keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky. A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!“ My sme rodení Židia nie hriešni pohania, a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek.
     Ak sme aj my, čo hľadáme ospravedlnenie v Kristovi, hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vonkoncom nie! Lebo ak znova staviam to, čo som zboril, ukazujem, že som priestupník. Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.
     Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný! Iba to by som sa rád od vás dozvedel: Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery? Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom? Toľko ste zažili a nadarmo? Keby to bolo len nadarmo! A ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami zázraky, robí to na základe skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery?
     Tak ako Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi. Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlní pohanov, preto predpovedalo Abrahámovi: „V tebe budú požehnané všetky národy.“ Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom. No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: „Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal.“ A je zjavné, že zákon neospravedlňuje nikoho pred Bohom, lebo spravodlivý bude žiť z viery. Zákon však nie je z viery, ale kto ich bude plniť, bude z nich žiť. Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“ aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Dialógov svätého pápeža Gregora Veľkého

     Školastika, sestra svätého Benedikta, bola od útleho detstva zasvätená všemohúcemu Pánovi a chodievala raz do roka k bratovi. Boží muž za ňou vychádzal na majetok kláštora neďaleko od brány.
     V ktorýsi deň prišla ako zvyčajne a jej ctihodný brat zostúpil k nej so svojimi žiakmi. Celý deň oslavovali Boha a viedli sväté rozhovory. A keď sa už zniesla nočná tma, spoločne si zajedli.
     Sväté rozhovory sa potom pretiahli do neskorých hodín a svätá rehoľníčka ho prosila: „Prosím Ťa, neopúšťaj ma túto noc a rozprávajme sa o radostiach nebeského života až do rána.“ On jej odpovedal: „Čo to hovoríš, sestra? V nijakom prípade nemôžem ostať mimo cely!“
     Keď svätá rehoľníčka počula bratove odmietavé slová, položila zopäté ruky na stôl, hlavu sklonila na ruky a vzývala všemohúceho Pána. Keď hlavu zo stola zdvihla, spustilo sa také blýskanie a hrmenie a taký lejak, že ani ctihodný Benedikt ani bratia, čo s ním boli, nemohli čo len nohu vytiahnuť z miesta, kde spolu sedeli.
     Tu začal Boží muž nariekať: „Nech sa nad Tebou zmiluje všemohúci Boh, sestra. Čo si to urobila?“ Ona mu odpovedala: „Prosila som teba, a ty si ma nechcel počuť. Prosila som svojho Boha a on ma vyslyšal. Teraz teda choď von, ak môžeš; opusť ma a vráť sa do kláštora!“
     A on, čo nechcel ostať dobrovoľne, zostal na mieste proti svojej vôli. A tak prebdeli celú noc a sýtili sa navzájom svätým rozhovorom o duchovnom živote.
     A nečudo, že žena bola silnejšia ako on, lebo podľa Jánovho výroku „Boh je láska“ bolo naozaj spravodlivé, aby viac dosiahla ona, lebo viac milovala.
     O tri dni nato, keď bol Boží muž v cele a pozdvihol oči k nebu, videl dušu svojej sestry, ako vychádza z tela a v podobe holubice preniká do tajomných nebeských výšin. Naplnený radosťou nad jej veľkou slávou vzdával vďaky všemohúcemu Bohu chválospevmi a hymnami. Potom poslal bratov, aby priniesli jej telo do kláštora a uložili ho do hrobu, ktorý si pripravil pre seba.
     A tak ani hrob nerozdelil telá tých, ktorých duch bol vždy zjednotený v Bohu.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Vznešený Bože, pri spomienke na svätú pannu Školastiku vrúcne ťa prosíme, pomáhaj nám, aby sme ti podľa jej príkladu slúžili s nenarušenou oddanosťou, a tak dosiahli blažený život, ktorý nám pripravila tvoja láska. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.