V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
     za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
     osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
     čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
     tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
     do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, nech dôjde ku tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou. 

Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)

Pane, vyslyš moju modlitbu *
    a moje volanie nech dôjde ku tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
    v deň môjho súženia *
    nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
    čím skôr ma vypočuj.
Lebo moje dni sa tratia ako dym *
    a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *
    takže zabúdam jesť svoj chlieb.
Od samého náreku *
    som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *
    ako kuvik uprostred zrúcanín.
Nemôžem spať *
    a som ako osamelý vrabec na streche.
Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *
    preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *
    a nápoj miešam so slzami;
to pre tvoj hnev a výčitky, *
    lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *
    a ja schnem sťa tráva.

Ant. 1 Pane, nech dôjde ku tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou. 

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych. 

Ale ty, Pane, trváš večne *
    a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †
    lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *
    lebo už je tu ten čas.
Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *
    a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
    a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
    a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
    a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
    a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
    a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
    a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
aby na Sione hlásali meno Pánovo *
    a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy *
    a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych. 

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. 

Cestou mi sily podlomil *
    a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj, †
    neber ma v polovici mojich dní; *
    tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
Na začiatku si stvoril zem, *
    aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †
    rozpadnú sa sťa odev, *
    vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *
    a tvoje roky sú bez konca.
Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *
    a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. 

V. Počúvaj, ľud môj, moju náuku.
R. Nakloň sluch k slovám mojich úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvého listu Solúnčanom

     Bratia, prosíme vás a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete. Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša. Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie; aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte, nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha, aby nik v tejto veci nevybočil z medzí a nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí, ako sme vám už povedali a dosvedčili. Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. A kto týmto pohŕda, nepohŕda človekom, ale Bohom, ktorý vám dáva aj svojho Svätého Ducha.
     O bratskej láske vám netreba písať, veď vás sám Boh poučil, aby ste sa milovali navzájom. A vy to aj robíte všetkým bratom po celom Macedónsku. Len vás, bratia, prosíme, aby ste v tom čoraz viac rástli a usilovali sa žiť pokojne, plniť si povinnosti a pracovať vlastnými rukami, ako sme vám prikázali; aby ste sa počestne správali voči tým, čo sú mimo, a by ste nemuseli od nikoho nič žiadať.
     Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. Preto sa potešujte navzájom týmito slovami!

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z dekrétu Ad gentes Druhého vatikánskeho koncilu o misijnej činnosti Cirkvi

     Hoci každý Kristov učeník je podľa svojich možností povinný šíriť vieru, Kristus Pán vždy povoláva spomedzi svojich učeníkov tých, ktorých sám chce, aby boli s ním a aby ich posielal kázať pohanom.
     Preto prostredníctvom Ducha Svätého, ktorý rozdeľuje charizmy na všeobecný úžitok, ako chce, roznecuje v srdciach jednotlivcov misijné povolanie a v Cirkvi vzbudzuje inštitúcie, ktoré sa osobitne venujú evanjelizácii, čo je všeobecnou úlohou celej Cirkvi.
     Lebo tí, čo sú obdarení žiadúcimi prirodzenými sklonmi a potrebnými vlohami a nadaním a sú pripravení podujať sa na misijné dielo, tak domorodci ako aj cudzinci: kňazi, rehoľníci i laici, sú vyznačení osobitným povolaním. Poslaní zákonitou autoritou idú s vierou a poslušnosťou k tým, čo sú ďaleko od Krista. Ako služobníci evanjelia sú oddelení na dielo, na ktoré boli povolaní, „aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v Duchu Svätom“.
     Ale keď Boh volá, človek mu má odpovedať tak, že sa neradí s telom a krvou, lež celý sa zasvätí dielu evanjelia. No túto odpoveď nie je nik schopný dať bez podnetu a pomoci Ducha Svätého.
     Veď misionár vstupuje do života a poslania toho, ktorý „sa zriekol seba samého a vzal si prirodzenosť sluhu“. Preto musí byť odhodlaný vytrvať cez celý život vo svojom povolaní, zrieknuť sa seba a všetkého, čo doteraz vlastnil, a musí sa stať všetkým pre všetkých.
     Keď zvestuje evanjelium medzi pohanmi, má smelo zvestovať Krista, ktorého je vyslancom, aby mal v ňom odvahu hovoriť, ako je povinný a nehanbil sa za pohoršenie kríža.
     Nech ide v šľapajach svojho Majstra, tichý a pokorný srdcom, aby ukazoval, že jeho jarmo je príjemné a bremeno ľahké.
     Nech žije naozaj podľa evanjelia vo veľkej trpezlivosti, v zhovievavosti, v dobrote, v nepokryteckej láske, a tým vydáva svedectvo svojmu Pánovi, ak treba, až po vyliatie krvi.
     Od Boha dostane silu a odvahu spoznať, že v mnohých skúškach súženia a v krajnej chudobe je veľká radosť.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Svätý Bože, prameň spásy, ty si poslal svätého biskupa Oskára ohlasovať Kristovu blahozvesť mnohým národom; na jeho orodovanie nám pomáhaj ustavične kráčať vo svetle tvojej pravdy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.