Liturgia hodín

31. január 2009

Sv. Jána Boska, kňaza, spomienka

Narodil sa roku 1815 pri Castelnuove v Turínskej diecéze. Detstvo mal tvrdé, a keď sa stal kňazom, vložil všetky svoje sily do výchovy chlapcov. S tým cieľom založil rozličné diela a najmä Spoločnosť svätého Františka Saleského (saleziánov). Napísal aj knihy na prehĺbenie a obranu viery. Zomrel roku 1888.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,
na svojom kňazstve doprial si mu podiel,
by v tvojom dome svetlom bol a vodcom
a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Žalm 107
Vďaka za oslobodenie

Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
    lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
    ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
    od východu i západu, *
    od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
    nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
    ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
    aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
    a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
    sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
    a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
    ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
    a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
    a rozlomil závory zo železa.

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.

II
Na ceste neprávosti rozum stratili *
    a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
    a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
    a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
    o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *
    a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
    a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
    až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
    a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
    duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
    boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
    a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *
    a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
    a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
    a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
    a nech ho chvália v zbore starších.

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

III
Potoky na púšť premenil *
    a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
    pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
    z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *
    i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
    a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
    a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
    pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
    a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
    ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
    ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
    a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

V. Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.
R. Tvoje súdy sú ako morská hlbina.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Deuteronómium

32, 48-52; 34, 1-12

Mojžišova smrť

     Pán povedal Mojžišovi:
     „Vystúp na tamto pohorie Abarim, na vrch Nebo, čo je v moabskej krajine oproti Jerichu, a pozri sa na kanaánsku krajinu, ktorú ja dám synom Izraela do vlastníctva. A zomri na vrchu! Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a bol pripojený k svojmu ľudu. Lebo ste sa mi spreneverili uprostred synov Izraela pri vodách Meríbatkádeš na púšti Sin a neoslávili ste moju svätosť medzi synmi Izraela. Naproti uvidíš krajinu, ktorú ja dám synom Izraela, ale ty do nej nevojdeš.“
     Mojžiš teda vystúpil z moabských stepí na vrch Nebo, na končiar Fasgy oproti Jerichu. Pán mu ukázal celý kraj Galaád až po Dan, celý Neftalim a krajinu Efraim i Manasses a celé územie Júdu až po západné more, Nageb a širokú rovinu od mesta paliem Jericha po Segor. A Pán mu povedal: „Toto je krajina, o ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi: Dám ju tvojmu potomstvu. Videl si ju na vlastné oči, ale do nej nevkročíš.“
     A Mojžiš, Pánov služobník, zomrel tam v moabskej krajine podľa Pánovho rozkazu. On ho pochoval v moabskej krajine v údolí oproti Betfegoru; a o jeho hrobe nevie nik podnes. Mojžiš mal stodvadsať rokov, keď zomrel, ale jeho zrak nebol zakalený a jeho životná sila nebola vyčerpaná. Synovia Izraela ho tridsať dní oplakávali na moabskej stepi. Potom sa dni smútku a žiaľu za Mojžišom skončili.
     Nunovho syna Jozueho naplnil duch múdrosti, lebo naň Mojžiš vložil svoje ruky; a synovia Izraela ho poslúchali a robili tak, ako Pán prikázal Mojžišovi.
     A odvtedy už v Izraeli nepovstal taký prorok ako bol Mojžiš, s ktorým sa Pán stýkal z tváre do tváre, so všetkými znameniami a zázrakmi, aké ho poslal robiť do egyptskej krajiny na faraónovi, na všetkých jeho sluhoch a na celej jeho krajine, so všetkou nesmiernou silou a veľkými zázrakmi, ktoré Mojžiš robil pred celým Izraelom.

RESPONZÓRIUM

Jn 1, 14bc. 16a. 17; Sir 24, 33

R. Prebývalo medzi nami Slovo plné milosti a pravdy a z jeho plnosti sme dostali my všetci; lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, * Milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.
V. Zákon nám odovzdal Mojžiš za dedičstvo Jakubovmu domu. * Milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého kňaza Jána Boska

(Epistolario, Torino 1959, 4, 201-203)

Vždy som pracoval s láskou

     Predovšetkým ak chceme, aby bolo vidieť, že sa staráme o pravé blaho našich zverencov a chceme im pomôcť plniť si povinnosti, nesmiete nikdy zabudnúť na to, že zastupujete rodičov milovaným mladíkom, pre ktorých som vždy s láskou pracoval, študoval a konal kňazskú službu, a nielen ja, ale celá saleziánska spoločnosť.
     Koľko ráz som sa už, moji milí synovia, vo svojom nie krátkom živote presvedčil o tejto veľkej pravde! Ľahšie je vzplanúť hnevom ako niečo zniesť, ľahšie je chlapcovi pohroziť ako presvedčiť ho. Ba poviem, že je pre našu netrpezlivosť a pýchu pohodlnejšie zanovitých trestať ako ich statočne a láskavo znášať, a tak ich naprávať.
     Odporúčam vám lásku, s akou sa Pavol správal k novoobrátencom, ktorá ho často privádzala k slzám a k úpenlivým prosbám, keď videl, že sú málo učenliví a že sa vzpierajú jeho láske.
     Dávajte si pozor, aby vám nik nemohol vyčítať, že konáte v návale vášne. Je ťažké zachovať si pri trestaní ten pokoj mysle, aký je potrebný, aby nevzniklo podozrenie, že konáme preto, aby sme ukázali svoju autoritu alebo aby sme si vyliali zlosť.
     Na tých, voči ktorým máme uplatniť nejakú moc, pozerajme ako na synov. Buďme akoby ich sluhami, tak ako Ježiš, ktorý prišiel poslúchať, a nie rozkazovať. Hanbime sa čo aj za náznak panovačnosti. A ak nad nimi panujeme, tak iba preto, aby sme im lepšie slúžili.
     Takto zaobchádzal Ježiš s apoštolmi. Boli nevedomí a neobratní, ba aj vieru mali slabú, a on ich znášal. A voči hriešnikom sa správal tak láskavo, priateľsky a dôverne, že niektorí nad tým žasli, iní sa pohoršovali a ďalší začali dúfať, že dosiahnu od Boha odpustenie. Preto aj nám prikázal, aby sme boli tichí a pokorní srdcom.
     Sú to naši synovia. Preto keď odstraňujeme ich chyby, odložme všetok hnev alebo ho aspoň tak miernime, akoby ho už vôbec nebolo.
     V mysli nech niet rozčúlenia, v očiach nech niet pohŕdania, v ústach nech niet potupy. Nech je tu milosrdenstvo pre prítomnosť, nádej pre budúcnosť, ako sa sluší na ozajstných otcov, ktorí sa usilujú o opravdivé polepšenie a nápravu.
     Vo veľmi ťažkých okolnostiach je lepšie úpenlivo a pokorne prosiť Boha ako vychrliť prúd slov, ktoré poslucháčov urazia a vinníkom nijako nepomôžu.

RESPONZÓRIUM

Mk 10, 13-14; Mt 18, 5

R. Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, povedal im: * Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.
V. Kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. * Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.

MODLITBA
Všemohúci Bože, vo svätom kňazovi Jánovi Boskovi dal si mládeži láskavého otca a učiteľa; prosíme ťa, zapáľ aj nás takou láskou, akou horelo jeho srdce, aby sme neúnavne hľadali duše a vytrvalo slúžili iba tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.