V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

V tento deň zbožnosť veriacich
piesňami pannu velebí,
ktorá sa slávou, čistotou
jak hviezda skveje na nebi.

Panna, čo k chválam Kristovým
prispela mužnou pevnosťou,
k zborom sa nebies vznešeným
dnes druží s veľkou radosťou.

Krehkosti tela premohla,
cudnosťou v srdci vždy čistom
zvodnosťou sveta pohrdla,
po stopách išla za Kristom.

Spravuj nás, Kriste, podľa nej,
pred nepriateľmi chráň svoj ľud,
nás v čnostiach stále upevňuj
a odstráň od nás všetok blud.

Ježišu, Synu Márie,
tvoj domov zdobia ľalie.
S Otcom a s Duchom potechy
nech ti je sláva naveky! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 

Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary. (Ef 4, 8)

Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
    spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; †
    ako sa vosk roztápa ohňom, *
    tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
    a v radosti sa veseliť.

Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. †
    Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: *
    jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním; †
    on je otec sirôt a záchranca vdov, *
    on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, †
    väzňov privádza k šťastiu, *
    no odbojníci zostanú v zemi pustej.

Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu *
    a prechádzal púšťou, zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, *
    pred tvárou Boha Izraela.
Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď *
    a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
Prebývajú v nej tvoje tvory, *
    pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.

Ant. 1 Boh vstáva a spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia. 

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 

Pán vyslovuje slovo; *
    nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
„Utekajú králi, utekajú s vojskami *
    a korisť delí krásavica domu.
Kým ste vy spali uprostred košiara, *
    striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, *
    snehom sa zabelel Selmon.“

Vrch bášanský je vrch Boží, *
    pohorie Bášanu má veľa štítov.
Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, †
    na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? *
    Veď Boh tam bude bývať naveky.
Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: *
    Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, †
    ľudí si prijal do daru, *
    aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.

Nech je velebený Pán deň čo deň; *
    nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
    on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom *
    aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.

I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, *
    vyvediem ich z morských hlbín,
aby sa tvoja noha zmáčala v krvi *
    a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“

Ant. 2 Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. 

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. 

Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, *
    ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti *
    a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
„Na zhromaždeniach Boha velebte, *
    velebte Pána, potomci Izraela.“
Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, †
    kniežatá Júdove v šíku bojovom, *
    kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.

Prejav, Bože, svoju moc, *
    upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme *
    králi prinášajú dary.
Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, †
    čriedu býkov s teľcami národov; *
    nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou. †
    Z Egypta prídu veľmoži, *
    Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.

Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, *
    na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; *
    hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.

Uznajte Božiu moc. †
    Nad Izraelom jeho veleba *
    a jeho moc až nad oblaky.
Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. †
    Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. *
    Zvelebený buď, Bože.

Ant. 3 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi. 

V. Budem počúvať, čo povie Pán, Boh.
R. On ohlási pokoj svojmu ľudu.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Deuteronómium

     Mojžiš povedal ľudu:
     „Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, do vlastníctva, keď ju zaujmeš a budeš v nej bývať, vezmeš prvotiny zo všetkých plodov pôdy, ktoré zoberieš zo svojej zeme, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, vložíš ich do koša a pôjdeš na miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. Pristúpiš ku kňazovi, čo tam bude v tých dňoch, a povieš mu: „Dnes vyhlasujem pred Pánom, tvojím Bohom, že som vošiel do krajiny, o ktorej prisahal našim otcom, že nám ju dá.“ Kňaz vezme kôš z tvojej ruky, položí ho pred oltár Pána, tvojho Boha, a ty pred Pánom, svojím Bohom, povieš: „Môj otec bol potulný Sýrčan. Zostúpil do Egypta a žil tam ako cudzinec vo veľmi malom počte. Tam vzrástol na veľký, silný a nesmierne početný národ. Egypťania nás týrali a prenasledovali ukladaním najťažších robôt. My sme volali k Pánovi, Bohu svojich otcov, a on nás vypočul a zhliadol na naše poníženie, lopotu a útlak. Pán nás vyviedol z Egypta silnou rukou a vystretým ramenom za veľkej hrôzy, znamení a zázrakov a priviedol nás na toto miesto a dal nám túto krajinu, oplývajúcu mliekom a medom. A hľa, teraz som priniesol prvotiny plodov zeme, ktorú si mi dal, Pane.“ A necháš ich pred Pánom, svojím Bohom, a pokloníš sa Pánovi, svojmu Bohu. A budeš hodovať ty, levita aj cudzinec, čo je s tebou, zo všetkých dobrôt, ktoré Pán, tvoj Boh, dal tebe a tvojmu domu.
     Keď v treťom roku, v roku desiatkov, odovzdáš desiatky zo všetkých svojich plodín, a dáš levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, aby jedli v tvojich bránach a nasýtili sa, povieš pred Pánom, svojím Bohom: „Vzal som z domu, čo bolo posvätené, a dal som to levitovi a cudzincovi, sirote a vdove, ako si mi rozkázal. Neobišiel som tvoje prikázania, ani som nezabudol na tvoje nariadenie. Nejedol som z nich počas svojho smútku a neoddelil z nich, keď som bol nečistý, ani som z nich nedal nič pre mŕtveho. Poslúchol som hlas Pána, svojho Boha, a urobil som všetko, ako si mi prikázal. Zhliadni zo svojho svätého príbytku, z neba, a požehnaj svoj ľud Izrael i krajinu, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, krajinu oplývajúcu mliekom a medom.“
     Dnes ti Pán, tvoj Boh, prikazuje, aby si zachovával tieto príkazy a ustanovenia; zachovávaj a plň ich z celého svojho srdca a z celej svojej duše. Dnes si si vyvolil Pána, že bude tvojím Bohom, že budeš kráčať po jeho cestách, zachovávať jeho príkazy, nariadenia a ustanovenia a poslúchať jeho rozkazy. A Pán si ťa dnes vyvolil, že budeš jeho osobitným ľudom, ako ti povedal, a že budeš zachovávať všetky jeho príkazy, že ťa vyvýši nad všetky národy, ktoré stvoril na svoju chválu, česť a slávu, aby si bol svätým ľudom Pána, svojho Boha, ako povedal.“

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z duchovného závetu svätej panny Angely Merici

     Moje najmilšie matky a sestry v Kristovi Ježišovi, predovšetkým sa zo všetkých síl a schopností usilujte vzbudiť si s Božou pomocou taký dobrý úmysel: že sa na vedenie spoločnosti podujmete jedine z lásky k Bohu a z horlivosti o záchranu duší.
     Lebo vaša starostlivosť a vedenie prinesú len vtedy dobré a spásonosné ovocie, keď budú zakorenené a upevnené v tejto dvojitej láske. Veď náš Spasiteľ povedal: „Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie.“
     Hovorí: Dobrý strom, čiže dobré srdce a duch zanietený láskou nemôžu konať iné iba dobré a sväté skutky. Preto hovoril svätý Augustín: „Miluj a rob, čo chceš,“ čiže maj pravú lásku a potom rob, čo chceš. To ako keby priamo povedal: „Láska nemôže hrešiť.“
     Aj vás prosím, aby ste mali jednotlivo v pozornosti každú svoju dcéru, aby ste ich nosili akoby vryté do srdca, a nielen ich mená, ale aj všetky ich okolnosti a položenie. Nebude vám to ťažké, ak ich budete objímať živou láskou.
     Veď prirodzené matky, hoci by mali aj tisíc detí, každé z nich nosia trvalo v srdci a nikdy nezabudnú ani na jedno z nich, čo v nich spôsobuje tá najopravdivejšia láska. Ba zdá sa, že čím majú detí viac, tým väčšmi rastie ich láska a starostlivosť o každé z nich. Preto tým viac si môžu a majú takto počínať duchovné matky, lebo duchovná láska je silnejšia ako tá, čo vyviera zo spoločnej krvi.
     Preto, moje milované matky, ak budete milovať tieto svoje dcéry živou a úprimnou láskou, bude nemožné, aby ste ich nemali všetky a každú zvlášť vrytú do pamäti a do srdca.
     A ešte vás prosím, aby ste sa usilovali priťahovať ich láskou, skromnosťou a dobrotou, nie pýchou a drsnosťou, aby ste boli z hĺbky srdca milé ku všetkým, ako to má byť podľa toho, čo povedal náš Pán: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom,“ a aby ste napodobňovali Boha, o ktorom čítame: „Všetko riadi lahodne.“ A Ježiš znova hovorí: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
     Podobne aj vy zaobchádzajte so všetkými veľmi láskavo a nadovšetko sa chráňte vymáhať násilím, čo prikazujete. Veď Boh každému udelil slobodu, a preto nikoho nenúti, ale iba naznačuje, volá, vyzýva. Isteže niekedy treba rozkázať aj prísnejšie, no vždy primerane a podľa postoja a potreby jednotlivých osôb. Ale aj vtedy nás musí poháňať iba láska a horlivosť za duše.

RESPONZÓRIUM

MODLITBA
Milosrdný Bože, nech nás svätá panna Angela ustavične odporúča tvojej otcovskej dobrote, aby sme nasledovaním jej lásky a múdrosti ochotne prijali tvoje učenie a vyznávali ho čnostným životom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.