V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Predrahý Kriste, večný odblesk Božstva,
ty život náš a naše svetlo pravé,
prichádzaš s liekom, bo sme samá rana,
ty – spásna brána.
Zbor anjelov už nesie našej zemi
chýr z neba, hlása nový vek a blaho,
Otcovu slávu, pokoj – túžbu hrudí
smrteľných ľudí.
V jasličkách ležíš, hoc si vládca sveta,
plod prečistého lona svätej Panny.
Ujmi sa ľudstva, ktoré k tebe kvíli,
Ježišu milý.
Prichádzaš na zem, abys’ nám dal nebo,
si jeden z nás, máš telo, jak my máme;
obnov nám srdce, stuž v ňom lásky spoje,
nech je vždy tvoje.
Aj naše hlasy s radosťou sa družia
k anjelom, ktorí nadšene ťa slávia
i Otca s Duchom, aby Bohu vzdali
najkrajšie chvály. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. (Lk 23, 46)
I
Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch, *
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa, *
opevneným hradom mojej spásy.
Veď ty si moja sila a moje útočište, *
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
lebo ty si moja sila.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
ale ja dúfam v Pána.
Plesám a teším sa, že si milosrdný, *
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše †
a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.
Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †
od zármutku mi chabne oko, *
duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa *
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem *
a chradnú mi kosti.
Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania: *
hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *
ako ma zabiť.
Ja sa však spolieham na teba, Pane, †
a hovorím: „Ty si môj Boh, *
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom.
Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.
Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
pred zrakom ľudí.
Záclonou svojej tváre ich kryješ *
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
pred svárlivými jazykmi.
Pane, buď zvelebený, *
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril: *
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
keď som volal k tebe.
Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
Pán verných chráni, *
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
vy všetci, čo dúfate v Pána.
Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo.
V.
Prišlo pravé svetlo.
R.
Ktoré osvecuje každého človeka.
PRVÉ ČÍTANIE
Z listu Kolosanom
Bratia, v modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky. Modlite sa aj za nás, aby Boh otvoril dvere nášmu slovu, aby sme mohli
hlásať Kristovo tajomstvo, pre ktoré som aj vo väzení; aby som ho zvestoval tak, ako som povinný hovoriť. Voči tým, čo sú mimo, správajte
sa múdro a využívajte čas. Vaša reč nech je vždy milá, soľou korenená, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať.
Čo je so mnou, to vám všetko rozpovie Tychikus, milovaný brat, verný služobník a spolupracovník v Pánovi, ktorého som k vám práve na to
poslal, aby ste sa dozvedeli, čo je s nami, a aby potešil vaše srdcia, s Onezimom, verným a milovaným bratom, ktorý je od vás. Oni vám
oznámia všetko, čo sa tu deje.
Pozdravuje vás môj spoluväzeň Aristarchus aj Barnabášov bratanec Marek – už ste o ňom dostali pokyny; prijmite ho, ak príde
k vám, – i Jezus, ktorý sa volá Justus. Toto sú z obriezky jediní spolupracovníci na Božom kráľovstve, ktorí mi boli na potechu.
Pozdravuje vás Epafras, ktorý je od vás, služobník Krista Ježiša, a ustavične zápasí o vás v modlitbách, aby ste boli dokonalí a celkom
zaujatí Božou vôľou. Môžem mu dosvedčiť, že sa veľa namáha pre vás a pre Laodicejčanov a Hierapolčanov. Pozdravuje vás milovaný
lekár Lukáš aj Démas. Pozdravte bratov v Laodicei aj Nymfu a cirkev v jej dome. Keď sa tento list prečíta u vás, zariaďte, aby sa čítal
aj v laodicejskej cirkvi, a vy si zasa prečítajte ten z Laodicey! A Archippovi povedzte: „Usiluj sa plniť službu, ktorú si dostal v Pánovi!“
Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav. Pamätajte na moje okovy. Milosť nech je s vami.
RESPONZÓRIUM
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Augustína
Kto z ľudí by mohol poznať všetky poklady múdrosti a poznania utajené v Kristovi, skryté v chudobe jeho tela? Lebo „on, hoci bol bohatý,
stal sa pre nás chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili“. Keď vzal na seba smrteľnú prirodzenosť a podstúpil smrť, ukázal sa
v chudobe, ale sľúbil budúce bohatstvo, ktoré nestratil, hoci ho na čas odložil.
Aká nesmierna je jeho dobrota! Vyhradil ju tým, čo sa ho boja. Preukázal ju tým, čo v neho dúfajú.
Lebo poznávame len čiastočne, kým nepríde to dokonalé. Ale aby sme ho potom boli schopní vnímať, on, rovný Otcovi v božskej prirodzenosti,
stal sa podobný nám v prirodzenosti sluhu a pretvára nás na Božiu podobu. Jediný Boží Syn stal sa synom človeka a mnohých synov človeka
robí Božími synmi; viditeľnou podobou sluhu živí sluhov a robí ich slobodnými, aby mohli hľadieť na Božiu podobu.
Vskutku „sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého,
aký je“. Veď aké by to boli poklady múdrosti a poznania, aké by to bolo Božie bohatstvo, keby nám nemalo stačiť? A aká by to bola nesmierna
dobrota, keby nás nemohla nasýtiť? Teda „Ukáž nám Otca a to nám postačí“.
A v ktoromsi žalme mu ktosi z nás o nás či za nás hovorí: „Až sa raz zjaví tvoja sláva, ja sa nasýtim.“ No on a Otec sú jedno: kto vidí jeho,
vidí aj Otca. Teda „Pán zástupov, to je ten kráľ slávy“. On nás obráti, ukáže nám svoju tvár a budeme spasení; nasýtime sa a to nám postačí.
Kým sa to nestane, kým nám neukáže to, čo nám postačí, kým sa nenapijeme a nenasýtime z neho, prameňa života, dokiaľ žijeme vo viere
a sme vo vyhnanstve, ďaleko od neho, dokiaľ sme lační a smädní po spravodlivosti a nevýslovne dychtivo túžime hľadieť na krásu Božej
podoby, dotiaľ s nábožnou oddanosťou oslavujme jeho narodenie v podobe sluhu.
Ešte nemôžeme hľadieť na toho, ktorého splodil Otec pred východom zornice; preto oslavujme toho, ktorý sa narodil z Panny v nočnej hodine.
Ešte nechápeme toho, „ktorého meno je už pred slnkom,“ preto poznávajme jeho „stan“ postavený „na slnku“.
Ešte nevidíme Jednorodeného, ktorý ostáva vo svojom Otcovi, preto myslime na Ženícha, čo vychádza „zo svojej komnaty“. Ešte nie sme
súci na hostinu u nášho Otca, preto poznajme jasle nášho Pána Ježiša Krista.
RESPONZÓRIUM
MODLITBA
Dobrotivý Otče, narodením tvojho milovaného Syna obdivuhodne si
začal dielo našej spásy; prosíme ťa, posilňuj našu vieru, aby sme s jeho
pomocou dosiahli prisľúbenú odmenu slávy. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Generované:
18. december 2008, 19:58.
www.breviar.sk
© 1999-2008 Juraj Vidéky