V. Bože, príď mi na pomoc.
R. Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.

HYMNUS

Predrahý Kriste, večný odblesk Božstva,
ty život náš a naše svetlo pravé,
prichádzaš s liekom, bo sme samá rana,
    ty – spásna brána.

Zbor anjelov už nesie našej zemi
chýr z neba, hlása nový vek a blaho,
Otcovu slávu, pokoj – túžbu hrudí
    smrteľných ľudí.

V jasličkách ležíš, hoc si vládca sveta,
plod prečistého lona svätej Panny.
Ujmi sa ľudstva, ktoré k tebe kvíli,
    Ježišu milý.

Prichádzaš na zem, abys’ nám dal nebo,
si jeden z nás, máš telo, jak my máme;
obnov nám srdce, stuž v ňom lásky spoje,
    nech je vždy tvoje.

Aj naše hlasy s radosťou sa družia
k anjelom, ktorí nadšene ťa slávia
i Otca s Duchom, aby Bohu vzdali
    najkrajšie chvály. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ak sa nasledujúci žalm použil na invitatórium, berie sa žalm 95.

Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
    okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
    a upevnil ho na vodách.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
    kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †
    čo nedvíha svoju dušu k márnosti *
    a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána *
    a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
    čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice †
    a vyvýšte sa, brány prastaré, *
    lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
    Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †
    a vyvýšte sa, brány prastaré, *
    lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? *
    Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Ant. 1 Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ant. 2 Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši.

O vzkriesení Pána a obrátení národov. (Hesychius)

Jasaj Bohu, celá zem; †
    hrajte a spievajte na slávu jeho mena, *
    vzdávajte mu chválu.
Hovorte Bohu: „Aké úžasné sú tvoje diela. *
    Pre tvoju nesmiernu moc budú sa ti líškať tvoji nepriatelia.
Nech sa ti klania celá zem a nech ti spieva, *
    nech ospevuje tvoje meno.“

Poďte a pozrite na Božie diela; *
    úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.
More premieňa na suchú zem, †
    rieku možno prejsť suchou nohou; *
    preto sa tešíme z neho.
Svojou mocou panuje naveky, †
    očami pozoruje národy; *
    aby sa buriči nevypínali.

Velebte, národy, nášho Boha *
    a rozhlasujte jeho chválu;
on dal život našej duši *
    a chráni naše nohy pred pádom.

Veď ty, Bože, si nás vyskúšal, *
    pretavil si nás ohňom, ako sa taví striebro.
Voviedol si nás do osídla, *
    na plecia si nám naložil súženia.
Nechal si ľudí chodiť po našich hlavách; †
    prešli sme cez oheň a cez vodu, *
    ale napokon si nám dal pookriať.

Ant. 2 Velebte, národy, nášho Boha; on dal život našej duši.

Ant. 3 Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil. Aleluja.

Vojdem do tvojho domu so zápalnými obetami, *
    splním ti sľuby,
ktoré ti zložili moje pery *
    a moje ústa vyriekli, keď som bol v súžení.
Bohaté žertvy ti prinesiem, pre teba spálim barance, *
    obetujem ti býčky a kozliatka.

Poďte sem a počúvajte, †
    všetci ctitelia Boží, *
    vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil.
Moje ústa ho vzývali *
    a môj jazyk velebil.
Keby som sa v srdci upriamil na neprávosť, *
    Pán by ma nevyslyšal.
Ale Boh ma vyslyšal, *
    všimol si hlas mojej vrúcnej modlitby.

Nech je zvelebený Boh, lebo neodmietol moju modlitbu *
    a neodňal mi svoje milosrdenstvo.

Ant. 3 Počúvajte, všetci ctitelia Boží, aké veľké veci mi urobil. Aleluja.

V. V ňom bol život.
R. A život bol svetlom ľudí.

PRVÉ ČÍTANIE

Z listu Kolosanom

     Bratia, všetko, čo hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.
     Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi. Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí. Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi. Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli. Otroci, poslúchajte pozemských pánov vo všetkom a neslúžte iba naoko, ako tí, čo sa chcú páčiť ľuďom, ale z úprimného srdca, v bázni pred Pánom. Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom. Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi! Lebo kto pácha krivdu, dostane za odplatu neprávosť, ktorej sa dopustil. Tu sa nenadŕža nikomu.
     Páni, dávajte otrokom, čo je spravodlivé a slušné: veď viete, že aj vy máte Pána v nebi.

RESPONZÓRIUM

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Päťsto kapitol svätého opáta Maxima Vyznavača

     Božie Slovo sa raz narodilo v tele (v čom sa zjavila jeho dobrota a láska k človeku), ale pre tých, čo po ňom túžia, chce sa stále znova rodiť duchovne. Stáva sa dieťaťom a rastie úmerne s rozvojom ich čností. Zjavuje sa v takej miere, v akej je kto schopný prijať ho. Pritom nezužuje závistlivo a žiarlivo svoju nesmiernu veľkosť, len skúma, akým spôsobom a do akej miery sú schopní vidieť ho tí, čo po ňom túžia, ale jeho tajomstvo je také veľké, že ostáva navždy nepochopiteľné pre všetkých.
     Preto keď svätý Apoštol múdro uvažuje o hĺbke tohoto tajomstva, hovorí: „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky.“ Tým chce povedať, že toto tajomstvo je vždy nové: nijaká myseľ ho nikdy nemôže úplne pochopiť, a preto nestarne.
     Narodil sa Kristus, Boh, vzal si telo obdarené rozumovou dušou a stal sa človekom; on, čo dal povstať všetkým veciam z ničoho. Vo dne jasne žiari hviezda od Východu a vedie mudrcov na miesto, kde leží Slovo, ktoré si vzalo telo. Ona ukazuje, že Slovo, hoci bolo obsiahnuté v zákone a prorokoch, tajomne prevyšuje zmyslové poznanie a pohanov privádza k jasnému svetlu poznania.
     Správne chápaná reč zákona a prorokov privádza ako hviezda k poznaniu vteleného Slova tých, čo sú silou milosti povolaní podľa Božieho rozhodnutia.
     Boh sa stáva dokonalým človekom a nič nemení na ľudskej prirodzenosti, výnimkou je iba hriech (ktorý napokon ani nepatrí k prirodzenosti človeka), aby svojím telom ako návnadou zlákal pažravého draka, ktorý nenásytne dychtí po ľudskom tele. Božská sila skrytá v tomto tele mala mu byť jedom, ktorý ho úplne zničí, ale pre ľudskú prirodzenosť bude tá istá božská sila skrytá v tele liekom, ktorý v nej obnoví prvotnú milosť. Drak kedysi vychrlil svoj jed na strom poznania a skazil ľudskú prirodzenosť, ktorá ho ochutnala; teraz sa opovážil zhltnúť aj Pánovo telo, lenže božská sila v ňom ukrytá ho porazila a zničila.
     Veľké tajomstvo Božieho vtelenia zostane navždy tajomstvom. Veď ako môže byť Slovo bytostne ako osoba v tele, keď je tá istá osoba celá bytostne u Otca? Ako to, že to isté Slovo, ktoré je celou svojou prirodzenosťou Bohom, stalo sa celou prirodzenosťou človekom, a pritom ani z jednej prirodzenosti nechýba: ani z božskej, ktorou je Boh, ani z našej, ktorou sa stal človekom?
     Jedine viera chápe tieto tajomstvá, lebo ona je podstatou a základňou vecí, ktoré prevyšujú každý pochop ľudskej mysle a rozumu.

RESPONZÓRIUM

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *
    teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
    uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
    tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
    bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
    Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
    tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *
    slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
    veľký počet prorokov;
teba chváli *
    vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
    svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
    nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
    pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
    Tešiteľa nášho.

Kriste, *
    ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
    od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
    stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
    a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
    v sláve svojho Otca.
Veríme, *
    že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
    ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás ku svojim svätým *
    vo večnej sláve.

    Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *
    a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
    a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
    dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
    až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
    chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
    zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
    ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
    nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA
Všemohúci Bože, ty si poslal svojho Syna Ježiša Krista, aby priniesol svetlo spásy celému svetu; daj, nech ožiari aj naše srdcia a ustavične ich obnovuje. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.