Tento sv. Teodor bol vojakom v maloázijskom meste Amaseia v Ponte, terajšom severnom Turecku. Keď za cisára Galéria Maximiana (303-311) vypuklo protikresťanské prenasledovanie a vojakom nariadili, aby obetovali bohom, Teodor odmietol. Veliteľ mu dal istý čas na rozmyslenie. Avšak Teodor sa nielen nerozhodol obetovať, ale zapálil v meste chrám bohyne Kybély. Uväznili ho, kruto ho mučili a napokon ho za živa upálili. Bolo to 17. februára bližšie neurčeného roku, niekedy v rokoch 306-311. Pochovali ho v osade Euchaita neďaleko Amaseie. Nad jeho hrobom postavili už v 4. stor. baziliku, ktorá sa stala cieľom pútí. V tejto bazilike mal sv. Gregor Nysénsky (+394) na sviatok svätého mučeníka kázeň, ktorá je najstarším prameňom správ o ňom. Euchaita sa v 5. storočí stala biskupským sídlom a neskôr ju podľa mučeníka pomenovali Theodoropolis.
Úcta k mučeníkovi Teodorovi sa na kresťanskom Východe rozšírila pomerne rýchlo. Na Západ prenikla koncom 5. alebo začiatkom 6. storočia. V bazilike sv. Kozmu a Damiána v Ríme, postavenej pred r. 530, je už mozaikový obraz sv. Teodora. Na konci 6. stor. mu už boli zasvätené kláštory v Palerme, Messine, Ravenne a Neapole. V Ríme na úpätí Palatína bol na počesť vojaka-mučeníka Teodora v 7. stor. vybudovaný kostol, ktorý bol posvätený 9. novembra. Tak sa stal tento deň dňom jeho úcty na Západe.