|
|
![]() |
|
Sv. Imrich Uhorský |
|
knieža, 5. novembra |
|
|
|
Pochádzal zo Sardínie, kde sa narodil 17. nov. 1701 v obci Láconi ako druhý z deviatich detí Mateja Peisa Cadellu. Chudobní rodičia mu dali meno František Ignác Vincent. Veľkoknieža Igor bol pravnukom sv. Vladimíra, ktorý uviedol kresťanstvo do Ruska. Igor sa stal kyjevským veľkokniežaťom v r. 1146. Ale ľud, ktorý nemal v láske dynastiu Oľgovičov, sa vzbúril proti Igorovi, zajal ho a vydal pereslavľskému kniežaťu Izjaslavovi Mstislavičovi. Izjaslav prevzal vládu nad kyjevským vojvodstvom. Igora najprv väznil v Pereslavli, ale potom mu dovolil stať sa mníchom. Predstavení určili Igora do kláštora sv. Teodora v Kyjeve, kde ho pripustili k slávnostným mníšskym sľubom. Ale Igorovi nepriatelia neboli spokojní s takýmto riešením. Striehli naňho a keď sa 19. septembra 1147 modlil v kostole Svätý Imrich Uhorský bol synom sv. Štefana, prvého uhorského kráľa. Narodil sa niekedy medzi rokmi 1000-1007. Bol jediným potomkom sv. Štefana a jeho manželky bl. Gizely, ktorý sa dožil dospelého veku. Mal dobré charakterové vlastnosti a otec doňho vkladal veľké nádeje. Zo svojej strany urobil všetko, aby bol z Imricha vzorný kresťanský vladár. Jeho výchovu zveril do rúk sv. Gerharda, benediktínskeho mnícha a neskoršieho csanádskeho biskupa. Okrem toho dal preňho zostaviť akési pravidlá alebo zrkadlo dobrého kresťanského kráľa: De institutione morum ad Emericum Ducem . Imrich nesklamal očakávanie svojho otca. Po dosiahnutí dospelého veku mal všetky predpoklady na to, aby bol z neho charakterný panovník, ktorý bude robiť česť národu i Cirkvi. Preto mu svätý Štefan chcel odovzdať vládu ešte za svojho života. Ale prv, ako to stihol urobiť, syn mu roku 1031 zomrel na následky poranenia pri poľovačke. Pochovali ho v Stoličnom Belehrade (Székesfehér-vár). O svätorečenie kniežaťa Imricha Uhorského sa zaslúžil neskorší uhorský kráľ sv. Ladislav. Stalo sa to roku 1083. Spolu s ním bola priznaná úcta svätých aj jeho otcovi sv. Štefanovi, jeho vychovávateľovi sv. Gerhardovi a dvom slovenským mníchom sv. Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi. |
|
|
|
|