Sv. Igor
 
   

veľkoknieža a mních, 10. apríla
(12. stor.)

 

 
   

Pochádzal zo Sardínie, kde sa narodil 17. nov. 1701 v obci Láconi ako druhý z deviatich detí Mateja Peisa Cadellu. Chudobní rodičia mu dali meno František Ignác Vincent.

Veľkoknieža Igor bol pravnukom sv. Vladimíra, ktorý uviedol kresťanstvo do Ruska.

Igor sa stal kyjevským veľkokniežaťom v r. 1146. Ale ľud, ktorý nemal v láske dynastiu Oľgovičov, sa vzbúril proti Igorovi, zajal ho a vydal pereslavľskému kniežaťu Izjaslavovi Mstislavičovi. Izjaslav prevzal vládu nad kyjevským vojvodstvom. Igora najprv väznil v Pereslavli, ale potom mu dovolil stať sa mníchom. Predstavení určili Igora do kláštora sv. Teodora v Kyjeve, kde ho pripustili k slávnostným mníšskym sľubom.

Ale Igorovi nepriatelia neboli spokojní s takýmto riešením. Striehli naňho a keď sa 19. septembra 1147 modlil v kostole pred ikonou Bohorodičky, prepadli ho, vyvliekli von a kruto ho zabili.

O tri roky neskôr Igorov brat, ktorý bol kniežaťom v Černigove, dal preniesť Igorove telesné pozostatky do svojho sídelného mesta, kde ich uložili do kostola Premenenia Pána. Tam sa pri mučeníkovom hrobe stali zázraky a odtiaľ sa šírila jeho úcta medzi ľudom. Jeho sviatok sa svätí 5. júna. Avšak slovenské kalendáre ho uvádzajú 10. apríla.

V katolíckej Cirkvi veľkoknieža, mních a mučeník Igor nebol zaradený do úradného zoznamu svätých, lebo žil a zomrel už po prerušení jednoty s Rímom. Ale po prípadnom znovuzískaní jednoty by nemusela byť ťažkosť s priznaním oficiálnej úcty tomuto svätcovi pravoslávnej cirkvi.

 

Literatúra:
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia Dobrej knihy 1992.

.