Pochádzala z mesta Nivelles (čít. nivel) v Brabantsku, terajšom strednom Belgicku. Narodila sa v obchodníckej rodine v marci r. 1199 alebo 1200. Keď mala deväť rokov, zomrel jej otec. Rodina ju chcela čo najskôr zabezpečiť výdajom. Avšak Ida sa chcela zasvätiť Bohu v panenstve. Preto utiekla z domu a uchýlila sa do spoločenstva "chudobných panien" . Boli to nábožné ženy, ktoré viedli spoločný život. Patrili k polosektárskemu ľudovému hnutiu náboženskej obrody, ktoré sa rozšírili v Belgicku a Holandsku pod názvom begíny (beghardky). Menej početná mužská vetva sa nazývala beghardi.

Medzitým zomrela Idina matka a istá príbuzná prevzala správu rodinného majetku. Keď mala Ida 16 rokov, odišla od begín a vstúpila do ženského cisterciánskeho kláštora v mestečku Kerkom. Viedla ju najmä obdivuhodná chudoba cisterciánskych mníšok a ich možnosť pristupovať často k sv. prijímaniu.

Krátko po jej príchode mníšska komunita prešla z Kerkomu do Rameige (čít. raméž). Po troch rokoch rehoľného života Ida ťažko ochorela. Spolusestry sa za ňu úpenlivo modlili a ona prekvapujúco ozdravela . Žila ešte 13 rokov v poníženosti, láske, poslušnosti a trpezlivosti. Životopisy hovoria aj o mimoriadnych omilosteniach, ako sú extázy, videnia, schopnosť poznať tajomstvá svedomia.

Zomrela 11. decembra 1231. Úradne nebola vyhlásená za blahoslavenú, ale v Rameige ju uctievali ako patrónku kláštora.