Život Cirkvi vo svete
7/2013
 

 

O b s a h

Benedikt XVI: ´Aj keď sa stiahnem, som stále pri vás’

Počas vakantného stolca bude pápežov byt zapečatený
Benedikt je Peter, Skala – posledný raz

Nový generálny audítor Pápežského domu

Homília Benedikta XVI. na Popolcovú stredu

Benedikt XVI. o prekonávaní pokušenia podriaďovať Boha svojmu egu

V Bavorsku, v dome pápeža

'My' sme nikdy neboli pápež! Roztrhnite si srdcia!

Na Popolcovú stredu posledné veľké slávenie s Benediktom XVI.

Turkson: Nijaký kardinál nelobuje pre konkláve

Od Popolcovej stredy modlitby za budúcnosť Cirkvi

Kto bude voliť nového pápeža?

Benedikt XVI. nie je prvým odstupujúcim pápežom

Kardinál Dziwisz: 'Z kríža sa nezostupuje'

Do kupoly Chrámu sv. Petra udrel blesk

Pápežov brat vedel o odstúpení už dlho

Benedikt XVI. sa slobodne vzdal úradu nástupcu sv. Petra

Keď je náboženstvo v nebezpečenstve

Rakúsko: Biskup zahalí kríž na vrchu Großglockner

Nemecko: Biskup ľutuje odcudzenie Cirkvi od ľudí

Venezuela: Kňaz odpúšťa násilníkom

 

Benedikt XVI: ´Aj keď sa stiahnem, som stále pri vás’

Rímsky biskup posledný raz so svojím klérom

Rím, 15.2.2013 (kath.net/as) 015 581 – Ako zodpovedá tradícii, pápež Benedikt XVI. prijal na začiatku Pôstneho obdobia klérus svojho biskupstva. Dva týždne pred odstúpením pápeža sa v Aule Pavla VI. zišlo 5000 biskupov, kňazov a diakonov, aby si posledný raz vypočuli svojho biskupa. V minulých rokoch sa žiadalo, aby pápež svojmu kléru predniesol „lectio divina“ ako naladenie sa do Pôstneho obdobia, no pre toto stretnutie v Roku viery ho už pred týždňami požiadali, aby hovoril o Druhom vatikánskom koncile. Ako jeden z posledných žijúcich účastníkov koncilu Benedikt XVI. rád súhlasil.

Príbeh koncilu „live“: Benedikt XVI. voľne hovoril dobrú hodinu – no dalo by sa to rovno dať do tlače, ako musíme znova raz povedať. Jeho jasné otvorené oči sa sústredili na istý bod v diaľke, takže bolo cítiť, že nielen rozpráva príbehy, ale pomaly sa súčasne vnára do veľkého a konkrétneho dychu histórie  – a tak sám píše históriu v toto dovtedy „normálne“ dopoludnie 14. februára, v deň, keď iní z nejakých dôvodov slávia deň sv. Valentína. Ale „normálne“ nie je v týchto dňoch v Ríme už nič. Predovšetkým, keď stojíme pred pápežom, ktorý ohlásil odstúpenie pre chýbajúce sily, zatiaľ čo hovorí a pôsobí tak, že by to ťažko padlo aj človeku, ktorý má polovicu jeho rokov.
Chce zostať blízko - blízko kňazom a spojený s nimi v modlitbe, „aj keď budem pre svet skrytý“. Pri jeho vstupe do Auly Nervi ho vítali veľkým potleskom, zatiaľ čo sa na mnohých tvárach objavili pramienky sĺz – boli to slzy smútku, bolesti alebo straty nielen pápeža, ale „farára sveta“, ktorý sa vo svojej miernosti naliehavo upínal k Bohu a tak sa pre mnohých kňazov – predovšetkým tých mladých – stal žiarivým príkladom, pravým otcom, ktorý ich slová prinášal pred Boha, bol im podporou a pomocou najmä pri bremenách ich služby.
Kňazi chceli vedieť všetko o koncile – ako to bolo, čo tam bolo a čo potom prišlo. A prirodzene nechýbalo prekvapenie. Na koniec poskytol Benedikt XVI. svoju verziu aspektu pokoncilového obdobia, vznikajúceho „ducha koncilu“ a jeho príčin. Ale pekne poporiadku: 
Benedikt XVI. začal spomienkami na roky koncilu, ako prišiel ako mladý teológ v službe kolínskeho kardinála Josefa Fringsa do Ríma, aké nálady tam vládli, aké očakávania tam boli aj pre rozličnosť národov, ktorá po prvý raz tak zviditeľnila mnohorakosť jednej Cirkvi. A poslucháčov obveselil aj anekdotou, keď rozprával, ako už v r. 1961 napísal prednášku pre kardinála Fringsa a toho potom pápež Ján XXIII. pozval k sebe. Kardinál Frings sa obával, že mu stiahne jeho titul. Namiesto toho mu pápež gratuloval k vydarenej prednáške.
Bývalý koncilový teológ potom hovoril o veľkých očakávaniach účastníkov najväčšieho zhromaždenia v dejinách Cirkvi – očakávaniach, ktoré narazili na neistotu, čo by sa malo vlastne urobiť a ako to realizovať, napriek všetkej radosti a nadšeniu. Francúzsky, nemecký, belgický a holandský episkopát – tzv. porýnska aliancia – mali najjasnejšie úmysly: „A počas prvej etapy koncilu ukazovali cestu. Čoskoro sa však aktivita rozšírila a stále viac prítomných malo účasť na „kreativite koncilu“. 
Benedikt XVI. potom vysvetlil štruktúru tém koncilu sústredených v dokumentoch: liturgia, Cirkev, zjavenie, svet - a v ňom: náboženská sloboda a vzťah k iným náboženstvám ako aspekt vzťahu Cirkvi k svetu.
Tým, že v centre prvých úvah koncilových otcov bola liturgia, čo sa prejavilo v konštitúcii „Sacrosanctum Concilium“, je pre Benedikta XVI. zreteľné, že koncil chcel zdôrazniť absolútny primát Boha s jeho uctievaním ako najvyšším pravidlom. Vychádzajúc z Boha smerom, k Bohu sa má všetko uskutočňovať. Z tohto dôvodu bola obnova liturgie jeho prvou požiadavkou – preč od liturgického odstupu od „ľudu“ a „kňaza“ smerom k pravej aktívnej účasti – vývoj, ktorý pápež vysvetlil na základe liturgickej obnovy v období bezprostredne pred koncilom. Nedeľa mala byť prvým dňom, dňom stvorenia a mala sa ako taký zdôrazniť: „Preto mi je ľúto, že sa dnes stala víkendom.“ Koncil chcel vyzdvihnúť veľkonočné tajomstvo ako stredobod kresťanstva. Tak je nedeľa „prvý deň – sviatok stvorenia - a stretnutia so Vzkrieseným, ktorý stvorenie obnovuje“. 
Ďalšou požiadavkou koncilu bola „zrozumiteľnosť liturgie“. Tento princíp sa, žiaľ, tiež zle pochopil: „Zrozumiteľnosť neznamená banálnosť“, lebo veľké texty liturgie nie sú ľahko zrozumiteľné. Vyžadujú si neustále vzdelávanie kresťana, „aby rástol a stále viac prenikal do hĺbky tajomstva a tak dokázal pochopiť“. Iba neustále vzdelávanie srdca a ducha môže vytvoriť pravé pochopenie a aktívnu účasť. To druhé „je viac ako iba vonkajšia činnosť. Je to vstúpenie osoby, môjho bytia do spoločenstva Cirkvi a tak do spoločenstva s Kristom“.
Pri druhej téme potom išlo o Cirkev. Úmyslom koncilu bolo dosiahnuť úplnú ekleziológiu. Pápež pripomenul encykliku Pia XII. „Mystici corporis“ a zdôraznil, že Cirkev sa nemá chápať ako organizácia, ale ako organizmus, ktorý vstupuje do duše človeka. Citujúc Romana Guardiniho Benedikt XVI. zdôraznil, že Cirkev musí nanovo začať v dušiach. V tom spočíva podľa neho aj zmysel slov „My sme Cirkev“. 
Jedným aspektom tejto ekleziológie je kolegialita, pojem, o ktorom sa diskutovalo aj „prehnaným spôsobom“. Biskupi sa nachádzajú v kontinuite Dvanástich a tak pokračujú ako kolégium – ako telo Dvanástich. Pritom nejde o „moc“, ale o „vzájomné doplňovanie faktorov a úplnosti tela Cirkvi“. Tak Benedikt XVI. jasne ozrejmil vertikálny rozmer kolegiality voči čisto horizontálnemu rozmeru.
„Boží ľud“ a „communio“: dva pojmy, ktoré pre Svätého Otca patria spolu. Boží ľud „zahŕňa kontinuitu Zmlúv, kontinuitu príbehu Boha so svetom a s ľuďmi, predovšetkým však kristologický aspekt“. Tak koncil rozhodol vytvoriť trinitárnu konštrukciu ekleziológie: Ľud Boha, Otca – Kristovo Telo – chrám Ducha Svätého.
Ďalšou témou bolo zjavenie - Božieho slova a Svätého písma. Pápež zdôraznil, že Písmo potrebuje živý subjekt Cirkev, lebo inak by bolo iba knihou. Písmo „potrebuje Duchom Svätým ožiarený subjekt Cirkev“, z čoho vyplýva zmysel Tradície. Iba v Cirkvi môže byť Písmo dobre vykladané.
Potom sa Benedikt XVI. zameral na ekumenizmus a „svet“ ako predmet úvah koncilu a vysvetlil postavenie náboženskej slobody, ako aj potrebu zaoberať sa inými náboženstvami so zreteľom na jediného zjaveného Boha.
Na záver ponúkol pápež svoje vysvetlenie vzniku „ducha koncilu“. Benedikt XVI. konštatoval, že popri vlastnom koncile, existoval „koncil médií“, ktorý všetko okamžite vynášal k ľuďom. Tento „koncil žurnalistov“ sa však konal „mimo viery“ a všetky témy zredukoval na čisto politické aspekty. Takto sa „koncil médií“ so svojím úmyslom odsakralizovania dostal k ľuďom a bol vlastne jedným zo zodpovedných za biedu pokoncilového obdobia.
Avšak: „O päťdesiat rokov neskôr vidíme, ako sa tento virtuálny koncil rozbíja a na povrch preniká pravý koncil.“ –zg-

Počas vakantného stolca bude pápežov byt zapečatený

Vatikán, 14.2.2013 (KAP) 015 580 – So začiatkom plynutia obdobia vakantného pápežského stolca byt pápeža sa zapečatí. Benedikt XVI. a jeho spolubývajúci opustia priestory na 3. poschodí Apoštolského paláca.   „Appartamento“ zostane uzamknuté, až kým sa do neho nenasťahuje nový pápež s novým sekretárom a vlastným personálom. A kým z najznámejšieho okna sveta nepožehná pútnikov na Námestí sv. Petra.
Medzitým kolujú špekulácie o budúcnosti spolubývajúcich pápežskej domácnosti, najmä súkromného sekretára arcibiskupa Georga Gänsweina. Hovorilo sa, že s ostatnými spolubývajúcimi Benedikta XVI. po jeho odstúpení sa nasťahuje do kláštora „Mater Ecclesiae“ vo Vatikánskych záhradách – čo je skôr nepravdepodobné. Arcibiskup Gänswein bude bývať v služobnom byte prefekta Apoštolského paláca – ako náhle ho zrenovujú a kým sa nenájdu pre doterajšieho prefekta kardinála Jamesa Harveya, ktorý sa stal arcikňazom rímskej Baziliky sv. Pavla za hradbami, nové priestory. Pretože doteraz tam služobný byt pre arcikňaza nebol.

Benedikt XVI. opustí Vatikán bez arcibiskupa Gänsweina
Benedikt XVI. opustí Vatikán 28. februára o 17 hodine, tri hodiny pred koncom pontifikátu, a helikoptérou odletí do 25 km vzdialeného  pápežského letného sídla Castel Gandolfo. Tam zostane, kým nezrenovujú kláštor vo Vatikáne. Ako zvyčajne ho budú sprevádzať štyri sestry spoločenstva  „Memores Domini“, ako aj komorník Sandro Mariotti, ktorý na jeseň nahradil neverného Paola Gabrieleho. A okrem toho aj druhý súkromný sekretár, kňaz Alfred Xuereb z Malty.
Arcibiskup Georg Gänswein, jeho prvý sekretár, je svojimi povinnosťami prefekta Pápežského domu však naďalej viazaný na Vatikán. Pravidlá pre vakantný stolec síce výslovne neurčujú ďalšie trvanie tohto úradu. Ale prefekt Pápežského domu patrí k trom osobám, ktoré majú  ako prvé prístup k novému pápežovi, aby prejednali potrebné záležitosti – popri dvoch vatikánskych sekretároch - pre vnútorné a zahraničné záležitosti - čo vyžaduje ďalšie trvanie tohto úradu. Ako prefekt Pápežského domu Georg Gänswein, pochádzajúci z nemeckého Čierneho lesa, má úrad, ktorý nie je viazaný na pontifikát. Práve po voľbe nového pápeža bude mimoriadne zamestnaný. Možno totiž očakávať, že na nastúpenie do úradu nového pápeža pricestujú mnohí štátni hostia a budú sa chcieť stretnúť s novým pápežom. To všetko pravdaže nehovorí, či «Don Giorgio» Gänswein tým už dosiahol svoj posledný cirkevný post. Možno mu nový pápež zverí nové úlohy. Veď všetci ostatní prefekti niekedy potom dostali hodnosť kardinálov.

V r. 1449 bolo ešte všetko jednoznačné
Pri doterajších odstúpeniach pápežov – naposledy v r. 1449 – bolo ešte dosť jednoznačné, ako má prebiehať ceremoniál. Najprv ohlási pápež odstúpenie, potom zostúpi z pápežského trónu a zloží svoje pápežské insígnie a nakoniec aj pápežské rúcho – aby sa potom podľa svojho stavu pred pontifikátom odel do rehoľného, kňazského alebo kardinálskeho rúcha.
Bolo jedno, či sa vzdal úradu dobrovoľne alebo vynútene, či to bol pápež alebo antipápež – v centre bolo vždy odloženie rúcha. S tým sa spájala aj zmena mena. Z Celestína V. sa opäť stal mních Pietro de Morrone, z Gregora XII. zasa kardinál Angelo Correr.
Analogicky by sa z Benedikta XVI. musel opäť stať kardinál Joseph Ratzinger. No táto otázka sa v súčasnosti starostlivo skúma. Historické vzory, podľa ktorých sa v ceremónii odstúpenia verejne odkladá úrad a insígnie Benedikt XVI. však odmietol. Oficiálny právny akt sa konať nebude, ako povedal páter Federico Lombardi. Nevyžaduje sa to. Odstúpenie bolo slobodne a jednoznačne oznámené a nikto ho nemusel oficiálne prijať. Zničenie prsteňa a pečate sa vykoná súkromnou formou.
Úrad biskupa Ríma možno obsadiť iba raz. Nesmie byť najmenšia pochybnosť o legitímnosti jeho nástupcu. Už preto sa musí pápež Benedikt XVI. stať znova kardinálom Ratzingerom. Biele rúcho a červené topánky, rybársky prsteň a kríž na hrudi – tieto jedinečné znaky pápeža a podstatné znaky pápežstva - bude nosiť jeho nástupca. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by vo Vatikáne boli dvaja muži v bielom. To by mohlo podporiť sprisahanecké teórie a lá Dan Brown.

Ako budú Benedikta XVI. oslovovať?
Ako potom budú Benedikta XVI. oslovovať a aké meno bude nosiť, o tom možno iba špekulovať. Je v každom prípade nepredstaviteľné, že ho budú oslovovať priateľským „pán Ratzinger“. Zostáva biskupom, je emeritným arcibiskupom Mníchova a Freisingu a bude aj emeritným biskupom Ríma, okrem toho je kardinálom Svätej rímskej cirkvi. Takže zostala by možnosť oslovovať ho Eminencia či Excelencia. Je aj mysliteľné, že by sa mohol podpisovať aj ako „Joseph Ratzinger - Benedikt XVI. papa em. (emeritus) alebo „papa res.“ (resignatus).
Ako v rokoch keď bol pápežom, bude živobytie Ratzingera financovať aj naďalej Vatikán. Nemusí teda požiadať o nejaký dôchodok, či podobné. Napriek viacerým tvrdeniam Benedikt XVI. neprofituje zo svojich úspešných kníh. Tantiémy venoval na polovicu dobročinným nadáciám a druhých 50 percent dostáva nadácia „Joseph Ratzinger - Benedikt XVI.“, ktorá podporuje vedecké práce o teológii pápeža.
Stratí vatikánsku štátnu príslušnosť, keď už nebude pápežom? Tú dostal so svojím úradom. No že by zostal bez štátnosti, toho sa obávať nemusí – zostáva občanom Horného Falska, aj ako pápež bol prihlásený v obci Pentling v okrese Regensburg a teda je nemecký štátny občan. Na tom ani jeho odstúpenie z úradu nie nemení. –zg-

Benedikt je Peter, Skala – posledný raz

Vatikán, 14.2.2013 (kath.net/Paul Badde - Die Welt) 015 579 

Vlasy Benedikta XVI. sú tak žiarivo biele, že popol, ktorý mu kardinál Comastri pred hlavným oltárom Chrámu sv. Petra nasypal na hlavu, je viditeľný iba ako maličký tieň (foto). On mi hľadí do očí. Zlatá paténa, ktorú diakon drží medzi nami, odzrkadľuje svetlo kupoly a odráža ho na jeho rysy v tvári. Jeho vek je – stáročia ... Jeho oči mi pripomínajú oči mojej matky. „Corpus Christi“, hovorí, keď sa skloním na kolená. „Amen“, odpovedám predtým, než mi s neodvráteným pohľadom vloží Hostiu z kalicha na jazyk. Nedokážem od neho odtrhnúť zrak. Hľadí na mňa, až kým sa neodvrátim.
Je to jeho posledná omša nad hrobom apoštola Petra. Už iba raz sa vráti  práve na toto miesto, kde posledný raz rozdáva sväté prijímanie veriacim. To bude vtedy, keď znova prijme aj meno Benedikt. Potom si práve tu ešte raz odpočinie, ako jeho predchodca, na svojej ceste k poslednému odpočinku niekde tu v Chráme sv. Petra, zatiaľ čo veriaci budú putovať okolo jeho rakve.
Kto mohol, ten však prišiel už v tento deň. „Pamätaj, človeče, že si prach a v prach sa obrátiš,“ to je pozdrav, ktorý sa šepká veriacim Katolíckej cirkvi, keď sa im hlava poznačuje krížom z popola. Alebo: „Kajajte sa a verte Evanjeliu!“ Obe vety stelesňuje v túto stredu Benedikt XVI. v osobnom spojení. On je Peter, Skala – posledný raz. No dnes sa stal už celkom a úplne živým znamením: Evanjeliom, ktoré sa stalo telom.

Nekonečný rad pre Chrámom sv. Petra
Práve preto bolo treba toto slávenie preložiť z Baziliky Santa Sabina – kde ju podľa starovekého rímskeho zvyku každý rok slávi nástupca apoštola Petra – nad hrob samotného sv. Petra, do najväčšieho dómu kresťanstva, pretože tento raz ho chceli vidieť a zažiť mnohé tisíce pri jeho poslednom vydávaní znamenia.
Za svetla zimného slnka sa rad na Námestí sv. Petra vôbec nekončí, rad ľudí, ktorí sa pokúšajú vtlačiť ešte raz do baziliky na rozlúčku s Benediktom XVI. Popolom zo spálených olivových vetvičiek z pahorkov pri Via Appii sa začína v Ríme rad slávení, ktoré vedú k slávnosti vzkriesenia Krista z mŕtvych na Veľkonočnú nedeľu. Pápež Benedikt vedie túto púť veriacich v tento deň pre Katolícku cirkev posledný raz. Stáročia staré gregoriánske spevy ho sprevádzajú. Jeho dôverný zlomený starecký hlas je teraz taký pevný a mocný ako už dávno nie, dokonca aj pri dlhších pasážach, ktoré vo svojich 85 rokoch musí ešte sám spievať.

Úchvatne nádherná procesia
V latinských litániách sa vzýva od Abraháma cez púštnych otcov a sv. Antona až po sv. Alžbetu výber z obrovského množstva svedkov, ktorí pútnikov tohto dňa predišli do nebeského Jeruzalemu. Posledný raz vystupuje pápež v fialovom rúchu pokánia Pôstneho obdobia pred nimi po stupienkoch oltára, s očami sklopenými, s rukou pevne zvierajúcou pastiersku palicu a okiadza kadidlom obetný stôl pod nebom Berniniho.
Na tejto procesii ho sprevádzajú nespočetní biskupi a kardináli. Je  úchvatne krásny, inak sa to dá sotva vyjadriť. Chrám sv. Petra napĺňa nadpozemská vážnosť. Ohlásenie jeho odstúpenia dodáva liturgii napätie nevídaného stupňovania vedomia, že je to posledný raz – posledný raz, posledný raz!

Benedikt ešte raz úpenlivo prosí o modlitby veriacich za cestu a jednotu Cirkvi.
Po mnohých premeškaných šanciach je to pre všetkých prítomných zrazu nevídaná svetová dráma, ktorej Benedikt XVI. v tento večer predsedá s bdelými zmyslami „na ceste obrátenia“, ako povedal v jednej svojej modlitbe. Stojí vzpriamený ako švajčiarsky gardista, posediačky nesmierne sústredený načúva textom Písma, s rukami zloženými na kolenách. („Hľa, teraz je deň spásy!“). On ďakuje a prosí vo svojej poslednej kázni ešte raz úpenlivo o modlitby veriacich za cestu a jednotu Cirkvi.  

Slzy v hlase
Je to posledný jantár pod kupolou Chrámu sv. Petra, v ktorom ešte raz dáva zažiariť svoju teológiu na rozlúčku, varuje pred „náboženským pokrytectvom“ a všeobecnej Cirkvi s prorokmi Ríma privoláva: „Roztrhnite si srdcia, nie rúcho!“ Mnoho stokrát v rokoch svojho pontifikátu oslavoval „Božiu tvár“. Teraz však vyzýva aj tej „tvári Cirkvi“ znetvorenej napätiami, rivalitami a rozkolmi dať znova zažiariť pred svetom. Je to svedectvo, ktoré bude o to mocnejšie, „čím menej budeme hľadať svoje uznanie“. Teraz je na to čas. „Hľa,  teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!

 

„Svätý Otče, s veľkým pohnutím a hlbokým rešpektom prijala nie iba Cirkev, ale i celý svet, správu o Vašom rozhodnutí vzdať sa úradu rímskeho biskupa, nástupcu apoštola Petra. 
Neboli by sme úprimní, Svätý Otče, keby sme Vám nepovedali, že v dnešný večer je naše srdce zahalené závojom smútku. Počas uplynulých rokov bolo Vaše Magistérium pre Cirkev i pre svet otvoreným oknom, ktorým prechádzali lúče pravdy a Božej lásky, aby ožiarili a ohriali naše putovanie, aj a najmä vo chvíľach, keď nebo zastierajú mraky. Všetci sme pochopili, že k tomuto činu Vás pohla Vaša hlboká láska k Bohu a k Cirkvi, zjaviac nám tú jasnosť mysle, tú silnú vieru, ktorá vyžaduje silu pokory a miernosti spoločne s veľkou odvahou, ktorými bol poznačený každý krok Vášho života a Vašej služby, a ktoré môžu pochádzať jedine z prebývania s Bohom, z neprestajného vystupovania na vrch stretnutia s ním, na vrch Boží, aby bolo potom možné zostúpiť do mesta ľudí. 

Po ňom nachádza štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone v krátkom osobnom poďakovaní tón ako nikdy predtým po boku pápeža, keď mu so slzami v očiach privoláva:
„Neboli by sme úprimní, Vaša Svätosť, keby sme vám zamlčali, že naše srdcia sú dnes zastreté smútkom. Boli ste nám vzorom. Boli ste skutočne jednoduchým a skromným robotníkom v Pánovej vinici. Boli ste robotníkom, ktorý dokázal prinášať Boha ľuďom a privádzať ľudí k Bohu. Vaše Magistérium bolo oknom, ktoré sa otvorilo Cirkvi a svetu, aby nechalo vyžarovať lúče pravdy a Božej lásky, aby ste našej ceste dodali svetlo a teplo, predovšetkým aj v tých dňoch, v ktorých sa nad nami hromadia mraky.“
Boli to láska a oddanosť, ktoré ho prinútili k jeho poslednému najťažšiemu kroku.
Bolo to, akoby na neho preskočilo láskavé slovné naliehanie odchádzajúceho pápeža, keď chválil jeho odvahu a pokoru.
„Každý krok Vášho života a Vašej služby možno pochopiť iba z prebývania pri Bohu a z prebývania vo svetle Božieho slova. Z neustáleho vystupovania na horu stretnutia a potom zostupovania do mesta ľudí.“  
Tu vypukol celkom neliturgický potlesk na Popolcovú stredu v Chráme sv. Petra – ktorý pokračoval po požehnaní ako príboj, ktorý s prílivom a odlivom už akoby nechcel vôbec skončiť – po celé dlhé minúty. Slzy všade, kam pohľad padne. Arcibiskup Müller bojuje so slzami rovnako ako aj arcibiskup Gänswein.
Vlna nežnosti zavaľuje starého placho sa usmievajúceho pápeža, keď po  poslednom pozdrave pokoja pomaly a žehnajúc sa posúva stredom Chrámu sv. Petra k východu a mizne.
Tam vonku, na Námestí sv. Petra, o šesť týždňov na Kvetnú nedeľu, sa bude čerstvými palmovými vetvičkami z olivovníkov pri Via Appii oslavovať vstup Ježiša do Jeruzalemu. No potom už s ďalším pápežom a ďalším nástupcom Petra a Benedikta XVI. –zg-

Video: Slzy Georga Gänsweina





Foto: Benedikt XVI. dáva sv. prijímanie Paulovi Baddemu, autorovi správy


 

Nový generálny audítor Pápežského domu

 

Rím, 13.2.2013 (ZENIT/kath.net) 015 578 – Svätý stolec oznámil, že pápež Benedikt XVI. menoval biskupa Msgr. Giuseppeho Sciaccu, titulárneho biskupa Fondi, doterajšieho generálneho sekretára governatorátu Vatikán mesto za generálneho audítora Apoštolského domu. „Auditor Camerae“ je štvrtým pracovníkom „Apoštolskej komory“.

Po prvý raz sa tento úrad spomína vo vatikánskom „dvorskom“ zápise – tzv. „ruolo“ Mikuláša III. z roku 1277. Starý latinský titul jeho nositeľa znel.  „Auditor generalis causarum Reverendae Camerae Apostolicae“. To znamenalo, že generálny audítor bol najvyšším sudcóm vo všetkých procesoch týkajúcich sa finančnej správy Rímskej cirkvi. Už za Inocenta VIII. (Giovanni Battista Cibo, 1484-1492) smel vynáša tresty nad tými, ktorí neposlúchali  „mandatum apostolicum“. Tak ignorovanie pápežského nariadenia Martinom Lutherom bolo prejednávané najprv pred tribunálom generálneho audítora ako trestný čin.
Výnosom pápežského Štátneho sekretariátu z 1. januára 1847 sa trestný súd Apoštolskej komory spojil s štátnym súdnym dvorom a generálny audítor bl. Pia IX. (Giovanni Mária Mastai Ferretti, 1846-1878) bol menovaný prostredníctvom motu proprio z 12. júna toho roku na ministra spravodlivosti. Tento prelát však vykonával svoj úrad iba niekoľko mesiacov, potom sa jeho povinnosti opäť zredukovali na kompetencie v Apoštolskej komore.
Dnes generálny audítor podporuje s ostatnými prelátmi Apoštolskej komory v čase vakantného stolca kardinála camerlenga v starostlivosti o majetky a časné potreby Cirkvi. Je zapojený do príprav a riadneho priebehu konkláve.  
Do tohto úradu sa spravidla povoláva prelát a dostáva kompetencie nad členmi pápežského dvora a cudzincami v Ríme a je aj zodpovedný za apelačné prípady v rámci cirkevného štátu. Jedným z jeho úradov je správa majetkov Pápežskej domácnosti. –zg-

Benedikt XVI. opúšťa Vatikán 28. februára o 17. hodine

Vatikán, 13.2.2013 (KAP) 015 577 - Pápež Benedikt XVI. opustí Vatikán 28. februára o 17. hodine, niekoľko hodín pred oficiálnym koncom svojho  pontifikátu a helikoptérou odletí do Castel Gandolfa. Predtým hlava Cirkvi okolo obeda pozdraví kardinálov Rímskej kúrie v aule Sala Clementina Apoštolského paláca, ako oznámil hovorca Vatikánu páter Federico Lombardi v stredu. Oficiálny právny akt k ukončeniu pontifikátu sa konať nebude. To sa nevyžaduje, lebo Benedikt XVI. svoje odstúpenie oznámil slobodne a jednoznačne a podľa cirkevného práva to nemusí ani niekto prijať. Zničenie prsteňa Rybára a úradnej pečate sa vykoná súkromnou formou.
Pred ukončením pontifikátu Benedikt XVI. sa ešte stretne s talianskym prezidentom Giorgiom Napolitanom a premiérom Mariom Montim. Súkromná audiencia pre Montiho sa plánuje na sobotu popoludní, pre Napolitana 23. februára po ukončení pôstnych exercícií. Inak absolvuje Benedikt XVI. svoj naplánovaný program. Audiencie, ktoré sú plánované po odchode pápeža, sú nepravdepodobné, ako povedal hovorca.
Aj na tretí deň po prekvapujúcom ohlásení odstúpenia Benedikta XVI. naďalej vládne nejasnosť o jeho budúcom mene a titule, ako povedal Lombardi. To musia ešte objasniť cirkevní právnici. Ďalej ubezpečil, že pápež sa po odstúpení na nejaký čas nasťahuje do kláštora „Mater Ecclesiae“ vo Vatikánskych záhradách a nechce odísť do kláštora Montecassino, ako šíria médiá.
Správa o odstúpení vyvolala podľa slov hovorcu vo Vatikáne veľké prekvapenie, ktoré naďalej pôsobí. On sám vyjadril obdiv voči slobodne zvolenému, pokornému a jasnému rozhodnutiu pápeža, pre ktoré predložil pochopiteľné odôvodnenie - opúšťajúce sily.
Na programe pápeža v ďalších dňoch je vo štvrtok stretnutie s klérom Ríma. Na piatok sa plánuje audiencia pre rumunského prezidenta. Okrem toho Svätý Otec prijme na návšteve ad limina biskupov z talianskeho regiónu Liguria. V sobotu prijme biskupov z Lombardie a prezidenta Guatemaly.

Pôstne exercície vedie kardinál Ravasi
V nedeľu večer sa Benedikt XVI. stiahne na týždenné pôstne exercície s členmi Rímskej kúrie. V tom čase sú odrieknuté všetky termíny. Exercície vedie predseda Pápežskej rady pre kultúru, kardinál Gianfranco Ravasi a skončia sa predpoludním 23. februára.
Na začiatku posledného týždňa v úrade Benedikt XVI. sa bude na poludnie, ako každú nedeľu, modliť Anjel Pána. Na pondelok, 25. februára sa konajú mimoriadne audiencie pre kardinálov kúrie. Ďalšie stretnutie s talianskymi biskupmi je však zrušené.
Na generálnu audienciu v stredu, 27. februára, na zvláštne pozvanie rímskeho vikára kardinála Agostina Valliniho sa očakávajú početní veriaci a návštevníci na Námestí sv. Petra. Je to posledná verejná audiencia Benedikta XVI. pre pútnikov z celého sveta. –zg-

Homília Benedikta XVI. na Popolcovú stredu

 

„´Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!´ Túto chvíľu si nesmieme nechať ujsť.

Ponúka sa nám ako jedinečná a neopakovateľná príležitosť.“


Vatikán, 13.2.2013 (RV) 015 576 - Svätá omša na Popolcovú stredu, ktorú celebroval pápež Benedikt XVI., sa po prvýkrát slávila v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. V minulých rokoch sa konala v Bazilike sv. Sabíny na Aventínskom pahorku, v titulárnej bazilike slovenského kardinála Jozefa Tomka. V podvečerných hodinách sa na nej zišlo tisíce veriacich, ktorí neskrývali dojatie zo stretnutia s pápežom. Išlo o jeho poslednú verejnú eucharistickú slávnosť v úrade nástupcu sv. Petra. V homílii povedal: 

Ctihodní bratia, drahí bratia a sestry!
Dnes, na Popolcovú stredu, znovu začíname cestu pôstu, cestu, ktorá sa vinie počas štyridsiatich dní a vedie k Pánovmu umučeniu, k víťazstvu života nad smrťou. Podľa starodávnej rímskej tradície pôstnych štácií, sme sa dnes zišli na slávení Eucharistie. Podľa tejto tradície je miestom prvej štácie Bazilika sv. Sabíny na Aventínskom pahorku. Okolnosti nás však zhromaždili vo Vatikánskej bazilike. Dnes večer sme sa okolo hrobu sv. Petra zišli mnohí. Aj preto, aby sme žiadali o jeho príhovor za Cirkev v tejto osobitnej chvíli jej putovania, a aby sme obnovili našu vieru v Najvyššieho pastiera, Krista, Pána. Pre mňa je to vhodná chvíľa poďakovať sa všetkým, zvlášť veriacim Rímskej diecézy, keďže sa chystám zavŕšiť svoju službu Petrovho nástupcu, a poprosiť o osobitnú modlitbu za mňa.
Čítania, ktoré zazneli, nám ponúkajú myšlienky, ktoré sme pozvaní s Božou milosťou v tomto Pôstnom období premieňať na konkrétne postoje a skutky. Cirkev nám predovšetkým ponúka veľkú výzvu, ktorou sa prorok Joel obracia na Izraelský ľud: „Teraz však - hovorí Pán - obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom“ (2,12). Zdôrazňuje sa výraz „celým svojím srdcom“, čo znamená, z hĺbky našich myšlienok a citov, z prameňa našich rozhodnutí, volieb a skutkov, spôsobom úplnej a radikálnej slobody. Je však možný takýto obrat k Bohu? Áno, pretože jestvuje sila, čo nesídli v našom srdci, ale vychádza priamo z Božieho srdca. Je to sila jeho milosrdenstva. Prorok pokračuje: „obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie“ (v. 13). Návrat k Pánovi je možný ako „milosť“, pretože naše prebývame v jeho milosrdenstve je Božím dielom a ovocím viery. Avšak tento návrat k Bohu sa stane konkrétnou realitou nášho života iba vtedy, keď Pánova milosť prenikne do nášho vnútra a vzbudí v ňom silu „roztrhnúť si srdce“. Prorok ešte dáva zaznieť týmto Božím slovám:„roztrhnite si srdcia a nie rúcho“ (v. 13). V skutočnosti aj v našich časoch sú mnohí pripravení „roztrhnúť si rúcha“ pred škandálmi a nespravodlivosťou – samozrejme spáchanými inými, - ale iba niekoľkí sa zdajú byť pripravenými urobiť to so svojím „srdcom“, so svojím svedomím a svojimi úmyslami, a tak dovolili, aby ich Pán premenil, obnovil a obrátil. 
Toto „obráťte sa ku mne celým svojím srdcom“, je tiež pozvaním, ktoré sa netýka iba jednotlivca, ale i spoločenstva. V prvom čítaní sme rovnako počuli: „Zvučte trúbou na Sione, zasväcujte pôst, zvolajte zhromaždenie, zvolajte ľud, zasväťte zástup, zjednoťte starcov, zhromaždite maličkých aj tých, čo sajú prsia; ženích nech vyjde zo svojej izby a nevesta zo svojej chyže“ (vv. 15-16). Komunitný rozmer je základným prvkom viery a kresťanského života. Kristus prišiel, „aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti“ (porov. Jn 11,52). To „My“ - Cirkev - je spoločenstvom, v ktorom nás Kristus zjednocuje (porov. Jn 12,32): viera je nevyhnutne ekleziálna. V tomto pôstnom čase je dôležité si to pripomínať a prežívať. Nech si je každý vedomý, že na tejto pôstnej púti nekráča sám, ale spoločne s mnohými bratmi a sestrami v Cirkvi. 
Nakoniec sa prorok zastavuje pri modlitbe kňazov, ktorí sa so slzami v očiach obracajú k Bohu a hovoria: „nevydávaj svoje dedičstvo na hanbu, aby nad nimi panovali národy;“ prečo by mali vravieť medzi národmi: «Kdeže je ich Boh?» (v. 17). Táto modlitba nás privádza k uvažovaniu nad dôležitosťou svedectva viery a kresťanského života každého z nás, ako i našich spoločenstiev, aby sme tak zjavovali tvár Cirkvi takú, aká je, aj ako býva často krát znetvorená. Osobitne mám na mysli previnenia proti jednote Cirkvi, rozdelenie jej tela. Prežívať Pôstne obdobie v intenzívnejšom a evidentnejšom cirkevnom spoločenstve, prekonávajúc individualizmus a rivalitu, je pokorným a vzácnym znamením pre tých, ktorí sú vzdialení od viery či ľahostajní. 
Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 6,2). Slová apoštola Pavla kresťanom do Korintu znejú i nám ako naliehanie, ktoré nepripustí našu neprítomnosť alebo nečinnosť. Vyjadrenie „teraz“, viackrát zopakované, nám pripomína, že si túto chvíľu nesmieme nechať ujsť. Ponúka sa nám ako jedinečná a neopakovateľná príležitosť. Apoštolov pohľad sa koncentruje na zdieľanie, ktorým chcel Kristus charakterizovať svoju pozemskú existenciu, keď prijal všetko čo je ľudské a nakoniec vzal na seba ťarchu ľudského hriechu. Vyjadrenie sv. Pavla je veľmi silné: Boh „ho za nás urobil hriechom“. Ježiš, nevinný, Svätý, ten, „ktorý nepoznal hriech“ (2 Kor 5,21), sa obťažil bremenom hriechu, zdieľajúc s ľudstvom jeho ortieľ smrti, a to smrti na kríži. Zmierenie, ktoré sa nám ponúka, má vysokú cenu, cenu kríža vyzdvihnutého na Golgote, na ktorom visel Boží Syn, ktorý sa stal človekom. Z tohto ponorenia sa Boha do ľudského utrpenia a do priepasti zla vyrastá koreň nášho ospravedlnenia. „Návrat k Bohu celým srdcom“ na našej ceste prechádza cez kríž, prostredníctvom nasledovania Krista po ceste vedúcej na Kalváriu a úplným sebadarovaním. Na tejto púti sa denne učíme opúšťať naše sebectvo a našu uzavretosť, aby sme dali priestor Bohu, ktorý otvára a premieňa srdce. A sv. Pavol pripomína, ako v nás rezonuje ohlasovanie kríža vďaka ohlasovaniu Slova, ktorého je on sám vyslancom. Je to výzva i pre nás, aby naša pôstna cesta bola charakterizovaná hlbším a vytrvalejším počúvaním Božieho slova, čo osvecuje naše kroky. 
Na stránkach Matúšovho evanjelia, ktoré patria k takzvanej Reči na hore, Ježiš sa odvoláva na tri základné praktiky uvedené v Mojžišovom zákone: almužna, modlitba a pôst. Sú to tri tradičné usmernenia pre pôstnu cestu pri odpovedaní na výzvu „vrátiť sa k Bohu celým srdcom“. Ježiš však zdôrazňuje, v čom spočíva kvalita a pravdivosť vo vzťahu s Bohom, ktoré kvalifikujú autentickosť každého náboženského prejavu. Preto hovorí o náboženskom pokrytectve, o spôsobe správania, ktoré chce prejaviť postoje túžiace po potlesku a uznaní. Pravý učeník však neslúži sebe samému alebo „verejnosti“, ale svojmu Pánovi v jednoduchosti a veľkodušnosti: „A tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, ťa odmení“ (porov. Mt 6,4.6.18). Naše svedectvo bude o to presvedčivejšie, keď nebudeme hľadať vlastnú slávu a keď si budeme vedomí, že odmenou spravodlivého je sám Boh, zjednotenie s ním, tu na zemi na ceste viery, a na konci života v pokoji a vo svetle stretnutia s ním tvárou v tvár naveky (porov. 1 Kor 13,12). 
Drahí bratia a sestry, začnime plní dôvery a radosti túto pôstnu púť. Nech v nás mocne zaznieva pozvanie k obráteniu, k „návratu k Bohu celým srdcom“, prijmúc jeho milosť, čo z nás urobí nových ľudí v tej prekvapujúcej novosti, ktorá je účasťou na Ježišovom živote. Nik z nás nech nie je hluchým voči tomuto pozvaniu, ktoré nám bude adresované i prostredníctvom prísneho, jednoduchého a zároveň tak pôsobivého obradu udelenia popola, ktorý o chvíľu vykonáme. Nech nás v tomto čase sprevádza Panna Mária, Matka Cirkvi a vzor každého autentického Pánovho učeníka. Amen. – js, aj –

Benedikt XVI. o prekonávaní pokušenia podriaďovať Boha svojmu egu



Vatikán, 13.2.2013 (RV) 015 575 –
V stredajšej dnešnej katechéze, ktorú Benedikt XVI. predniesol pred zaplnenou Aulou Pavla VI., sa venoval téme práve začatého Pôstneho obdobia. Jej text prinášame v plnom znení: 

Drahí bratia a sestry, dnes, na Popolcovú stredu, začíname liturgické obdobie Pôstu, štyridsiatich dní, ktoré sú prípravou na slávenie Veľkej noci; je to čas, v ktorom sa intenzívne snažíme o duchovné napredovanie. Číslo štyridsať sa vo Svätom písme nachádza niekoľko krát. Predovšetkým, ako vieme, štyridsať bolo rokov, ktoré Izraelský národ strávil na púšti: bolo to dlhé obdobie prípravy na to, aby sa mohol stať Božím ľudom, ale aj dlhé obdobie, počas ktorého tento národ musel neustále čeliť pokušeniam porušiť zmluvu s Pánom. Štyridsať je tiež dní, počas ktorých Eliáš kráčal na Boží vrch Horeb; rovnako dlhé bolo aj obdobie, ktoré Ježiš strávil na púšti skôr, než začal svoje verejné účinkovanie, na púšti, kde bol – ako sme o tom práve počuli – pokúšaný diablom. V tejto katechéze by som sa rád zastavil práve pri tomto okamihu pozemského života Ježiša, Božieho Syna: je opísaný v stati evanjelia, ktoré budeme túto nedeľu počúvať v liturgii. 
Púšť, kam sa Ježiš utiahol, je miestom ticha a chudoby, kde človek nedisponuje materiálnymi prostriedkami, na ktoré je zvyknutý, ale stojí tvárou v tvár základným otázkam o vlastnom živote – je donútený vrátiť sa k tomu, čo je podstatné – a práve preto je mu ľahšie stretnúť sa s Bohom. Púšť je však zároveň aj miestom smrti, pretože tam, kde niet vody, nemôže byť ani život – je to miesto samoty, na ktorom človek intenzívne cíti pokušenie. Ježiš vychádza na púšť a tam zažíva pokušenie opustiť cestu, ktorú mu naznačil Otec a vydať sa ľahšími, svetskejšími cestami (porov. Lk 4,1-13). Berie tu na seba naše pokušenia, dvíha na plecia našu biedu, aby zvíťazil nad diablom a otvoril nás pre putovanie smerujúce k Bohu, pre putovanie, ktoré vedie k obráteniu. 
Premýšľanie nad pokušeniami, ktoré zažil Ježiš na púšti je pozvaním pre každého z nás, aby si dal odpoveď na základnú otázku: čo je naozaj dôležité pre môj život? V prvom pokušení diabol navrhuje Ježišovi, aby premenil kamene na chlieb, a tak utíšil svoj hlad. Ježiš odpovedá, že človek síce žije z chleba, ale nielen z chleba: bez odpovede na hlad po pravde, na hlad po Bohu, niet pre človeka spásy (porov. v. 3-4). V druhom pokušení diabol navrhuje Ježišovi vybrať sa po ceste moci: vynesie ho do výšky, aby mu ponúkol vládu nad svetom – ale toto nie je Božia cesta: Ježiš dobre vie, že svet nezachráni ľudská moc, ale len sila kríža, pokory a lásky (porov. v. 5-8). V treťom pokušení mu diabol navrhuje, aby sa hodil z jeruzalemskej chrámovej veže a dovolil, nech ho Boh zachráni prostredníctvom svojich anjelov – aby urobil niečo senzačné, čo by otestovalo aj samotného Boha - odpoveďou však je, že Bohu nemožno vnucovať naše podmienky. On je Pánom všetkého (porov. v. 9-12).
Čo je jadrom všetkých troch pokušení, ktoré Ježiš zažíva? Je to snaha inštrumentalizovať Boha, urobiť z neho nástroj, použiť ho pre vlastné potreby, pre vlastnú slávu, pre vlastný úspech. A teda v podstate je to snaha postaviť seba samého na miesto Boha a potom ho celkom odstrániť zo života, akoby bol nadbytočný. Každý z nás by sa mal pýtať: aké miesto má Boh v mojom živote? Je Pánom on, alebo som pánom ja? 
Prekonať pokušenie podriaďovať Boha vlastnému egu a vlastným záujmom a potom ho odstaviť kamsi do kúta, znamená dať veci na správnu mieru, dať Boha na prvé miesto – a to je cesta, na ktorú sa každý kresťan musí vydávať vždy znovu a znovu. „Obrátiť sa“ – to je pozvanie, ktoré budeme mnohokrát počuť počas Pôstneho obdobia, a znamená to nasledovať Ježiša takým spôsobom, aby jeho Evanjelium konkrétne viedlo náš život; znamená to dovoliť, aby nás Boh premenil, prestať si namýšľať, že sme jedinými pánmi bytia; znamená to priznať si, že sme stvorenia, že závisíme na Bohu, na jeho láske a že len vtedy, keď „stratíme“ svoj život, môžeme ho v ňom znovu získať. Toto si vyžaduje, aby sme svoje rozhodnutia robili vo svetle Božieho Slova. Dnes už nie je možné byť kresťanmi len v dôsledku toho, že žijeme v spoločnosti, ktorá má kresťanské korene. Aj ten, kto sa narodil v kresťanskej rodine, musí v sebe každodenne obnovovať rozhodnutie byť kresťanom, čiže dať Bohu prvé miesto, a to zoči-voči neustálym pokušeniam sekularizovanej kultúry, zoči-voči kritike mnohých našich súčasníkov. 
Skúšky, ktorým súčasná spoločnosť podrobuje kresťana, sú naozaj mnohé a dotýkajú sa tak osobného ako aj spoločenského života. Nie je ľahké zostať vernými kresťanskému manželstvu, snažiť sa v každodennom živote o milosrdenstvo, dať priestor modlitbe a vnútornému tichu. Nie je ľahké verejne sa postaviť proti rozhodnutiam, ktoré iní pokladajú za samozrejmé – ako napríklad potrat v prípade nechceného tehotenstva, eutanázia v prípade ťažkých chorôb, alebo selekcia embryí kvôli predchádzaniu dedičným chorobám. Pokušenie odložiť vieru je stále prítomné a obrátenie je potom našou odpoveďou danou Bohu – odpoveďou, ktorú treba v živote viackrát potvrdiť a zopakovať. 
Poznáme veľké obrátenia, ktoré sú pre nás príkladom aj povzbudením – ako obrátenie svätého Pavla na ceste do Damasku, alebo obrátenie svätého Augustína, ale aj v súčasnosti, keď sa zo spoločnosti vytráca zmysel pre to posvätné, Božia milosť neprestáva účinkovať a koná divy v živote mnohých ľudí. Pán neúnavne klope na dvere človeka – v spoločenských aj kultúrnych kontextoch, ktoré sa zdajú byť vyplnené sekularizmom – ako o tom svedčí napríklad pravoslávny Rus Pavel Florenskij. Potom, čo sa mu dostalo celkom agnostickej výchovy – a to až do tej miery, že pociťoval priam nenávisť k náboženskému vyučovaniu, ktoré absolvoval v škole - vedec Florenskij musel jedného dňa vykríknuť: „Nie je možné žiť bez Boha! – a zmenil svoj život až na toľko, že sa stal mníchom. 
Myslím aj na Etty Hillesumovú, mladú Holanďanku židovského pôvodu, ktorá zomrela v Osvienčime. Najskôr bola od Boha vzdialená, no potom ho našla, nazerajúc do hĺbky seba samej. Píše: „Mám v sebe hlbokú studňu. A v tejto studni je Boh. Niekedy sa mi podarí k nemu dostať, oveľa častejšie je však zasypaný kameňmi, či pieskom: Boh je tam pochovaný. Je treba dostať ho spod zeme von“ (Denník, 97). Vo svojom pohnutom živote Etty nachádza Boha uprostred veľkej tragédie dvadsiateho storočia – holokaustu. Táto mladá, krehká, nespokojná dievčina prostredníctvom viery sa mení na ženu plnú lásky a vnútorného pokoja, ženu schopnú povedať: „Žijem v neustálom, hlbokom vzťahu s Bohom“. 
Schopnosť postaviť sa na odpor ideológiám, zvoliť si hľadanie pravdy a otvoriť sa pre vieru nachádzame aj u ďalšej ženy našich čias – u Američanky Dorothy Dayovej. Vo svojej autobiografii otvorene hovorí, že podľahla pokušeniu chcieť všetko vyriešiť prostredníctvom politiky a stotožnila sa s ideami marxizmu. Píše: „Chcela som ísť s manifestantmi, ísť do väzenia, písať, ovplyvňovať druhých a zanechať tomuto svetu svoj sen. Koľko ambicióznosti a koľko hľadania seba samej bolo v tom všetkom!“ Cesta k viere v tak sekularizovanom prostredí bola veľmi náročná, ale milosť pôsobí všade, ako to aj sama Dorothy zdôraznila: „Čoraz častejšie som cítila potrebu ísť do kostola, kľaknúť si, zohnúť hlavu v modlitbe. Bol to len slepý inštinkt, mohlo by sa povedať, lebo som sa nevedela modliť. Ale šla som, vošla som aspoň do atmosféry modlitby ...“ A Boh ju priviedol k vedomému vstupu do Cirkvi, k životu zasvätenému vydedencom na okraji spoločnosti. 
V našich časoch nie sú zriedkavé obrátenia ľudí, ktorí po tom, čo dostali povrchnú kresťanskú výchovu a na celé roky sa vzdialili od viery, znovu objavili Krista a jeho Evanjelium. V knihe Zjavenia sv. Apoštola Jána čítame: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou“ (3,20). Náš vnútorný človek sa musí pripraviť na to, že ho Boh navštívi, a práve preto sa nesmie oddávať ilúziám, prázdnym predstavám, či materiálnym veciam. V tomto čase Pôstu, prežívajúc Rok viery, obnovme našu snahu zažiť obrátenie, prekonajme tendenciu uzavrieť sa do vnútra nás samých, a dajme radšej priestor Bohu, vnímajúc jeho pohľadom náš každodenný život. Výber medzi uzavretím sa do egoizmu a otvorením sa pre lásku k Bohu a k blížnym je podobný rozhodovaniu, cez ktoré prešiel Ježiš pokúšaný diablom: mal na výber medzi ľudskou mocou a láskou kríža, medzi spásou chápanou v zmysle materiálneho blahobytu a spásou v zmysle činnosti všemohúceho Boha, ktorému v živote treba dať prvé miesto. Obrátiť sa znamená nezatvoriť sa do hľadania vlastného úspechu, vlastnej prestíže, vlastnej pozície, ale snažiť sa o to, aby sa každý deň, aj v malých veciach viera v Boha a láska stávali pre nás tým najdôležitejším. Ďakujem.                                           Preklad: Martin Kramara

V Bavorsku, v dome pápeža

Marktl am Inn, 13.2.2013 (kath.net/Mario Ponzi-Osservatore Romano) 015 574 – V mestečku Marktl am Inn sa zdá, akoby sa hodiny času stočili naspäť. Najmenej o osem rokov. Včera popoludní, v pondelok, 11. februára, malé námestie na ktoré hľadí dom, v ktorom 16. apríla 1927 o 4.14 hodine uzrel svetlo sveta Joseph Ratzinger, sa hemží žurnalistami. Scéna, ako ju len ťažko vidíme na mieste, ktoré má sotva viac ako 27 štvorcových km a na ktorom býva sotva 3000 duší, ktoré majú sotva o čo mimoriadnom rozprávať okrem o poctivo vykonanej tvrdej práci každého dňa.
Ale ako to náhoda chcela, títo ľudia sú spoluobčania Benedikta XVI. A tak sa dostali na titulky médií v ten 19. apríl 2005, do žiare reflektorov desiatok žurnalistov a televíznych štábov, ako to tam nikto nikdy nevídal.
„Zdá sa mi, ako by sme sa vrátili naspäť k tomu dňu,“ zdôveruje sa mi signor  Guido, inžinier z talianskeho Paestumu, ktorý sa pred 40 rokmi vysťahoval do Nemecka a dnes v dôchodku robí sprievodcu turistom, ktorí prichádzajú práve preto, aby si prezreli dom, v ktorom sa narodil pápež.
Guido, a s ním všetci ostatní obyvatelia Marktlu am Inn, sa tú správu dozvedel z televízie. Hovorí:
„Prišli sme celkom prekvapení na námestie a potom sa začala novina putovala z domu do domu. Na tvárach ľudí som najprv videl neveriaci výraz, ale postupne tento neveriaci výraz vystriedala veľmi výrečná hrdosť na osobnosť, ktorá má toľko vierohodnosti ako ukázal náš pápež. Pretože on je a zostane ´náš´ pápež, aj pre mňa, ktorý som iba adoptívnym synom tejto krajiny. Keď prišla delegácia z Pápežskej rady pre pastoráciu chorých do malého bavorského mestečka, aby navštívila rodisko Josepha Ratzingera ako vyvrcholenie Svetového dňa chorých, tak tu našla ľudí, ktorí na rozdiel od očakávania neprejavili nič iné ako pokojné ale srdečné prijatie čestných hostí. Ich jedinou starosťou bolo, ako uniknúť návalu reportérov. Nemali nič iné čo povedať ako: »My sme na strane nášho pápeža. Keď sa tak rozhodol, tak je to správne.« -zg-
Foto rodného domu pápeža Benedikta XVI.: © www.papsthaus.eu

'My' sme nikdy neboli pápež! Roztrhnite si srdcia!

Vatikán, 12.2.2013 (kath.net/Petra Lorleberg-pl) 015 573 – Konfliktov bolo počas pontifikátu Benedikta XVI. dosť. No najbolestnejšie konflikty boli vždy vyrobené doma - v jeho rodisku. Horšie ako spory s cudzím nepriateľom sú vždy spory s bratmi.
Je tu škandál zneužívania: nehorázne poznanie, že existujú duchovní, ktorí sú nielen trocha, ale nesmierne egoistickí a pritom šliapu po ľuďoch – berúc na vedomie ich zničenie, ich smrť. A navyše je tu poznanie, že to iní kryli, aby zachovali výhody svojho stavu. 
Je tu konflikt s „Kňazským bratstvom sv. Pia X.“: zbožní ľudia, ktorí vyrástli zo srdca Cirkvi sa pre neposlušnosť, zaťatosť a hašterivosť stali rakovinovým nádorom, ktorý bude možno treba vyrezať, aby sa dosiahlo uzdravenie.
Je tu cirkev v Nemecku a v nemeckej oblasti: tá by sa predsa mala s týmto pápežom cítiť zvlášť spojená. Pri Benediktovi XVI. sme sa mali nanovo naučiť milovať pápežstvo: „My sme pápež“. Veď my sme spoluzodpovední. Spoluzodpovední za toto odstúpenie a jeho dôsledky. To MY sme nesmierne neposlušní, zaťatí a hašteriví a vôbec nezaostávame za Bratstvom sv. Pia X. ba dokonca nám chýba ešte aj hľadanie Boha a zbožnosť, čo brzdí tento pontifikát, ktorému je sotva niektorý podobný. My sami, bratia a sestry pápeža podľa národnosti a jazyka, ako aj viery, sme sa postarali o to, že sa jeho sila nemohla slobodne rozvinúť. My sme tak dlho viedli tvrdý dialóg a monológ, kým sme ho neobrali o celú silu. Počínajúc mnohými kardinálmi a biskupmi až po mnohých malých laikov v zabudnutých dedinských kostoloch sme si chceli variť vlastnú polievočku.
Teraz sa začína Pôstne obdobie. Pre celú našu Cirkev. Čas pokánia. „Roztrhnite si srdcia a nie rúcho“ hovorí sa v Biblii (Joel 2,13). No z mnohých ocenení tohto pontifikátu počujem iba pyšné a zatvrdené srdcia: „My“ sme nikdy neboli pápež! Tak teda - roztrhnite si srdcia! –zg-

Na Popolcovú stredu posledné veľké slávenie s Benediktom XVI.

Vatikán, 12.02.2013 (KAP) 015 572 – Bohoslužby na Popolcovú stredu budú podľa vatikánskeho hovorca pátra Federica Lombardiho posledným veľkým liturgickým slávením pápeža Benedikta XVI., ktoré bude sláviť s kardinálmi a biskupmi Rímskej kúrie. Preto z dôvodu priestorov sa slávenie preložilo z Aventínskeho vŕšku do Chrámu sv. Petra, ako zdôraznil hovorca v utorok na tlačovej konferencii.
Vo štvrtok chce pápež na tradičnom stretnutí s rímskym klérom hovoriť o svojich skúsenostiach z Druhého vatikánskeho koncilu. Potom modlitby Anjel Pána na februárové nedele poskytnú príležitosť veriacim ešte raz zažiť Benedikta XVI. v úrade. Posledný oficiálny termín pápeža bude generálny audiencia 27. februára, ktorá sa pre túto príležitosť preloží na N8mestie sv. Petra.
Odstúpenie pápeža nemá nič do činenia s nejakými zdravotnými problémami, povedal ďalej Lombardi. Súvisí výlučne s oslabením síl spôsobeným vekom 85-ročného pápeža. Lombardi potvrdil, že Benedikt XVI. sa pred mesiacmi podrobil rutinnému zásahu na rímskej klinike. Tam mu vymenili baterky kardiostimulátora, ktorý mu zasadili už pred začiatkom pontifikátu.
Termín 28. február o 20. hodine má čisto praktické dôvody, vysvetlil páter Lombardi. O 20 hodine Benedikt XVI. normálne končil svoj pracovný deň. Tento termín znamená, že 28. február je jeho posledným dňom, kedy kompletne vykonáva svoj úrad.

Ďalšia encyklika nepravdepodobná
Ako nepravdepodobnú označil Lombardi špekulácie, že Benedikt XVI. uverejní ešte svoju plánovanú encykliku na tému viery. Práce nie sú natoľko uzavreté, aby bolo možné jej uverejnenie pred 28. februárom.
Benedikt XVI. sa najprv odoberie do Castel Gandolfa, kým ukončia  renovovanie kláštora „Mater Ecclesiae“ vo Vatikánskych záhradách. Tento kláštor obývali v ostatných rokoch štyri ženské rehoľné spoločenstvá, každé viaceré roky. Po odsťahovaní posledných klauzúrnych sestier na jeseň, sa neplánovalo jeho nové obsadenie a začalo sa s reštauračnými prácami.
O budúcom titulovaní Benedikta XVI. páter Lombardi ešte nemal informácie. To treba ešte vyjasniť, ako povedal. Isté však je, že po svojom odstúpení ako rímsky biskup, bude „emeritným rímskym biskupom“.
Lombardi jasne povedal, že Benedikt XVI. nebude mať vplyv na konkláve. Oznámil, že po odstúpení bude viesť život modlitby a meditácie. Celkom iste nebude spolupracovať s vatikánskou kongregáciou.
K Svetovým dňom mládeže v Rio de Janeiro páter Lombardi vyjadril predpoklad, že nový pápež prijme pozvanie na toto podujatie. Prirodzene nikto nemôže budúcemu pápežovi niečo určovať. Ale Lombardi pripomenul, že Benedikt XVI. po svojom zvolení v r. 2005 spontánne prijal pozvanie na Svetové dni mládeže v Kolíne. –zg-

Turkson: Nijaký kardinál nelobuje pre konkláve

Rím, 12.2.2013 (KAP) 015 571 – Kardináli, ktorých dekan kolégia kardinálov, kardinál Angelo Sodano, v marci zvolá do konkláve, začali uvažovať o voľbe vhodného nástupcu Benedikta XVI. Po tom, čo sa stále znova v médiách objavovalo meno ghanského kardinála Petra Kodwo Appiah Turksona (64), ten v utorok podľa rakúskej agentúry „Austria Presse Agentur“ (APA) zdôraznil: „Nikdy by som neloboval sám za seba. Nijaký kardinál nerobí lobovanie.“  Kardinál, ktorý okrem piatich jazykov hovorí aj dobre nemecky, sa však jasne vyjadril, že si čierneho pápeža dokáže dobre predstaviť.
Turkson, ktorého považujú za blízkeho ľudu a obratného v médiách, je od r. 2009 predsedom Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj - Iustitia et Pax. Považuje sa tak za „sociálne svedomie“ Cirkvi. Turkson vyrastal s deviatimi súrodencami. Teológiu študoval v New Yorku. V roku biskupskej vysviacky 1992 sa vrátil naspäť do Ghany a stal sa arcibiskupom. Pápež Ján Pavol II. ho v r. 2003 menoval za prvého kardinála Ghany.
Talianski a americkí vatikanisti majú v súčasnosti v talóne 10 mien kandidátov na pápeža: Angelo Bagnasco (70; Taliansko), Timothy Dolan (63;  USA), Marc Ouellet (68; Kanada/Vatikán), Gianfranco Ravasi (70; Vatikán), Leondardo Sandri (69; Argentína/Vatikán), Odilo Scherer (63; Brazília), Christoph Schönborn (68; Rakúsko), Angelo Scola (71; Taliansko), Luis Antonio Tagle (55; Filipíny) a Peter Turkson (64; Ghana/Vatikán). Ale spomína sa aj maďarský kardinál Péter Erdö.
Za favorita medzi Talianmi sa považuje milánsky arcibiskup Angelo Scola (72). Jeho kandidatúru podporuje väčšina talianskych kardinálov, ale aj viacerí zahraniční kardináli. Arcibiskup najvplyvnejšej Milánskej diecézy sa považuje za otvoreného voči ľuďom a dialógu. Tento morálny teológ a filozof vedie od r. 1995 Lateránsku univerzitu a Pápežský inštitút pre štúdium manželstva a rodiny. Do kolégia kardinálov bol prijatý v r. 2003. Kardinál Scola je popri pápežovi jediný taliansky biskup, ktorý zo starej tradície smie mať titul patriarcha. V rokoch 2002 až 2011 bol benátskym patriarchom.
Dobré šance sa pripisujú aj 70-ročnému Gianfrancovi Ravasimu. Od r.  2007 je predsedom Pápežskej rady pre kultúru a zastupuje Cirkev vo svete umenia, vedy, kultúry aj voči ateistom. Rozruch vyvolala pred dvomi týždňami  Ravasiho tlačová konferencia o mládežníckej kultúre, na ktorej kardinál o. i. ocenil „hlboko zasahujúce a ničivé“ piesne zosnulej britskej popovej hviezdy Amy Winehouse.
Na ostatnej voľbe pápeža, v apríli 2005, sa zúčastnilo 115 kardinálov z 52 krajín. Tento raz sa zíde 117 kardinálov. Najskôr 15. a najneskôr do 20. dňa po smrti pápeža sa musia kardináli zísť na voľbu jeho nástupcu. Tento termín začne tento raz plynúť 28. februára 2013 od 20. hodiny večer, keď odstúpenie Benedikta XVI. vstúpi do platnosti. Za pápeža bude zvolený kandidát, ktorý dosiahne dve tretiny hlasov voličov. –zg-

Od Popolcovej stredy modlitby za budúcnosť Cirkvi

Mníchov, 11.2.2013 (ZENIT-KIN) 015 570 – Po tom, čo pápež Benedikt XVI. oznámil svoje odstúpenie, celosvetová katolícka nadácia „Kirche in Not“ vyzvala k modlitbám za odchádzajúceho pápeža a za budúcnosť Cirkvi. Riaditeľka „Kirche in Not“ Nemecko, Karin Maria Fenbertová v Mníchove 11. februára vyhlásila: „Odstúpenie pápeža Benedikta XVI. pociťujem ako veľkú stratu pre Cirkev. Som z toho veľmi smutná. Toto rozhodnutie pápeža si zaslúži našu veľkú úctu.
Pre nás veriacich nastal čas modlitieb – modlime sa za budúcnosť Cirkvi, modlime sa špeciálne na tento úmysel v začínajúcom Pôstnom období.“
Pracovníci „Kirche in Not“ v Mníchove začnú na Popolcovú stredu novénu za odchádzajúceho Svätého Otca a za jeho nástupcu podľa vôle Božej.
„Kirche in Not“ vyzýva všetkých veriacich, aby sa k tejto novéne pridali. –zg-

Kto bude voliť nového pápeža?

 

Vatikán, 11.2.2013 (ZENIT) 015 569 – Konkláve, ktoré bude voliť nástupcu Benedikta XVI. potom, čo sa jeho odstúpenie stane oficiálnym – 28. februára o 20. hodine - bude mať 117 členov. V konkláve bude 61 Európanov,  19 Juhoameričanov, 14 Severoameričanov, 11 Afričanov, 11 Ázijcov a 1 kardinál z Oceánie. Benedikt XVI. sa konkláve nezúčastní.

Krajinou s najväčším počtom kardinálov, voličov pápeža, je Taliansko – 21. Z kardinálov konkláve 67 kreoval Benedikt XVI. a zvyšných 50 vymenoval Ján Pavol II.

Konkláve bude postupovať podľa pravidiel „Ordo Rituum Conclavis“, ktoré stanovil pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou „Universi Dominici Gregis“. V období medzi rezignáciou Svätého Otca a zvolením nového pápeža bude viesť Cirkev camerlengo - kardinál Tarcisio Bertone.

Počas priebehu konkláve kardináli bývajú vo Vatikáne. Nemajú povolený nijaký kontakt s vonkajším svetom.

Páter Federico Lombardi SJ, riaditeľ vatikánskej Tlačovej kancelárie, oznámil že Benedikt XVI. sa 28. februára odoberie do Castel Gandolfa. Potom bude bývať v kláštore vo Vatikáne. –zg-

 

Benedikt XVI. nie je prvým odstupujúcim pápežom

Rím, 12.2.2013 (RV) 015 568 - Na rozhodnutie Svätého Otca vzdať sa úradu reagoval prof. Miroslav Adam OP, rektor Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského v Ríme, kde prednáša kánonické právo. Pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu najskôr komentoval túto udalosť: 
Správa o tom, že Svätý Otec sa vzdáva alebo zrieka svojho úradu, všetkých prekvapila. Kánonické právo v kanóne 332, v paragrafe 2, hovorí:
„V prípade, že sa rímsky veľkňaz zriekne svojej úlohy, k platnosti sa vyžaduje, aby zrieknutie bolo slobodne vykonané a náležite prejavené a nevyžaduje sa, aby ho niekto prijal.“
To je text príslušného kánonu a tak ako sa to dnes odohralo, stalo sa to presne podľa dikcie tohto predpisu. Lebo Svätý Otec svoje zrieknutie vykonáva slobodne, to bolo jasné a náležite ho prejavil v prítomnosti kardinálov a iných členov Rímskej kúrie, aby bolo jasné každému, že je to jeho slobodné dobrovoľné rozhodnutie a tým sa vylučuje podozrenie, že by snáď by došlo k nejakému „štátnemu prevratu“. Pre cirkevných právnikov aj pre samotného Svätého Otca i pre jeho nástupcu a iných, vyvstáva praktický problém, kde bude mať sídlo. Hoci oznámili, že pôjde do Castel Gandolfa a potom sa vráti do štátu vatikánskeho mesta, kde pre neho pripravujú bývalý kláštor rehoľníčok na bývanie. Potom nie je jasné, ako sa bude titulovať, akú hodnosť bude mať, ako bude oblečený, či bude mať verejné vystúpenia, alebo nie. Tieto veci iste nie sú zásadné, iste sa vyriešia, ale sú to zaujímavé veci, lebo naozaj o nich prednášame, že takáto situácia môže nastať. Keď však nastáva, nemáme jasno, ako postupovať. V tomto prípade niet pohrebu rímskeho pápeža a tak nie je treba, aby sa čakalo do 28. februára - deväť dní - kedy má byť povinný deväťdňový smútok a konkláve môže byť až potom. Tým, že to ohlásili dnes, Svätý Otec sa rozhodol zavčasu to oznámiť, pravdepodobne dal možnosť camerlengovi, teda tomu, ktorý bude riadiť vakantný pápežský stolec do zvolenia nového rímskeho biskupa a pápeža, aby pripravil vhodný dátum, aby konkláve bolo zvolané čím skôr, pretože sa blížia sviatky Veľkej noci, najväčšie sviatky kresťanstva na konci marca. A iste, že je vhodné, aby sa nečakalo príliš dlho s voľbou nového Svätého Otca. A tak je možné, že možno už aj v prvom týždni marca - to sú len dohady, lebo o tom nikto nič oficiálne nevyhlásil - môže byť aj samotné konkláve zvolané." 

VR SK: Benedikt XVI. nie je prvým pápežom, ktorý sa vzdal úradu nástupcu sv. Petra. V histórii už takých prípadov bolo viac. Mohli by ste nám priblížiť tieto udalosti?
V minulosti sa stalo, že Klement I. v roku 97 tým, že ho vtedajší rímsky cisár poslal na Krym do exilu, nechcel nechať rímsku Cirkev bez hlavy, a tak odstúpil dobrovoľne z úradu, aby mohol byť zvolený jeho nástupca. Potom ďalší pápež Ponciána v roku 235 v dôsledku prenasledovania takisto odstúpil z úradu, aby mohol počas prenasledovania byť vymenovaný iný jeho nástupca. Podobne aj pápež Silver alebo Silverius v roku 537, keď bol nútený ísť do vyhnanstva, takisto sa vzdal úradu. A za istých okolností - v bojoch medzi klanmi v Ríme - bol k tomu prinútený aj Benedikt IX., ktorý v roku 1044 sa vzdal svojho úradu. A najslávnejší alebo najznámejší prípad v dejinách je prípad Celestína V., ktorý sa vzdal úradu v roku 1294 po štyroch mesiacoch od svojho zvolenia. Poznáme aj okolnosti jeho zvolenia, aj jeho krátkeho pontifikátu, aj jeho vzdania sa úradu. No a posledný, ktorý takto urobil alebo mu bolo navrhnuté, aby sa zriekol svojho úradu, bol Gregor XII. Bolo to na koncile v Pise v roku 1409, kedy boli dvaja pápeži - jeden v Ríme, druhý v Avignone, a keďže bola snaha katolíckeho sveta odstrániť túto dichotómiu (rozdvojenosť), tak jedného pápeža prinútili odstúpiť a on - Gregor XII. to urobil dobrovoľne. Potom umrel v roku 1417.  

Kardinál Dziwisz: 'Z kríža sa nezostupuje'

Varšava, 11.2.2013 (kath.net/KNA) 015 567 – Provokatívne vyjadrenie:  Krakovský kardinál a dlhoročný sekretár pápeža Jána Pavla II. (1978-2005), Stanislav Dziwisz, sa v Poľsku svojou poznámkou k odstúpeniu pápeža postaral o rozruch. Povedal, že blahoslavený Ján Pavol II. plnil svoj pápežský úrad napriek ťažkej chorobe až do svojej smrti a on povedal, «z kríža sa nezostupuje», citovali poľské médiá v pondelok kardinála Dziwisza. O tejto otázke sa vtedy pápež Wojtyla radil aj s vtedajším prefektom Josephom Ratzingerom. Napriek «veľkému prekvapeniu» z odstúpenia Benedikta XVI. však chápe jeho rozhodnutie odstúpiť z dôvodu staroby a zdravotného stavu, ako potom dodal kardinál Dziwisz. 
V písomnom vyhlásení krakovský kardinál vyhlásil, že Benedikt XVI. viedol Cirkev „s veľkým rozhľadom a múdrosťou“. „Som Benediktovi XVI. vďačný za mimoriadnu priazeň voči poľskému národu a za blahorečenia Jána Pavla II. v máji 2011.“ 
Varšavský kardinál Kazimierz Nycz hovoril «o veľkej strate» pre Cirkev. Benedikt XVI. svoju úlohu ako pápež «skvelo plnil a Cirkev intelektuálne ako aj duchovne vynikajúco viedol», povedal kardinál Nycz. ...
Poľskí biskupi sa modlia za to, aby pápežovo odstúpenie bolo prijaté „v ovzduší viery“. –zg-

Do kupoly Chrámu sv. Petra udrel blesk

Vatikán, 11.2.2013 (kath.net) 015 566 – Večer po tom, čo pápež  Benedikt XVI. oznámil svoje odstúpenie, strhla sa nad Vatikánom veľká búrka. Do špice kupoly Chrámu sv. Petra udrel obrovský blesk. Istému fotografovi sa to podarilo zachytiť na snímke (foto). Informoval o tom internetový portál „Heute.at“ a kládol si otázku: „Je to Božie znamenie?“ 
No to, čo by niektorí ľudia vykladali ako Božie znamenie, nie je také nenormálne, píše „Heute.at“ ďalej. Chrám sv. Petra od svojho dokončenia v r. 1626 zvládol už niekoľko tisíc úderov bleskov a kovová špica na kupole slúži o. i. aj ako hromozvod. –zg-

 

Pápežov brat vedel o odstúpení už dlho

Regensburg, 11.2.2013 (kath.net/KNA) 015 565 – Pápežov brat Georg Ratzinger (89) reaguje pokojne a uľahčene na odstúpenie svojho brata. „Už dlhší čas som vedel o týchto plánoch,“ povedal bývalý regensburský dómsky kapelník v pondelok popoludní žurnalistom v Regensburgu. Benedikt XVI. sa mu už dávnejšie s tým zveril, ale nebol to «nijaký dramatický rozhovor». Potom mu už ani nepadlo zaťažko zachovať o tom mlčanie.
To, že by jeho brat mohol ešte raz prísť do svojej bavorskej domoviny, považuje Georg Ratzinger za veľmi nepravdepodobné: «Nepočítam s tým. V našom veku sa už necestuje ľahko.» Vyjadril však nádej, že na spoločných dovolenkách budú mať teraz viac času pre seba.  
«Na jeho vek sa cíti dobre», odpovedal 89-ročný prelát na otázku o zdravotnom stave jeho mladšieho brata. „Ale on dokáže veľmi dobre odhadnúť svoje telesné a duševné sily ako aj svoj úrad. Preto treba jeho rozhodnutie akceptovať.
Pontifikát Benedikta XVI. bol «pre Cirkev bohatým požehnaním», ako zdôraznil Georg Ratzinger: «Vydal zo seba to najlepšie a stál pred náročnými úlohami vo veľmi ťažkej dobe, ktorá je akosi rozorvaná. No dokázal Cirkev dostať do pozitívnej diskusie a mnohým ľuďom dodal radosť a útechu vo viere. Nuž urobil, všetko, čo urobiť mohol.» -zg-

Benedikt XVI. sa slobodne vzdal úradu nástupcu sv. Petra

 

Vatikán, 11.2.2013 (RV) 015 564


Najdrahší bratia, pozval som vás na toto konzistórium nie iba z dôvodu troch procesov kanonizácie, ale tiež preto, aby som vám oznámil veľmi dôležité rozhodnutie pre život Cirkvi. Po opakovanom zvažovaní dôvodov môjho svedomia pred Bohom som dospel k istote, že moje sily, vzhľadom na pokročilý vek, nie sú viac dostačujúce na vykonávanie Petrovho úradu adekvátnym spôsobom. Som si dobre vedomý toho, že táto služba, vzhľadom na jej duchovnú podstatu, musí byť vykonávaná nielen skutkami a slovami, ale i utrpením a modlitbou. 
Avšak, v súčasnom svete, podliehajúcom rýchlym zmenám a zmietanom v dôležitých otázkach pre život viery, pre riadenie loďky sv. Petra a hlásanie evanjelia, je potrebná aj sila ako tela, tak aj duše, sila, ktorá mne v posledných mesiacoch ubúdala, takým spôsobom, že som musel uznať svoju neschopnosť dobre vykonávať ministérium, ktoré mi bolo zverené.

Z tohto dôvodu, uvedomujúc si dobre závažnosť tohto aktu, s plnou slobodou vyhlasujem, že sa vzdávam úradu rímskeho biskupa, následníka sv. Petra, mne zvereného kardinálmi 19. apríla 2005 a to takým spôsobom, že od 28. februára 2013 od 20. hodiny sa sídlo v Ríme, Petrov stolec, stane vakantným a kompetentní zvolajú konkláve na voľbu nového pápeža.
Najdrahší bratia, z hĺbky srdca vám ďakujem za všetku lásku a prácu, ktorú ste spolu so mnou zdieľali pri nesení ťarchy tohto úradu a žiadam o odpustenie za všetky moje nedostatky.
Teraz, zverme svätú Cirkev do starostlivosti Najvyššieho pastiera, nášho Pána Ježiša Krista a prosme jeho svätú matku Máriu, aby s materskou láskavosťou napomáhala otcom kardinálom pri voľbe nového pápeža. Čo sa týka mňa, aj v budúcnosti si prajem slúžiť celým svojim srdcom, životom zasväteným modlitbe, svätej Božej Cirkvi .         Vatikán, 10. február 2013

Keď je náboženstvo v nebezpečenstve

Vatikán, 10.2.2013 (kath.net/L´Osservatoprre Romano) 015 563 – Náboženská sloboda nie je ohrozená iba v ázijských či afrických krajinách ovládaných diktátorskými alebo fundamentalistickými režimami. Je známe, že aj v moderných západných demokraciách vo viac či menej zaobalených formách je praktizovanie tohto základného ľudského práva vážne ohrozované.
Deje sa to napríklad aj v Španielsku, kde v rovnakom čase, keď v Katedrále Almudena v Madride objavili a zneškodnili funkčnú výbušninu, „Centrum pre pozorovanie slobody náboženstva a svedomia“ bije na poplach. Oznámilo, že v r. 2012 sa vyskytlo 16 útokov na náboženskú slobodu a náboženské symboly - nielen katolícke, ale aj evanjelické a islamské.
»V tom sa jasne ukazuje potreba, aby naša spoločnosť stanovila niektoré morálne a zákonné princípy na obhajobu tohto základného práva, ktoré bude platiť pre všetkých, pre veriacich aj neveriacich, a ktoré je zakotvené v čl. 16 našej ústavy«, zdôrazňuje centrum v komuniké.
Prvý útok, o ktorom centrum podáva správu, sa týkal katolíckych študentov na Univerzite Complutense v Madride, kde 22. 2. 2012 dekan Historickej fakulty kázal preložiť fakultnú kaplnku do malého priestoru s rozmermi menej ako 5 m štvorcových s pokusom študentov, ktorí chcú aj na univerzite realizovať svoje právo na náboženskú slobodu, »zatlačiť do kúta«. „Koncom roka 2012 sa potom toto nariadenie rozšírilo na všetky univerzitné kaplnky, s jasným úmyslom dosiahnuť ich zatvorenie,“ uvádza sa v komuniké ďalej.
Ďalšia kapitola sa týka odstraňovania krížov z verejných priestorov. Centrum pripomína napríklad udalosti z 24. februára v Saragosse, kde členovia strany »Chunta Aragonesista« žiadali odstránenie kresťanského symbolu z auly mestskej rady. –zg-

Rakúsko: Biskup zahalí kríž na vrchu Großglockner

Innsbruck, 10.2.2013 (KAP) 015 562 – Innsbrucký diecézny biskup  Manfred Scheuer v rámci iniciatívy „Akcia viera“ zahalí Krista na vrcholku najvyššej hory Rakúska do fialového súkna. Biskup vystúpi na horu Großglockner na Popolcovú stredu a sochu Krista obopne voči poveternostným vplyvom odolným súknom v nadmorskej výške 3789 metrov. Biskup s horolezeckou skúsenosťou začne výstup už v utorok, prípadne prenocuje na Adlersruhe a v stredu začne výstup na vrchol hory. Sprevádzať ho bude generálny vikár  Engelbert Guggenberger z Diecézy Gurk-Klagenfurt, aj skúsení horskí vodcovia z Kalsu a Heiligenblutu.
Keďže zahalenie celého asi 3 metre vysokého kríža na vrchole Großglockneru nie je možné pre prudký víchor a poveternostné podmienky, obmedzí sa akcia na postavu Krista. Tá má zostať zahalená po celé Pôstne obdobie. Slávnostné odhalenie na Veľkú noc prevezme Katolícka mládež (KJ).
Akcia viera: zahaľovať – odkrývať – objavovať“ je celorakúska akcia zahaľovania na Pôstne obdobie, v rámci ktorej sa zahalia symboly viery v kostoloch aj mimo nich. Cieľom akcie ako prínosu k „Roku viery“ je, vnášať vieru do povedomia a do diskusie verejnosti. Zahaľovať sa budú kríže, aj obrazy a sochy pri cestách, aby sa poskytli podnety o zmysle viery a súčasne je to pozvánka na „pôst očí“. –zg-

Nemecko: Biskup ľutuje odcudzenie Cirkvi od ľudí

Berlín, 10.2.2013 (kath.net/KNA) 015 561 – Masívna kritika Katolíckej cirkvi z verejnosti podľa evanjelického predsedu Rady evanjelickej cirkvi v Nemecku zasahuje obe cirkvi v krajine: «Sme navzájom bratsky spojení», povedal v nedeľu večer v nemeckej televízii ARD - v talkshow Günthera Jaucha „Hart aber fair“. Jej titul tento raz znel «Otázka viery: ako blízko je Cirkev životu». Tým sa relácia už druhú nedeľu zaoberala témou Cirkev.  
Hamburský pomocný biskup Hans-Jochen Jaschke zdôraznil, že súčasné odcudzenie Cirkvi a ľudí sa ho hlboko dotýka: «Robí ma to chorým. Tak ako doteraz, to už nemôže ísť ďalej,» kritizoval Jaschke a žiadal viac milosrdenstva. Vzhľadom na homosexualitu súčasne zdôraznil, že aj v katolíckej oblasti sa  «veľmi veľa zmenilo». Jeho Cirkev síce naďalej nezmenene odmieta homosexuálne „manželstvo“. No dodal, že jednotlivé osoby, ktoré ako homosexuáli «riadne žijú, sa nepovažujú za hriešnych ľudí». Biskup odporúčal, aby sa tu postupovalo „s diskrétnosťou a múdrosťou“.
„To platí aj pre tému znovu zosobášených rozvedených,“ povedal biskup Jaschke ďalej. Zdôraznil pritom veľký význam „osobného svedomia“ a hovoril o „primeranom voľnom priestore, ktorý umožňuje milosrdnú prax“.
Ľavicový politik Oskar Lafontaine sa postavil proti pretrvávajúcemu právu sebaurčenia cirkví, ktoré im zabezpečuje slobodu bez miešania sa štátu do ich rozhodnutí. S poukazom na prepúšťanie znovu zosobášených rozvedených napríklad v katolíckych materských škôlkach Lafontaine vyhlásil: «Tu sa musí Cirkev reformovať a takéto praktiky jednoducho zastaviť.»
Podobne dôrazne sa vyslovila Sylvia Lörmannová (Strana zelených), a ministerka školstva v spolkovom štáte Nordrhein-Wesfalen a od novembra členka Centrálneho výboru katolíkov (ZdK). Povedala, že v ostatných rokoch sa zosilnili antidiskriminačné nariadenia. Tie občas kolidujú s cirkevným právom sebaurčenia. Na objasnenie tohto žiadala Lörmannová zriadenie ústavnej komisie s účasťou cirkví, «aby sa tento právny nesúlad odstránil». Obe cirkvi sú v Nemecku najväčšími zamestnávateľmi hneď po štáte.  
Už pred týždňom moderátor Jauch v relácii na tému «V mene Božom – aký nemilosrdný je koncern Cirkev?» postavil do centra diskusie úlohu cirkvi ako zamestnávateľa. Televízia odôvodnila už druhú reláciu na túto tému za 8 dní: «Toľko emócií, toľko odozvy ako na reláciu na tému 'koncern cirkev' minulú nedeľu, to je zriedkavé.» 
Moderátor Johannes B. Kerner kritizoval, že takéto diskusie prekrývajú to, že v cirkvách mnohí ľudia «robia úžasne zmysluplné veci». Napríklad opatrovanie chorých a zomierajúcich je obetavá práca «nesmierneho významu», ako povedal Kerner, ktorý ako mladý z Katolíckej cirkvi vystúpil a neskôr do nej zasa vstúpil. Čo odôvodnil: „Je v nej veľa pozitívnych vecí, ktoré inde nenájdeme.“ –zg-

Venezuela: Kňaz odpúšťa násilníkom

Caracas, 8.2.2013 (kath.net/CNA/jg) 015 560 – Kňaz z Venezuely, páter Marcos Antonio Rovayo Cardenas (80), je ochotný odpustiť mužom, ktorí na neho v jeho fare brutálne zaútočili.
„Ak niet odpustenia, niet ani spravodlivosti,“ povedal kňaz pre miestnych reportérov a zdôraznil: „Pokoj dosiahneme láskou, spravodlivosťou, preto je odpustenie podstatným prvkom lásky k blížnemu.“
Venezuelské orgány už identifikovali troch mužov ako podozrivých z prepadu, pri ktorom chceli pátrovi Rovayovi ulúpiť hodinky. Nebol to prvý prepad na Fare sv. Martina de Porres, ako povedal kňaz v interview pre televíziu. Jeho farnosť bola vykradnutá iba v minulom roku už 12 krát. „Posledný raz ukradli 30 stoličiek. Počuli sme ich, ale z obavy o bezpečnosť sme nemohli nič podniknúť,“ spomína páter. –zg-

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Benediktovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

 

 


Archív

Správy 18/2012

Správy 17/2012

Správy 16/2012

Správy 14-15/2012

Správy 13/2012

Správy 12/2012

Správy 11/2012

Správy 10/2012

Správy 9/2012

Správy 8/2012

Správy 7/2012

Správy 6/2012

Správy 5/2012