9/2011
Obsah
Ježiš Nazaretský: Od vstupu do Jeruzalemu po vzkriesenie
Nerobme obchody s diablom!
Z hollywoodskej hviezdy angažovaná kresťanka
Republikán: Zadlžovanie štátu je nemorálne
Ján Pavol II. bol presvedčený, že modlitba je prvou úlohou pápeža
Nemecko: Prepadnutie biskupa – objednávateľ vo väzbe
Od detstva na ceste s Pannou Máriou do Ruska
Taliansko: Moslimovia rozdúchavajú nenávisť voči pápežovi
Líbya: Biskup z Tripolisu očakáva rozdelenie krajiny
Nemecko: Mladiství zdevastovali kostol
Potrat: Lekár a teológ Lütz za rozsiahly výskum traumy
Benedikt XVI. sa stal terčom – odpor prichádza najmä zvnútra Cirkvi
Naša príloha
Exorcizmus a katechéza
Ježiš Nazaretský: Od vstupu do Jeruzalemu po vzkriesenie
Rím, 2.3.2011 (kath.net/as) 014 160 – Od 10. marca sa v európskych kníhkupectvách objaví druhý diel knihy „Ježiš Nazaretský“ z pera pápeža Benedikta XVI. Kniha vyjde súčasne v 7 jazykoch s titulom „Od vstupu do Jeruzalemu po vzkriesenie.“ Prvý diel vyšiel v apríli 2007.
Druhý zväzok sa sústreďuje na poslednú fázu pozemského života Krista – na umučenie, smrť a vzkriesenie Božieho Syna, takže sa zaoberá ústrednými udalosťami dejín spásy a teda teologickým a historickým jadrom správ evanjelií. Ide o srdce kresťanstva – prečo musel Ježiš zomrieť? Čo znamená vzkriesenie? A čo to znamená pre nás?
Kto bol Ježiš Kristus skutočne? A ako vyzeral posledný týždeň jeho pozemského života? Je to posledný z prorokov? Politický revolucionár? Ako je to s tým prázdnym hrobom? V čom spočíva historický význam vzkriesenia? Vstal Ježiš skutočne z mŕtvych?
Cieľom Benedikta XVI. je, dať nám vedieť, že niet nijakého rozdielu medzi „Ježišom viery“ a „historickým Ježišom“.
Prvá kapitola má názov „Vstup do Jeruzalemu a vyčistenie chrámu“. Druhá kapitola je venovaná eschatologickej reči Ježiša a hovorí o zničení chrámu, o „časoch pohanov“, o proroctvách a zjavení obsiahnutých v jeho reči.
Tretia kapitola je venovaná téme „Umývanie nôh“, ktoré Kristus robil v predvečer svojho umučenia. V tejto kapitole sa pápež zaberá „Ježišovou hodinou“, zmyslom „očisty“, hovorí o „sacramentum“ a „exemplum“ i o „novom prikázaní“. Analyzuje aj tajomstvo Judášovej zrady a oba dialógy s Petrom. Kapitola sa končí úvahou o súvislosti umývania nôh s vyznaním hriechov.
V štvrtej kapitole „Ježišova veľkňazská modlitba“ Benedikt XVI. vysvetľuje biblické pozadie veľkňazskej modlitby v židovskej pobožnosti pokánia, aby potom rozobral jednotlivé časti modlitby.
Piata kapitola je venovaná Poslednej večeri. Pápež hovorí o probléme datovania Poslednej večere, o ustanovení Eucharistie, o „teológii slov ustanovenia“, ako aj o prechode od Poslednej večere k Eucharistii nedeľného rána.
Šiesta kapitola privádza čitateľa na Olivovú horu do Getsemanskej záhrady. Opisuje Ježišovu modlitbu k Otcovi, ako aj súvislosť Ježišovej vôle s vôľou Otca a zaoberá sa Ježišovou modlitbou na Olivovej hore, ako sa spomína v Liste apoštola Pavla Hebrejom.
Siedma kapitola „Proces s Ježišom“ je venovaná diskusiám veľrady, Ježišovi pred veľradou a pred Pilátom.
Ôsma kapitola hovorí o ukrižovaní a uložení Ježiša do hrobu. Svätý Otec uvažuje na tému „Slová a udalosti v rozprávaní o umučení“ a potom rozoberá „Ježiša na kríži“ a prvé slová Ježiša na kríži „Otče, odpusť im“. Žaloba Ježiša o jeho opustení, rozdelenie jeho šiat a ženy pri päte kríža sú ďalšie prvky tejto kapitoly, ktorá sa končí smrťou a uložením Ježiša do hrobu ako aj úvahou o Ježišovej smrti ako o „zmierení a spáse“.
Posledná a deviata kapitola je venovaná ústrednej udalosti kresťanstva, ktorou je „Vzkriesenie Ježiša z mŕtvych“. Svätý Otec odpovedá na otázku, čo je Ježišovo vzkriesenie a vysvetľuje oba rozdielne druhy svedectiev o vzkriesení. Najprv vysvetľuje „náboženskú tradíciu“, ktorá hovorí o „prázdnom hrobe“, o „treťom dni“ a o „svedectve“. Benedikt XVI. ďalej vysvetľuje „naratívnu tradíciu“ a opisuje zjavenia Ježiša Pavlovi a v evanjeliách. Kapitolu uzatvára témou: „Podstata Ježišovho vzkriesenia a jeho historický význam“.
Kniha má priložený aj epilóg: „Vystúpil do neba, sedí po pravici Boha, všemohúceho Otca, odtiaľ príde v sláve“.
„Ignatius Press“, americké vydavateľstvo, ktoré knihy uverejňuje, zriadilo aj špeciálnu internetovú stránku – (pozri: siehe hier ), na ktorej možno nájsť 9 kapitol a epilóg knihy. –zg-
Nerobme obchody s diablom!
Mníchov, 2.3.2011 (idea - komentár Wolfganga Polzera) 014 159 –
Krásnej prírode nemeckých hôr na juhovýchode Nemecka treba želať čo najviac dovolenkárov a turistov – ale podľa možnosti nie na štýl „čert vyskoč zo škatuľky“. Možno to považovať za naivitu či náboženskú ignoranciu, keď turistický zväz v Harzi zasadzuje do reklamy „temné sily“, strigy a diabla, aby prilákal hostí. Toto nie je nevinný folklór, ale hra so zlými mocnosťami a silami. Misionári ako sv. Bonifác priniesli našim predkom v stredoveku posolstvo Ježiša Krista, aby z nich vypudili vieru v zlých duchov – a teraz robíme všetko pre to, aby do takéhoto otroctva znova upadli?
O tom, že pri tomto blázinci okolo tanca bosoriek v noci „Walpurgisnacht“ nejde iba o obyčaje, svedčí úspech novopohanského kultu bosoriek „Wicca“, ktorý priťahuje najmä mladé ženy, ktoré hľadajú spiritualitu napríklad vo feminizme alebo v prírode. Pôvod kultu „Wicca“ siaha do začiatku 20. storočia. Jeho kľúčovou postavou je anglický satanista Aleister Crowley (1875-1947). Bosorky sa však popularizujú aj v časopisoch a v televíznych seriáloch ako „Sabrina – Total verhext“ a „Charmed – Zauberhafte Hexen“.
Musí na tento pochybný vlak naskočiť ešte aj turistický ruch v Harzi? Kto chce robiť obchody s diablom, môže – z duchovného hľadiska – iba stratiť. Kresťania sa musia tejto reklame okolo Harzu vyhýbať. –zg-
Krásna príroda pohoria „prešpikovaná“ reklamou mocnostiam zla:
http://www.google.sk/images?hl=sk&q=Harzgebirge&wrapid=tlif129914264215611&um=1&ie=UTF-8&source=univ&sa=X&ei=8VdvTd-lB9aAhAfs6PBH&ved=0CDkQsAQ&biw=1003&bih=621
Z hollywoodskej hviezdy angažovaná kresťanka
USA, 2.3.2011 (kath.net) 014 158 – V USA zomrela 28. februára známa hollywoodská herečka Jane Russell vo veku 89 rokov. Známa sa stala westernom Howarda Hughesa „The Outlaw“ v roku 1943, príbehu o Billy the Kid. Na to sa stala hviezdou a sex-symbolom Hollywoodu.
Jane Russell sa neskôr stala kresťankou a v Hollywoode založila biblické skupiny pre kresťanov vo filmovom priemysle. Po tom, čo ako 18-ročná si dala vykonať potrat, už nemohla mať deti. Adoptovala si 3 deti, založila adopčnú agentúru a neskôr sa horlivo angažovala proti potratom. Pre ňu bolo jasné, že ani nijaké také okolnosti ako znásilnenie či incest neoprávňujú potrat. Raz povedala: „Ženy by si nikdy nemali dať vykonať potrat. Nerozprávajte mi nič o tom, že tu ide o to, aby žena mala právo na voľbu, čo urobí so svojím telom. Tu ide o život a o smrť.“
Teraz na jej pohrebe namiesto kvetinových darov sa bude zbierať na agentúru „Pro-Life“. –zg-
Republikán: Zadlžovanie štátu je nemorálne
Nashville, USA, 2.3.2011 (kath.net/idea) 014 157 – Vysoká zadlženosť štátu predstavuje podľa hovorcu Domu reprezentantov USA, Johna Boehnera, nielen finančnú ale aj morálnu hrozbu:
„Je nemorálne viazať naše deti na takúto krv vyciciavajúcu a ničivú silu a olúpiť ich o budúcnosť,“ povedal republikánsky politik 27. februára na výročnom kongrese zastrešujúcej organizácie „National Religious Broadcasters“ (Národné náboženské vysielače- NRB) v Nashville, v štáte Tennessee. „Nijaký štátny orgán sa nesmie ku svojim potomkom správať takto hanebne,“ zdôraznil hovorca a pripomenul:
„Každé dieťa, ktoré sa dnes v USA narodí, už má 45 000 dolárov dlhov (33 000 eur). Zatiaľ čo v Biblii sa uvádza: Dobrý človek porúča detným deťom dedičstvo (Prís 13,22).“
Americký kongres sa v súčasnosti tvrdo sporí o rozpočte, ktorý predložil prezident Barack Obama na tento rok. Ten vykazuje deficit takmer 1,7 miliardy dolárov (1,2 miliardy eur) – teda takmer 11 percent výnosu amerického hospodárstva.
Proti tomu sa stavajú republikáni, ktorí majú v Dome reprezentantov väčšinu. Im Obamove plány šetrenia – 1,1 miliardy dolárov (800 miliár eur) v období 10 rokov - nestačia. Hrozia, že vláde zavrú kohútik s prítokom financií. Parlament v súčasnosti uvoľňuje peniaze iba raz za tri mesiace.
Podľa Boehnera, ktorý je praktizujúci katolík, pôjdu aj ďalej, ak vláda neustúpi a vyhlasuje: „Dostane chlieb na jedenie iba po krajcoch.“
Potom apeloval na náboženské stanice, aby sa vo svojich programoch zaoberali otázkou zadlženosti štátu a zdôraznil: „Amerika musí počuť pravdu – aj od vás.“
NRB zastrešuje vyše 1400 mediálnych podnikov, jej prezidentom je Frank Wright z Manassasu v štáte Virgínia. –zg-
Ján Pavol II. bol presvedčený, že modlitba je prvou úlohou pápeža
Rím, 1.3.2011 (Zenit - Chiara Santomiero ) 014 156 – Proces blahorečenia pápeža Jána Pavla II., ktoré bude 1. mája, ukázal, že nebol veľký rozdiel medzi súkromným životom pápeža a jeho verejným vystupovaním. Podľa postulátora procesu Msgr. Sławomira Odera tento proces bol „potvrdením totálnej transparentnosti jeho života ako muža aj ako kňaza“. Túto myšlienku postulátor vyslovil na konferencii v piatok v Ríme.
„Neexistoval verejný Wojtyła a súkromný,“ ako povedal. „Tento názor sveta o ňom sa vyvinul počas viac ako 26 rokov jeho pontifikátu a ukázal sa byť pravdivým.“
Podľa Msgr. Odera médiá „nevytvorili“ tohto príjemného, zapáleného, angažovaného pápeža. Tieto vlastnosti boli skôr podstatou jeho bytosti.
Proces beatifikácie teda potvrdil „skutočný poklad“, ako to vyjadril Msgr. Oder. Ukázal, že prameňom zásadovosti, energie, nadšenia a hĺbky Svätého Otca bolo jeho „stretávanie sa s Bohom, jeho zaľúbenie sa do Krista a jeho vedomie, že ním je milovaný“.
Postulátor potom pripomenul niekdajšie slová Karola Wojtyłu: „Pokúšajú sa ma spoznať zvonka [...], ale mňa možno pochopiť iba zvnútra.“ Modlitba bola „vzduchom, ktorý dýchal, vodou, ktorú pil, pokrmom, ktorý ho živil,“ konštatoval Msgr Oder. „Bola to modlitba, ktorá vytrvala do poslednej hodiny jeho agónie.“
Ako dosvedčili mnohí svedkovia, pre Jána Pavla II. „prvou úlohou pápeža pre Cirkev a pre svet bolo modliť sa,“ ako povedal postulátor a zdôraznil:
„Práve z modlitby pramenila plodnosť jeho pôsobenia. Keď pápež žiadal svojich spolupracovníkov, aby navrhli riešenia jednotlivých problémov a oni povedali, že nijaké nenašli, on im vždy opakoval: ´Našli by sa, keby sme sa viac modlili´.“
Slobodný pre pravdu
Msgr. Oder pripísal modlitbe aj „schopnosť Jána Pavla II. hovoriť pravdu bez strachu, pretože iba ten, kto stojí pred Bohom sa nebojí ľudí. Jeho vnútorná sloboda sa tiež prejavovala v jeho odpútaní sa od materiálneho vlastníctva,“ ako povedal ďalej postulátor, a tohto pápeža nazval „mužom radikálnej chudoby“. Potom rozprával, ako svedkovia z Krakova spomínali, že nové odevy viackrát preprali, aby vyzerali použité a tak oklamali Karola Wojtyłu, že ich prijal namiesto toho, aby ich okamžite daroval chudobným.
„Jeho vnútorná sloboda sa tiež prejavovala v jeho vzťahu k druhým. Tento pápež bol muž, ktorý dokázal prijať kritiku a nevyhýbal sa ťažkej pozícii zo strachu – ani zo strachu z autorít počas jeho rokov v Poľsku, ani zo strachu z verejnej mienky počas jeho rokov ako pápeža. Úspech nebol nikdy jeho cieľom,“ zdôraznil Msgr Oder. „Skôr to bolo hlásanie pravdy evanjelia a obhajoba pravdy o človeku. Z tejto slobody založenej na jeho vzťahu s Bohom sa zrodil výkrik 'nebojte sa' – počiatok a motto jeho pontifikátu.“
Msgr. Oder potom opísal Jána Pavla II. ako človeka, ktorý hľadal blízkosť ku každej osobe: „Wojtyła, ktorý veľmi skoro stratil vlastnú rodinu, mal veľký zmysel pre rodinu a poznal ľudské teplo. A tieto rodinné zväzky presahovali aj hranice Cirkvi.“ Pripomenul stretnutie so židovskou ženou, ktorá mu povedala, že svojho otca stratila dvakrát: Po prvý raz, keď jej zomrel vlastný otec a po druhý raz pri smrti Jána Pavla II.
Slobodný pre utrpenie
„Kríž je ďalším prvkom v živote Wojtyłu, ktorý neslobodno prehliadnuť,“ zdôraznil postulátor ďalej. Pripomenul, ako tento pápež niesol svoje utrpenie „s dôstojnosťou a na konci v tichosti, ktorá hovorila hlasnejšie ako slová,“ a povedal:
„Milióny ľudí na svete majú v pamäti obraz vysielaný televíziou – obraz pápeža na pozadí jeho súkromnej kaplnky, ako objíma kríž počas slávení Veľkého piatku.“
Msgr. Oder na záver charakterizoval proces blahorečenia ako niečo viac než „byrokratické skúmanie“: „Tento proces oživil intenzitu a silu už známych aspektov o pápežovi Wojtyłovi a vyniesol na svetlo mnohé ďalšie.“ –zg-
Nemecko: Prepadnutie biskupa – objednávateľ vo väzbe
Paderborn, 1.3.2011 (kath.net/idea) 014 155 – Podozrivý objednávateľ prepadu na sýrsko-pravoslávneho biskupa v Nemecku, Júliusa Hanna Aydina z Warburgu vo Východnom Vestfálsku, sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe. 63-ročného muža zatkli 22. februára vo Wiesbadene. Potvrdil to hovorca štátnej prokuratúry v Paderborne 28. februára pre agentúru „idea“. Údaje o identite muža neuviedol. Podľa správy novín „Westfalen-Blatts“ v Bielefelde ide o bývalého predsedu diecéznej rady sýrskej pravoslávnej cirkvi, Aslana K. (63). Považuje sa za vnútrocirkevného odporcu biskupa. Obvinili ho z podnecovania k závažnej lúpeži a k ťažkému ublíženiu na zdraví.
Biskup bol 15. apríla 2010 v kláštore Warburg, sídle sýrskej pravoslávnej cirkvi v Nemecku, zbitý tromi mužmi a úplne ho vyrabovali. S vážnymi zraneniami ho odviezli do nemocnice.
Traja páchatelia – Sýrčan, Turek a Srílančan (dvaja 23-roční a jeden 36-ročný) – boli zatknutí minulý rok. Teraz sa budú zodpovedať na súde za pokus o vraždu, závažnú lúpež a vážne ublíženie na zdraví. –zg-
Od detstva na ceste s Pannou Máriou do Ruska
Interview s nemeckým kňazom Erichom Finkom
Rím, 28.2.2011 (Zenit) 014 154 – Pre otca Ericha Finka, je obrátenie Ruska celoživotným snom, ktorý sa začal, keď pracoval na poliach v Nemecku vo veku iba 10 rokov. Teraz tento kňaz pôsobí v pastorácii v Bereznikách, na západe strednej časti Ruska.
„Výzva Fatimskej Panny Márie modliť sa za obrátenie Ruska je aktuálna a naliehavá aj dnes,“ povedal otec Fink v televíznom programe „Tam, kde Boh plače“ v Katolíckom rádiu a televíznej sieti (CRTN) v spolupráci s nadáciou „Pomoc Cirkvi v núdzi.“
Otec Fink, Rusko bolo už snom vášho detstva. Prečo?
Erich Fink: Myslím si, že to bola výzva Fatimskej Panny Márie. O Rusku som vedel od otca. Bol v Rusku 7 rokov ako mladý muž cez vojnu – 3 roky ako vojak a 4 roky ako vojnový zajatec. Rozprával nám o ruských ženách, ktoré im prehadzovali chlieb cez väzenský múr, hoci vedeli, že to bolo zakázané a trestané smrťou. Neskôr sa vrátil do Nemecka a oženil sa s mojou matkou. V tých prvých rokoch sme veľmi trpeli. Ako deti sme sa usilovali pomáhať svojej rodine v ťažkostiach a objavili sme fatimskú modlitbu. Fatimská Panna Mária sľúbila uľahčiť najmä rodinám v problémoch a tak sme sa začali modliť ruženec. Práve v tom čase som jasne pochopil posolstvo – pokoj vo svete závisí od obrátenia Ruska. Vtedy som sa rozhodol, že tam chcem pracovať.
Koľko rokov ste mali?
Erich Fink: Mal som 10 rokov. O päť rokov som už jasne spoznal, že sa chcem stať kňazom. A už v tom čase som chcel ísť do Ruska a pomáhať tomuto obráteniu.
Bola nejaká špeciálna osoba, ktorá vás inšpirovala?
Erich Fink: Nikto ma neinšpiroval. Pamätám sa, že som bol na poliach – boli sme farmári - a dostal som inšpiráciu a presne v tej chvíli som si uvedomil, že sa chcem stať kňazom a túžba odísť do Ruska bola veľmi silná. Využil som všetky príležitosti na to, aby sa tak stalo. Počul som, že Tatiana Goracheva príde do Nemecka. Postaral som sa o stretnutie s ňou ...
Tatiana Goricheva bola litovská dizidentka, ktorá bola mnohé roky väznená a rozprávala o príbehu svojho obrátenia …
Erich Fink: Áno, bola ateistickou filozofkou a obrátila sa. Potom začala kázať a vydávať svedectvo o svojej viere, ktorú našla a preto bola uväznená a poslaná do exilu. Stretol som sa s ňou a povedal som jej, že chcem pôsobiť ako kňaz v Rusku. Ona povedala: „To je nerealistické - počas tvojho života sa Rusko nezmení.“
Čo bolo najväčšou výzvou, keď ste prvý raz odišli do Berezník?
Erich Fink: Mojím najväčším problémom v tom čase bol jazyk. Poznal som iba abecedu a nevedel som povedať ani jednu vetu.
Akým výzvam čelíte pri práci v Rusku?
Erich Fink: Od rána do večera ku mne prichádzajú ľudia a prosia o duchovnú a materiálnu pomoc. Po celý deň, v každej chvíli, sa však musím rozhodovať ako im poskytnúť pomoc a klásť si otázku: „Je tu úprimná túžba po duchovnej pomoci? Ktorá je tá správna cesta pre nás poskytovať sociálnu pomoc?“ Musím tiež pomáhať ľuďom, viesť ľudí, aby boli nezávislí v rozhodovaniach a aby nachádzali vlastné riešenia na zlepšenie svojho života. To sú obrovské výzvy.
Čo by ste označili ako najväčšiu výzvu, ktorej čelí katolícka cirkev v Rusku?
Erich Fink: Musíme vydávať svedectvo o božskej dôstojnosti každej ľudskej osoby. Toto je v Rusku najpotrebnejšie. Máme toľké problémy: alkoholizmus, drogová závislosť a deti na ulici. Každý človek má božskú dôstojnosť. Túto dôstojnosť môžeme živiť holistickým prístupom, ktorý neznamená iba sociálnu prácu, ale aj duchovný pokrm. Katolícka cirkev má možnosti to robiť. Pravoslávna cirkev má menej skúseností so sociálnou prácou a my katolíci môžeme v tom pomáhať. Avšak musíme pochopiť ruskú mentalitu, aby sme mohli poskytovať správnu pomoc a súčasne musíme chápať a milovať Pravoslávnu cirkev. Musíme chápať, že sme hostia a že obrátenie a hlavná obnova viery môže prísť iba skrze Pravoslávnu cirkev a v nej. Aby sme pomohli Pravoslávnej cirkvi, na to ju musíme pochopiť.
Rusko potrebuje naďalej modlitby – iba sa začalo obracať
Otec Fink, ak by ste teraz mali apelovať na katolíkov, ako by tento apel znel?
Erich Fink: Môj apel znie - mať pochopenie pre Rusko. Najmä v Európe a na Západe vidím, že je tam veľa pochybností: nie je to demokratický systém a tak ďalej. To nepomôže. Rusko musí byť silnou krajinou, aby vyriešilo všetky svoje problémy a je na správnej ceste. Rusko potrebuje morálnu podporu veriacich a aby mali radosť z jeho vývoja. Ale nepotrebujeme iba pochopenie, potrebujeme modlitby. Panna Mária vo Fatime prosila všetkých katolíkov, aby sa modlili za obrátenie Ruska, vedeli sme, že komunizmus skončil. Mnohí si teraz myslia, že nie je potrebné naďalej sa modliť za Rusko. Ale my potrebujeme modlitby a duchovnú podporu teraz viac ako kedykoľvek predtým, pretože Rusko iba teraz začína so svojím obrátením, ono ešte nie je obrátené. –zg-
Taliansko: Moslimovia rozdúchavajú nenávisť voči pápežovi
Rím, 28.2.2011 (kath.net) 014 153 – Talianska polícia zatkla v piatok šiestich Maročanov podozrivých z rozdúchavania nenávisti voči pápežovi Benediktovi XVI., pretože pokrstil egyptského bývalého moslima. Informovala o tom The Associated Press.
Stefano Fonsi, veliteľ severotalianskej protiteroristickej komisie povedal, že podozriví sa spojili a v súkromí sa stretli s cieľom rozdúchavať nenávisť voči nemoslimom.
Vyšetrovatelia našli literatúru, ktorá moslimských prisťahovalcov nabádala, aby sa neintegrovali do talianskej spoločnosti. Uvádzalo sa tam aj to, že pápež má byť potrestaný za to, že na Veľkú noc 2008 v Chráme sv. Petra pokrstil konvertitu Magdiho Cristiana Allama. Priame atentáty na pápeža alebo iné teroristické ciele plánované neboli. Vyšetrovanie je výsledkom bezpečnostného preverovania, ktoré sa urobilo ešte počas návštevy pápeža Benedikta v Brescii v roku 2009. –zg-
Líbya: Biskup z Tripolisu očakáva rozdelenie krajiny
Rím, 28.2.2011 (kath.net/KAP) 014 152 – Podľa názoru katolíckeho biskupa Tripolisu, Giovanniho Martinelliho, líbyjský vodca Muammar al Ghaddafi sa nevzdá a neopustí hlavné mesto krajiny. „A jeho odporcom sa sotva podarí zabrať Tripolis,“ povedal biskup v interview pre milánske noviny „Il Giornale“ v nedeľu. „Preto je rozdelenie krajiny a zvlášť oddelenie miest na východe skôr pravdepodobné,“ povedal biskup, ktorý chce rovnako ako takmer všetci katolícki kňazi a rehoľníčky zostať naďalej v Líbyi. „Do svojej vlasti ušla v minulých dňoch iba jedna stará rehoľníčka,“ ako povedal Martinelli.
„Charakteru a profilu Ghaddafiho nezodpovedá zutekať,“ myslí si biskup. „Pravdepodobne zostane v Tripolise, zabarikáduje sa a svojich prívržencov bude nemilosrdne štvať na svojich protivníkov. On sa cíti ako otec tohto národa. A je pripravený za svoju krajinu preliať aj krv,“ hovorí biskup františkán pochádzajúci zo severotalianskej Verony. „Pre povstalcov bude zrejme ťažké pochodovať na Tripolis a ovládnuť mesto. Tripolis je dobre chránený a obraňovaný. Preto by riskovali krvavý kúpeľ.“
Boli by potrebné tisícky vojakov a prostriedky, ktoré povstalci podľa biskupa nemajú. „Alebo by sa musel Tripolis bombardovať. Ale kto to môže a kto by ho chcel bombardovať? Povstalci na to nemajú možnosti. A režim sa bráni všetkými prostriedkami a nemilosrdne zasahuje v zónach, kde predpokladá rebelov,“ hovorí biskup a dodáva:
„O situácii v Líbyi je v súčasnosti veľa dezinformácií. Tak vznikla fáma, podľa ktorej sa bombardovala katedrála v Tripolise. To je rozhodne falošná správa. Takéto správy, ktoré šíria zahraničné médiá, sú škodlivé, pretože zbytočne šíria strach a paniku.“ –zg-
Nemecko: Mladiství zdevastovali kostol
Ersingen, 28.2.2011 (kath.net) 014 151 – Mladiství páchatelia v nemeckom meste Ersingen pri Pforzheime v Arcibiskupstve Freiburg úplne zdevastovali katolícky kostol. Informovali o tom noviny „Pforzheimer Zeitung“. Páchatelia najprv vypustili vodu v krstiteľnici a potom sa do nej vymočili. Okrem toho zničili mnohé predmety v kostole. V kaplnke vytrhli z podstavca sochu sv. Antona a inej soche svätca zrazili hlavu. Po štyroch mladistvých páchateľoch vo veku asi 13 až 16 rokov polícia pátra. –zg-
Potrat: Lekár a teológ Lütz za rozsiahly výskum traumy
Vatikán, 27.02.2011 (KAP) 014 150 – Za rozsiahly výskum traumy po potrate „bez ideologických predsudkov“ sa vyslovil nemecký psychiater, lekár a teológ Manfred Lütz, člen Pápežskej akadémie pre život. „Diskusii o následkoch potratu chýba seriózny vedecký výskum, je príliš málo známe, aké psychické následky má potrat pre ženu,“ zdôraznil Lütz v interview pre „Rádio Vatikán“ na okraj výročného zasadnutia „Pápežskej akadémie pre život“, ktoré sa konalo od štvrtka do soboty v Ríme. „Deficit tohto výskumu otvára dvere extrémnym ideológiám, ktoré ženy v konečnom dôsledku zbavujú svojprávnosti a neponúkajú im nijakú pomoc,“ napomína Lütz. Ďalej povedal, že v súčasnosti vládnu dve „ideológie“:
„Na jednej strane tá, ktorá sa vyslovuje za legalizáciu potratu a druhá, ktorá odmieta každý výskum následkov potratu s odôvodnením, že to ženy negatívne ovplyvňuje v ich rozhodovaní. Práve táto stránka zabraňuje štúdiám a publikáciám a tým zbavuje ženy svojprávnosti, pretože im zabraňuje prístup k informáciám o tom, aké psychické následky potrat so sebou prináša.“
Na druhej strane sú aj takí, ktorí sa ako hnutie „Pro Life“ napriek dobrým úmyslom vydávajú do ideologických vôd, keď tvrdia: „Potrat je niečo strašné, zločin, ako to povedal Koncil, teda to musí mať aj zlé psychické následky“. Lütz: „A to je prirodzene v konečnom dôsledku z vedeckého hľadiska naivné.“
Lütz ďalej povedal, že z vlastnej skúsenosti psychiatra vie, že u žien existujú oba modely reakcie: tie, ktoré po potrate nemajú nijaké psychické problémy a tie, ktoré trpia „post-abortovým syndrómom“. Práve z hľadiska cirkevnej ochrany života treba toto rozpätie brať do úvahy. „Keby sme mali rozsiahly výskum a zistilo by sa, že ženy sa po potrate cítia psychicky lepšie, bol by zločin potratu ešte horší. Je dôležité, aby sa morálny aspekt a psychologický aspekt prísne metodicky oddelili.“
Lekár dodal, že on sám vo svojej vyše 30-ročnej psychiatrickej praxi zažil ženy po potrate, ktoré nemali vôbec nijaké psychické následky. „A zažil som ženy, ktoré mali následky silne pripomínajúce post-abortový syndrom.“
Pápež: „Potrat nevyrieši nijaký problém“
V centre stretnutia Pápežskej akadémie pre život bola predovšetkým otázka možností terapeutického využitia kmeňových buniek z krvi pupočnej šnúry. Vatikánske grémium sa okrem toho zaoberalo aj potratmi a ich následkami.
Pápež Benedikt XVI. v sobotu v príhovore k členom akadémie zdôraznil:
„Potrat nie je nijakým riešením, ale zabíja dieťa, ničí ženu, zaslepuje svedomie otca a často ruinuje rodinný život.“
Ján Pavol II. založil Pápežskú akadémiu pre život v roku 1994 ako poradný orgán k cirkevnému postoju k ochrane života a biomedicíne. V súčasnosti má akadémia 70 členov a menuje ich pápež. –zg-
Benedikt XVI. sa stal terčom – odpor prichádza najmä zvnútra Cirkvi
Rím, 26.2.2011 (kath.net/as) 014 149 – „Odpor proti pravde a pápežovi neprichádza iba zvonka, ale predovšetkým z vnútra Cirkvi, zo strany istých biskupov, kňazov, rehoľníkov a teológov.“ Takýmito tvrdými a jednoznačnými slovami sa vyjadril apoštolský nuncius v Argentíne, arcibiskup Adriano Bernardini, vo svojej homílii na sviatok Katedry sv. Petra (22. februára 2011) pri príležitosti otvorenia zhromaždenia Pápežských misijných diel v Buenos Aires.
„A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu (Mt 16,18): Tento text z Evanjelia sv. Matúša obsahuje dva veľmi dôležité prvky,“ povedal arcibiskup. „Po prvé sa tu vyhlasuje primát Petra a jeho nástupcov v Cirkvi založenej Kristom. Po druhé je tu prísľub podpory Krista proti mocnostiach Zlého. Prvý základný bod Petrovho primátu treba predpokladať, pretože bez tohto primátu a bez spoločenstva s ním - s Petrom – neexistuje Katolícka cirkev.“
Arcibiskup potom rozviedol „mocnosti Zlého a smrti“ a zdôraznil, že dnes možno konštatovať „zarytý boj proti Cirkvi a proti pápežovi“:
„Tento zápas sa vedie, lebo ide o zápas o pravdu, z ktorej vychádza Kristovo posolstvo:
Dokiaľ sa táto pravda nestavia proti silám Zlého, tak je všetko v poriadku. Ak však naproti tomu vyvinie čo len najmenší odpor, tak sa zdvihne boj, ktorý si často poslúži nactiutŕhaním, nenávisťou ba dokonca prenasledovaním Cirkvi a zvlášť Svätého Otca.“
S pohľadom na najnovšie dejiny Cirkvi arcibiskup potom pripomenul, ako po Druhom vatikánskom koncile bolo možné konštatovať všeobecnú eufóriu voči Cirkvi a pápežovi. To sa však radikálne zmenilo po uverejnení encykliky „Humanae vitae“ (1968). Vypukla tvrdá kritika pápeža Pavla VI., ktorý dovtedy bol neustále v milosti sveta.
To isté sa viackrát zopakovalo počas pontifikátu pápeža Jána Pavla II. Arcibiskup pripomenul boj pápeža proti komunizmu, zatiaľ čo kultúrne elity Západu sa nechávali ohúriť marxistickým prezentovaním skutočnosti. Aj v oblasti bioetických otázok sa stal pápež protivníkom a to najmä uverejnením encykliky „Evangelium vitae“ (1995), ktorú Bernardini označil ako „pevné a nekompromisné kompendium hlavných otázok života a a smrti“.
„Teraz sa zasa stal terčom Benedikt XVI.: Už v minulých rokoch opečiatkovaného ako ‚strážcu viery’ – ho komentátori z celého sveta bezprostredne po jeho zvolení brali so zmiešanými pocitmi, ktoré siahali od zlosti až po strach a úplné zdesenie. “
„Benedikt XVI. svojím pontifikátom razí pečať kontinuity s tradíciou Cirkvi a predovšetkým pečať očistenia, pretože z neistoty viery vždy vyplýva zatemnenie morálky.“
Ak sme úprimní, musíme konštatovať, že „rok po roku rástla medzi teológmi a rehoľníkmi, medzi sestrami a biskupmi skupina tých, ktorí sú presvedčení o tom, že príslušnosť k Cirkvi neprináša so sebou automaticky uznanie objektívnej náuky“.
Arcibiskup Bernardini označil túto situáciu ako „katolicizmus a la carte“, v ktorom si každý zvolí svoju porciu jedla, ale tanier odmietne. Ide pritom katolicizmus ovládaný zmätením rolí, „s kňazmi, ktorí sa nevenujú horlivo sláveniu svätej omše a sviatosti zmierenia pre kajúcnikov, ale dávajú prednosť inému“. Ale sú aj laici a laičky, ktorí sa pokúšajú prebrať niečo z úlohy kňaza, „aby na štvrťhodinu dosiahli ‚slávu’ vo farnosti, keď čítajú, kážu či rozdeľujú sväté prijímanie.“
Mnohí si ani nevšimnú, že Benedikt XVI. na základe svojej vernosti pravde predkladá carihradské vyznanie viery v jeho celosti. Jeho posolstvo znie: „Začnime nanovo pri náuke, od základného obsahu našej viery.“ Pretože misionárske hlásanie viery je dnes ohrozované relativistickými teológiami, ktoré majú v úmysle ospravedlniť náboženský pluralizmus nielen „de facto“, ale aj „de iure“.
Následkom takéhoto relativizmu je, ako vyhlásil už kardinál Ratzinger, že isté pravdy sa považujú za „prekonané“. K nim patria: definitívny a úplný charakter Kristovho zjavenia: prirodzenosť kresťanskej viery oproti obsahom iných náboženstiev; jedinečnosť a spásonosná univerzálnosť Kristovho tajomstva; spásonosné a univerzálne sprostredkovanie Cirkvi; skutočnosť, že jediná spásonosná cirkev žije v Katolíckej cirkvi.
Takže možno konštatovať, že pravda je hlavný dôvod odporu a „prenasledovania“ pápeža. Pápeža neopustili iba odporcovia pravdy, ale predovšetkým aj istí biskupi, kňazi a rehoľníci, „nie však veľká väčšina veriacich“.
„Klérus prežíva určitú krízu,“ pokračoval arcibiskup Bernadini, „v episkopáte možno konštatovať prevládanie low profile, to znamená biskupmi zvolenej nenápadnosti. No laickí veriaci stoja verne pri Cirkvi a svoju nádej vkladajú najmä do Svätého Otca. Je prekvapujúce, aké hlboké spojenie možno konštatovať medzi Benediktom XVI. a ľuďmi, medzi ‚bielo odetým mužom’ a dušami miliónov kresťanov. Oni pápeža chápu a milujú, pretože ich viera je jednoduchá. Na druhej strane jednoduchosť je bránou do pravdy.“ –zg-
Naša príloha
Exorcizmus a katechéza
Linz, 3.3.2011 (kath.net) 014 148 – Asi pred 2 rokmi som pôsobil ako učiteľ náboženstva na školách v nemeckej oblasti. Vtedy sa stala nasledovná vec. Učil som jednu triedu a žiaci ma stále prosili, aby som im povedal niečo na tému diabla a exorcizmu. Po mesiacoch som sa rozhodol, že budem mať hodinu na túto tému, lebo je to dôležitá téma a pedagogicky je správne splniť želanie žiakov. Hlavným posolstvom hodiny bolo, prečo katolíci nemusia mať strach pred diablom.
Z dôvodu tejto hodiny a preto, že som sa vždy usiloval mať katolícku hodinu napr. so spoločnou modlitbou a preto vynikla aj náuka Cirkvi, rodičia a učitelia na mňa podali nepravdivé obvinenia. Tie viedli k tomu, že ma katechetické centrum prinútilo vzdať sa vyučovania na tejto škole. Ak by som to neurobil dobrovoľne, bol by som stratil „missio canonica“ pre všetky školy. Katechetické centrum a biskupský vikár očividne viac uverili obvineniam ako mne.
V týchto dňoch musím znova myslieť na túto záležitosť. V súčasnosti som vo Washingtone na výskumnom pobyte, robím si doktorát a mám kontakt s veľmi živou farnosťou v Severnej Karolíne. Farár ma pozval, aby som v jeho nedeľnej škole mal hodinu na tému exorcizmus.
Väčší rozdiel medzi nemeckou oblasťou a situáciou v Severnej Karolíne už ani byť nemôže. Tam ma katolícka cirkev prepustila za hodinu o exorcizme a tu ma pozývajú takúto pripraviť a to ešte aj mimo školského systému – 16-18-ročnej mládeži, ktorá po nedeliach dobrovoľne navštevuje nedeľnú školu. Farnosť leží okrem toho v tzv. biblickom pásme USA, ktoré je silne protestantské a kde katolícku cirkev ešte pred 50 rokmi prenasledoval o. i. aj Klu Klux Klan. Dnes sa tam katolícka cirkev rozmáha. Zriedka som sa stretol s takými živými diecézami ako je Raleigh, v ktorej je spomínaná farnosť.
Obe tieto okolnosti veľa vypovedajú o stave katechézy v nemeckej oblasti. Aj keď je finančne a organizačne výhodné, že štát financuje výučbu náboženstva, musíme si položiť jasnú otázku, aký zmysel to má, ak už nie je možné sprostredkovať náuku Cirkvi. Katechéza má predsa za cieľ hlásať žiakom náuku Cirkvi. Žiaci majú spoznať pravdu Cirkvi, naučiť sa ju argumentačne hájiť a realizovať v praxi (napr. modlitbou, spoveďou). V tomto ohľade nebol v Rakúsku nijaký záujem. Učebný plán mi predpisoval používanie učebníc etiky, ktoré z veľkej časti neboli ani len špecificky kresťanské, už ani nehovoriac, že katolícke. V oblasti sexuálnej morálky sa tam napríklad nachádzali podrobné skúsenosti s porušením celibátu istého kňaza, o žitej homosexualite alebo o manželskej nevere.
Moje skúsenosti čo sa týka výučby náboženstva, nie sú ojedinelé. To, že existujú aj iné cesty mimo štátnej kontroly a vplyvu ducha doby, ukazuje príklad farnosti v Severnej Karolíne špeciálne, ale aj katolícka cirkev v USA všeobecne - sú tu katolícke stredné školy, katolícke univerzity, študijné skupiny na farách, kongresy ...
Ale vráťme sa k téme exorcizmus! Na farnosť ma pozvali v súvislosti s filmom „The Rite“ (Obrad exorcizmu), ktorý sa venuje tejto téme a ktorý som nedávno videl v kine. Podľa môjho názoru je to najvýstižnejší prístup k tejto téme, aký Hollywood doteraz uviedol. Nejde v ňom o prehnané a senzačné prezentovanie posadnutosti ako v iných filmoch, ale o skeptického diakona, ktorého predstavení vyšlú do Ríma študovať exorcizmus (Anthony Hopkins) a pod jeho vplyvom tam pomaly mení názor. Film sa začína citátom Jána Pavla II. a končí tým, ako diakon už ako kňaz spovedá. Film sa zakladá na knihe Matta Baglia (Škola exorcistov), ktorú som si prečítal pri príprave katechézy spolu s dielami známeho rímskeho exorcistu Gabriele Amortha, príslušnými pasážami Katechizmu a Biblie a De malo sv. Tomáša Akvinského – čo môžem vrele odporučiť. Poučná je aj kniha „Rady skúseného diabla“ C. S. Lewisa.
Žurnalista Matt Baglio v knihe opisuje skúsenosti amerického kňaza Garyho Thomasa, ktorého biskup posiela do Ríma, aby sa nechal vyškoliť na exorcistu. Film rozhodne nie je vhodný pre deti. Zaradil by som ho ako vhodný pre staršiu mládež a dospelých, lebo niektoré scény sú dosť šokujúce, ale rozhodne pravdivé. Menovaný kňaz bol poradcom režiséra filmu.
Tému diabol a exorcizmus z katechézy vymazali
Pri téme diabol a exorcizmus ide žiaľ o oblasť, ktorú z katechézy úplne vymazali. Keď to píšem, tak hneď počujem hovoriť ľudí, ktorí uvádzajú domnelý nábožensko-pedagogický argument, že táto téma nie je vhodná pre výučbu – nemáme vraj hlásať hrozivú, ale radostnú zvesť. Nuž je samozrejmé, že túto tému treba žiakom prispôsobiť. No nesmie sa o tom mlčať. Veď aj o drogách a ich následkoch sa pri vyučovaní hovorí, pretože je povinnosťou pedagógov žiakov pred nimi varovať. Existuje nebezpečenstvo, že mládež s tým dnes príde do styku a v prípade pokušenia musí odolať.
Toto platí aj pre diabla a jeho démonov. Práve v dnešnej dobe sa to náboženské znova vracia v rozličných formách. Moderna bola včera. Dnes žijeme v postmoderne, ktorá je poznačená nesmiernym množstvom náboženských prúdov väčšinou mimo náboženských inštitúcií. Tým sa Zlému ponúka mnoho aj nových možností. Matt Baglio k tomu uvádza niektoré zaujímavé fakty:
Kult bosoriek „Wicca“ mal v r. 1990 v USA 8000 členov, v r. 2001 ich bolo už 134 000 a v r. 2006 až 800 000. Vo Francúzsku uvádza asi 50 000 ľudí ako zamestnanie médium, liečiteľ či podobné. A kňazov pôsobí vo Francúzsku 36 000. V Taliansku existuje asi 8000 satanistických siekt so 600 000 členmi. 25 % talianskeho obyvateľstva (asi 14 mil. ľudí) majú nejako do činenia s okultnými praktikami. Ročne tam vyhľadá exorcistu asi 500 000 ľudí.
Predaj kníh o anjeloch a démonoch prudko rastie. To zodpovedá môjmu osobnému pozorovaniu. Ak dnes vstúpime do veľkého kníhkupectva v nemeckej oblasti, tak už máme šťastie, ak vôbec nájdeme malé oddelenie s pravou kresťanskou literatúrou (teológia, filozofia, spiritualita). Naproti tomu oddelenia so životným poradenstvom, ezoterikou, antropozofiou, atď. sú veľmi veľké. Alebo v oddelení kresťanskej literatúry už nenájdeme to, čo názov oddelenia sľubuje. A v televízii MTV, ktorú sleduje hlavne mládež, nájdeme samozrejme satanskú hudbu. Už pred 4 či 5 rokmi som tam narazil na hudobné videá Marylin Mansonovej, silne satanisticky ovplyvnené. Tieto videa sa čiastočne podobajú okultným a násilným rituálom a katolícka cirkev si ich objednáva. Jedným slovom – naša spoločnosť sa stále viac otvára nadprirodzenému a to ponúka diablovi nové možnosti. Aj to bol dôvod, prečo Benedikt XVI. dal zriadiť kurzy exorcizmu v Ríme – že totiž súčasní exorcisti sú stále viac preťažení.
Z dôvodu tohto spoločenského vývoja Cirkev sa musí oveľa viac zaoberať témou exorcizmus a diabol. Práve v pastorácii a katechéze by sa to malo oveľa viac zohľadniť. Pritom treba zvoliť strednú cestu medzi mlčaním a diabolskou hystériou. C. S. Lewis túto strednú cestu opisuje v úvode knihy: „Rady skúseného diabla“: „Vo vzťahu k diablom sa ľudia môžu dopustiť dvoch rovnako závažných chýb. Prvou z nich by bolo neveriť v ich existenciu. Druhou chybou je v nich veriť a súčasne mať o nich prílišný a nezdravý záujem. Diabli sami majú z oboch týchto chýb rovnako veľkú radosť a vítajú medzi sebou nadšene materialistu i čarodejníka.“
Cirkev by sa mala znova zaoberať témou diabla nielen v katechéze. Problém Zlého je samozrejme spojený so zmiernou obetou Ježiša na kríži, skrze ktorú bol diabol a hriech porazený. Aby sme veriacich ochránili pre Zlým, musí sa preto témy ujať aj pastorácia a spojiť ju so slávením svätej omše, so spoveďou a s eucharistickou poklonou ako aj osobnou spiritualitou. Pretože tieto sviatosti sú najmocnejšími zbraňami proti útokom a pokušeniam démonov. Symptómom posadnutosti je napríklad odpor voči všetkému svätému (napr. svätenej vode). Démoni sa aj veľmi mocne - podľa svojej sily – bránia proti tomu, aby ich obeť išla na spoveď alebo na prijímanie. Základ pravidelného prijímania týchto sviatosti sa musí prirodzene nadobudnúť v rodine. Je na zodpovednosti rodičov, s čím sa ich deti dostanú do styku a či to zvádza k zlému (napr. Harry Potter). Na to potrebujú aj oni katechézu, katolícke vzdelávanie dospelých a úsudok Cirkvi. Treba, aby aj biskupi sa intenzívnejšie zaoberali touto témou. Je ich zodpovednosťou, aby poskytli a nechali vychovať dostatok exorcistov.
Matt Baglio opisuje prípad posadnutej nemeckej ženy, ktorá v celom Nemecku nemohla nájsť exorcistu. V núdzi sa nakoniec obrátila na talianskych. Zrejme by v tom nemala veľa šťastia ani v Rakúsku, či vo Švajčiarsku. A treba pripomenúť aj úlohu teológie, kňazských seminárov a iných vzdelávacích zariadení v tejto oblasti. Počas celého štúdia teológie som nepočul nič o démonológii či exorcizme. Keď sa raz v seminári profesor opýtal, kto ešte verí v existenciu diabla – bol som jediný, kto zdvihol ruku. Je teda čo doháňať!
Už sa teším na nasledujúcu nedeľu, keď budem mať spomínanú hodinu v nedeľnej škole. Som veľmi vďačný, že mám príležitosť osloviť túto mimoriadne zaujímavú tému. Prípravou na túto hodinu a na moje pôsobenie učiteľa náboženstva som nadobudol skúsenosť, že téma diabol a exorcizmus je pre mládež mimoriadne zaujímavá a dokonca ich fascinuje. V tom spočíva nebezpečenstvo a šanca tejto témy. Mládež treba naliehavo varovať pred Zlým a pred tým, čo k nemu zvádza - pred každou formou mágie, talizmanmi, kliatbami, satanizmom, a príslušnou hudbou a filmami, špiritizmom, ezoterikou, New Age, astrológiou, ... a dať jej potrebné zbrane, aby sa mohla proti Zlému brániť. Na mojej hodine jasne vyzdvihnem význam spovede a Eucharistie a žiakom rozdám modlitby oslobodenia. Šanca tejto témy spočíva v tom, že tým možno osloviť iné teologické témy ako význam spovede, nebezpečenstvá smrteľného hriechu, význam Kristovej zmiernej obety, reálnu účinnosť sviatostí, význam Cirkvi ... Som presvedčený, že perspektíva prístupu k téme diabol a exorcizmus, ktorú načrtol C. S. Lewis ponúka zdravý základ a hermeneutický kľúč riešenia. –zg-
* * * * * * * * * *
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Benediktovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.