51/2008
O b s a h
Je recesia dobrá pre duchovné prebudenie?
Vianoce a Zjavenie Pána v legende a zyvkoch Večného mesta
Strasti s peniazmi? Choďte s chudobnými pastiermi do maštaľky!
Kardinál Canizares: Veritas in caritate
Japonskí biskupi varujú pred ohrozením mieru
Astrológovia a jasnovidci znova úplne mimo
Rím dostane osem nových kostolov
330.000 podpisov proti potratu ako ľudskému právu
Katolíci a pravoslávni sa spájajú na obranu rodiny
Rím: Obdiv pre rekordne vysoký vianočný stromček
Náboženskí predstavitelia apelujú na Obamu podporovať mier na Blízkom Východe
Obraz Panny Márie cestuje na rok 2009 do Austrálie
330.000 podpisov proti potratu ako ľudskému právu
Rím: Obdiv pre rekordne vysoký vianočný stromček
Nespravodlivé zákony neslobodno poslúchať!
Benedikt XVI.: Postavte si doma betlehemy
Sv. Tomáš Akvinský a Wall Street
Tvoj Benedikt XVI. PP: Blahoželanie k 75. narodeninám kardinála Meisnera
Cantalamessa: „Bohom povolaný komunikovať s Jeho Synom Ježišom Kristom“
Je recesia dobrá pre duchovné prebudenie?
New York 18.12.2008 (kath.net/idea) 012 467 – Sú hospodárske krízy dobré na
duchovné prebudenie? Touto otázkou sa zaoberajú noviny New York Times. Aktuálny
podnet – od počiatku finančnej krízy zaznamenávajú evangelikálne spoločenstvá veľký
príliv návštevníkov. Platí to najmä pre New York, kde pre voľný pád kurzov na burze
a kolaps veľkých finančných inštitúcií stratili tisíce ľudí prácu.
Títo ľudia hľadajú útechu a pomoc a evangelikálne spoločenstvá sa rýchlo prispôsobili ich potrebám. Recesia otvára „veľké evanjelizačné možnosti“, hovorí pastor A. R. Bernard z evangelikálneho Kresťanského kultúrneho centra v Brooklyne. Podľa modelu zakladateľa evanjelizačného hnutia Willow-Creek Billa Hybelsa zo South Barringtonu pri Chicagu chce pastor Bernard na budúci rok vytvoriť 100 modlitbových skupín.
Veľmi sa šíri aj program hnutia Willow-Creek „Good Sense“ (Zdravý ľudský rozum) o zaobchádzaní s peniazmi a financiami. Katolícke a teologicky liberálne evanjelické cirkevné spoločenstvá prežívajú tak isto väčší príliv ľudí, aj keď nie taký výrazný ako u evangelikálov, ako uvádza New York Times. Aj Jehovovi svedkovia sa prispôsobujú novým podmienkam. Zasa začínajú celodenné evanjelizačné návštevy, pred rokmi obmedzili tito návštevy na večerné hodiny, lebo ľudia boli cez deň v práci. S rastúcim počtom nezamestnaných sa to zmenilo.
„Prebudenie obchodníkov“
Noviny uvádzajú aj výsledky prieskumu ekonóma Doc. Davida Beckwortha z Texaskej štátnej univerzity v San Marcose. Ten konštatoval súvislosť medzi hospodárskou krízou a rastom cirkví. Počas každého negatívneho hospodárskeho cyklu medzi rokmi 1968 a 2004 vzrástol počet členov evangelikálnych spoločenstiev o 50 percent. Počet členov liberálnych tradičných cirkvi v tomto období už tiež tak prudko neklesal. Tento trend možno sledovať aj ďalej do minulosti. Evangelikáli slávili minulý rok v New Yorku 150. výročie tzv. modlitbového prebudenia Fulton Street. Stalo sa známym aj pod názvom „Prebudenie podnikateľov“ a začalo sa počas hospodárskej krízy v roku 1857 modlitbovými stretnutiami pre obchodníkov a bankárov v Manhattane. Farár McKenzie Pier, prezident evangelikálneho newyorského Centra duchovného vedenia, poukazuje na paralely k súčasnej hospodárskej kríze – vtedy ako aj dnes mnohí ľudia stratili veľa peňazí. –zg-
Vianoce a Zjavenie Pána v legende a zyvkoch Večného mesta
Rím, 17.12.2008 (Zenit - Ulrich Nersinger) 012 466 – V prvých storočiach po narodení Krista boli tajomstvá Nazareta a Betlehema ako aj príbehy z Ježišovho života síce predmetom zbožnej meditácie, ale nie vlastného kultu, pretože vtedy sa liturgické slávenie zameriavalo najmä na pamiatku Pánovho vzkriesenia, jeho víťazstva nad smrťou. Tak vznikli a vyvinuli sa až do konca 3. storočia obe cirkevné obdobia Pôstu a Veľkej noci a až na začiatku 4. storočia sa v niektorých alexandrijských cirkvách zaviedol sviatok Narodenia Krista. Za sotva 50 rokov sa rozšíril na celý Východ a v polovici 4. storočia aj na Západ.
Po definitívnom stanovení Vianočného sviatku zjednotila rímska cirkev vo sviatku Epifanie Zjavenie Pána v krste a klaňanie sa Troch kráľov. Tak postupne vzniklo Vianočné obdobie, ktoré sa začínalo 24. decembra a končilo 13. januára oktávou Zjavenia Pána. Pozoruhodné je, že na Východe spočíva hlavný dôraz Zjavenia Pána na Kristovom krste, takže tam ešte dnes existuje zvyk s veľkou slávnosťou svätiť vodu, zatiaľ čo na Západe stál v popredí príchod Troch mudrcov. Keď sa Epifania začala šíriť z Východu na Západ, slávila sa najprv v Ríme a to v bezprostrednej súvislosti s Vianočnými sviatkami.
V priebehu stáročí slávenie Vianočného obdobia vo Večnom meste dostávalo stále slávnostnejší priebeh. V deň pred Vianocami mal pápež svätú omšu v Sixtínskej kaplnke. Po žalmoch Palestrinu a gregoriánskych medzispevoch zaznel Magnificat a za ním nasledovala modlitba ‚Benedicamus’. Na záver udelil pápež mestu a svetu – „Urbi et orbi“ – slávnostné požehnanie. Týmito bohoslužbami sa začalo Vianočné obdobie. Jeho začiatok ohlásilo 30 výstrelov z kanónov, ktoré vypálili pri západe slnka z Anjelského hradu a na ktoré bolo potrebné 120 libier (asi 60 kg) pušného prachu.
V sakristii baziliky Santa Maria Maggiore vystavili drevené jasličky, do ktorých podľa legendy položili Dieťa Ježiška po jeho narodení v maštalke v Betleheme. Dómska kapitola z Lateránskej baziliky kráčala v slávnostnej procesii ku Kaplnke Sancta Sanctorum, kde otvorili schránku s obrazom Spasiteľa, a ten zostal vystavený do prvej nedele po Zjavení Pána. V minulosti prišiel pápež večer do Baziliky Santa Maria Maggiore, aby tam slávil veľmi slávnostnú polnočnú omšu. Na Vianočné ráno vypálili z Anjelského hradu 14 výstrelov z kanónov.
V dňoch po Vianociach chodili Rimania do kostolov, v ktorých boli vystavené relikvie, čo sa vzťahovali na vianočné tajomstvo. Uctievali si tieto relikvie bez toho, že by sa pýtali na ich niekedy pochybnú pravosť. Tak v Kostole sv. Augustína na námestí Piazza Pasquino, v Santa Maria Maggiore a v San Francesco a Ripa vystavovali kúsky plienok Dieťatka Ježiška. Pod oltárom krypty v Kaplnke sviatostí v Santa Maria Maggiore zasa prezentovali kamene z jaskyne v Betleheme a seno z jasličiek, v Kostole sv. Marka pri Piazza Venezia Rimania uctievali slamu z maštalky a v Kostole Santa Croce in Gerusalemme zasa vlasy malého Ježiška.
V Bazilike Santa Maria in Trastevere Rimania navštevovali miesto, kde v okamihu narodenia Spasiteľa zázračným spôsobom mal vytrysknúť prameň oleja, čo dalo bazilike názov „ad fontem olei“. Návštevy relikvií a jasličiek v kostoloch trvali nepretržite až do predvečera Epifanie.
Zvlášť veľký nával bol v Kostole Ara Coeli, kde boli vystavené najkrajšie z jasličiek, ktoré vytvorili synovia sv. Františka. Ešte krajšie boli jasličky na sviatok Zjavenia Pána, keď sa k tomu pridali Traja králi, zaodetí do zlatom a striebrom zdobených odevov z hodvábu a damašku.
V deň Zjavenia Pána o 15. hodine slávil pápež s kardinálmi prvé vešpery tohto sviatku. V tú istú hodinu teatineri v Sant’Andrea della Valle na pamiatku krstu Pána vykonali posviacku vody. V tom istom chráme pri schodoch, ktoré vedú k najvyššiemu oltáru, vystavili nádherne odeté voskové figuríny Svätých Troch kráľov v životnej veľkosti – dar kniežaťa Torloniu.
Sviatok Zjavenia Pána uviedli 14 výstrelmi z kanónov z Anjelského hradu. V Santa Maria in Ara Coeli sprevádzali františkáni po prvých vešperách „Santo Bambino“ (Sväté Dieťa) halami chrámu a potom von pred kostol na veľké schodisko, na ktorom celebrujúci biskup požehnal kľačiaci ľud soškou Ježiška.
Grécke slovo „epiphania“ znamená zjavenie – „Epiphania graecae linguae vocabulo manifestatio dici potest“, hovorí sv. Augustín v Sermo 208. Názov „Epifania“ v hovorovej taliančine postupne znetvorili na „Befania“ a neskôr na „Befana“. Befana je ľudová slávnosť, ktorá má profánny charakter, ale neodporuje náboženskému obsahu cirkevného sviatku. Sú to dve rôzne slávnosti, ktorých významy sú blízke. Epifania je sviatkom Dieťatka Ježiška, talianska Befana je sviatok detí.
Ráno na sviatok Befana sa v Taliansku obdarovávali deti. Najväčšiu radosť urobíme deťom hračkami a tak vznikol trh hračiek Befany. Darčeky prináša dobrá stará víla Befana. Prichádza komínom a napĺňa pančuchy sladkosťami a hračkami. Deti sú zvedavé, chcú dobrú starú vílu vidieť tak, ako žije v ich predstavách. Dospelí, ktorí vzbudili zvedavosť detí, im vyrábali Befanu z kúdele a látky. Až približne do roku 1875 výročný trh Befana sa konal na námestí Piazza San Eustachio. Potom už bolo námestie primalé a preložili ho na Piazza Navona, kde ešte dnes okolo vianočného obdobia tvorí rozprávkovú ríšu rímskych detí (aj mnohých dospelých). Doba však poznačila aj sviatok Befana: obdarovanie sa v Ríme presúva stále častejšie na Vianoce a kto v hádke označí niekoho „befana“ nemyslí tým dobrú vílu, ale jej pravý opak. –zg-
Strasti s peniazmi? Choďte s chudobnými pastiermi do maštaľky!
Kustos Svätej zeme vydáva vianočné posolstvo
Jeruzalem, 17.12.2008 (Zenit) 012 465 – Tak ako pastieri, aj my sme materiálne či duchovne chudobní a musíme ísť do Betlehema nájsť odpovede na problémy, ktoré „drásajú naše duše“, hovorí kustos Svätej zeme.
Františkán, otec Pierbattista Pizzaballa, to uvádza vo vianočnom posolstve zo 16. decembra. Pripomína chudobných pastierov, ktorým sa zjavili anjeli s posolstvom slávy Bohu a pokoja ľuďom, ktorí veria v lásku a uvádza:
„Tvrdosť dejinného obdobia, ktoré prežívame, sa pokúša zaodieť naše srdcia do železného zbroja, udusiť život. Napriek tomu, ako odolať viere, že v tomto anjelskom posolstve je pravda hlásaná aj nám, že Boh prišiel, aby priniesol nádej aj nám?“
„Tak ako pastieri, ktorí utekali k maštaľke, aj my napriek všetkému, sa stávame hľadačmi radosti. Hoci nám chýba drsná jednoduchosť pastierov, vrúcna túžba v našich srdciach a potreba svetla sú tie isté.“
A kustos pokračuje: „Útrapy, ktoré dnes veľmi brutálne zasahujú spoločnosť, sú ekonomickej povahy. Celkom náhle sme všetci ohrození víchrom neistoty, ktorý otriasa každou ilúziou sebestačnosti úplne od základov. Materialistická spoločnosť zarazene až s hrôzou objavuje svoju veľkú krehkosť.
„Byť chudobným alebo stať sa chudobným sa stáva reálnou možnosťou pre každého. Ale to je iba vonkajšie znamenie hlbšej chudoby, ktorá zasahuje dušu.“
Otec Pizzaballa ďalej opisuje tradičnú vianočnú púť bratov františkánov na Štedrý večer do Betlehema v tomto regióne a dodáva: „A som si istý, že nedefinovateľné množstvo neviditeľných pútnikov sa tajomným spôsobom ducha vydá s nami hľadať radosť. Spoločne nájdeme to bezmocné Dieťa, ktoré v chlade jaskyne sa nebojí byť chudobným, pretože nám prináša Božiu lásku.“
„Na Vianoce tu z trpiacej a drásanej Svätej zemi prichádza posolstvo, ktoré dokáže zmeniť svet. Príďte do Betlehema s jednoduchým srdcom a stretnutie s Dieťaťom Ježišom odstráni všetok váš strach. Ešte stále je tu nádej pre všetkých!“ –zg-
Kardinál Canizares: Veritas in caritate
Madrid, 17.12.2008 (kath.net) 012 464 – „V láske sprostredkovávať náuku Cirkvi je
mojou povinnosťou ako služby ľudstvu a spoločnosti,“ povedal kardinál Antonio
Canizares v interview pre La Razón, ako informovala americká katolícka agentúra
CNA. Povedal to v súvislosti so zákonmi svojej krajiny, ktoré postoju Cirkvi odporujú.
Kardinál Canizares je dezignovaný prefekt Kongregáciu pre Boží kult a disciplínu sviatostí a arcibiskupom španielskeho mesta Toledo.
„Nehovorím rád proti vláde. Patrím k tým, korí k vláde pristupujú vždy s úctou a vernosťou. To však neznamená, že môžem povedať, že sa rešpektujú ľudské práva, keď sa v skutočnosti nerešpektujú. Preto budem aj naďalej pripomínať napríklad právo na život od počatia po prirodzenú smrť.“
„Ľudia hovoria, že som biskup, ktorý je najviac proti Zapaterovej vláde. To je úplne nesprávne. Ale trvám na tom, vyhlasujem a obhajujem to, čo Cirkev učí. Nikomu to nenanucujem, iba to ponúkam a požadujem, aby sa občania prebudili, keď ide o principiálne otázky.“ –zg-
Japonskí biskupi varujú pred ohrozením mieru vo svete
Tokyo, 16.12.2008 (Zenit) 012 463 – Japonskí biskupi vydali vyhlásenie k 60. výročiu vydania Deklarácie ľudských práv, ako informovali vatikánske noviny L'Osservatore Romano 16. decembra.
„Hospodárska bieda je hrozbou pre svetový mier a tvrdé dodržiavanie zákonov trhu bez morálnych noriem, je jedným zo zásadných príčin pokorovania ľudskej dôstojnosti,“ napísali biskupi ďalekej Ázie. „Na zabezpečenia pokoja vo svete je naliehavo potrebné zaručiť každému - a to zvlášť v súčasnej situácii neistoty spôsobenej svetovou ekonomickou krízou - dodržiavanie ľudských práv a oslobodenie ľudí z biedy.“
Biskupi s uznaním pripomenuli „dlhú a dôležitú cestu“, ktorú ľudstvo prešlo po dvoch svetových vojnách ako aj úsilie jednotlivcov i organizácií proklamovať a chrániť ľudské práva no upozorňujú:
„Napriek tomu je skutočnosťou, že nespravodlivé rozdelenie bohatstva a následné nespravodlivé delenie ziskov rozmnožilo rozdiely medzi bohatými a chudobnými krajinami.“ Biskupi ďalej zdôrazňujú, že na trhu sa používa nehumánna logika, ktorá „vyprodukovala vážne škody ako zhoršenie životného prostredia a klimatické zmeny“. To je dôsledok „zákonov trhu bez duše, ktoré urobili životné podmienky množstva chudobných ľudí na celom svete ešte biednejšími s ohrozením ich základného práva na život“. Ak jednotlivci, business a národy budú pokračovať v presadzovaní vlastných záujmov, ľudská dôstojnosť bude pošliapaná a svet bude stále násilnejší a znetvorenejší, zatiaľ čo obete krízy sa stanú ľahko korisťou pokušenia k násiliu,“
„Už nesmieme ďalej strácať čas!“ varujú japonskí biskupi. „Ak sa nestotožníme s problémami ľudí vytláčaných na okraj a nebudeme ich riešiť, tak my sami, aj keď bez zlých úmyslov, skončíme na strane tých, ktorí hovoria, že istý stupeň porušovania ľudských práv je nevyhnutný.“ –zg-
Astrológovia a jasnovidci zasa úplne mimo – obrovský králik sa neobjavil !
Roßdorf, 17.12.2008 kath.net/idea) 012 462 - „Úplne mimo““ – týmito slovami možno
zhrnúť predpovede astrológov, vykladačov a jasnovidcov na rok 2008. Ukazuje to
vyhodnotenie Spoločnosti pre vedecké skúmanie para-vied v nemeckom Roßdorfe pri
Darmstadte.
Bilancia samozvaných odborníkov na budúcnosť je „katastrofálna“, ako sa uvádza
v správe tejto spoločnosti zo 16. decembra. Nekonal sa útok na amerického prezidenta Georga W. Busha – ako to predpovedali rakúska jasnovidka Rosalinde Hallerová a kanadská veštkyňa Nikki Pezarová – ani našu Zem nenavštívili mimozemšťania. To zasa prorokovalo austrálske médium Blossom Goodchild na 14. októbra.
Viaceré ohlásené konce sveta – sčasti veľmi presne datované – sa akosi tiež nedostavili. Niektoré Pezarovej predpovede boli zvlášť podivné. Tak veštila, že v juhoanglickom grófstve Surrey objavia obrovského králika!
Aj v otázke, kto sa stane majstrom Európy vo futbale, tieto predpovede totálne zlyhali. Astrológ Wolfgang Scheer si bol istý: „Iba zásah zvonka ako atentát či podobné“ by mohlo zabrániť víťazstvu nemeckého mužstva. Borci spolkového trénera Joachima Löwa napriek tomu nevyhrali a našťastie nebol spáchaný ani nijaký atentát.
Astrológovia Hans Jürgen Butz a Monika Geigerová, ako aj veštkyňa Sofir Sahirová na počiatku roka vyhlasovali, že svetovým majstrom bude Taliansko. Zmýlili sa rovnako, ako vykladačka karát Sabine Krauseová, ktorá tipovala na Česko. Astrológ Georg Stockhorst zasa fandil Nemecku alebo Grécku a Lucia Francia – ktorá je známa ako matka moderných bosoriek – videla ako víťaza Turecko. Nakoniec však triumfovalo Španielsko.
Ani sobášne prognózy prominentov sa nesplnili. Takže do manželského prístavu nevplávalo ani knieža Albert II. z Monaka (čo predpovedali Elisabeth Tessierová a Nikki Pezarová), ani britský následník trónu princ William (podľa Sofie Sahirovej) a ani bývalý člen skupiny Beatles Paul McCartney (podľa Pezarovej). Speváčka Britney Spearsová si tiež nevzala život, ako to ohlásil veštec Antonio Vazquez Alba.
Prognózy katastrôf sú klasikou
Vykladači budúcnosti predpovedali aj rad prírodných katastrôf. „Predpovede katastrôf sú absolútnou klasikou,“ vyhlásil matematik Martin Kunkel, ktorý tieto predpovede už mnohé roky vyhodnocuje. „Každý rok sa monzúny postarajú o záplavy v Indii a Bangladéši, Japonsko leží, ako je známe, v oblasti, kde sa zem často otriasa a v Kalifornii sú každoročne lesné požiare.“ Predpovede takýchto udalostí, ako hovorí Martin Kunkel, „majú asi taký zmysel ako predpovedanie hroziacej temnoty vo večerných hodinách“. –zg-
Rím dostane osem nových kostolov
Rím, 17.12.2008 (Zenit) 012 461 – Osem nových kostolov vybudujú v Ríme v období
rokov 2009-2010. Osem ďalších sa nachádza vo fáze projektovania a ďalších sedem sa
plánuje do budúcnosti. Oznámil to Msgr Ernesto Mandara, biskupský vikár Ríma,
zodpovedný za stavbu chrámov.
Nové chrámy pribudnú najmä v nových rímskych štvrtiach na predmestí. Rímska diecéza oslávila 14. decembra „Deň senzibilizácie a podpory nových kostolov“. Tohto roku sa tento deň zameral najmä na vybudovanie Kostola sv. Mária a spoločníkov - mučeníkov, ktorý vyhorel minulý rok.
Pápežský vikár pre Rímsku diecézu, kardinál Agostino Vallini, v liste vyzval rímske farnosti, aby podporili stavbu nových kostolov, ktoré v nových štvrtiach majú byť „Božím domom“ a „spoločným domom nových farností“. (Foto: Rím, Kostol Dives in Misericordia) –zg-
330.000 podpisov proti potratu ako ľudskému právu
New York, 16.12.2008 (kath.net-Zenit) 012 460 - „Sme hrdí, že sme iba za dva mesiace nazbierali vyše 300 000 podpisov z celého sveta za ohcranu ľudského života,“ vyhlásil Austin Ruse, prezident Inštitútu pre katolícku rodinu a ľudské práva - „Catholic Family and Human Rights Institute (C-FAM).
K tejto internetovej podpisovej akcii, proti legalizovaniu potratu Spojenými národmi ako „ľudského práva“ vyzvala iniciatíva „C-FAM” v New Yorku aj vo Washingtone. Listinu s podpismi odovzdali ochrancovia života zodpovedným predstaviteľom OSN v New Yorku.
Akcia trvala do 10. decembra a bola vyhlásená pri príležitosti 60. výročia Deklarácie ľudských práv. V 14 jazykoch vyzývala k solidarite s výzvou, ktorú bolo možné podpísať na internete a ktorá uvádzala, že každý človek má právo na život od počatia po prirodzenú smrť, a každé dieťa má právo byť počaté, narodené a vychované v rodine založenej na manželstve muža a ženy a že rodina je prirodzenou a základnou jendotkou spoločnosti.
Akcia sa tým postavila proti úsiliu „International Planned Parenthood Federation“ (IPPF), (Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo), zastrešujúca organizácia nemeckej „Pro Familia“ a platformy „Marie Stopes International“, ktoré v ten istý deň plánovali odovzdať na OSN podpisy za požiadavku, aby sa potrat priblížil kvalite ľudského práva. Počiatkom októbra 2008 „Marie Stopes International“ po celom roku úsilia dokázala zozbierať iba 600 podpisov na svojej domovskej stránke. –zg-
Katolíci a pravoslávni sa spájajú na obranu rodiny
Trent, 15.12.2008 (Zenit) 012 459 – V situácii, keď rodiny v Európe čelia stále väčším problémom, spojili sa katolícki a pravoslávni biskupi, aby spoločne bránili sviatosť manželstva a základy rodiny.
Minulý týždeň sa konalo prvé spoločné fórum katolíckych a pravoslávnych biskupov na tému rodina. Malo za cieľ prezentovať spoločnú víziu hodnôt rodiny a ponúknuť spoločný pastoračný plán. Biskupi diskutovali o spoločnom chápaní vzájomného doplňovania sa muža a ženy v rodine, o sviatostnom charaktere nerozlučiteľného manželstva i o teologickom chápaní rodiny.
Fórum sponzorovala Rada európskych biskupských konferencií. Medzi účastníkmi boli Msgr. Grzegorz Kaszak, Mons. Bernard Munono a Mons. Jacques Suaudeau - členovia Pápežskej rady pre rodinu, Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, a Pápežskej akadémie pre život.
Podľa pravoslávneho biskupa Hilariona Alfejeva Viedne a Rakúska, ruský pravoslávny patriarcha Alexej II., ktorý zomrel 5. decembra, bol zapáleným podporovateľom tohto fóra.
Obe delegácie potvrdili svoje chápanie manželstva muža a ženy ako súčasti Božieho plánu a nie iba ľudskej inštitúcie. Na podporu tejto vízie bosniansky pravoslávny teológ Václav Ježek naliehal na napomáhanie „autentickej teológie vzťahu medzi mužom a ženou a medzi rodičmi a deťmi“ a zdôraznil:
„Rodina nie je produktom náhodnej zhody, ale skôr dokonalý obraz spoločenstva.“ Ďalej vyzdvihol spoločnú víziu biskupov týkajúcu sa manželstva ako nerozlučiteľného zväzku medzi mužom a ženou a ľudskú plodnosť ako Boží dar.
Delegácie tiež vyjadrili svoje obavy zo situácie rodiny na Západe, najmä z nízkej pôrodnosti, z dôsledkov teórií rovnosti rodov a z presadzovania rovnocennosti manželstva s homosexuálnymi zväzkami.
Biskup Alfeyev sa s ľútosťou vyslovil o postoji kresťanského Západu, „ktorý robí nátlak na Tretí svet a islamské krajiny, aby prijali antikoncepciu, potrat a sterilizáciu“.
Sekretár Pápežskej rady pre rodinu, Msgr. Kaszak, odsúdil tlak ideológií zameraných proti rodine na svedomie ľudí a povedal: „Tieto problémy sú dostatočným dôvodom motivovať nás, aby sme vyvinuli spoločnú aktivitu v oblasti obrany manželstva a rodiny proti rôznym útokom, aby sme vniesli viac svetla a viac krásy do Božieho plánu pre kresťanské domovy.“ –zg-
Rím: Obdiv pre rekordne vysoký vianočný stromček
Vatikán, 15.12.2008 (KAP) 012 458 – Rekordne vysoký vianočný stromček z Dolného Rakúska vyvoláva obdiv na Námestí sv. Petra. Pri slávnostnom akte v sobotu 13. decembra popoludní krajinský hajtman Erwin Pröll a štátny sekretár Vatikánu kardinal Giovanni Lajolo spoločne slávnostne zapálili 33 metrov vysoký kanadský smrek. Ako zdôraznil kardinál Lajolo v príhovore, je to najväčší stromček odkedy túto tradíciu zaviedol pápež Ján Pavol II. v roku 1982. Odvtedy rakúske farnosti venovali stromček Svätému Otcovi na Námestie sv. Petra už štyrikrát.
Stovky ľudí sa napriek lejaku zúčastnili na tejto slávnosti, ktorú hudobne sprevádzali malí speváci Altenburger Sängerknaben a vežoví trubači z Ziersdorferu. Z Dolného Rakúska prišlo do Ríma 850 pútnikov pod vedením diecézneho biskupa zo St. Pöltenu Klausa Künga. Krajinský hajtman Pröll v príhovore povedal, že 120-ročný smrek z gutensteinerského údolia Klostertal je „symbolom sily kresťanskej viery našej domoviny“. Strom má podľa neho byť pred celým svetom znamením stálosti. “Každý, kto stavia na kresťanských základoch, ten stavia na trvalo a bezpečne. Jeho svetielka majú vyžarovať do sveta svetlo ľudskosti a pokoja a dodávať ľuďom nádej a dôveru,“ zdôraznil Pröll.
Tento obrovský smrek dorazil do Vatikánu presne pred týždňom a bol upevnený do tony vážiaceho podstavca pri Obelisku Námestia sv. Petra. Odvtedy boli Technické služby vo Vatikáne zamestnané ozdobovaním vetiev 2000 vianočnými guľami, niektorými až veľkosti futbalovej lopty, ako aj niekoľkými stovkami metrov žiariacich reťazí a girlánd. V piatok však musel ešte raz prísť žeriav, aby ešte upravil spočiatku nie celkom pevne ukotvený strom. Spolu s veľkým stromom darovalo Rakúsko 40 stromčekov pre Pápežský palác a priestory Rímskej kúrie.
Tradičný betlehem na Námestí sv. Petra sa odhalí až na Štedrý deň v neskoré popoludnie. Technickí pracovníci vo Vatikáne ho stavali už od počiatku novembra. Jadro postáv betlehema pochádza opäť z historického betlehema rímskeho Kostola Sant'Andrea della Valle z roku 1842. –zg-
Náboženskí predstavitelia apelujú na Obamu podporovať mier na Blízkom Východe
Washington, D.C., 15.12.2008 (Zenit) 012 457 – Kresťanskí, židovskí a moslimskí náboženskí vodcovia v USA sa spojili a napísali list dezignovanému prezidentovi Barackovi Obamovi, v ktorom žiadali, aby vedúce postavenie USA využil na napomáhanie arabsko-izraelsko-palestínskeho mieru.
List zo 4. decembra podpísal kardinál Francis George, predseda Biskupskej konferencie USA, ako aj kardinál Theodore McCarrick, emer. arcibiskup Washingtonu, ktorý ho signoval za všetkých členov Národnej medzináboženskej iniciatívy náboženských vodcov za mier na Strednom Východe. (NILI). Obamovi napísali:
„Oceňujeme váš jasný a pevný záväzok aktívne využiť vedúcu úlohu USA v prospech mieru medzi Izraelom a Palestínou ako najväčšiu prioritu od vášho nastúpenia do úradu prezidenta. Sme presvedčení, že je podstatné, aby vodcovia i ľud Izraela, palestínskych území a arabských krajín boli ubezpečení, že máte v úmysle presadzovať túto prioritu so zmyslom pre jej naliehavosť hneď po vašej inaugurácii.“ -zg-
Obraz Panny Márie cestuje na rok 2009 do Austrálie
Rím, 15.12.2008 (Zenit) 012 456 – Obraz Panny Márie - Sedes Sapientiae (Stolica múdrosti), ktorý mládeži zveril pápež Ján Pavol II., bude na budúci rok v Austrálii. Mladá Austrálčanka Kelly Edmundsová sa pre Zenit vyjadrila, že mať tento obraz je, ako keď sv. Ján prijal Pannu Máriu za Matku pod krížom. Povedala to ako členka austrálskej delegácie, ktorá prišla prevziať obraz pri tradičnom slávení Eucharistie pre rímske univerzity v rámci prípravy na Vianoce. Svätú omšu slávil vikár Svätého Otca pre mesto Rím kardinál Agostino Vallini. Na konci omše sa k študentom prihovoril aj Benedikt XVI.
Obraz, na ktorom je Panna Mária s Dieťaťom Ježišom, bude v Austrálii ako následný duchovný dar po Svetových dňoch mládeže v Sydney putovať do škôl a univerzít, ako si to želal Svätý Otec. Každý rok sa obraz odovzdáva v Ríme novej skupine študentov. Tento rok odovzdala obraz Austrálčanom delegácia z Rumunska.
Kardinál Vallini mladým povedal: „Pri vašom živote štúdia a skúmania neustále obracajte svoj pohľad na ňu – Stolicu múdrosti – ktorá neustále sprostredkuje Cirkvi a ľudstvu udalosti a slová spásy, ktoré uchováva vo svojom srdci.“
Kelly Edmundsová si vzala toto posolstvo k srdcu a vyjadrila svoje nadšenie pri prijatí obrazu slovami: „Napĺňa ma nadšením, že môžem priniesť Pannu Máriu do Austrálie a že môžem svedčiť o svojej viere s ostatnými študentmi. V spoločnosti takej sekularizovanej ako je austrálska, je ťažké byť katolíkom, keď si iní myslia, že niet dôvodu žiť vieru, ale je nádherné byť svedkom viery a žiť ju s radosťou.“
Xavier O'Kane s ňou súhlasil a pre Zenit sa vyjadril: „Je absolútne neuveriteľné, že môžem byť v Ríme a je požehnaním, že som bol zvolený ako univerzitný študent z Austrálie do delegácie katolíckych študentov. To ma posilňuje vo moje viere.“
Zo skupiny rumunských študentov Marcela Iacomi, pravoslávna veriaca, sa vyslovila, že táto skúsenosť v Ríme ju motivuje viac sa zapájať do apoštolátu vo svojej cirkvi. „V Pravoslávnej cirkvi nemáme také intenzívne skúsenosti spoločného svedectva študentov,“ povedala. „Nový patriarcha v Rumunsku má však veľký záujem o rozvíjanie katechézy pre mládež v našej krajine.“
Na štvrtkovom stretnutí s pápežom študentka práva Irene Piccolo sa Svätému Otcovi v mene mladých ľudí poďakovala za jeho podporu pastoračnej služby mladým. Povedala, že Svetové dni mládeže ako aj Rok sv. Pavla sú príležitosti, ktoré môžu „mnohých mladých, zmätených relativizmom tohto veku, priviesť bližšie k Cirkvi“. –zg-
Nespravodlivé zákony neslobodno poslúchať!
Salzburg, 15.12.2008 (kath.net-Rupertusblatt 2008) 012 455 – Uvádzame komentár
salzburského pomocného biskupa Andreasa Launa na tému prirodzený zákon:
Po druhej svetovej vojne postavili pred súd mnohým kolaborantov s nacistickým
režimom. Oni sa obhajovali: My sme iba poslúchali a konali svoju povinnosť.
Norimberský proces ich napriek tomu odsúdil. Ako to teda je – možno ľudí odsúdiť za to, že konajú v zmysle zákonov? Áno, ale iba ako existuje „vyšší zákon“, ktorý môže ľudské zákony zbaviť platnosti.
Tento zákon je „vyšší“, pretože stojí nad každou väčšinou, nad každým parlamentom, nad každým kráľom a nad každým „právom silnejšieho“. Ochraňuje jednotlivca pred svojvôľou vládnucich, celkom nezávisle od formy vládnutia. Ľudia sú v bezpečí, ak platné zákony zodpovedajú tomuto vyššiemu zákonu a keď podľa ho možnosti uznávajú všetci občania, predovšetkým však tí mocní, a toto uznávanie nemá nič spoločné s rozlišovaním cirkvi a štátu. Veď on stojí nad všetkými zákonmi, ktoré robia ľudia, teda aj nad cirkevným štátom. Tento zákon by mal byť hlavným kritériom, podľa ktorého občania posudzujú strany a svojich politikov, podľa ktorého ich volia, či nevolia. V minulosti sa toto „vyššie právo“ nazývalo aj „prirodzeným právom“, dnes to nazývame predovšetkým „ľudskými právami“. Ale akokoľvek to nazveme, platí pre každého človeka a chráni to každého človeka. Ale tento ochranný účinok je obmedzený slobodou: ľudia môžu robiť svoje zákony aj nezávisle od „vyššieho zákona“ a proti nemu!
Preto „dovolili platné zákony“ otroctvo, vyvlastnenie majetku židov a ich deportácie, preto dnes zodpovedá „planým“ zákonom zatvárať ľudí bez súdneho procesu v Guataname a ak treba, tak ich mučiť, preto „smieme“ u nás zabíjať nenarodené deti a v iných krajinách aj kresťanov – hoci toto všetko nesmieme, ak zohľadníme „vyšší zákon“.
Takého nespravodlivé zákony nesmieme poslúchať, no môžeme, hoci prinášajú ľuďom nekonečne veľa utrpenia. Kto chce bezpečnosť, má všetky dôvody na to, aby sa zasadzoval za „vyšší zákon“. Tí, čo ním opovrhujú, sú nebezpeční ako „spáči“, ktorých teroristický potenciál „sa prebudí“. Ak ľudia môžu bez zábran robiť všetko, tak mal Pilát pravdu, keď nechal ukrižovať Ježiša: väčšina to chcela! Šialené? Áno, ale toto učil prominentný rakúsky právnik – on nepoznal nijaký „vyšší zákon“. –zg-
Benedikt XVI.: Postavte si doma betlehemy
Vatikán, 14.12.2008 (Zenit) 012 454 – V prostredí sekulárnych obrazov Vianoc Benedikt XVI. povzbudzuje veriacich, aby si postavili betlehemy vo svojich domovoch.
Svätý Otec vyslovil túto výzvu na Námestí sv. Petra 14. decembra, keď tradične požehnával sošky Dieťaťa Ježiška, ktoré si na pápežské požehnanie na námestie priniesli deti. Sošky si deti doma potom položia do svojich jasličiek. Svätý Otec sa s deťmi modlil modlitbu so slovami:
„Modlíme sa k tebe Bože, aby s tvojím požehnaním tieto sošky Ježiša, ktorý medzi nás čoskoro príde, boli v našim domoch znamením tvojej prítomnosti a tvojej lásky. [...]“
„Otvor naše srdcia, aby sme dokázali prijať Ježiša s radosťou, aby sme vždy robili to, čo žiada a aby sme ho videli vo všetkých, ktorí potrebujú našu lásku.“
Na záver Benedikt XVI. vyslovil slová modlitby, v ktorej prosil, aby na príhovor Panny Márie „Ježiš, ktorý svojím narodením prináša Božie požehnanie ľuďom, bol s láskou uvítaný vo všetkých domovoch Ríma a sveta“. –zg-
Sv. Tomáš Akvinský a Wall Street
Rím, 14.12.2008 (Osservatore Romano-Zenit) 012 453 – Sv. Tomáš Akvinský nebol
nikdy na Wall Street v New Yorku. On nikdy nečítal hospodárske noviny ako
„Financial Times“, „Economist“ alebo „Il Sole 24 Ore“, a možno by ich ani čítať
nechcel. Autor diela „Summa theologiae“ prirodzene dobre poznal chamtivosť ako aj
obchodný svet, peniaze, obchody. Dôkladne sa týmito vecami zaoberal, hľadal ich zmysel vo svetle cirkevných otcov aj gréckej, arabskej a židovskej filozofie.
No určite by nikdy ani nesníval o javoch ako Lehmann Brothers, Goldman Sachs, trhové hospodárstvo či divoký neoliberalizmus. A napriek tomu, dnešní manažéri a hospodárski magnáti, ktorí sa pokúšajú čeliť najväčšej hospodárskej kríze od 70. rokov, by sa mohli od sv. Tomáša mnohému priučiť.
V súčasnosti mnohí znova začínajú počúvať hlas Tomáša Akvinského vďaka jeho veľkému dielu „De re oeconomica“, hospodárskemu lexikonu v troch zväzkoch, ktoré spracoval Cael (združenie pre digitalizáciu hermeneutických analýz). Dielo predstavil na záver generálnej audiencie 26. novembra pápež Benedikt XVI. Nejde tu o knihy na čítanie ani na interpretovanie: nie sú v nich nijaké slová či úplné vety, ale iba zoskupenie čísel, skratiek, citátov a registrov. Stojíme tu pred „suchými dokumentmi, ktoré sa treba naučiť“, vyjadril sa vedúci projektu Roberto Busa, S. J., svojho času priekopník počítačovej lingvistiky a autor diela „Index Thomisticus“.
„De re oeconomica“ umožňuje vyhľadať tie texty, v ktorých sv. Tomáš konkrétne spracováva hospodárske témy. Ide teda o „zosúladenie“, ktoré umožňuje vyfiltrovať všetky diela, v ktorých sa nachádzajú isté výrazy z hospodárskej oblasti ako aj jednotlivé vety či časové úseky k určitým kľúčovým slovám.
„Náš projekt je súčasťou väčšieho projektu s názvom ´Lessico tomistico biculturale´ (Ltb), lexikónu, „ktorý vysvetľuje latinské slová sv. Tomáša podľa dnes používaných výrazov,“ ako hovorí páter Busa.
Ltb vyšlo z veľkého projektu Indexu no zachádza ešte ďalej. Jeho účelom je ešte raz presne analyzovať 11 miliónov slov corpusu a dodatočne ku kodifikovaniu slov v Indexe poskytnúť aj kodifikovanie syntaxe. Chce predovšetkým upozorniť na metodologickú hodnotu – presnosť sv. Tomáša, jeho rigoróznosť vo veciach podstatnosti a koherentnosti vo výraze a v úvahách.
„To je jediná možnosť ukázať, ako sa zmenili významy jednotlivých latinských výrazov 13. storočia po 700 rokoch kultúrnej revolúcie“. Takže dnes môže vedec na základe porovnania siahnuť po jednotlivých výrazoch z corpus thomisticus, vyfiltrovať rôzne významy bez toho, že by pri tom zabudol na súvislosť náuky.
Môže však takýto rafinovaný a technický nástroj, ktorý je zjavne adresovaný niekoľkým špecialistom, vypovedať niečo o našej dobe?
Aktuálna finančná kríza so všetkými jej vážnymi dôsledkami, najmä pre chudobnú krajiny, je iba posledným aktom procesu, ktorý sa začal už pred dlhou dobou. Epocha neoliberalizmu, ktorý znamená novú úpravu či vlastnú úpravu trhu, ako aj vedúceho postavenia kapitálu, nevznikla z ničoho. Má svoje korene v zabudnutí na vlastnú úlohu hospodárstva. A tou je zasadzovať zdroje tam, kde môže najviac poslúžiť hospodárstvu, blahobytu, rozvoju jednotlivca i spoločnosti.
Presne tu dokážu hospodárske a sociálne myšlienky sv. Tomáša ukázať, čo nám skutočne chýba: syntetický pohľad na ľudské poznatky, ktorý dokáže viesť praktický rozum. „Iba pozorným štúdiom diela „De re oeconomica“ možno spoznať najdôležitejšie logické prostriedky, aby sme dokázali pochopiť hospodárstvo tak, ako sa vysvetľuje v týchto textoch. A tak možno potom toto chápanie vecí aplikovať v realite na hospodárske faktory.“
„Hodnoty“, ktoré nám učenec z Roccaseccy zanechal, sú nasledovné: „nechať sa neustále viesť pravdou s pohľadom zameraným na všeobecné blaho bez straníckosti či exkluzivity“, hovorí páter Busa. To je výzva všetkým kresťanským mysliteľom: vychádzajúc zo sv. Tomáša zostaviť novú všeobsiahlu hospodársku ideu. Prostriedky na to sú nám k dispozícii.
Wall Street sa môže z toho učiť. Treba sa zastaviť, aby sme dokázali pochopiť, že človek je zložitá komplexná bytosť. On existuje, ako každá iná bytosť a má sklon udržať sa pri živote. Je zviera a ako také sa pokúša posilniť si svoj život, rozmnožovať sa a šíriť sa. Je to rozumná bytosť a v tom spočíva jeho zvláštna odlišnosť. Práve preto, že vlastní rozum, má sklon svojou vôľou, teda vedome a slobodne, dospieť k spoločnému blahu, k poslednému cieľu. Tým, že ho Boh stvoril, Boh chce aby aj existoval.
V tom spočíva lex naturalis: práve kvôli svojej zvláštnej povahe má človek sklon ku kontemplácii a spravodlivosti; usiluje sa o spoznanie pravdy o Bohu, o spolunažívanie s inými ľuďmi a pracovať na spoločnom blahu. Iba toto dokáže uhasiť jeho smäd po šťastí. Nie božské osvietenie či mystická extáza, ale správny a praktický rozumový záver. Musíme dobre myslieť práve preto, že nám Boh „dal svetlo rozumu, aby sme dokázali rozlišovať medzi dobrom a zlom“ (Summa theologiae, ia IIae, Q. 91, Art. 2), čo však musí podporovať najdôležitejšia zo všetkých cností - múdrosť, recta ratio agibilium (I Ia IIae, q. 47, art. 5).
Časť našich dejín je potrebné znova premyslieť – moc konzumu, prehnanú úlohu, ktorú zabralo hospodárstvo v našom živote. „Peniaze tu sú, ale my ich nevidíme, jeden ich získava, iný stráca. Peniaze sami osebe nerobíme, ani nestrácame, jednoducho ich prevádzame z jednej inštitúcie do ďalšej takmer magickým spôsobom,“ vyhlásil istý broker v elegantnom obleku v New Yorku 80. rokov, ktorý sa stal známym filmom Wall Street od Olivera Stona. Keby Gordon Gekko čítal diela sv. Tomáša, bol by možno zmenil zamestnanie. [© L´Osservatore Romano 7. decembra 2008;] – zg -
Tvoj Benedikt XVI. PP: Blahoželanie k 75. narodeninám kardinála Meisnera
Rím, 13.12.2008 (Zenit) 012 452 – Najväčšia radosť akú kto mohol urobiť kardinálovi Joachimovi Meisnerovi k jeho 75. narodeninám, ktorý sa narodil na Vianočný sviatok 25. decembra 1933 v Breslau/Lissa, je nižšie uvedený list Svätého Otca. Kardinál Meisner je kolínskym arcibiskupom od 20. decembra 1988.
Milý spolubrat!
Keď pomyslím na to, ako živo a dynamicky stojíš v živote Cirkvi a sveta dnešnej doby, tak mi padne zaťažko uveriť, že na tento Vianočný sviatok osláviš 75. narodeniny. Ale vnútorný a vonkajší svet, vnútorný a vonkajší vek človeka sú už raz dve rozdielne veličiny. Pritom si naozaj nemohol žiť v záveternom kútiku dejín, ale od najranejšej mladosti a po všetky roky svojho života si bol vrhnutý do obdobia súženia a námahy.
Na počiatku to boli roky nacistickej diktatúry, strata domova a nutnosť vžívať sa v cudzom svete. Bol pre teba cudzím a novým spočiatku ako diaspora, v ktorej katolíci tvorili malú menšinu, cudzím však predovšetkým preto, lebo bol ovládaný ateistickou diktatúrou, ktorej úmyslom bolo vykynožiť kresťanskú vieru vo svete – vieru, ktorá bola tvojou skutočnou domovinou a ktorá zrazu už nemala mať nijakú budúcnosť.
Rozprával si mi, že v tom čase si si zavesil nad posteľ obrazy kardinálov Mindszentyho a Stepinaca, pretože si sa chcel stať takým ako boli oni. To nebola jednoducho chuť búriť sa, aká je vlastná mladým ľuďom. Bol to výraz hlbokého a radostného zakorenenia vo viere ako najvnútornejšej domovine celého tvojho života. Bol to výraz toho, že si vo viere našiel pravý život, ako to Pán hovorí: «Ja žijem a aj vy budete žiť» (Jn 14, 19).
V protiklade k pseudoživotu mocnárov, ktorí žili zo lži a v protiklade so pseudoživotom ich nohsledov, ktorí sa podrobili lži, ty si objavil pravý život, ktorý je hodný aj utrpenia; ktorý dodáva odvahu odporovať moci, ak sa stavia proti pravde a dobru. Tak si si napriek mnohému odporu vybojoval cestu ku kňazstvu a z najvnútornejšieho presvedčenia si dokázal povedať ´áno´, keď ťa Pán volal.
Bolo pre teba darom, že si na počiatku tvojej cesty kňaza v biskupovi Aufderbeckovi stretol dobrého pastiera v duchu Ježiša Krista a že si sa od neho smel učiť. Už od roku 1975 si bol povolaný do úradu biskupa; o päť rokov neskôr si bol ako nástupca kardinála Bengscha menovaný za biskupa Berlína a odvtedy si musel reprezentovať celú katolícku cirkev vo vtedajšom socialistickom Nemecku. Nepoznal si nijaké nadbiehanie, nijaké falošné kompromisy. Svojou vlastnou cestou viery si dokázal pomáhať ľuďom stáť pri Kristovi a jeho Cirkvi a vo viere nájsť skutočnú nádej človeka, aj keď sa zdalo, že vonkajšie okolnosti túto vieru definitívne zatláčajú do minulosti.
Potom prišlo povolanie do Kolína. Pápež Ján Pavol II. so svojím vizionárskym pohľadom do budúcnosti bol presvedčený, že práve teraz musí prísť biskup z Východu do západného Nemecka tak, ako on sám bol povolaný z Krakova do Ríma. Bol presvedčený, že dvere medzi oboma svetmi sa musia otvoriť a že je to iba viera, ktorá jediná ich dokáže skutočne otvoriť. O priebehu volieb a období po nich tu hovoriť nebudeme. Obdivoval som ťa, ako si pri útokoch tých dní zostal pevný a nechcel si robiť nič iné, ako plniť vôľu Pána a celkom prakticky nasledovať volanie Svätého Otca. Takže počiatky v Kolíne neboli ľahké. Ale pretože si nikdy nekonal pre seba, ale vždy z pokory viery, z lásky ku Kristovi, stále viac ľudí pochopilo, že ty si skutočne bol aj si tým pastierom, akého v tejto dobe potrebujeme. Verný svojim vzorom z detstva nerozpakuješ sa odporovať, keď odporovať treba, a neberieš ohľad na strany či taktické výhody. Si jednoducho svedkom.
To prináša so sebou stále znova bolestné útoky, ale predsa aj úctu pred tvojou nebojácnosťou a pred tvojou pokorou, s ktorou znášaš tieto nevyhnutné údery. Predovšetkým však si pastier, ktorý ide za ľuďmi, hovorí ich rečou, má účasť na ich živote a tak im pomáha veriť. Teraz smieš vo všetkých tých útrapách vidieť aj ovocie, ktoré z takéhoto pôsobenia dozrieva: že je tu opäť viac ochoty prijať volanie Pána ku kňazstvu; že ľudia objavujú sviatosť zmierenia a vnútorné oslobodenie, ktoré poskytuje; že eucharistická poklona mnohých vovádza do spoločenstva s Bohom; že mladí ľudia hľadajú cestu Ježiša Krista a chceli by ho nasledovať. Svetové dni mládeže v Kolíne mám v pamäti nielen ja, ale aj ľudia všetkých svetadielov, ako znamenie svetla Boha. Teba samého viera udržala mladým a to ti želám v tento deň – aby radosť v Bohu aj naďalej určovala tvoj život a aby si aj naďalej bol ukazovateľom cesty viery k pravému životu. –zg-
Tvoj Benedictus PP XVI
Cantalamessa: „Bohom povolaný komunikovať s jeho Synom Ježišom Kristom“
Rím, 12.12.2008 (Zenit) 012 451 – Uverejňujeme 2. adventnú kázeň pápežského kazateľa Raniera Cantalamessu OFM Cap., ktorú mal v piatok 12. decembra v kaplnke „Redemptoris Mater“ pre pápeža Benedikta XVI. a jeho spolupracovníkov v Rímskej kúrii na tému:
„Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy:
So sv. Pavlom kráčame v ústrety Kristovi, ktorý prichádza.“
Chceme zostať verní metóde "lectio divina" tak odporúčanou nedávnou synodou biskupov a preto sa započúvame do slov sv. Pavla, nad ktorými sa zamyslíme v tejto meditácii:
„Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista - spravodlivosťou z Boha, založenou na viere -, aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti, aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych. Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa“ (Flp 3,7-12).
- „Aby som spoznal jeho“
Minulý týždeň sme meditovali o Pavlovom obrátení, bola to metanoia, zmena myslenia v zmysle chápania spásy. Pavol sa však neobrátil na nejaké učenie, nech by to aj bola náuka o ospravodlivení skrze vieru – on sa obrátil k osobe! Zmenu jeho myslenia predchádzala zmena jeho srdca, stretnutie so živou osobou. Často sa používa výraz „zásah blesku“ na označenie lásky na prvý pohľad, ktorá zmietne všetky prekážky; nikde nie je táto metafora priliehavejšia ako práve u sv. Pavla.
Pozrime sa, ako táto premena srdca vyžaruje z textu, ktorý sme práve počuli. On hovorí o „presahujúcom slove“ (hyperechon) poznania Krista, a je známe, že v tomto prípade, ako v celej Biblii, vedieť neznamená iba intelektuálny objav, poznať niečo, ale vitálnu a hlbokú väzbu, vstúpenie do vzťahu so známym objektom. To isté platí o výraze „aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení“. „Poznať účasť na jeho utrpení“ očividne neznamená poznať ho, ale zakúsiť toto utrpenie.
Raz som čítal tento text; bolo to v období, keď som sa tiež nachádzal pred voľbou. Zaujímal som sa o kristológiu, napísal som a prečítal veľmi veľa na túto tému, ale keď som si prečítal slová „aby som spoznal jeho“, zrazu som pochopil, že jednoduché osobné zámeno „jeho“ (auton) obsahuje viac pravdy o Ježišovi Kristovi, ako všetky knihy napísané či prečítané o ňom. Pochopil som, že pre apoštola Kristus nebol zbierkou náuk alebo heréz či dogiem, ale živou osobou, prítomnou a veľmi reálnou, ktorú bolo možné označiť jednoduchým zámenom, ako sa to robí, keď človek hovorí o niekom, kto je prítomný a ukazuje na neho prstom.
Účinok tejto lásky na prvý pohľad je dvojaký. Na jednej strane je tu drastická redukcia na jedno, sústredenie sa na milovanú osobu, čo odsúva zvyšok sveta až na druhú rovinu. Na druhej strane to robí človeka schopným vytrpieť hocičo kvôli tej osobe, prijať stratu hocičoho. Oba tieto účinky vidíme uskutočnené vo chvíli, keď apoštol objaví Krista: „Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky.“
Pavol prijal stratu privilégií „žida zo židov“, úctu a priateľstvo svojich učiteľov a rodákov; prijal utrpenie v podobe nenávisti všetkých, ktorí ho prenasledovali ako kresťana, hoci sa často s ním nemohli porovnávať vo vzdelanostnej stránke či v spoločenskom postavení. V Druhom liste Korinťanom nachádzame dojímavý zoznam utrpení pre Krista. (porov. 2 Kor 11,24-28).
Apoštol sám našiel slová, ktoré sami obsahujú v sebe všetko: „Kristus sa ma zmocnil.“ Slovo „zmocniť sa“ by sme mohli interpretovať aj ako „uchvátiť“, „fascinovať“, alebo Jeremiášovým výrazom „zviesť“. Tí, čo milujú, nezadržujú svoje city, ako vidíme u toľkých mystikov vo vrchole ich zápalu. Preto nemám problém predstaviť si Pavla, ktorý zanietený radosťou po svojom obrátení volá na stromy na pobreží to, čo neskôr napísal Filipanom: „Kristus sa ma zmocnil! Kristus sa ma zmocnil!“
Dobre poznáme lapidárne a kvetnaté výrazy apoštola, ktoré by každý z nás veľmi rád bol schopný opakovať v našom živote: „Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk (Flp 1,21), a „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20).
2. „V Kristovi“
Nuž aby sme zostali verní všetkému, čo máme na programe týchto homílií, rád by som osvetlil, čo môže znamenať Pavlova myšlienka v tomto bode najprv pre súčasnú teológiu a potom pre duchovný život veriacich.
Osobná skúsenosť viedla Pavla ku globálnej vízii kresťanského života, čo označuje výrazom „v Kristovi“ (en Christo). Tento výraz sa v Pavlových listoch vyskytuje 83 krát, ak nepočítame podobný výraz „s Kristom“ (syn Christo) a ekvivalentné zámená „v ňom“ alebo „v ňom, ktorý“.
Je takmer nemožné preložiť slovami hlboko zasahujúci obsah týchto výrazov. Predložka „v“ má význam raz miestny, raz časový (vo chvíli, keď Kristus umiera a vstáva z mŕtvych), raz zasa nástrojový (skrze Krista). Vykresľuje duchovnú atmosféru, v ktorej kresťan žije a koná. Pavol aplikuje na Krista to, čo v reči v aténskom Areopágu hovorí o Bohu, citujúc pohanského autora: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,28). Neskôr evanjelista Ján vyjadruje tú istú víziu obrazom „ostať v Kristovi“ (Jn 15,4-7).
Tí, čo hovoria o pavlínskom mysticizme sa odvolávajú na tieto výrazy. Výrazy ako „veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou“ (2 Kor 5,19) sú všeobsažné, nenechávajú nič a nikoho mimo Krista. Povedať, že veriaci sú „povolaní byť svätými“ (Rim 1,7) je pre apoštola rovnocenné s vyjadrením, že sú „povolaní do spoločenstva“ Božieho Syna Ježiša Krista (1 Kor 1,9). Právom, ako sa začína chápať aj v srdci protestantského sveta, je táto vízia syntetizovaná vo výraze „v Kristovi“ alebo „v Duchu“ ako ústrednejšia a významnejšia Pavlova myšlienka ako samotná náuka ospravodlivenia skrze vieru.
Rok sv. Pavla môžeme chápať ako prozreteľnostnú príležitosť uzavrieť celé obdobie diskusií a nezhôd spojených viac s minulosťou ako so súčasnosťou a otvoriť novú kapitolu vo využívaní myšlienok apoštola Pavla. Vráťme sa však k jeho listom – na prvom mieste k Listu Rimanom, pretože účel, pre ktorý boli napísané, nebol samozrejme ten, aby boli budúce generácie vybavené cvičebňou, kde by mohli cvičiť svoj teologický ostrovtip, ale aby sa rozvíjala viera spoločenstva, formovaná najmä jednoduchými a negramotnými ľuďmi. „Lebo túžim vidieť vás a dať vám nejaký duchovný dar na vašu posilu, to jest, aby sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou i mojou. (Rim 1,11-12).
3. Povzniesť sa nad reformáciu a protireformáciu
Verím, že je čas to povzniesť sa nad reformáciu a protireformáciu. O čo ide na začiatku tretieho tisícročia už nie je to isté ako na začiatku druhého tisícročia, keď sa v srdci západného kresťanstva uskutočnilo rozdelenie katolíkov a protestantov.
Aby som uviedol aspoň jeden príklad, problémom už nie je Luther a ako oslobodiť človeka od pocitu viny, ktorý ho utláča, ale ako človeku znova vrátiť pravý zmysel pre hriech, ktorý sa úplne stratil. Aký má zmysel pokračovať v diskusii o tom, ako „prebieha ospravodlivenie bezbožných“, keď je človek presvedčený, že nepotrebuje nijaké ospravodlivenie a s pýchou hovorí: „Dnes sa obviňujem a ja sám sa dokážem rozhrešiť, ja človek“? [1]
Verím, že staré diskusie medzi katolíkmi a protestantmi o viere a skutkoch sa už skončili. Stratili sme totiž pohľad na hlavný bod Pavlovho posolstva, často sme odvracali pozornosť od Krista a zameriavali ju na náuky o Kristovi, teda prakticky preč od Krista a smerom k ľuďom. To, čo sa apoštol Pavol horlivo usiluje zdôrazniť v Liste Rimanom v 3. kapitole, nie je, že sme ospravodlivení skrze vieru, ale že sme ospravodlivení vierou v Krista. Teda že nie sme ani tak ospravodlivení milosťou, ale že sme ospravodlivení Kristovou milosťou. Na Kristovi je väčší dôraz ako na viere a milosti.
Dve predchádzajúce kapitoly tohto listu prezentujú ľudstvo v jeho univerzálnom stave hriechu a prekliatí. Apoštol má neuveriteľnú odvahu vyhlásiť, že táto situácia sa teraz radikálne zmenila „vykúpením v Kristovi Ježišovi“ a že „poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými“ (Rim 3,24; 5,19). Potvrdenie, že túto spásu dosahujeme vierou a nie skutkami, je veľmi dôležité, ale je až na druhom mieste a nie na prvom. Tento omyl spôsobilo to, že sa redukovalo na školský problém vo vnútri kresťanstva to, čo pre apoštola Pavla bolo konštatovaním oveľa rozsiahlejšej, kozmickej a univerzálnej udalosti.
Toto posolstvo Pavla o ústrednom postavení Krista má dnes veľkú dôležitosť. Mnohé faktory viedli k tomu, že dnes sa jeho osoba vskutku kladie do zátvoriek. Kristus neprichádza do úvahy v žiadnom z troch najživších dialógov, ktoré dnes prebiehajú medzi Cirkvou a svetom. Ani v dialógu medzi vierou a filozofiou, pretože filozofia sa zaoberá metafyzickými koncepciami; ani v kontexte historickej skutočnosti osoby Ježiša z Nazaretu, ani v dialógu s vedou, s ktorou možno diskutovať iba o existencii či neexistencii Boha Stvoriteľa a o projekte evolúcie; a konečne ani v medzináboženskom dialógu, kde sa zaoberáme tým, ktoré náboženstvá môžu pracovať v mene Boha a pre dobro ľudstva.
Na otázku, v čo veria, iba málo ľudí – dokonca aj medzi veriacimi – odpovedalo: Verím, že Kristus zomrel za moje hriechy a vstal z mŕtvych na moje ospravedlnenie. A málokto odpovedal: Verím v existenciu Boha, v život po smrti. No pre sv. Pavla ako aj pre celý Nový zákon, viera, ktorá spasí, je jedine viera v smrť a vzkriesenie Krista: „Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: "Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený“ (Rim 10,9).
Minulý mesiac sa vo Vatikáne konalo sympózium Pápežskej akadémie vied s názvom „Vedecké pohľady na evolúciu vesmíru a života“ s poprednými vedcami sveta. Pre sobotňajšiu televíznu reláciu o evanjeliu na RAI Uno som urobil interview s jedným z účastníkov, profesorom Francisom Collinsom, vedúcim výskumného tímu, ktorý v roku 2000 dokázal úplne dešifrovať ľudský genóm. Vediac, že je veriaci, som sa ho medzi iným opýtal: „Verili ste najprv v Boha alebo v Ježiša Krista?“ Odpovedal: „Do veku 25 rokov som bol ateista, nemal som náboženské vzdelanie, bol som vedec, ktorý všetko zredukoval na rovnice a zákony fyziky. Ale ako doktor som začal vidieť ľudí, čeliť problému života a smrti a to ma priviedlo k myšlienke, že môj ateizmus nemá korene. Začal som čítať texty o rozumových argumentoch viery, ktoré som nepoznal. Ako prvý výsledok som dospel k presvedčeniu, že ateizmus bol najmenej prijateľnou alternatívou. Krok za krokom som došiel k záveru, že musí existovať Boh, ktorý stvoril toto všetko, ale nevedel som, aký Boh je.“
Je zaujímavé prečítať si v jeho knihe „Jazyk Boha,“ ako prekonal tento nedostatok: „Mal som ťažkosti postaviť most smerom k Bohu. Čím viac som sa o ňom dozvedel, tým viac sa jeho čistota a svätosť zdala nedosiahnuteľná. Do tohto prehlbujúceho sa temna prišla osoba Ježiša Krista. Prešiel celý rok, kým som sa rozhodol veriť v istý druh Boha a teraz som bol povolaný vydať počet. V istý krásny jesenný deň som bol na túre v horách Cascade Mountains (západne od Mississippi) a vtedy majestátnosť a nádhera Božieho stvorenia prekonala môj odpor. Vedel som, že moje hľadanie sa skončilo. Nasledujúce ráno počas východu slnka som si kľakol do zarosenej trávy a úplne som sa odovzdal Ježišovi Kristovi.“ [2]
Prichádzajú mi na um Kristove slová: „Nikto nemôže prísť k Otcovi iba cezo mňa.“ Iba v Kristovi sa Boh stáva prístupným a vierohodným. Vďaka tejto znovu objavenej viere bola chvíľa objavenia ľudského génomu súčasne skúsenosťou vedeckého vytrženia a náboženskej adorácie.
Obrátenie tohto vedca ukazuje, že udalosť v Damasku sa v histórii obnovuje. Kristus je ten istý dnes ako vtedy. Nie je ľahké pre vedca, zvlášť pre biológa, dnes verejne vyhlásiť, že je veriaci, ako to nebolo ľahké ani pre Šavla. Človek riskuje, že ho okamžite „vyhodia zo synagógy“. A vskutku práve toto sa stalo aj profesorovi Collinsovi, ktorý sa pre svoje vyznanie viery stal terčom šípov mnohých zástancov laicizmu.
4. Od prítomnosti Boha k prítomnosti Krista
Zostáva mi povedať k tomu ešte niečo: Čo znamená Pavlov príklad pre duchovný život veriacich? Jednou z najčastejších tém v katolíckej spiritualite je myšlienka prítomnosti Boha.[3] Často neberiemedo úvahy pojednania na túto tému od 16. storočia podnes. V jednom z nich čítame:
„Dobrý kresťan musí mať návyk tohto svätého praktizovania v každý čas a na každom mieste. Keď sa prebúdza, okamžite obracia pohľad svojej duše k Bohu, hovorí s ním, vedie s ním dialóg ako s milovaným Otcom. Keď kráča ulicami, musí sklopiť zrak tela a skromne pozdvihovať zrak duše k Bohu.“ [4]
Treba rozlišovať „myšlienku na prítomnosť Boha“ od „pocitu jeho prítomnosti“: to prvé závisí od nás, to druhé však je darom milosti a nezávisí od nás (napr. pre sv. Gregora z Nyssy „pocit prítomnosti“ Boha – „aisthesis parousia,“ bolo synonymom mystickej skúsenosti).
Niektorí autori prísne teocentrickú víziu privádzajú do extrému: „ľudskosť Krista nechávajú stranou“ Sv. Terézia Avilská sa energicky postavila proti tejto idei, ktorá sa periodicky objavuje v Origenovi (pozn.: zmysel je asi v tom, že Origenes sa nechal zbaviť pohlavia, lebo to pokladal za niečo príliš ľudské, no nebolo to správne, kvôli tomuto nie je vyhlásený za svätého, hoci veľa toho napísal... Kristus bol skutočne človekom a nezavrhol ľudské telo; telo ako také je stvorením Božím a je dobré, ibaže poznačené hriechom...) a potom v srdci kresťanstva východného i západného. Ale spiritualita prítomnosti Boha bude aj po ňom naďalej prísne teocentrická, so všetkými problémami a „aporie“, ktoré z toho vyplývajú, ako osvetľujú práve autori, ktorí sa tým zaoberajú.
V tomto bode nám myšlienka sv. Pavla môže pomôcť prekonať ťažkosti, ktoré viedli k poklesu spirituality prítomnosti Boha. On vždy hovorí o prítomnosti Boha „v Kristovi“. Nezvrátiteľnej a neprekonateľnej prítomnosti. Niet etapy v duchovnom živote, kedy by človek mohol obísť Krista. Kresťanský život je „ukrytý život“ s Kristom v Bohu (Kol 3,3). Tento Pavlov kristocentrizmus neumenšuje trojičný horizont viery, ale pozdvihuje ho, pretože pre Pavla celý pohyb vychádza od Otca a vracia sa k Otcovi, skrze Krista v Duchu Svätom. Výraz „v Kristovi“ je v jeho listoch zameniteľný výrazom „v Duchu“.
Potreba prekonať ľudskosť Krista, aby sme sa dostali priamo k večnému Logos a k Božstvu, sa zrodila zo vzácnej úvahy o vzkriesení Krista. Hľadelo sa na neho v apologetickom zmysle ako na dôkaz Ježišovho božstva a nie dostatočne v jeho mystériovom význame, ako uvedenie do jeho života „podľa Ducha“, vďaka čomu sa teraz ľudskosť Krista javí v jej duchovnom stave a preto všadeprítomná a existujúca.
Čo z toho vyplýva v praktickej rovine? To, že môžeme urobiť všetko „v Kristovi“ a „s Kristom“, či už jeme, či spíme alebo hocijakú inú vec, hovorí apoštol Pavol (Porov. 1 Kor 10,31). Vzkriesený nie je prítomný len preto, že na neho myslíme, ale je skutočne pri nás; nie my sa musíme myšlienkou a predstavivosťou vrátiť k jeho pozemskému životu a predstavovať epizódy jeho života (ako sme to museli robiť v meditácii o „tajomstvách Kristovho života“); je to on, Vzkriesený, kto nám prichádza v ústrety. Nie my sa musíme pomocou našej predstavivosti stať súčasníkmi Krista, ale Kristus sa stáva skutočne naším súčasníkom.
„Som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (V tejto súvislosti – prečo si nevykonáme akt viery okamžite? On je tu, v tejto kaplnke, viac prítomný ako každý z nás. On hľadá pohľad nášho srdca a teší sa, keď ho nájde).
Text, ktorý nádherne odráža túto víziu kresťanského života, je modlitba, ktorá sa pripisuje sv. Patrikovi: „Kristus so mnou, Kristus predo mnou, Kristus za mnou, Kristus podo mnou, Kristus nado mnou, Kristus po mojej pravici, Kristus po mojej ľavici!“[6]
Aký nový a hlbší význam nadobúdajú slová sv. Ľudovíta Grigniona de Montfort, keď aplikujeme na „Ducha Krista“ to, čo hovorí o „duchu Márie“: „Musíme zanechať seba pre Ducha Krista, aby nás hýbal a viedol podľa svojej vôle. Musíme sa vložiť do jeho rúk a zostať tam ako nástroj v rukách robotníka, ako lutna v rukách zručného hráča. Musíme stratiť a zanechať seba v ňom ako kameň hodený do mora. Je možné urobiť to všetko jednoducho a v okamihu iba s jedným vnútorným pohľadom alebo ľahkým pohnutím vôle alebo aj krátkym slovom.“ [6]
5. Zabudnúť na minulosť
Na záver sa vrátime k Listu Filipanom, 3. kapitola. Sv. Pavol končí svoje „vyznania“ vyhlásením:
„Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi“ (Flp 3,13-14).
Zabudnúť na minulosť. Akú minulosť? Minulosť farizeja, o ktorej najprv hovoril? Nie, minulosť apoštola v Cirkvi! Teraz je zisk pri uvažovaní o strate iný: Je to výsledok uvažovania o všetkom ako o strate pre Krista. Bolo prirodzené myslieť si: „Akú odvahu mal Pavol: opustiť kariéru rabína – takú sľubnú – kvôli záhadnej sekte Galilejčanov! A aké listy písal! Koľko ciest podnikol, koľko cirkví založil!“
Apoštol videl zmätený spôsob a smrteľné nebezpečenstvo, ktoré zanechal, keď stál mimo Krista s „vlastnou spravodlivosťou“, a ktoré vyplývalo z jeho skutkov – a tento raz to boli skutky Krista a reagoval energicky: „Nemyslím si, že som dospel k dokonalosti.“ Ku koncu svojho života sv. František Assiský odvrhol každé pokušenie samoľúbosti a uspokojenia slovami: Bratia, začíname slúžiť Pánovi, pretože doteraz sme urobili málo, alebo nič“ [7].
Toto je najpotrebnejšie obrátenie pre tých, ktorí už nasledujú Krista a žijú v jeho službe v Cirkvi. Celkom špeciálne obrátenie, ktoré nespočíva v opustení toho, čo je zlé, ale v istom zmysel v opustení toho, čo je dobré! A síce treba sa odlúčiť od všetkého, čo človek urobil, a opakovať si podľa Kristovej rady: „Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť“ (Lk 17,10)
Toto vyprázdnenie našich rúk a vreciek od každého predstierania v duchu chudoby a pokory je najlepšou cestou prípravy na Vianoce. Pripomína nám to nádherná vianočná legenda, ktorú by som opäť rád spomenul. Rozpráva o tom, že medzi pastiermi, ktorí vo Vianočnú noc bežali pokloniť sa Dieťatku, bol jeden taký chudobný, že nemal nič, nemal čo ponúknuť a hanbil sa. Keď prišli k jaskyni, všetci sa predbiehali ponúknuť svoje dary. Mária nevedela, ako to urobiť, aby ich všetkých prijala, lebo držala v náručí Dieťa. Tu uvidela pastiera s prázdnymi rukami a zverila Ježiša jemu. Mať prázdne ruky bolo jeho šťastím, a bude to aj naším šťastím. –zg-
* * *
[1] J.-P. Sartre, „The Diable et le Bon Dieu“ (Diabol a Dobrý Pán), X, 4 (Paris, Gallimard, 1951, p. 267).
[2] F. Collins, „The Language of God: A Scientist Presents Evidence for Belief,“ pp. 219-255.
[3] Cf. M. Dupuis, "Présence de Dieu" (Presence of God), in D Spir. 12, coll. 2107-2136.
[4] F. Arias (+1605), cit. Dupuis, col. 2111.
[5] Dupuis, cit., col 2121: „If the omnipresence of God is not distinguished from his essence, the exercise of the presence of God does not add to the traditional subject of the remembrance of God, if not an imaginative effort.“ - Ak nerozlíšime všemohúcnosť Boha z tejto podstaty, praktizovanie prítomnosti Boha neprispieva k tradičnému predmetu pamätania na Boha, iba ak úsilím predstavivosti.
[6] Cf. S.L. Grignon de Montfort, „Treatise on True Devotion to Mary,“ nr. 257.259 (in Complete Works, Paris, 1966, pp. 660.661).
[7] Celano, „Vita Prima,“ 103 (Františkánske pramene, No. 500).