4/2011
Obsah
Moskva: 'Som vďačná Bohu, že som živá'
Rada Európy varuje pre zmiznutím kresťanov z Blízkeho Východu
O 20 rokov budú štvrtinu obyvateľov zeme tvoriť moslimovia
' Toto predsa už naozaj patrí do Vatikánskeho múzea '
Učiteľský úrad Benedikta XVI. k celibátu
Egypt: Islamskí učenci chcú rovnaké právo pre kresťanov
Tunisko: Kresťania dúfajú vo väčšiu slobodu
Ars: Kolokvium o kňazskom celibáte a kňazské exercície
Slávnosť Dona Bosca 2011: Poďte a uvidíte!
Kardinál Ruini o Jánovi Pavlovi II.: 'On zmenil svet'
Perello: Skúmanie Medžugorja potrvá dlhú dobu
Lauda: 'Homosexuálne vystúpenia kvôli kvótam treba ihneď zastaviť'
Nemecko: Propaganda proti celibátu a jej história
Keď sa politici angažujú na nesprávnom fronte
USA: Bežec na dlhé trate upozorňuje na modlitbu
Veľká Británia: Moslimovia zneužívajú školáčky ako otrokyne sexu
Stovky anglikánov v okolí Londýna sa stávajú katolíkmi
Pozor pred 'extrémne religióznymi ľuďmi'!?
Aljaška: Plače mariánska ikona krvavé slzy?
Moskva: 'Som vďačná Bohu, že som živá'
Moskva, 27.1.2011 (kath.net) 014 069 - Nemka Diana Stotzová prežila samovražedný atentát na moskovskom letisku Domodedovo. Pri atentáte bolo 35 ľudí usmrtených a 170 zranených. Medzi zranenými je aj v Rusku žijúca Nemka z Koblenzu.
„Som hlboko veriaca. Preto potrebujem aj menej psychologickej podpory ako iní. V každej situácii v mojom živote vidím Božiu pomoc alebo Boží plán,“ povedala táto obeť teroru v interview pre spravodajský magazín „Der Spiegel“.
„Necítim nijakú zlosť,“ hovorí Diana, ktorú zasiahol kovový úlomok z trieštivej bomby do stehna. „Naopak - som Bohu vďačná, že som živá a že tu môžem byť naďalej pre svoje deti.“
Diana Stotzová leží ešte stále v nemocnici a rozpráva: „Videla som, že na zemi ležalo mnoho ľudí, ktorí boli mŕtvi alebo ťažko zranení. Ale žena, ktorá bola pri mne, stále hovorila: ‚Teraz sa tam nepozerajte, jednoducho choďte ďalej.‘ Pomohla mnohým ľuďom, dodávala im odvahu. Ako taký pravý anjel!“ povedala Diana. –zg-
Rada Európy varuje pre zmiznutím kresťanov z Blízkeho Východu
Štrasburg, 27.1.2011(KAP) 014 068 – Parlamentárne zhromaždenie Rady Európy varovalo pred zmiznutím kresťanských spoločenstiev z Blízkeho Východu. „Zmiznutie kresťanstva je súčasne nebezpečenstvom pre islam, pretože by sa mohlo chápať ako víťazstvo fundamentalizmu,“ zdôraznili poslanci európskeho parlamentu vo štvrtok v Štrasburgu. Spolunažívanie rôznych náboženských skupín je znamením pluralizmu a je nevyhnutné pre rozvoj demokracie a ľudských práv.
Zhromaždenie poslancov sa vyslovilo za vyvinutie stratégie Rady Európy, aby sa zdôraznilo ľudské právo na náboženskú slobodu. To obsahuje aj právo jednotlivca na zmenu viery, ako zdôrazňujú poslanci. Európske štáty by okrem toho mali poskytnúť vzdelávací materiál, v ktorom sa vysvetľujú protikresťanské predsudky a nepriateľstvo voči kresťanom. Európske štáty by mali v politickom dialógu s tretími krajinami zohľadňovať situáciu kresťanov a iných náboženských menšín v týchto krajinách.
V rezolúcii európski poslanci odsúdili rastúci počet útokov na kresťanov, najmä útoky v Bagdade a Alexandrii. Zhromaždenie zdôraznilo, že vzťahy medzi kresťanmi a moslimskou väčšinou na Blízkom Východe neboli vždy jednoduché, pretože mnohé autority vydávali falošné signály vzhľadom na náboženské menšiny. –zg-
O 20 rokov budú štvrtinu obyvateľov zeme tvoriť moslimovia
Washington, 27.1.2011 (KAP) 014 067 – Podľa najnovšej štúdie bude o 20 rokov každý štvrtý obyvateľ našej zeme moslim. Počet ľudí s islamskou vierou za toto obdobie vzrastie o 1,5 percenta, zvyšné obyvateľstvo sveta však iba o 0,7 percenta, ako sa uvádza v štúdii amerického výskumného centra „Pew Research Center“ uverejnenej vo štvrtok. Podľa tejto prognózy počet moslimov rastie dvakrát tak rýchlo a v roku 2030 bude ich podiel na svetovom obyvateľstve 26,4 percent. Počet moslimov v tomto období vzrastie z 1,6 na 2,2 miliardy.
V Európe sa počet moslimov zvýši zo 44,1 miliónov na 58,2 miliónov. To zodpovedá rastu ich podielu na ostatnom obyvateľstve zo 6 na 8 percent. Mimoriadne vysoké prírastky možno očakávať najmä v Belgicku - zo súčasných 6 na 10,2 percent a vo Francúzsku zo 7,5 na 10,3 percent.
O dve desaťročia budú podľa štúdie žiť asi dve tretiny moslimov sveta v oblasti Ázie a Tichého oceána, približne pätina na Blízkom a Strednom Východe a v severnej Afrike. Pakistan predstihne Indonéziu, ako krajinu s najväčším počtom moslimského obyvateľstva. –zg-
' Toto predsa už naozaj patrí do Vatikánskeho múzea '
Berlín, 27.1.2011 (kath.net) 014 066 – Úradujúci berlínsky primátor Klaus Wowereit v interview pre noviny „Bild“ oznámil, že bude pri návšteve pápeža v septembri v Berlíne. Návštevu Benedikta XVI. by chcel tento homosexuál, ktorý sa považuje za katolíka, využiť na to, aby sa „otvorene porozprával s Katolíckou cirkvou“. A Wowereit to aj spresnil:
„O otázkach, na ktoré sa aj v Katolíckej cirkvi hľadí rôzne. Pomyslite len na niektoré arcikonzervatívne postoje, pomyslite na Pánovu večeru alebo celibát a postoj k homosexualite. Toto predsa už naozaj patrí do Vatikánskeho múzea.“ Na otázku, či bude v Berlíne aj slávnostná omša, potom povedal:
„Potešil by som sa, keby sa uskutočnila ekumenická bohoslužba, dokonca možno aj so spoločnou Pánovou večerou! Tu existuje zo strany Katolíckej cirkvi žiaľ stále ešte tvrdé odmietnutie.“ –zg-
Učiteľský úrad Benedikta XVI. k celibátu
Rím, 27.1.2011 (kath.net) 014 065 – Na mnohých miestach svojho učiteľského úradu v priebehu svojho pontifikátu sa pápež Benedikt XVI. vyjadril k celibátu kňaza a jeho „svätej hodnote“ a vyjadril sa, že tu nejde o nijakú relatívnu „zákonnú“ smernicu, ale o formu života, ktorá sa zakladá na apoštolskej tradícii a v kňazovi odzrkadľuje „alter Christus“ pozemský spôsob života Ježiša Krista. Pretože:
„Ústredné postavenie Krista prináša so sebou správne hodnotenie kňazského úradu bez ktorého by neexistovala Eucharistia a už vôbec nie nejaké poslanie, ba dokonca ani Cirkev samotná“ (Príhovor na plenárnom zasadnutí Kongregácie pre klérus, 16.3.2009).
Rozvedieme zvlášť dve vyjadrenia Benedikta XVI. Prvé je v postsynodálnom apoštolskom liste „Sacramentum caritatis“ (SC, 2007), kde pápež venuje odsek téme „Eucharistia a kňazský celibát“ (24). Svätý Otec toto pripomenul aj na medzinárodnom stretnutí kňazov na záver Roka kňazov pri modlitbovej vigílii 10. júna 2010 keď, ako je už tradíciou, odpovedal na otázku európskeho kňaza. V postsynodálnom liste Svätý Otec zhŕňa výsledky synody a a autoritou svojho univerzálneho učiteľského úradu im dáva záväznú formu. V bode 24. „Sacramentum caritatis“ čítame:
„Synodálni otcovia chceli podčiarknuť, že služobné kňazstvo si prostredníctvom vysviacky vyžaduje plné pripodobnenie sa Kristovi. Rešpektujúc východnú prax a tradíciu je nevyhnutné poukázať na hlboký zmysel kňazského celibátu, právom považovaného za úctyhodné bohatstvo. Potvrdzuje to aj východná prax vyberať biskupov len spomedzi tých, ktorí žijú v celibáte a ktorá vysoko oceňuje rozhodnutie mnohých kňazov pre celibát. V takomto rozhodnutí kňaza nachádzajú osobitný výraz darovania sa, ktoré sa pripodobňuje Kristovi, a výhradnej obety seba samého pre Božie kráľovstvo.“
„Skutočnosť, že sám Kristus, kňaz naveky, žil svoje poslanie až po obetu kríža v stave panenstva, je pevným oporným bodom na pochopenie zmyslu tradície Rímskokatolíckej cirkvi v tomto ohľade. Kňazský celibát však nemožno dostatočne pochopiť len v čisto praktickom chápaní. V skutočnosti znamená stotožnenie sa so životným štýlom samého Krista. Takéto rozhodnutie je predovšetkým zásnubné; je to stotožnenie sa so srdcom Krista Ženícha, ktorý dáva život za svoju nevestu. V jednote s veľkou cirkevnou tradíciou, s Druhým vatikánskym koncilom a s pápežmi, mojimi predchodcami, opätovne potvrdzujem krásu a dôležitosť kňazského života žitého v celibáte ako výrečnom znaku totálneho a výlučného darovania sa Kristovi, Cirkvi a Božiemu kráľovstvu a potvrdzujem jeho záväznosť pre latinskú tradíciu. Kňazský celibát, žitý v zrelosti, radosti a darovaní sa, je veľmi veľkým požehnaním pre Cirkev i pre samotnú spoločnosť.“
V príhovore k Rímskej kúrii pri vianočnej audiencii 22. decembra 2006 Benedikt XVI. povedal: „Kňaz môže a musí aj dnes hovoriť s levitom: ´Dominus pars heriditatis meae et calicis mei.´ Boh sám je mojím podielom na dedičstve, vonkajší a vnútorný základ mojej existencie. Tento teocentrizmus kňazského života je potrebný práve v našom celkom funkcionalistickom svete, v ktorom všetko spočíva na spočítateľných a hmatateľných výkonoch. Kňaz musí Boha skutočne poznať zvnútra a tak ho prinášať ľuďom. To je prvoradá služba, ktorú ľudstvo dnes potrebuje.“
Počas modlitbovej vigílie na záver Roku kňazov Benedikt XVI. osvetlil hĺbku a pravý zmysel celibátu kléru. Znova postavil do centra eucharistickú identitu kňaza:
„Kristus nám dovoľuje používať jeho ‚Ja’, my hovoríme v tomto Kristovom ‚Ja’, Kristus nás vťahuje do seba a dovoľuje nám zjednotenie s ním, zjednocuje nás so svojím ‚Ja’. A tak jeho konaním, skrze skutočnosť, že nás do seba ‚vťahuje’, takže sa naše ‚ja’ zjednocuje s jeho ‚Ja’, uskutočňuje trvanie, jedinečnosť svojho kňazstva. Takto je skutočne vždy jediným Kňazom a napriek tomu veľmi prítomný vo svete, pretože nás vťahuje do seba a tak sprítomňuje svoje kňazské poslanie.“ Benedikt XVI. zdôraznil:
„Je dôležité, aby sme sa stále nanovo nechali preniknúť touto identifikáciou Kristovho ‚Ja’ a nechali sa ním ‚vytiahnuť’ do sveta vzkriesenia. V tomto ohľade je celibát anticipáciou. Prekračujeme túto dobu a ideme ďalej a tak ‚priťahujeme’ seba a našu dobu smerom ku svetu vzkriesenia, k novosti Krista, k novému a pravému životu. To znamená, že celibát je anticipáciou, ktorá sa umožňuje Pánovou milosťou, ktorý nás ‚priťahuje ’ k sebe, ku svetu vzkriesenia, nanovo nás pozýva, aby sme prekročili sami seba, túto prítomnosť smerom k pravej prítomnosti budúcnosti, ktorá sa dnes stáva prítomnosťou.“
V dnešnej dobe však kresťanstvo stojí pred veľkým problémom, že už nemyslíme na budúcnosť Boha. „Chceme mať iba tento svet, žiť iba v tomto svete. Tak zatvárame dvere pred pravou veľkosťou nášho života.“ Zmysel celibátu ako anticipácie budúcnosti je práve otvorenie týchto dverí, zväčšenie sveta, ukázanie skutočnosti budúcnosti, „ktorú už teraz musíme žiť ako prítomnosť“. A tak sa zviditeľňuje svetská kritika celibátu:
„Je pravdou, že pre agnostický svet, svet, v ktorom Boh nehrá nijakú úlohu, je celibát niečím, čo vyvoláva veľký odpor, pretože práve on ukazuje, že Boh je žitý a prežívaný v skutočnosti. Eschatologickým životom celibátu vstupuje budúci svet Boha do skutočnosti našej doby. A to sa má odstrániť!“
„V istom ohľade môže táto kritika celibátu prekvapiť v dobe, keď sa stále viac stáva módou nesobášiť sa. Ale toto nesobášenie je niečo úplne a od základov odlišné ako celibát, pretože nesobášenie je založené na vôli žiť iba pre seba, neprijímať definitívny zväzok, žiť život v každej chvíli v úplnej autonómii, každý okamih sa rozhodovať, čo urobiť, čo si od života vziať. Preto je to ‚nie’ zväzku definitívnosti, to znamená mať život len pre seba.“
„Celibát naproti tomu je presný opak: je to definitívne ‚áno’, znamená to nechať sa uchvátiť Božími rukami, vložiť do Božích rúk svoje ‚ja’, teda je to akt vernosti a dôvery, akt, ktorý je aj predpokladom vernosti v manželstve. Je to presný opak toho ‚nie’, tej autonómie, ktorá sa nechce viazať, ktorá nechce vojsť do nijakého zväzku. Je to definitívne ‚áno’, ktoré predpokladá a potvrdzuje definitívne ‚áno’ manželstva.“
„Keď toto ‚áno’ manželstva zmizne, zničí sa koreň našej kultúry: Preto celibát potvrdzuje ‚áno’ manželstva svojím ‚áno’ budúcemu svetu a tak chceme kráčať ďalej a sprítomňovať tento podnet viery, ktorý vsadzuje na Boha celý život.“
„Vieme, že okrem tohto veľkého pohoršenia, ktoré svet nechce vidieť, existujú aj druhoradé škandály našej nedokonalosti, našich hriechov, ktoré toto veľké pohoršenie zatemňujú a vyvolávajú myšlienky ako: ‚Ale oni nezakladajú svoj život skutočne na Bohu! Ale veď je veľmi veľa vernosti!’ Celibát, to ukazuje práve kritika, je veľké znamenie viery, Božej prítomnosti vo svete. Prosme Pána, aby nám pomohol, oslobodiť sa od druhoradých škandálov, aby sprítomnil veľké ‚pohoršenie’ našej viery – dôveru, silu nášho života, ktorý je založený na Bohu a Ježišovi Kristovi!“ –zg-
Egypt: Islamskí učenci chcú rovnaké právo pre kresťanov
Rím, 26.1.2011 (Zenit) 014 064 – Poprední učenci egyptskej univerzity Al Azhar uverejnili v pondelok na internetovej stránke egyptského týždenníka Yawn al-Sâbi' (Siedmy deň) dokument s obsiahlymi návrhmi reforiem pre islam, ako aj na zrovnoprávnenie kresťanov a oddelenie štátu a náboženstva.
„Tento dokument má nesmierny význam a obsahuje naozaj revolučné návrhy,“ komentuje odborník na islam a poradca Vatikánu vo veciach islamu páter Samir Khalil Samir SJ doteraz len v arabčine uverejnený dokument. Na webovej stránke agentúry AsiaNews jezuita uverejnil v stredu niektoré body v anglickom jazyku:
Žena má rovnaké právo stať sa prezidentkou Egypta ako kresťan, v tom sa podpísaní zhodujú. Patrí k nim aj Farid Wasel, bývalý veľký mufti Egypta. Zmierenie medzi pohlaviami patrí k tejto koncepcii rovnako, ako hľadanie spoločných hodnôt troch monoteistických náboženstiev. Podpísaní vedci odporúčajú, aby sa krajina zbavila mýtov prvých storočí islamu a odmietla fundamentalistické vplyvy ako zo Saudskej Arábie. Ľudia majú byť vedení pomocou múdrosti a úcty k Bohu a nie hrozbami.
Páter Samir, ktorý sa narodil a vyrastal v Egypte, hovorí o tom, že komentátori dokument v prvý deň prevažne odmietli. Zo 153 reakcií čitateľov iniciatívu podporilo iba 18. „To znamená, že cesta k obnove je ešte dlhá a kráčať po nej si vyžiada čas a veľa námahy,“ komentuje to páter Samir. (mk)
Tunisko: Kresťania dúfajú vo väčšiu slobodu
Kelkheim, 26. 1.2011 (Zenit) 014 063 – Tuniskí kresťania prosia o modlitby za pokojný priebeh tvorby novej vlády a za upokojenie mimoriadnej napätej situácie najmä na uliciach. Predovšetkým v hlavnom meste Tunise demonštrujú mnohí ľudia pred sídlom vlády. Pre nadáciu „Open Doors“ ľudia vyjadrili obavy, že protestné akcie za demokraciu a slobodu by sa mohli ďalej vystupňovať. Je tiež neisté, aké účinky bude mať pre kresťanov a ľudí iného názoru možná zmena doteraz autoritatívne vedenej krajiny, v ktorej je islam štátnym náboženstvom, smerom k demokracii. V súčasnosti je v správe „ Open Doors“ Tunisko na zozname 50 krajín, kde sú kresťania najviac prenasledovaní, na 37. mieste.
Modlite sa za nás!
Okrem židov tvoria kresťania v Tunise miznúcu malú menšinu. Prevažná časť z asi 22 800 kresťanov sú cudzinci. Istý tuniský kresťan sa pýta:
„Čo sa pre nás v budúcnosti zmení? Za prezidenta Ben Aliho nebola situácia dobrá, no mali sme istú mieru slobody praktizovať vieru. Prosíme, modlite sa, aby sme dostali viac slobody a smeli beztrestne hovoriť s moslimami o našej viere.“
Tunisko podpísalo medzinárodné dohody o ľudských právach a zaviazalo sa, že bude zachovávať právo na zmenu náboženstva a právo odovzdávať vieru ďalej.
Väčšina z 10,2 miliónov Tunisanov sú moslimovia. Tunisko bolo však doteraz tolerantné voči kresťanom. Ústava chráni slobodu svedomia a praktizovanie iného náboženstva, dokiaľ sa tým neruší verejný poriadok. Konvertovanie z islamu na iné náboženstvo oficiálne nie je síce trestné, ale hlásať evanjelium moslimovi, teda pokus o jeho obrátenie – tzv. prozelytizmus – je zakázaný.
Katolícka cirkev vlastní cirkevné budovy aj katedrálu v Tunise. No evanjelici nie sú uznaní. Konvertiti z islamu narážajú na problémy v rodine, nenájdu prácu alebo ich vyhodia.
Od roku 2007 sú tuniskí kresťania moslimského pôvodu pod vyšším tlakom. Zahraničných kresťanov už odjakživa viac preverujú. Predpokladajú, že sú aj odpočúvaní. Zahraničných pastorov sledujú a dovoz kresťanských kníh najmä arabských sa zamedzuje. –zg-
Ars: Kolokvium o kňazskom celibáte a kňazské exercície
Ars, 26.1.2011 (Zenit) 014 062 – Dňa 26. januára sa vo francúzskom Arse skončilo kolokvium na tému ‚Kňazský celibát, základy, radosti, výzvy'. Na toto podujatie pozval biskup francúzskej diecézy Belley-Ars, Guy-Marie Bagnard, spolu s ním založenou spoločnosťou „Societas Jean-MarieVianney“ a pútnickým kostolom v Arse.
Téma povolania k snúbeneckému zväzku kňaza s Kristom s prísľubom celibátu je mimoriadne aktuálna. Tri dni sa diskutovalo o rozličných uhloch pohľadu na zásadné dôvody a plodnosť kňazského celibátu vo svete. Prítomní hovorili o výzvach a požiadavkách osobnej angažovanosti i angažovanosti v spoločenstve, aby sa v kňazoch nanovo vznietila radosť z tohto záväzku a pomohlo sa im obnovovať ich životné rozhodnutie.
Trojdňové kolokvium najmä pre kňazov a bohoslovcov sa konalo v atmosfére modlitby a bratstva. Bolo však otvorené pre všetkých záujemcov z celého sveta. Príspevky z konferencie sa majú uverejniť v letnom vydaní magazínu ‚Parole et Silence' 2011 (Slovo a ticho). V dňoch 20.-26. novembra tohto roku sa budú v Arse konať aj exercície pre kňazov.
Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke Societas Jean-Marie Vianney .
Slávnosť Dona Bosca 2011: Poďte a uvidíte!
Rím, 26.1.2011 (Zenit) 014 061 – Majme odvahu sprevádzať mladých ľudí na ceste hľadania ich povolania. Táto téma je v centre tohoročnej výzvy saleziánskej rodiny k slávnosti Dona Bosca 2011.
Saleziáni Dona Bosca a Sestry Dona Bosca hovoria: „Nenecháme mladých samotných a spoločne s nimi si kladieme otázku: 'Kam vedie cesta?' Prvým krokom je skúsenosť, že Boh človeka chcel a že je milovaný. To znamená, že mladým ľuďom pomáhame rozvíjať ich osobnosť, ich vedomie zodpovednosti a ich schopnosť milovať a nadväzovať vzťahy. Z vnútorného pohľadu to znamená poskytovať odpoveď na osobné volanie Boha, ktoré má pre každého jedného človeka.“
„Poďte a uvidíte!“ znie pozvanie Ježiša mladým ľuďom, aby sa naučili poznať jeho posolstvo života v slobode a láske. Celkom jasne vyzýva rodina Dona Bosca aj k angažovanosti v Cirkvi a v spoločnosti. Don Bosco je živý svätec. On bol apoštol mladých v Turíne, pedagóg, kúzelník, spisovateľ, sociálny pracovník a oduševnený kňaz. Dňa 31. januára slávime jeho spomienku. Pri výchove detí a mládeže Don Bosco považoval za podstatné štyri prvky: bezpečie, voľný čas, vzdelanie a vieru. Spolu so sv. Máriou Mazzarellovou (1837-1881) založil po saleziánoch aj Sestry Dona Bosca. Zo svojich „externých saleziánov“ sformoval Združenie saleziánskych spolupracovníkov žijúcich vo svete.
Don Bosco zomrel 31. januára 1888, svätorečený bol 1. apríla 1934 a je uctievaný ako patrón mládeže. Dnes pôsobí v 132 krajinách sveta 16 000 saleziánov a 14 000 sestier. Starajú sa najmä o mládež na okraji spoločnosti. Majú vzdelávacie centrá, školy, univerzity a venujú sa aj farskej pastorácii. –zg-
Kardinál Ruini o Jánovi Pavlovi II.: 'On zmenil svet'
Rím, 25.1.2011 (kath.net/RV) 014 060 – Plánovanie blahorečenia Jána Pavla II. dňa 1. mája v Ríme postupuje, uverejňuje sa stále viac ocenení tohto pápeža. Mužom, ktorý ho dobre poznal, bol aj jeho dlhoročný spolupracovník kardinál Camillo Ruini, emer. prefekt Rímskej diecézy a predseda Biskupskej konferencie Talianska – tak povediac zástupca pápeža, čo sa týka tejto diecézy. V rozhovore pre Rádio Vatikán povedal:
„Čo na mňa urobilo najväčší dojem bola svätosť, hĺbka a súčasne spontánnosť jeho vzťahu k Bohu – jeho spôsob modliť sa a jeho schopnosť zahĺbiť sa do modlitby. A potom jeho konštantné správanie – všetky veci, o ktoré sa staral, o ktorých hovoril a ktoré vždy začínal skrze svoj vzťah s Bohom. “
Tým zvláštnym na jeho pontifikáte bol ... „ … spôsob evanjelizácie. Spomíname si na jeho slová: ´Nebojte sa, otvorte Bohu dvere´. On sám bol veľký misionár – z Ríma von do krajín celého sveta – a bol napomáhateľom misijných síl Cirkvi. Jeho druhá slávna veta predsa bola: ´Človek je cesta Cirkvi a na ceste Cirkvi nemôže byť Cirkev nikým zdržaná.´ V tomto zmysle Ján Pavol II. zasiahol do histórie a zmenil svet.“ -zg-
Perello: Skúmanie Medžugorja potrvá dlhú dobu
Rím, 25.1.2011 (kath.net) 014 059 - Salvatore Perella OSM, sekretár medzinárodnej komisie pre Medžugorje, sa vyjadril, že Svätý Otec si želá, aby komisia zjavenia v Medžugorí preskúmala a dospela ku konečnému záveru. Informovala o tom CNS, agentúra Biskupskej konferencie USA.
„Je ťažké, zložité, ale nie nemožné zodpovedať otázky pravosti zjavení. Aj iné zjavenia sa tiahli po dlhú dobu,“ vysvetlil Perella, „to všetko nevzbudzuje nijakú nedôveru. Porovnateľné sú napríklad zjavenia Panny Márie vo francúzskom Lausi, ktoré trvali vyše 54 rokov a v roku 2008 ich Cirkev uznala. Počítam s tým, že aj tieto skúmania budú trvať dlhú dobu.“
„Cirkev pristupuje ku každému tvrdeniu o zjavení s maximálnou obozretnosťou, skúma ich s horlivosťou a pozýva radšej žiť evanjelium ako nasledovať zjavenia,“ hovorí sekretár komisie pre Medžugorje. Poukázal aj na to, že Cirkev nikdy nepožaduje od veriacich, aby verili zjaveniam ani len tým Cirkvou uznaným a dodal: „No kto verí vo vzkriesenie Krista, ten môže veriť aj zjaveniam Panny Márie, pri ktorých je Mária telesne prítomná a možno ju vidieť na zemi.“
„Katolícka Cirkev učí,“ hovorí tento profesor teológie, „že Mária bol vzatá do neba s telom i dušou a že tak ako Kristus zvíťazila nad smrťou a teraz v celosti svojho bytia triumfuje v nebeskej sláve. Preto sa Mária môže telesne zjavovať, čo normálni svätci alebo iní zomrelí nemôžu. Mária neprichádza nikdy za seba samú, ale je ‚posolkyňou Boha‘, ktorá je poverená určitým posolstvom pre určitú dobu a určité miesto. Jej zjavenia neslúžia jej vlastnému osláveniu, ale osláveniu Boha.“
Medzinárodná komisia pod vedením kardinála Camilla Ruiniho bola zriadená v roku 2010, aby preskúmala výpovede šiestich ľudí, ktorým sa podľa ich vlastných výpovedí zjavila príp. dodnes zjavuje Panna Mária. –zg-
Lauda: 'Homosexuálne vystúpenia kvôli kvótam treba ihneď zastaviť'
Viedeň, 25.1.2011 (kath.net) 014 058 – Bývalý rakúsky pretekár Formuly 1 a vlastník leteckej spoločnosti Niki Lauda vyslovil ostrú kritiku rakúskeho ORF, pretože v seriáli „Dancing Star“ nechal vystúpiť homosexuála Alfonsa Haidera s mužom ako partnerom na tanečnej súťaži. Lauda ostro kritizoval šéfa ORF Alexandra Wrabetza v novinách „Österreich“:
„Je to škandál, že ORF predvádza mládeži pred nosom homosexuálny tanečný štýl ‚Muž tancuje s mužom‘, ktorý v skutočnosti nikde neexistuje. Toto otrocké sledovanie kvót divákov a vystúpenia homosexuálov pána Haidera treba okamžite zastaviť.“ A Niki Lauda dodáva:
„Myslím to úplne vážne. Som rozhorčený, že verejnoprávna ORF, ktorá je predsa financovaná z daní nás všetkých, čisto pre plnenie kvóty sa zhadzuje na propagovanie homosexuálneho tanca. V našej kultúre existuje niečo ako dobrá tradícia – k tomu patrí to, že muži tancujú so ženami.“
„Čoskoro príde čas, že sa všetci budeme verejne ospravedlňovať, že sme heterosexuálni. Vadí mi, že verejnoprávna ORF čisto pre plnenie kvóty, pretože má strach, že bude mať príliš málo divákov, ničí dôležité tradície v tejto krajine. Ja nechcem, aby moje deti v ORF videli, ako muž tancuje s mužom – a aby si mysleli, že to treba napodobňovať. Už po stáročia v našej kultúre tancujú muži so ženami – a to by sme nemali zničiť. Kvóta nie je všetko v živote.“
Podporu svojich výpovedí v novinách „Österreich“ dostal Niki Lauda aj od futbalovej legendy Toniho Polstera: „Ja osobne tiež nepovažujem za dobré to, čo nám tu chce Alfons Haider servírovať – tancovať pri tejto show s mužom. Keď dnes zapnem televíziu, nadobúdam pocit, že som nenormálny, pretože som heterosexuálny a nie homosexuálny.“ -zg-
Nemecko: Propaganda proti celibátu a jej história
Rím, 24.1.2011 (kath.net/as) 014 057 - „Strana CDU otriasa celibátom“: 8 prominentných nemeckých katolíckych politikov z CDU sa minulý týždeň vyslovilo proti praxi celibátu. Vytiahli tak prastarú tému z najvnútornejšieho kútika zásuvky, v ktorom spočíva od 19. storočia a ktorá sa vo viac či menej pravidelných intervaloch vyťahuje.
Pod obsahovo falošnou a iba na povrchný efekt zameranou otázkou „ako vyriešiť rastúci nedostatok kňazov“, podpísaní pod výzvou nemeckým biskupom sa domnievajú, že musia ukázať cestu „zvláštneho riešenia“ pre Nemecko, aby sa ukončila údajná bieda nedostatku kňazov. Celibát sa pritom prirodzene spoznáva ako hlavná príčina toho, že sa stále menej mužov úplne odovzdáva do služby Boha a Cirkvi. Bez uváženia pomerného vzťahu medzi počtom kňazov a praktizujúcich veriacich, ktorí chcú žiť život so sviatosťami, má sa zjavne (znova raz) hľadať nemecká národná alternatívna cesta, ktorej pôvod bez ťažkostí nájdeme vo forme schizmaticky orientovanej nemeckej národnej katolíckej ohraničenosti od Ríma.
Aké sú len staré a otrepané tieto tézy a témy! A ako úzko je diskusia o celibáte naviazaná na údajne osvietenú mentalitu, ktorej je už viac ako 200 rokov celibát tŕňom v oku. Pri tejto „prosebnej výzve“ dnešnej generácie kresťanskodemokratických politikov sa neubránime pomysleniu na neskoršie účinky osvietenstva, ktoré sa súčasne stalo predvojom revolučných zmätkov.
Píše sa rok 1828: v Badene a Württembergu založením proticelibátnych spolkov prenikavo zatrúbili na útok proti tomuto nenávidenému štýlu života kňazov. 23 „voľnomyšlienkových“ laikov z Freiburgu pod vedením tajného radcu Johanna Georga Duttlingera píšu petíciu na Stavovskú komoru v Badene: má vyzvať vládu na zasadzovanie sa za zrušenie celibátu.
Protest sa ozval potom v Mohúči, ako píše cirkevný historik a dnešný kardinál Walter Brandmüller v knihe „Licht und Schatten. Kirchengeschichte zwischen Glaube, Fakten und Legenden“ (Svetlo a tieň. Cirkevná história medzi vierou, faktami a legendami), St. Ulrich Verlag, Augsburg 2007:
„Hlavným agitátorom proti celibátu bol protestantský Profesor Wilhelm Hoffmann, ktorý vraj dokázal pre štát a spoločnosť údajne zjavnú škodlivosť celibátu. Jeho neúspech mu nezabránil v tom, aby v rokoch 1832/33 svoju výzvu zopakoval. Vtedy sa k nemu naozaj pridalo 156 freiburských kňazov a 50 bohoslovcov a rozbúrilo sa aj Rottenburské biskupstvo. Proticelibátny spolok, ktorý vznikol, mal zakrátko za členov 200 duchovných.
V tom čase však bola reakcia katolíckeho ľudu tvrdá: „Ľudia ich bojkotovali a čoskoro zostali vo svojich kostoloch sami. Viac ako 40 obcí vyhlásilo kráľovi Württembergu, že radšej nechcú nijakých kňazov, ako ženatých. Pod tlakom ostrej satiry, ktorá túto tému čoskoro publicisticky podchytila, vláda proticelibátnikov zakázala. Už vtedy sa mohlo konštatovať, že anály histórie nezaznamenali nijakú reakciu biskupa.
Proticelibátna propaganda a výzvy k „demokratizácii Cirkvi“ kráčali vtedy a kráčajú aj dnes ruka v ruke a v 19. storočí viedli priamo do teórie „nemeckého katolicizmu“. Ten potom od roku 1844 združoval katolíkov a protestantov, ktorí sa už dávno rozlúčili s podstatou svojej cirkvi: nespokojných a sebavedomých malomeštiakov, celibátom unavených kňazov a protestantských pastorov, ktorí chceli „viac“ a tí tvorili prorokov nového kurzu nemeckého katolicizmu, ktorý nahradzoval náuku pedagogikou a svoju pravú oblasť účinkovania spoznával v sociálnej teórii a sociálnej angažovanosti.
A predovšetkým: dogma mala byť „očistená“ novými poznatkami teraz už osvieteného „katolíckeho“ rozumu. To, či Ježiš Kristus je Boží Syn, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych za spásu ľudí, sa odsunulo do sféry ľubovôle osobnej subjektívnej viery.
To, že sa odmietal pápež, že sa odmietali sviatosti v ich katolíckej definícii, ako aj „zbožný život“, sa rozumie samo od seba. Prirodzene to potrebovalo rozhodne aj „nemeckú liturgiu“, pri ktorej sa z Pánovej obety stala „večera“, ktorú bolo možné konzumovať iba kompletne s chlebom a vínom.
Keď tak uvažujeme nad týmto úsekom cirkevnej histórie v Nemecku, nevyhneme sa tomu, aby sme vzhľadom na dnešné „celibátne iniciatívy“ takmer s úsmevom nepotriasli hlavou. Nič nové pod slnkom, tá istá schéma, podobné kultúrne pozadie. „Rím musí padnúť“, zaznelo v tej nie veľmi vzdialenej dobe. Takí odvážni dnešní „kritici“ ešte nie sú. No niet nijakých pochybností: vtedy ako aj dnes je úmysel „nových osvietencov“ iba jediný: nová Cirkev, iná Cirkev.
Rovnako zaujímavé je konštatovať, že v 19. storočí sa katolícky ľud k požiadavkám samozvaných pseudointelektuálnych vodcov z radov malomeštiakov nepridal, a to ani na počiatku hnutia, ani v spojení s „nemeckým katolicizmom“ a už vôbec nie pred Druhým vatikánskym koncilom, a ani po ňom.
V roku 2011 je situácia iná. Hlavný prúd kultúry „diktatúra relativizmu“ sťažuje komunikáciu toho pravého, ako aj pravú komunikáciu. K tomu sa pridáva, aby sme to vyjadrili mierne, v pokoncilovej dobe vzniknuté všeobecné zneistenie kléru aj laikov – obe skupiny práve vo chvíli najvyššieho dôrazu na jednostranne obmedzenú rozumnosť, ako sa zdá, stratili pravú schopnosť kritického myslenia.
Diktatúra relativizmu znamená predovšetkým diktatúru názoru, ako sa to práve v ostatných dňoch znova jasne prejavilo – diktatúru, ktorá je zameraná na rozdelenie veriacich, biskupov a pápeža.
„Nemecké katolícke zvláštne riešenie“ – je už dlho existujúce pokušenie. So svetovou Cirkvou to všetko nemá nič do činenia. A s úctou, ktorú 25 miliónov prihlásených katolíkov (z ktorých 3,3 milióna navštevuje aj bohoslužby) dlhuje 1,2 miliarde ich spolubratov, 408 000 kňazom a 815 000 rehoľníkom na celom svete, to má do činenia rovnako málo. –zg-
Keď sa politici angažujú na nesprávnom fronte
Mníchov, 24.1.2011 (kath.net) 014 056 –Nemecký europoslanec za CSU Bernd Posselt kritizoval v pondelok politikov kresťanskej strany CDU, ktorí sa kriticky vyslovovali o celibáte, „že sa angažujú na nesprávnom fronte“ a zdôraznil:
„Otázka celibátu kňazov patrí do kompetencie pápežského učiteľského úradu a nie parlamentov. Pritom je v parlamentnej oblasti pre kresťanských politikov viac ako dosť čo robiť – napríklad v boji proti povoleniu prenatálnej diagnostiky PID a proti škandalóznym počtom potratov, či pri posilňovaní manželstva a rodiny.“
K celibátu sa prihlásil o slovo aj emeritný opát benediktínov Odilo Lechner (80), ktorý sa vyslovil za jeho zrušenie a pre časopis AZ vyhlásil: „Keď nemáme dostatok kňazov, tak už to nezodpovedá dobe.“
A ako sa takmer dalo očakávať, ozval sa aj Zväz nemeckej katolíckej mládeže (BDKJ). Dirk Tänzler, jeho predseda, pre noviny „Neuen Ruhr/Neuen Rhein Zeitung“, povedal, že návrh skupiny politikov pripustiť ku kňazskému úradu aj ženatých tzv. osvedčených mužov «viri probati», môže byť „prvým krokom“. Tänzler kritizoval aj reakciu Biskupskej konferencie Nemecka a vyhlásil: „Problémy, ktoré prežívame na národnej úrovni, nemôžeme stále presúvať do Ríma.“ –zg-
USA: Bežec na dlhé trate upozorňuje na modlitbu
Oceanside, 24.1.2011 (kath.net/CNA) 014 055 - Jeff Grabosky, praktizujúci katolík a bežec na dlhé trate, chce bežať naprieč USA a po celý čas sa bude modliť. Tento 27-ročný muž začal svoj beh 20. januára v Oceanside v Kalifornii a 26. mája plánuje doraziť do New Yorku. Jeho cieľ: v Amerike a na celom svete by chcel ľudí povzbudiť k modlitbe. Ľudia mu môžu posielať svoje úmysly. Počas behu sa denne modlí jeden desiatok ruženca.
Svoj talent by tento katolík chcel využiť na to, aby slúžil Bohu a pomáhal tým, za ktorých sa bude modliť. V interview povedal, že jemu samému viera pomohla dostať sa cez „veľmi ťažké obdobie“. Iba týždeň po tom, čo jeho matka zomrela na rakovinu, mu jeho žena oznámila, že ho opustí. V tom čase, keď ho stálo všetky jeho sily prežiť čo i len jeden deň, bola modlitba to jediné, čo mu ešte zostalo. Neustále prosil Boha o pomoc. „Nech boli veci akokoľvek ťažké, dôverujem tomu, že Pán mi cez to pomôže a že má pre mňa svoj plán,“ vyhlásil Jeff.
Úmysly modlitieb, ktoré k nemu prichádzajú, mu otvorili oči pre to, „že naozaj každý človek zápasí s nejakými ťažkosťami“, ako hovorí. Bolo by pre neho zaujímavé vidieť, ako Boh pôsobí a vysvetľuje:
„Keď som so svojím plánom začal, myslel som si, že potrebujem pre seba samého, aby som túto vec doviedol do konca. No teraz to musím dokončiť zvlášť pre tých, za ktorých sa modlím. Myslím si, že Boh pomáha každému z nás prekonať všetko, len mu musíme dôverovať. Ľuďom, ktorí majú veľké problémy, hovorím, že tento život je často ťažký. Ale Boh má pre nás svoj plán. Ak ho pustíme do svojho srdca, môže urobiť a aj urobí s naším životom úžasné veci. Ak skutočne v neho veríme, padne nám ťažko neusmievať sa a nehľadieť na každý deň so zásadne optimistickým postojom.“
Jeff Grabosky je bežcom, odkedy ho jeho matka zobrala so sebou na cezpoľný beh. Na strednej škole a na Univerzite Notre Dame patril síce k pretekárom, ale nebol dostatočne rýchly na veľké úspechy. Myšlienka obehnúť Ameriku ho prvý raz napadla, keď mal v roku 2008 za sebou svoj druhý maratón. „Pomyslel som si, že beh po Amerike by bol úžasným zážitkom a neuveriteľnou výzvou. No myšlienku som na čas potlačil, pretože som si musel v živote zariadiť najprv iné veci.“
Jeff predpokladá, že telesné výzvy budú pri tomto behu „extrémne náročné“, no mentálna výzva bude ešte oveľa ťažšia. „Pravdepodobne bude ľahké upadnúť do frustrácie a negatívneho myslenia,“ ako dodáva. „Bude potrebné, aby som sa po celý čas sústredil.“ Necháva sa pritom inšpirovať svojou matkou, ktorá sa pri behu rada modlievala ruženec.
Transkontinentálna trasa bežca povedie cez štáty Arizona, New Mexiko, Texas, Oklahoma, Missouri, Illinois, Indiana, Ohio, Západná Virgínia, Pennsylvánia a Maryland. Dosiahne aj New Jersey a Washington D.C.
Jeff nebude mať podporný tím a preto počíta s tým, že bude musieť bojovať aj so samotou. Ľudí pozýva, aby sa bežali alebo kráčali kúsok cesty s ním a dúfa, že sa dostane do kontaktu podľa možnosti s mnohými ľuďmi. Na programe má aj rozhovory so skupinami mládeže. „Viem, že sa dávam na extrémne ťažkú výzvu. Znamenalo by pre mňa veľa, keby som vedel, že sú ľudia, ktorí sa modlia za moje zdravie a za moju bezpečnosť.“ Prosí aj o jednoduché miesta na spanie na noc. „Nepochybne ležia predo mnou brutálne dni tam vonku. No verím v slová z Listu Filipanom 4,13, že dokážem všetko skrze Krista, ktorý mi dá silu.“ -zg-
Veľká Británia a Holandsko: Moslimovia zneužívajú školáčky
Londýn, 24.1.2011 (kath.net/idea) 014 054 – Zo strachu pred obvinením z rasizmu a nepriateľstva voči moslimom celé roky sa utajovali pred verejnosťou vážne sexuálne zločiny na maloletých dievčatkách. Investigatívny prieskum londýnskeho denníka „Times“ teraz viedol k reakcii vlády. Ministerstvo vnútra nariadilo vyšetrovanie prostredníctvom Národnej jednoty na ochranu detí.
Ako informovali „Times“, najmä v severnom a strednom Anglicku predovšetkým moslimskí muži pakistanského pôvodu sa približujú ku školáčkam a lákajú ich alkoholom, drogami a sexom. Maloleté dievčatká vo veku 11-16 rokov vlákajú do svojej závislosti a vykorisťujú ich ako sexuálne otrokyne. Denník uvádza ako dôvod, že moslimovia sa musia ženiť iba s pakistanskými pannami. Anglické dievčatká mnohí považujú za „ľahkú korisť“, ako uvádza bývalý minister vnútra Jack Straw. V severoanglickom volebnom obvode Blackburn tohto politika Labour Party sa tieto zločiny vyskytli vo zvýšenom počte. Straw – ktorý bol aj ministrom zahraničia v Blairovej vláde – vyzval pakistanské spoločenstvo, aby otvorene vyšetrilo tieto prípady.
Tieto prípady podľa Times štátne orgány zmietali pod koberec, pretože sa obávali kritiky pre náboženskú diskrimináciu. Straw svojimi výpoveďami narazil aj na odpor vo vlastnej strane.
Riaditeľ moslimskej mládežníckej organizácie Nadácia Ramadán, Mohammed Shafiq, vyhlásil, že nijaké náboženské spoločenstvo netrestá takéto zločiny. Je preto vraj hlboko urážajúce obviňovať určité spoločenstvo, že je to v ňom zakorenené. Až 1,6 milióna zo 62 miliónov Britov sú moslimovia najmä z Pakistanu a Bangladežu.
Šetrenie novín Times (5. január) od roku 1997 objavilo 17 súdnych procesov z 13 miest Anglicka, v ktorých boli odsúdení dvaja či viacerí muži zo sexuálneho zneužívania, znásilnenia a vykorisťovania maloletých dievčat. Z 56 odsúdených aj na 12 až 18 rokov boli 3 bieli, 53 z Ázie - z toho 50 moslimovia. Svoje obete podávali aj ďalej na znásilnenie.
Podobné bandy aj v Holandsku
Premiér David Cameron (konzervatívec) a jeho zástupca Nick Clegg (liberálny demokrat) vyjadrili veľkú ustarostenosť z tohto uverejnenia a prikázali obsiahle vyšetrenie. No osvetový film, ktorý súd pred 3 rokmi určil ako prevenciu na školách, sa doteraz nesmie premietať.
Podľa novín Times nie je to iba anglický fenomén. V Holandsku existujú podobné problémy s organizovanými skupinami, ktoré takto zotročujú mladé dievčatá. –zg-
Stovky anglikánov v okolí Londýna sa stávajú katolíkmi
Londýn, 23.1.2011 (KAP) 014 053 – V Anglicku má v úmysle prestúpiť do Katolíckej cirkvi zjavne väčšia skupina ľudí. Vcelku 7 kňazov a 300 členov Cirkvi Anglicka zo 6 farností prestupujú do nového katolíckeho personálneho ordinariátu pre anglikánov, ako informoval BBC v nedeľu s odvolaním sa na katolícku diecézu Brentwood, na severovýchode od Londýna. Tieto farnosti sa nachádzajú v jej oblasti, ktorá je z veľkej časti veľkým Londýnom.
Biskup Thomas MacMahon z Brentwoodu nazval toto rozhodnutie veľkým krokom. Povedal, že duchovní sa vzdávajú svojich postov a zanechávajú ostatných členov svojich farností napospas neznámej budúcnosti. Dodal, že veď ordinariát bol len práve teraz založený. To predpokladá veľkú vieru a dôveru!
Podľa BBC ide o šiestich aktuálnych a jedného bývalého kňaza. Teraz sa podrobujú formácii na katolíckych diakonov. Je to doteraz najväčší príliv do nového ordinariátu. –zg-
Pozor pred 'extrémne religióznymi ľuďmi'!?
Londýn, 22.1.2011 (kath.net) 014 052 – Anglický profesor hospodárstva Robert Rowthurn z univerzity Cambridge podľa britských médií varoval pred 'extrémne religióznymi ľuďmi', pretože títo by raz mohli dosiahnuť v spoločnosti väčšinu. V štúdii „Proceedings of the The Royal Society B“ varuje pred údajmi prieskumu hodnôt vo svete „World Values Survey“, že títo ľudia majú viac detí ako iní. V prieskume sa konštatuje, že ľudia, ktorí chodia pravidelne na omšu raz týždenne, majú v priemere 2,5 dieťaťa, u neveriacich je to iba 1,67 dieťaťa. Extrémnym príkladom sú pre vedca príslušníci tzv. Amish-People s plodnosťou 6,2 dieťaťa.
Prof. Rowthurn sa vo svojich skúmaniach vyslovuje aj o tom, že náboženstvo je geneticky zakódované, ba hovorí dokonca o náboženskom géne! Tento gén by vraj mohol ohroziť dokonca aj osvietenstvo. –zg-
Aljaška: Plače mariánska ikona krvavé slzy?
Juneau, 21.1.2011 (kath.net) 014 051 – Očití svedkovia vypovedali, že v malom mestečku Russian Mission na Aljaške mariánska ikona znova plače krvavé slzy. Carolovi Stephanoffovi, občanovi Russian Mission, sa teraz podarilo mariánsku ikonu odfotografovať. Informoval o tom online KTVA, televízny kanál Aljašky.
Ikona, tlač na papieri, je súkromným majetkom Michaela Askoaka. Podľa údajov Askoaka ikona už pred rokmi začala plakať krvavé slzy. Odvtedy mariánsku ikonu skrýval. V ostatnom čase pozoroval, že stopy sĺz sú stále dlhšie a dlhšie a to pochopiteľne viedlo v mestečku Russian Mission k rozruchu. Na rube obrazu niet nijakého zdroja toku krvi, vysvetlil Askoak a ruskí pravoslávni kňazi už ikonu preskúmali. –zg-
Svätý stolec apeluje na morálku talianskej vlády
Rím, 21.1.2011 (Zenit -Tanja Schultz) 014 050 – Je známe, že Vatikán sa do talianskej politiky mieša iba vtedy, keď sa to týka určitých tém, ktoré Cirkvi ležia veľmi na srdci. K tomu patrí v prvom rade rodina, potrat, eutanázia, bioetika, ale aj sociálna politika a záujmy migrantov. Iba veľmi zriedka komentuje Svätý stolec škandály členov vlády a inštitúcií, ktoré odjakživa poznačujú politické prostredie Talianska. Neutrálny postoj Vatikánu má zabrániť tomu, aby sa dostal medzi dva fronty do krvi sa sporiacich pravicových a ľavicových straníckych blokov a aby sa jeho postoj zneužil.
No tento raz sa Svätý stolec nemohol držať bokom. Z neutrality ho vylákal najnovší sexuálny škandál Silvia Berlusconiho, ktorý prešiel svetovou tlačou. Premiéra v súčasnosti vyšetrujú kvôli podnecovaniu maloletých k prostitúcii a zneužitiu úradu. Tento škandál sa rozširuje do krízy inštitúcií, pretože Berlusconi obvinenia odmieta a vyšetrujúcu milánsku prokuratúru označuje za nástroj opozície, ktorá ho chce vraj priviesť k politickému pádu a justícii hrozí odobratím kompetencií.
Svätý stolec najskôr rozšíril výzvu širokou verejnosťou cteného prezidenta Giorgia Napoletana, jej uverejnením v oficiálnych novinách „L'Osservatore Romano“. Prezident v nej Berlusconiho a politické sily vyzýva, aby prípad čo najskôr vyriešili pred súdom a nie v parlamente, aby ďalej nekazili meno Talianska. Súhlasnú líniu Vatikánu s prezidentským palácom Quirinal zdôraznil štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone ešte raz 20. januára v polooficiálnom interview na slávnosti posviacky v detskej nemocnici Bambino Gesu:
„Čítali ste poznámky prezidenta (v Quirinali) v „L'Osservatore Romano“, povedal kardinál novinárom ako odpoveď na otázku jeho postoja k škandálom premiéra.
A kardinál Bertone sa vyjadril ešte jasnejšie: „Svätý stolec s veľkou pozornosťou a so zvláštnou starosťou sleduje udalosti v Taliansku s úmyslom vzbudiť vedomie väčšej zodpovednosti predovšetkým voči rodinám a mladej generácii v oblasti príkladného života a problémov, ktoré ťažia taliansku spoločnosti. Cirkev vyzýva všetkých, ale zvlášť tých, ktorí nesú zodpovednosť vo verejnej správe, politike či justícii, aby sa usilovali o lepšiu morálku, o zmysel pre spravodlivosť a zákonnosť.“ A dodal: „Myslím si, že morálka, spravodlivosť a zákonnosť sú kľúčové pre spoločnosť, ktorá chce rásť a dávať pozitívne odpovede na problémy našej doby.“
Vzhľadom na vzmáhajúcu sa kritiku z katolíckych kruhov, týkajúcu sa dlhého mlčania Vatikánu kardinál výslovne zdôraznil, že „Svätý stolec má svoje kanály a svoje modality intervencie a nevydáva verejné vyhlásenia.“ –zg-
Naša príloha:
Biológ konvertuje: 'Čerstvý pohľad na kresťanstvo'
Linec, 25.1.2011 (kath.net) 014 049 – Biológ špecializovaný na evolúciu Dr. Peter Menke vstúpil koncom roku 2010 do Katolíckej cirkvi. Biológiu študoval v nemeckom Tübingene a v roku 2007 promoval na Univerzite Johannesa Gutenberga v Mohúči na tému jednotlivé aspekty evolúcie primátov. Teraz vyučuje na gymnáziu v Baiersbronne v Baden-Württembergu a je spoluautorom učebnice.
Pre kath.net poskytol exkluzívne interview o svojom obrátení a pohľade na vzťah viery a vedy.
Pán Dr. Menke, v dobe poznačenej krízami v Cirkvi a vystúpeniami z nej, ste sa stali katolíkom. Určite možno povedať, že ste nenasledovali väčšinu. Čo vás fascinuje na kresťanstve?
Byť kresťanom pre mňa iste nie je samozrejmou formou existencie. V zásade som bol od detstva na ceste hľadania. Spiritualita a religiozita ma už vždy oslovovali. To špecificky kresťanské je pre mňa prístup k Bohu skrze Ježiša Krista a jeho pohnutý život a umieranie – veď kto sa už na kríži modlil za svojich nepriateľov?
Verejná mienka často prezentuje vedu ako triezve fakty a náboženstvo posúva do roviny rozprávok. Museli ste si sami pre seba uviesť do rovnováhy vieru a vedu? Koriguje veda vieru alebo viera vedu?
Určite boli chvíle, v ktorých som mal pocit, že „musím“ svoje štúdie a vieru uviesť do rovnováhy. To sa prejavilo napríklad v tom, že som doktorskú prácu takmer absolvoval u Prof. Dr. Christiana Kummera SJ na Vysokej škole filozofie v Mníchove. Ťažiskom malo byť dielo Teilharda de Chardina. Tento paleontológ vyvinul zvláštnu formu teológie, ktorá obsahovala evolučno-biologické prvky. Avšak po štúdiu v Tübingene som sa potom rozhodol pre čisto prírodovedecké promovanie na Inštitúte pre antropológiu Univerzity Johannesa Gutenberga v Mohúči. Myslím si, že moderná prírodná veda a náboženstvo sa istým spôsobom navzájom korigujú – na jednej strane vzhľadom na náš medzitým už evolučný pohľad na svet, na druhej strane vzhľadom na zásadné otázky bioetiky.
Napísali ste doktorskú prácu o jednotlivých aspektoch evolúcie primátov. Je kresťanská viera zlučiteľná s vedeckými výpoveďami evolučnej teórie? Ako odhadujete kreacionizmus – že teda kresťania zoberú biblickú správu o stvorení ako základ vedeckého výskumu?
Inštinktívne som nikdy nemal problém s predpokladom, že Boh stvoril formy života kvázi prostredníctvom evolúcie, teda ako rodokmeň. Naopak zdalo sa mi to byť jednoducho iba podstatne zaujímavejším ... V tejto súvislosti by som chcel citovať renomovaného filozofa a pápežovho poradcu Roberta Spaemanna: „... treba povedať, že evolučný pohľad na vesmír priaznivo pôsobí na vieru v Boha.“
Som toho názoru, že by sme mali obe roviny oddeliť. Kreacionizmom alebo modifikovanými formami – ako inteligentný dizajn – redukujeme myšlienku Boha na funkciu náhradného vyplnenia medzery. Zaslúžilí biológovia ako Christian de Duve alebo Simon Conway Morris nemali príp. nemajú problémy kombinovať vynikajúce akademické výkony s náboženským životom. Slávna veta „Nič v biológii nemá zmysel bez svetla evolúcie“ pochádza od Theodosiusa Dobzhanského, najznámejšieho biológa vôbec. Bol priekopníkom syntetickej teórie evolúcie, teda kombinácie genetiky a klasickej evolučnej teórie – a Dobzhansky bol praktizujúci pravoslávny kresťan!
Sformulujem to trocha priostrene: svet – výsledok vedecky dokázateľnej postupnosti náhod a prírodných zákonov, alebo výsledok slobodného stvoriteľského konania všemohúceho Boha? My ľudia – produkt náhody, alebo s láskou privolaní do života Stvoriteľom?
Tu by som rád zacitoval z epilógu z „Stufen zum Leben“ (Stupne k životu) chemika a nositeľa Nobelovej ceny Manfreda Eigena: „Často kladená otázka „Stvorenie alebo evolúcia?“ sa vzťahuje na zdanlivý problém tým, že slovom alebo sa navzájom konfrontujú dve nemerateľné projekcie (...) Vlastne sa pýtajú na niečo úplne iné, na čo veda nemá odpoveď. “
Ako religiózny vedec je človek (súkromne) prirodzene presvedčený o antropickom princípe. Človek by teda podľa toho nebol produktom náhody, ale od počiatku vesmíru „zamýšľaný“. Ateistický prírodovedec interpretuje veľký tresk a evolučnú teóriu prirodzene inak. V konečnom dôsledku je pre mňa „oddelenie“ prírodnej vedy a náboženstva odôvodnené už Ježišovými slovami: „Dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie.“ To sa pre mňa osobne vzťahuje nielen na oddelenie cirkvi od štátu. Potrebné prieniky však vidím napríklad v bioetických otázkach.
Boh: čo je pre vás - abstraktná idea? Hodinár a dirigent vesmíru? Zákonodarca a morálna inštancia? Duševné poistenie proti nehodám? Milujúci Otec?
Boh je pre mňa rozhodne milujúci Otec, ale prirodzene aj zákonodarca a morálna inštancia. Americký astrofyzik George V. Coyne, vedúci Vatikánskeho observatória, to vyjadril podľa mňa veľmi plastickým spôsobom: „Človek dieťa vychováva, ale pokúša sa zachovať a obohatiť samostatnú osobnosť dieťaťa a jeho vlastný zápal pre život. Rodičia musia dieťaťu dovoliť stať sa dospelým, dostať sa tak ďaleko, aby konalo vlastné rozhodnutia, aby išlo vlastnou cestou životom. To je spôsob, akým sa Boh správa k vesmíru.“
Poďme od vedy naspäť k vášmu vlastnému formovaniu v živote: Dostali ste kresťanskú výchovu do kolísky? Chceli by ste nám popísať najdôležitejšie stupne vášho vývoja ku viere?
Kresťanskú výchovu som dostal do tej miery, že som bol vo veku 14 rokov – teda pri birmovke aj evanjelicky pokrstený. O niekoľko rokov neskôr som sa zaoberal najmä budhizmom. V spätnom pohľade pre mňa veľmi hodnotný čas, pretože tým som znovu získal „čerstvý“ pohľad na kresťanstvo. Cez kresťanských mystikov ako Thomas Merton a intenzívnym štúdiom diel Romana Guardiniho, Klausa Bergera, Roberta Spaemanna a prirodzene Josepha Ratzingera som pomaly ale iste doputoval ku katolicizmu. Nie vedľajším faktorom boli samozrejme dlhoročné pravidelné návštevy bohoslužieb s manželkou, ktorá okrem iného vyučuje katolíckej náboženstvo. To mi umožnilo bližšie sa zoznámiť s Eucharistiou. V protiklade k niektorým katolíckym spolubratom pociťujem pápežstvo a „centralizmus“ ako veľmi konštruktívne zariadenia, ktoré v globalizovanom svete zvlášť zostrujú profil. A veľký dojem na mňa robí aj tradícia mníšstva.
Čo bolo pri vašom obrátení najväčšou výzvou?
To bol určite okamih na radnici, keď som vystúpil z evanjelickej cirkvi. Vtedy som predsa len pocítil, ako je protestantizmus časťou mojej identity. Ale tým, že som evanjelicky pokrstený a že to prijíma aj Katolícka cirkev - takže ďalším krokom mohla byť birmovka - sa mi to spätne javí ako osobná, duchovná „evolúcia“.
Ak sa smiem opýtať: kto je pri modlitbe vašim prednostným nebeským partnerom a prečo?
Normálne sa modlím ráno Otčenáš a čítam si v Novom zákone. Večer sa pomodlím tri Zdravasy a Viera, nádej, láska. V súčasnosti sa učím modliť ruženec – pre mňa mimochodom meditatívne veľmi obohacujúca forma modlitby! -zg-
* * * * * * * * * *
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Benediktovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.