49/2010
O b s a h
Benedikt XVI.: Človek by si myslel, že diabol Rok kňazov nemohol vystáť
Advent: Rakúski biskupi preberajú telefonickú pastoráciu
Vatikán: Sociálna náuka Cirkvi sa „neslýchane“ bombarduje
Svätica, ktorá navštívila omšu so zoťatou hlavou
Kate princovi Williamovi: Zdržanlivo až do manželstva!
Kazachstan: Cirkev bojuje za náboženskú slobodu
Bielorusko: Biskup o vzťahoch Cirkvi a štátu
Francúzsky súd zakázal postavenie betlehema
USA: Schválili prvé a jediné mariánske zjavenie
Benedikt XVI. a Nepoškvrnené počatie
Kardinál Schönborn: Cirkev však nezanikne
Zakladateľ CNN Ted Turner žiada politiku jedného dieťaťa
Bludy istého jezuitu: Boží obraz musí byť ateistický!
Biskup Müller Cirkev nie je riadená funkcionármi!
Rozkol už tu je ...
V Salzburskej arcidiecéze sa kath.net predsa len nebude cenzurovať ...
Konečne patrón pre futbalistov: Luigi Scrosoppi
Egypt: Moslimovia pália domy kresťanov
Vplyv kardinála Ratzingera na revíziu cirkevného práva
Cantalamessa: Vianoce sú odpoveď na scientistický svetonázor
Uzdravovanie rodových koreňov, reiki a homosexuálne partnerstvá:
http://www.kbs.sk/?cid=1274792548
Advent: Rakúski biskupi preberajú telefonickú pastoráciu
Linz-St.Pölten, 9.12.2010 (KAP) 014 063 – Rakúski biskup Ludwig Schwarz (Linz) a Klaus Küng (St. Pölten) sa v období Adventu dávajú k dispozícii službe telefonickej pastorácie, aby načúvali ľuďom zavaleným starosťami. Obaja získali aj prominentných podporovateľov z politiky, aby ľudia našli otvorené uši, keď pred Vianocami potrebujú radu a podporu. V Hornom Rakúsku dvíha slúchadlo telefónu zástupca krajinského hajtmana Josef Ackerl, keď 9. decembra ľudia vytočia číslo telefonickej pastorácie Horného Rakúska (142). V Dolnom Rakúsku bude 23. decembra k dispozícii hneď celý tím – okrem krajinského hajtmana Erwina Prölla, aj poslanec národnej rady Karol Donabauer, evanjelický superintendent Pavol Weiland a uličná pastoračná pracovníčka Caroline Propstová.
Telefonická pastorácia v Hornom Rakúsku pôsobí od roku 1966 a pomáha ľuďom v každej životnej otázke aj v konfliktných situáciách. Založená bola ako ekumenické zariadenie katolíckej a evanjelickej cirkvi v Hornom Rakúsku. Ľudia môžu využiť jej služby na rozhovor 24 hodín denne, 365 dní v roku. V roku 2010 museli pastorační pracovníci zvládnuť 21 000 rozhovorov v trvaní asi 3000 hodín. V centre pôsobí 70 dobrovoľníkov.
Biskup Schwarz vo vyhlásení Lineckej diecézy ocenil, „s akým nasadením a ako kompetentne títo dobrovoľníci sú k dispozícii pre každý rozhovor ponad všetky hranice vyznaní a náboženstiev“.
Práve pred Vianocami si mnohí ľudia zvlášť uvedomujú svoju osamelosť. Napriek tomu, ako hovorí vedúca telefonickej pastorácie Irene Gartnerová, nie sú telefonické volania v decembri najčastejšie, ale sú pravidelne rozdelené na celý rok. Tento rok bolo najviac volaní - vyše 1900 – v júni.
Telefonická pastorácia na núdzovej linke 142 je dostupná v celom Rakúsku zdarma. Jej anonymný charakter ľuďom umožňuje hovoriť o problémoch, o ktorých inak nehovoria pre pocity hanby, viny alebo strachu. Číslo vytáčajú príbuzní psychicky chorých osôb, aj tí, čo sami trpia psychickými problémami, osoby v krízových situáciách ako rozchod, s problémami vo vzťahoch, či pre nezvládnutie problémov. (Informácie: www.telefonseelsorge.at) –zg-
Vatikán: Sociálna náuka Cirkvi sa „neslýchane“ bombarduje
Predseda Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve bije na poplach
Rím, 9.12.2010 (Zenit) 014 062 – Ohrozovanie života najmä potratom, eutanáziou a ničením embryí „prinieslo neslýchané výzvy pre kresťanskú sociálnu náuku a vyžadujú si primerané reakcie,“ povedal predseda Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve, arcibiskup Zygmunt Zimowski. Vyhlásil to na medzinárodnej konferencii, ktorú zorganizovala Katolícka univerzita Santa Croce v Ríme. O jeho prednáške na konferencii s názvom „Úcta k životu a vývoj národov“ informovali vatikánske noviny „L´Osservatore Romano“ .
Arcibiskup konštatoval, že ohrozením života vyvolané etické problémy sa pomaly vyvíjajú na politický núdzový stav. Nedostatok úcty pred ľudským životom má v určitých aspektoch dramatické účinky, pretože pôsobí priamo na dôstojnosť života ľudí a národov.
Sociálna náuka Cirkvi musí podľa neho reagovať na „sociálne javy“, ktoré vznikajú následkom legalizovania potratu, niektorých foriem eutanázie, ako aj bežnej praxe umelého oplodnenia a zmrazovania ľudských embryí. Na základe niektorých dôležitých štatistických údajov arcibiskup ukázal rozmery tejto témy: každý rok sa na svete vykoná 46 miliónov legálnych potratov, 50 000 detí iba v USA prichádza na svet technikou asistovaného oplodnenia.
Arcibiskup Zimowski hovoril o kultúrnej kríze a vyzdvihol tri body jej analýzy. Na prvom mieste je skutočnosť, že verejná mienka je tak ovplyvňovaná ideologickými kampaňami, že útoky na život sa vnímajú ako „práva individuálnej slobody“. Ďalej povedal, že pozoruje, ako lekárska prax toto spoločenské zlo legalizuje. „Vedecký kontext a morálna autorita zdravotníckych organizácií do veľkej miery postačujú na to, aby v očiach mnohých urobili toto zlo prijateľným“. A po tretie arcibiskup poukázal na to, že „právna norma štátu prepožičiava týmto praktikám väčšinou uznávanú akreditáciu zákonov, ktorá potom ľudí oslobodzuje od hryzenia svedomia“.
V tejto súvislosti arcibiskup Zimowski potvrdil, že stojíme pred skutočnou kultúrnou krízou, ktorej koreňom je tendencia súkromné svedomie oddeľovať od sociálno-občianskych systémov. –zg-
Svätica, ktorá navštívila omšu so zoťatou hlavou
Paríž, 9.12.2010 (kath.net/Kathpedia) 014 061 – Cirkev vo Francúzsku slávila 9. decembra spomienku svätej Valérie z Limoges. Sv. Valéria sa narodila v 3. storočí v Limoges v Gálsku. Pochádzala z bohatej avšak pohanskej rodiny a až po rokoch prijala krst od biskupa Martialisa z Limoges. Po krste zrušila zasnúbenie s pohanským vojvodom Štefanom, pretože sľúbila žiť v panenstve. Jej snúbenec sa preto tak rozzúril, že snúbenicu udal ako kresťanku a rozkázal jej popravu. Valériu potom okolo roku 300 po Kristovi mučili a sťali. Podľa legendy mala neskôr s hlavou pod pazuchou navštíviť svätú omšu biskupa, ktorú slávil biskup Martialis z Limoges. Pritom ju sprevádzal anjel.
Jej telesné pozostatky pochovali v krypte St. Martial v Limoges. Okolo roku 985 bola potom pochovaná v Chambon-sur-Voueize (Creuse). Svätica sa uctieva aj v Paríži. Zobrazujú ju so sťatou hlavou v rukách. –zg-
Kate princovi Williamovi: Zdržanlivo až do manželstva!
Londýn, 9.12.2010 (kath.net) 014 060 - Kate Middletonová, budúca manželka anglického princa Williama, by chcela žiť až do svadby čisto.
V apríli (29.) sa bude konať sobáš princa Williama a Kate Middletonovej, ktorá sa teraz postarala o prekvapenie v anglických médiách. Chce sa vzdať sexuálneho života s princom až do svadby. Samotný princ z tohto vyhlásenia podľa správy v „National Enquirer“ zostal bez reči. Dôvodom je, že Kate by nechcela riskovať tehotenstvo. Princovi povedala: „Miláčik, chcem, aby naša svadobná noc bola niečím zvláštnym. Existuje iba jeden druh antikoncepcie, ktorá stopercentne funguje – a to je zdržanlivosť,“ vyhlásila Kate Middletonová. –zg-
Kazachstan: Cirkev bojuje za náboženskú slobodu
Astana, 8.12.2010 (Zenit) 014 059 – Miestna katolícka cirkev v Kazachstane, ktorá tam predstavuje malú menšinu, vyjadrila svoje túžby v súvislosti s návštevou kardinála Tarcisia Bertoneho: želáme si „isté pokroky“ vzhľadom na dve zásadné otázky. „Po prvé povolenie vstupu do krajiny zahraničným misionárom a po druhé zrušenie obmedzení náboženskej slobody.“ Potvrdil to františkán Guido Trezzani OFM v rozhovore s vatikánskou misijnou službou Fides. Tento taliansky misionár pôsobí v Kazachstane 15 rokov a v Talgare pri Almaty založil františkánske centrum pre siroty, postihnuté deti a pre deti z rodín v núdzi.
Kardinál Bertone viedol delegáciu Svätého stolca na summite OBSE, ktorý sa konal v Astane 2. a 3. decembra. Kardinál vyjadril svoju radosť z pozvania do krajiny, „v ktorej je veľa možností pre plodné a harmonické náboženské spolunažívanie“.
Z 15 miliónov obyvateľov krajiny je väčšina moslimov. Pravoslávni kresťania tvoria 13% obyvateľstva a katolícke spoločenstvo veriacich má 200 000 členov. Miestna cirkev sa okrem pastorácie venuje najmä sociálnej činnosti.
„Katolícke spoločenstvo veriacich,“ hovorí G. Trezzani, „poukázalo v minulých mesiacoch najmä na dve oblasti každodenného života katolíkov: stále sú ešte ťažkosti pri poskytovaní povolení pobytu pre zahraničných misionárov. Stále znova musia opustiť krajinu a žiadať o turistické víza, platné 3 mesiace, čo nevyhnutne vedie k nestabilite pastoračnej práce. Obmedzuje sa aj náboženská sloboda, čo je pochopiteľné, keď pomyslíme, že štát chce zabrániť najmä šíreniu extrémistických skupín, ktoré pôsobia v Strednej Ázii. No týmto spôsobom sa obmedzuje aj sloboda náboženských menšín, ktoré nepredstavujú nijaké nebezpečenstvo. Katolícke spoločenstvo však dostáva stále aj dôkazy dôvery zo strany občianskych orgánov, čo nám dodáva nádej. Príkladom je naše centrum: dnes sú to už štátne zariadenia, ktoré posielajú postihnuté alebo chudobné deti k nám.“ -zg-
Bielorusko: Biskup o vzťahoch Cirkvi a štátu
Hrodna, 8.12. 2010 (Zenit) 014 058 – Hlava Biskupskej konferencie Bieloruska potvrdzuje, že vzťahy medzi Cirkvou a štátom v krajine sa dobre vyvíjajú. Biskup Aliaxandar Kaškevič z Hrodnej pre poľskú katolícku agentúru KAI povedal, že dohoda medzi apoštolskou nunciatúrou a Bieloruskou republikou „je pripravená a musíme sa modliť, aby bola čoskoro podpísaná“.
Sekretár Benedikta XVI. pre vzťahy so štátmi, kardinál Tarcisio Bertone, sa stretol 2. decembra s prezidentom Bieloruska, Alexandrom Lukašenkom, keď boli obaja v kazachstanskej Astane na summite Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Na stretnutí hovorili o rôznych náboženských otázkach a vymenili si dary.
Biskup Kaškevič sa vyjadril, že Cirkev sa už vždy pokúšala iniciovať dialóg so štátnymi orgánmi. Spomenul, že prebiehajú rokovania o niektorých otázkach týkajúcich sa napríklad víz pre zahraničných kňazov.
„Žiaľ, počet zahraničných kňazov, ktorí odvážne a so sebaobetovaním pôsobia medzi veriacimi, klesá,“ povedal biskup. „Bolo ich 85, zatiaľ čo teraz ich je už iba 48“ a vysvetlil:
„Je to problém týkajúci sa poskytovania víz zahraničným kňazom a v Hrodnianskej diecéze ich dávajú iba na pol roka.“ –zg-
Francúzsky súd zakázal postavenie betlehema
Paríž, 8.12.2010 (kath.net/KAP) 014 057 – V severofrancúzskej obci Montiers súd zakázala obecnej správe postaviť betlehem. Sudcovia dali za pravdu žalobcovi, ktorý s odvolaním sa na oddelenie štátu od Cirkvi podal žalobu proti postaveniu betlehema, ako informovali regionálne noviny „Courrier Picard“ v utorok. " Komentátori sa obávajú, že tento prípad by sa mohol stať precedensom.
Claude Debaye, penzionovaný učiteľ a bývalý starosta obce, už po minulé roky dosiahol, že sa betlehem nevystavil na Trhovom námestí, ale lepšie „skrytý“ – medzi kostolom a vojnovým pamätníkom. To však voľnomyšlienkárovi stále ešte nestačilo. Súd mu teraz dal za pravdu a rozhodol, že neutralita obecnej správy si vyžaduje, aby sa betlehem odstránil aj odtiaľ. Úradujúci starosta Xavier Deneufbourg sa podľa novín „Courrier Picard“, rozčúlil, že Debaye za svojho pôsobenia v úrade dokonca organizoval aj hľadanie vajíčok na Veľkú noc. Jeho postup proti betlehemu je teda nepochopiteľný. –zg-
USA: Schválili prvé a jediné mariánske zjavenie
Green Bay, Wisconsin, 8.12.2010 (Zenit) 014 056 – Na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie v diecéze vo Wisconsine dekrétom oficiálne schválili mariánske zjavenie. Na slávnostnej svätej omši vo svätyni v Champione diecézny biskup Green Bay, David Ricken v dekréte konštatoval: „Vyhlasujem s morálnou istotou a v súlade s normami Cirkvi, že udalosti, zjavenia a posolstvá dané Adele Briseovej v októbri 1859 preukazujú podstatu nadprirodzeného charakteru hodnú viery – hoci nie záväznú – kresťanských veriacich.“
Toto vyhlásenie robí Pannu Máriu Dobrej pomoci v Champione prvým a jediným miestom v USA, kde je schválené zjavenie Panny Márie.
Oslňujúce zjavenie
Tri zjavenia Panny Márie sa udiali v roku 1859. Božia Matka sa prihovorila Adele Briseovej (1831-1896), mladej emigrantke z Belgicka. Bol začiatok októbra, keď Adela uvidela Pannu Máriu po prvý raz: krásnu Pani v oslňujúcom bielom rúchu, so žltou šerpu okolo pásu a s korunou hviezd okolo hlavy. Zjavenie po niekoľkých okamihoch pomaly mizlo bez toho, že by sa Panna Mária Adele prihovorila.
Nasledujúcu nedeľu, 9. októbra, Adela bola na ceste na svätú omšu, keď sa Panna Mária vrátila. Po svätej omši Adela mala príležitosť opýtať sa svojho spovedníka na toto zjavenie a ten jej povedal, že ak to bol nebeský posol, tak ho znova uvidí. Povzbudil ju, aby sa v Božom mene opýtala, kto to je a čo od nej žiada. Na ceste domov sa Panna Mária znova zjavila a Adela urobila, ako jej poradil spovedník:
„Som Kráľovná nebies, ktorá sa modlí za obrátenie hriešnikov a želám si, aby si robila to isté,“ odvetila Panna Mária na Adelinu otázku. „Dnes ráno si dostala sväté prijímanie a to je dobre. Ale musíš urobiť viac. Urob si generálnu spoveď a obetuj sväté prijímanie za obrátenie hriešnikov. Ak sa neobrátia a nebudú robiť pokánie, môj Syn bude nútený ich potrestať.“
Jedna zo žien, čo išla s Adelou, sa jej opýtala s kým sa to zhovára a prečo nikoho nevidia.
„Kľaknite si,“ povedala Adela, „tá Pani hovorí, že je Kráľovnou nebies.“ Na to sa Mária láskavo pozrela na Adeline spoločníčky a povedala: „Požehnaní, ktorí uverili, aj keď nevideli.“
A Božia Matka pokračovala: „Čo tu robíš v záhaľke, zatiaľ čo tvoji spoločníci pracujú vo vinici môjho Syna?“
„Čo môžem viac urobiť, drahá Pani?“ opýtala sa Adela.
„Zhromaždi deti tejto divokej krajiny a uč ich, čo by mali vedieť pre spásu.“
„Ale ako ich mám učiť ja, čo sama tak málo viem?“ odvetila Adela.
„Uč ich ich katechizmu, ako sa majú poznačiť znamením kríža a ako pristupovať ku sviatostiam – to si želám aby si robila,“ povedala Pani. „Choď a ničoho sa neboj. Ja ti pomôžem.“
Adelin otec na tom mieste vybudoval malú kaplnku a Adela chodila a plnila poverenie od Panny Márie, misiu, s ktorou pokračovala až do svojej smrti v roku 1896.
Schválenie biskupa
Schválenie biskupa Rickena prichádza po takmer dvoch rokoch skúmania udalostí a ich dôsledkov – inicioval ho v januári 2009.
Diecéza Green Bay uverejnila na webovej stránke informácie týkajúce sa zjavení v Cirkvi. Tieto informácie objasňujú, že posúdenie pravosti zjavení, ktoré sa objavia v diecéze, má v kompetencii diecézny biskup a nie Svätý stolec, ani biskupská konferencia. Ďalej sa tam uvádza, že nie všetky zjavenia dostávajú schválenie Cirkvi a v USA napr. boli zjavenia v Necedahe, vo Wisconsine, a v Bayside, v New Yorku, preskúmané a vyhlásené za nepravé.
„Nikto nemôže dokázať nadprirodzenosť,“ uvádza sa tam ďalej. „Cirkev posudzuje zjavenia na základe toho, či sú v zhode so Svätým písmom, s posvätnou tradíciou a s náukou Cirkvi, aj podľa toho aký je následný duchovný úžitok pre život veriacich a či v živote vizionára nie je niečo, čo uberá na vierohodnosti jeho opisu udalostí.“ –zg-
Benedikt XVI. a Nepoškvrnené počatie
Rím, 7.12.2010 (kath.net/as) 014 055 - Cirkev slávi 8. decembra sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Generálna audiencia vo Vatikáne sa preto nekoná. O 12. hodine Svätý Otec sa s pútnikmi na Námestí sv. Petra pomodlí Anjel Pána. Popoludní ho potom očakávajú na Španielskom námestí - Piazza di Spagna - kde si tradične uctí Božiu Matku pred stĺpom Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Benedikta XVI. spolu s ľudom Ríma tu prijmú predstavitelia zväzov a združení, primátor mesta Gianni Alemanno, ako aj diecézny vikár kardinál Agostino Vallini.
Nepoškvrnené počatie je pre Benedikta XVI. jedným z najkrajších a najobľúbenejších sviatkov. Mária „nielenže sa nedopustila nijakého hriechu, ona bola dokonca uchránená spoločného dedičstva ľudstva – dedičného hriechu a síce z dôvodu poslania, ku ktorému ju Boh od vekov predurčil: byť Matkou Spasiteľa,“ povedal Benedikt XVI. 8. decembra 2006 pri modlitbe Anjel Pána. Mária hovorí „áno“ Božej vôli a „nie“ Zlému. „Môžeme si položiť otázku: Prečo si Boh zo všetkých žien vyvolil práve Máriu z Nazareta? Odpoveď spočíva skrytá v neodhaliteľnom tajomstve Božej vôle. Existuje však dôvod, ktorý evanjelium jasne vyzdvihuje: jej pokora. Veľmi dobre to zdôrazňuje Dante Alighieri v poslednom speve Raja: ‚Panna a Matka, Dcéra Syna, pred všetkými bytosťami veľká a plná pokory, predurčený cieľ vo večnej rade’ (Raj, XXXIII,1–3)“.
„Po každý raz, keď prežívame svoju krehkosť a vplyv Zlého, môžeme sa obracať na ňu a naše srdce prijme svetlo a útechu. Aj v skúškach života, v búrkach, ktoré rozkolíšu našu vieru a nádej, chceme myslieť na to, že sme jej deti a korene nášho bytia sú zapustené do nekonečnej Božej milosti. Aj keď je Cirkev samotná vystavená negatívnym vplyvom sveta, vidí v nej neustále Hviezdu, aby mohla nájsť orientáciu a aby mohla sledovať kurz, ktorý nám ukázal Kristus,“ (Anjel Pána, 8.12.2009).
Tajomstvo Nepoškvrneného počatia ukazuje podľa Benedikta XVI. víťazstvo Kristovej milosti nad dedičným hriechom vďaka tomuto „áno“ Božej Matky. „Po dedičnom hriechu sa Boh obracia na hada, ktorý predstavuje Satana, preklína ho a potom nasleduje jeho prísľub: ‚Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu’ (Gn 3,15). Ide o ohlásenie definitívneho víťazstva: Na počiatku stvorenia sa zdalo, akoby Satan zvíťazil, no príde zo ženy narodený Syn, ktorý mu rozšliape hlavu. Tak Boh sám dosiahne víťazstvo skrze potomstvo zo ženy. Tou Ženou je Panna Mária, z ktorej sa narodil Ježiš Kristus, ktorý skrze svoju obetu na kríži raz navždy pokoril starého Pokušiteľa. Preto sa na mnohých maľbách alebo sochách predstavuje ‚Nepoškvrnená’ vo chvíli, keď rozšliapava hlavu hada.“ (Anjel Pána, 8.12.2009)
Mária je Matkou Cirkvi: „Mária je zrkadlovým obrazom Cirkvi, ona ju odzrkadľuje vo svojej osobe a vo všetkých turbulenciách, ktoré trpiacu a namáhajúcu sa Cirkev postihujú, zostáva neustále Hviezdou spásy. Cirkev je ten pravý stredobod, jej dôverujeme, aj keď nás jej okrajové oblasti tak často veľmi ťažia na duši.“
Preto Svätý Otec vyzýva kresťanov, aby sa ako Mária odovzdali do Božích rúk: „Človek, ktorý sa úplne odovzdá do Božích rúk, nestáva sa bábkou Boha, nestáva sa nudnou, prispôsobivou osobou, on nestráca svoju slobodu. Iba človek, ktorý sa úplne zverí Bohu, nachádza pravú slobodu, veľkú a tvorivú slobodu dobra. Človek, ktorý sa obracia k Bohu, sa nestáva menším, ale väčším, pretože skrze Boha a spolu s ním sa stáva veľkým, stáva sa božským, stáva sa skutočne sám sebou. Človek, ktorý sa odovzdá do Božích rúk, sa nevzďaľuje od iných tým, že sa stiahne do svojej súkromnej spásy. Naopak, iba vtedy sa skutočne prebudí jeho srdce a on sa stáva súcitiacim a preto láskavým a otvoreným človekom.“
Čím bližšie je človek Bohu, tým bližšie je človeku. „Okolnosť, že Mária je celkom u Boha, je dôvodom toho, že je taká blízka aj ľuďom. Preto môže byť Matkou každej útechy a každej pomoci. Každý človek vo svojej slabosti a hriechu, v každom druhu núdze, sa môže odvážiť obrátiť sa na túto Matku, pretože ona má pochopenie pre všetko a je pre všetkých otvorenou silou stvoriteľskej dobroty.“
Do Márie Boh vtlačil svoj obraz, „obraz toho, ktorý nasleduje stratenú ovečku až do hôr, až do bodliakov a tŕnia hriechov tohto sveta tým, že sa necháva zraniť tŕňmi tŕňovej koruny, aby mohol vziať ovečku na svoje plecia a odniesť ju domov. Ako Matka, ktorá trpí s nami, je Mária predurčenou postavou a trvalým obrazom Syna.“
„A tak vidíme, že aj obraz Sedembolestnej Matky, Matky, ktorá zdieľa utrpenie a lásku Syna, je pravým obrazom Nepoškvrnenej. Jej Srdce sa rozšírilo jej životom s Bohom a spolucítením s Bohom. V nej sa Božia dobrota veľmi priblížila k nám. A tak Mária stojí pred nami ako znamenie útechy, povzbudenia a nádeje“. –zg-
(Homília svätej omše 8. decembra 2005).
Kardinál Schönborn: Cirkev však nezanikne
Hamburg, 7.12.2010 (kath.net) 014 054 – Medzi vierou a vedou podľa názoru viedenského arcibiskupa, kardinála Christopha Schönborna, niet konfliktu. Ako povedal v interview pre nemeckú kresťanskú televíziu Bibel TV:
„Problémy sa vynárajú vždy iba vtedy, keď dôjde k prekročeniu hraníc, keď napríklad veda sa stane ideológiou. Vedecké teórie, ako evolučná teória, platia dovtedy, kým ponúkajú najlepší model vysvetlenia. Evolučná teória je v súčasnosti jedinou vo vede platnou. Nesmieme ju však povýšiť na dogmu. Ak to aplikujeme na biblický príbeh stvorenia, znamená to, že tento text musíme čítať v perspektíve jeho výpovede viery. Ak sa ukáže, že vesmír - ako sa v súčasnej teórii konštatuje - má 14 miliárd rokov, potom to musíme akceptovať.“
„Nemám vôbec problém opýtať sa, či to bolo podľa príbehu stvorenia šesť chronologických dní,“ povedal kardinál. „Je to následnosť Bohom chcených, Bohom darovaných krokov, ktoré možno iste nazvať „vývojom stvorenia“.
K situácii Cirkvi kardinál Schönborn vyhlásil: „Musíme triezvo vidieť, že už v minulosti zmizli celé časti kresťanstva: Severná Afrika, Malá Ázia – dnešné Turecko – ako aj veľké časti Blízkeho Východu. Cirkev však nezanikne.“
Čo do obyvateľstva podľa kardinála Európa už dávno nie je centrom Katolíckej cirkvi. Ale: „Hroby apoštolov budú dúfajme aj v budúcnosti srdcom kresťanstva. Spodné vody kresťanstva tak hlboko neklesli, aby tento prameň nemohol znova vyprýštiť. Jedno je isté, smieme dúfať, že kresťanstvo aj u nás znova zažije rozkvet,“ povedal kardinál Schönborn. –zg-
Zakladateľ CNN Ted Turner žiada politiku jedného dieťaťa
Kankún, 7.12.2010 (kath.net) 014 053 - Ted Turner sa podľa vlastnej výpovede zasadzuje za celosvetovú politiku jedného dieťaťa podľa vzoru Číny. Zakladateľ spravodajskej televízie CNN a mediálny miliardár na svetovom summite v Mexiku vyhlásil, že týmto spôsobom vraj chudobní ľudia predajú „svoje práva na plodnosť“ a môžu z toho profitovať. Informovala o tom agentúra LifeSiteNews.
Vzhľadom na svetovú ekologickú krízu sú potrebné „radikálne riešenia“, tvrdí Turner. „Ak tu chceme žiť ešte za 5000 rokov, tak so 7 miliardami ľudí to nezvládneme“. Turner, ktorý svoje nesmierne bohatstvo, ako je známe, zasadzuje na propagáciu potratov a kontroly pôrodnosti, už minulý rok povedal, že čínska politika vôbec nesiaha na „drakonické opatrenia“.
Čína presadzuje politiku jedného dieťaťa a používa na to metódy ako nútený potrat, tresty väzením a vysoké pokuty, ktorú sú často vyššie ako celoročný príjem rodiny. Proti tejto politike ostro protestujú organizácie na ochranu ľudských práv a dokonca aj Amnesty International, organizácie, ktorá sa inak zasadzuje za „právo“ na potrat.
Steven Mosher, prezident inštitútu pre svetovú populáciu World Population Institutes vo Virgínii v USA, ktorý sa tridsať rokov zaoberá čínskou populačnou politikou, k tomu poznamenáva: „Predstava ponúkania chudobnej a hladnej žene ako náhradu za jej plodnosť jedlo, peniaze alebo odev, považujem za dosť odporné.“ –zg-
Bludy istého jezuitu: Boží obraz musí byť ateistický!
Innsbruck, 7.12.2010 (kath.net) 014 052 – Znova sa raz jeden jezuita postaral o rozruch. Páter Roger Lenaers SJ, duchovný pastier vo Farnosti Vorderhornbach, v Innsbruckej diecéze, 14. novembra na prednáške v Dome kardinála Königa otvorene zastával heretické názory. Jeho prednáška mala názov: „Žiť a hlásať našu vieru moderne“. Na začiatku páter Lenaers hovorí o tom, že „moderné vedy“ vyniesli na svetlo to, že vesmír nasleduje svoje vlastné zákony, je autonómny a nie je riadený zvonka. Potom jezuita doslova uvádza:
„Preto keď chceme našu kresťanskú vieru udomácniť v moderne, inkulturovať ju, ako sa to dnes hovorí, musí sa táto viera stať ateistickou, nereligióznou“. Z toho pre pátra vyplýva výzva: „Skôr by som povedal: odhaľte pohľad na Boží obraz veriacej moderny, nie Biblie, pretože aj Boží obraz Biblie je kvôli jeho masívnemu antropomorfizmu* často obrazom Boha na výsostiach.“ (*pripisovanie ľudských čŕt predstavám bohov, pozn. prekl.)
Ďalej jezuita hovorí ešte raz o tom, že kresťanský Boží obraz „musí byť ateistický“:
„Až keď osvietenstvo tohto Boha na výsostiach zrazilo z jeho trónu, uvoľnil sa priestor pre iný, lepší obraz Boha. Ako potom vyzerá tento moderný a súčasne kresťanský obraz Boha? Musí byť ateistický a preto musí obsahovať odmietnutie všetkého, čo má do činenia s Bohom na výsostiach. A to nie je ľahká vec, pretože vyznanie viery a Biblia a liturgia a celá morálka i celá história Cirkvi sú plné Boha na výsostiach,“ tvrdí jezuita.
Potom sa Lenaers vyslovuje za „moderný obraz Boha“ a odvoláva sa na Einsteina, ktorý ukázal, že dokonca aj ateistická moderna mala o tom tušenie. Einstein povedal nasledovné: „Cítiť, že za všetkým čo možno nadobudnúť skúsenosťou, sa skrýva niečo, čo náš intelekt nedokáže pochopiť. To niečo, ktorého krása a vznešenosť k nám prichádzajú iba nepriamo a ako slabý odlesk, je religiozita. V tomto zmysle som hlboko religiózny ateista.“ Pre pátra tu ide o toto „niečo“. Malo by sa už iba javiť v kresťanskej perspektíve.
Lenaers sa zamýšľa aj nad modlitbou a hovorí tu o inej modlitbe, ktorá už nemá nič do činenia s prosením, z ktorého etymologicky vznikla a tvrdí:
„Základná forma modernej modlitby je naproti tomu súhlas s Božím pôsobením v nás, formulovaný, či bez slov, je to odovzdanosť, nechať sa prijať Bohom v hlbinách, takže sa staneme tým, čím je on v plnosti: milujúcimi. Bývalá prosebná modlitba za uzdravenie, za vyslobodenie z núdze, za dážď, alebo za čokoľvek iné, prirodzene vyslúžila.“
Ani o odpustenie už Lenaers prosiť nechce, pretože to vraj stráca všetok zmysel: „Pretože potom sa na scéne znova objaví urazený Majster, ktorého hnevu by sme chceli uniknúť. Ale Boh, prýštiaca láska samotná, nikdy nie je urazený a nikdy nám nič nezazlieva, to robia iba ľudia.“
Aj voči Biblii by chcel jezuita iný postoj. Ona už pre neho nie je „Slovom živého Boha“. To pre neho prezrádza „najčistejší antropomorfizmus“. Pretože podľa Lenaersa Boh nedokáže hovoriť: „Hovorenie predpokladá hlasivky a hrtan a ústa a jazyk. A slová vždy patria k istému jazyku a aj ten je niečo čisto ľudské, vlastné istej ľudskej skupine. Tieto božské slová majú potom ešte aj prichádzať z iného sveta do nášho. Keď Biblia už potom nemôže platiť ako Božie slovo, je ľudským slovom a už nie je nedotknuteľná a neomylná,“ vyhlasuje páter na záver.
Ani pápež, ani biskupi sa mimochodom pre neho nemôžu nazývať „hlásateľmi Boha“. Aj ich slová sú iba „ľudské slová bez toho, že by mali záväznosť“. Ich učiteľský úrad je „ilúzia“.
S novým obrazom Boha sa pre pátra mení aj morálka, pretože „so Zákonodarcom tróniacim na výsostiach“ miznú aj jeho „prikázania a zákazy“, ktoré „vraj mal odovzdať Mojžišovi na Sinaji“. A jezuita nám „poskytuje“ aj nový obsah viery: „Mali by sme sprostredkovať nový obsah a k tomu potrebujeme nové slová. Pojmy ako hriech, pokánie, vykúpenie, spása, milosť, Božie kráľovstvo, očistec, premenenie, prijímanie už nič neznamenajú, sú to iba slová.“
Na záver prednášky sa ešte raz vyslovuje za „kresťanský ateizmus“ a za „nereligióznu Cirkev“ a hovorí: „Tento kresťanský ateizmus je plod tej istej pravekej lásky, ktorá na počiatku vyvolala náboženstvá, postupne ich očistila, prehĺbila a viedla ich od polyteizmu k monoteizmu. Teraz nás strháva k rozlúčke s tým tiež len predbežným obrazom Boha a na to využíva monoteizmus zrodený v lone moderny. Predmoderný Boží obraz mohol byť iba niečím predbežným, pretože bol bez problémov zlučiteľný so strašným nedostatkom ľudskosti. Veriaci ateizmus, Cirkev bez religiozity, má tieto nedostatky odstrániť. Pretože ateizmus je sám osebe iba oslobodzujúcou rozlúčkou so všetko ovládajúcou, nikde nevnímateľnou, antropomorfne myslenou mimokozmickou mocou a v nijakom prípade rozlúčka s transcendentnosťou.“
Pre pátra je preto nedôležité, či vyznávame a uctievame „zbožne Boha na výsostiach“ alebo či sme vyznávajúcim ateistom. –zg-
Biskup Müller Cirkev nie je riadená funkcionármi!
Burgweinting, 6.12.2010 (kath.net/pdr) 014 051 – Vkladaním rúk a modlitbou vysvätil biskup Gerhard Ludwig Müller z bavorského Regensburgu osem mužov Farnosti sv. Františka v Burgweintingu na diakonov.
V homílii biskup Gerhard Ludwig konštatoval, že „Cirkev nie je riadená funkcionármi, ale pastiermi, ktorí ako Ježiš, Dobrý pastier, obetujú celé svoje bytie a život a tak sú vzorom pre celé stádo.“ S odvolaním sa na Druhý vatikánsky koncil regensburský biskup povedal o biskupoch, kňazoch a diakonoch:
„Oni nie sú k nám poslaní ako anjeli z neba. Oni patria do sveta ľudí. Ježiš povoláva apoštolov zo skupiny svojich učeníkov a dáva im podiel na svojej vysviacke a na svojom poslaní. Keď Boh uvidel ľudí Ježišovými očami, očami svojho Syna, ktorý sa stal človekom, jeho srdce sa naplnilo súcitom.“
„Vtedy ako aj dnes sú jeho prívrženci rýchlo unavení z námahy nasledovania Krista a vyčerpaní každodenným nepriateľstvom voči kresťanstvu. Ľahko strácajú orientáciu v zmätku názorov, celkom ako ovce, ktoré nemajú pastiera. No Boh uskutočnil svoj prísľub: Dám vám Pastiera podľa môjho srdca. Vkladaním rúk a modlitbou vysviacky sa ordinujú biskupi a kňazi skrze Ducha Svätého, aby sa ako pastieri starali o Božiu Cirkev. Vysväteným biskupom, kňazom a diakonom sa na plecia vkladá nadľudská zodpovednosť za večnú spásu ich blížnych. Za každú jedinú dušu sa budú raz musieť zodpovedať pred Božím súdom,“ zdôraznil biskup.
Vzhľadom na celibát biskup Gerhard Ludwig pripomenul: „Tu stojí Božia myšlienka nad ľudským rozumovaním. Čo sa ľuďom zdá byť nemožné, to je s Božou milosťou možné. Ježiš sám odôvodňuje túto formu života, ktorá sa vzdáva manželstva a vlastnej rodiny, aby sa mohlo úplne slúžiť Božiemu kráľovstvu a byť Božej rodine otcom a priateľom. Nedostatok kňazov v západnom svete je zapríčinený nedostatkom veriacich ako aj chýbajúcou dôverou v Božiu milosť. Celibát je rovnako málo dôvodom nedostatku kňazov a zlyhania mnohých v tejto charizmatickej forme života, ako málo je posvätnosť a nerozlučiteľnosť manželstva dôvodom toľkých zničených spoločenstiev lásky muža a ženy, ktorí si sľúbili vernosť na celý život,“ zdôraznil biskup. ... –zg-
Rozkol už tu je ...
Salzburg, 6.12.2010 (kath.net) 014 050 - Prinášame úvahu salzburského pomocného biskupa Andreasa Launa:
Nedávno niekto vyhlásil, že svojimi knihami vnášam do Cirkvi „rozkol“. Pre katolíka je to veľmi vážna otázka a ja som si ju položil: „Vnášam do jednotnej Cirkvi svojimi článkami, reakciami a knihami rozkol?“
Moje svedomie ma oslobodzuje od viny, pretože nerobím nič iné, ako že sa pokúšam prezentovať celú a neskrátenú náuku Cirkvi, vysvetľovať ju a obhajovať ju! Nie Laokoon bol vinný z pádu Tróje, ale tí, ktorí ho nepočúvali! A okrem toho – rozkol je tu už dávno, leží pred nami neprehliadnuteľne ako otvorená prepadlina v ľadovci na ceste putujúceho Božieho ľudu. To najhlúpejšie a najnebezpečnejšie čo môžeme urobiť je, jednoducho kráčať ďalej alebo priepasť prekryť akýmsi snehovým delom krásnych rečí – no tak či tak padneme do priepasti!
Ako zaobchádzať s takýmito prepadlinami v Cirkvi, pokiaľ sme formálnou rozlukou ešte do nej „nepadli“? Podľa možnosti opatrne, trpezlivo a predovšetkým pravdivo. Pretože jedno iste nie je možné: tváriť sa, akoby tá priepasť neexistovala - ten pokus prekryť ju sa nemôže podariť.
Triezva analýza situácie ukazuje: Po prvé rozkol, ako dokazujú každodenné správy, tu už je. Po druhé, ak nič neurobíme, bude táto prepadlina stále širšia a nebezpečnejšia. Po tretie, jedinou nádejou, ako postaviť cez priepasť most, je „dialóg spásy“ (Pavol VI.). Treba si želať, aby sme naozaj spolu hovorili a nielen v zariadeniach Cirkvi vedľa seba žili. Vzájomné vytláčanie sa a mlčanie je prvý krok smerom k formálnemu „skutočnému“ rozkolu Cirkvi.
K tomuto dialógu patrí viera v Cirkev ako pilier pravdy a z toho vyplývajúca poslušnosť z viery! Tá spočíva napríklad v tom, že to údajné „horúce železo“ necháme konečne vychladnúť a odložíme ho nabok! Stačí, keď sa o to starajú teológovia a „starať“ sa znamená v tomto prípade myslieť, nie však robiť tým agresívnu politiku!
V tom je obsiahnutá aj potreba „spoločného jazyka“, to značí objasnenia, čo je argument a čo nie. Je slovo Svätého písma argument, je ním slovo učiteľského úradu ako v Lumen gentium 25, platia fakty a skúsenosti aj v rozpore ideológií?
Sú to samozrejmosti? Veľmi často nie, ako ukazujú príklady:
Trestá Boh hriechy ľudí? Duch doby hovorí nie, Biblia nespočetne krát hovorí áno! Môžu byť ženy kňazkami? Duch doby to zúrivo požaduje, pápež Ján Pavol II. povedal z moci svojej autority nie! Môže sa homosexuálny sklon zmeniť? Ideológovia tvrdia, že nie, skúsenosť hovorí, že áno!
Mohli by sme menovať mnohé iné prípady, dôležité by bolo vopred objasniť, aká „náuka poznania“ je základom tohto tak potrebného dialógu, pretože bez jednoty jazyka sa toto rečnenie bezvýsledne točí stále dokola. Konfuzius na otázku, čo by urobil, keby mu zverili moc odpovedal: „Vrátil by som slovám znovu ich zmysel!“
K étosu dialógu patrí uznať autoritu náuky Cirkvi. Pretože bez tohto spoločného základu je to ekumenický dialóg alebo všetci, aj popierači katolíckej viery, si nárokujú diskusiu ako v politike. Argumenty už nie sú žiadané, nahradzujú sa podpisovými akciami, tým, čomu tlieska väčšina. Preto potrebujeme odvahu už nepovažovať slovo heréza za „neslušné“, ale za presný popis stavu veci ...
Pravidlá myslenia musia byť jasné! Logika, fakty, skúsenosť sú argumenty, nie ideológie. Typické príklady ako sa tieto pravidlá ignorujú, poskytujú diskusie o antikoncepcii, evolúcii a mnohé iné témy. Kto tézy týchto ideológií spochybňuje, alebo zo skúsenosti odmieta, je sankcionovaný najmä rozhorčením, niekedy aj tvrdšími opatreniami ako strata zamestnania, šikanovanie a pohŕdanie.
K dialógu patrí predovšetkým aj to, že načúvame tomu druhému, nereagujeme urazene na kritiku a sme ochotní položiť na vážky všetky argumenty – takže partner aj cíti, že ho berieme vážne!
Opakom tohto vecného postoja s argumentmi a pravdou je moralizovanie, pomocou ktorého delíme postoje toho druhého na morálne dobré a zlé a reagujeme rozhorčením a urazením namiesto odpovedí s argumentmi. ...
Ale to je návrat pravekého hriechu, nebojovať proti omylu, alebo tomu, za čo ho považujeme argumentmi, ale inak zmýšľajúceho zničiť spoločensky alebo aj psychicky. Či to už v Cirkvi nebolo? Žiaľ áno, ako všetky hriechy, ale toto konštatovanie vec nezlepšuje. ...
Je najvyšší čas, aby sme všetci tam, kde stojíme, priznali – rozkol je už tu a každým dňom sa prehlbuje predovšetkým pre mlčanie a krásne reči až do dňa, keď sa ten „most“ prelomí a potom to bude možno znova trvať storočia do znovuzjednotenia!
Dnes ešte možný „vnútrocirkevný ekumenizmus“ je nádejnejší ako ekumenizmus oddelených kresťanov! Je ešte nádej? Prirodzene, ak sa budeme držať sv. Pavla (1 Kor, 1,10), ktorý na tému roztržky hovorí: „Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku.“
To, čo potrebujeme, nie je ešte viac konferencií, ale obrátenie sa k Ježišovi Kristovi, k načúvaniu apoštolov, ktorých nám dal ako učiteľov – aby hlásali „podľa evanjelia o sláve blahoslaveného Boha, ktoré (im) bolo zverené“ (1 Tim 1,11). Ale iste aj vzájomnú úctu, rozum namiesto ideológie, nie mlčanie ani krásne reči, ale orientácia náukou Cirkvi namiesto trvania na vlastnom „názore“ a nie „hovoriť bludne proti Pánovi“ (Iz 32,6).
Nádej zostáva, ak hľadíme predovšetkým na Boha, počúvame jeho slovo, žijeme v jeho milovanej Cirkvi a s ňou, milujeme ju Kristovu nevestu a svoj vlastný život chápeme ako „príbeh lásky v Bohom“! Potom zanecháme rozkol a neupadneme ani do nejakého iného, ktorý tu podľa slov Písma „bude stále“ (1 Kor 11,18-19). ...
Pre nás platí kompas viery, „ktorý si od Cirkvi dostal v deň tvojho krstu“ a vedomie: „Patrím k deťom Cirkvi, nasledujem cestu, ktorú mi ukazuje viera, som potomkom svätých!“ Tak znie povzbudenie k nádeji, ako ho vyjadril kardinál Francis Thuan!
Myslím, že odvaha je hlavnou kvalitou, ktorú dnes musí mať biskup a predstavený v Cirkvi. K tomu patrí, že sa nezlomia po diktátom názorov, ale konajú z vnútorného poznania, aj keď im prináša nepríjemnosti. (Benedikt XVI.: Svetlo sveta) –zg-
V Salzburskej arcidiecéze sa kath.net predsa len nebude cenzurovať ...
Salzburg, 6.12.2010 (kath.net) 014 049 – Salzburský stály diakon, hovorca arcidiecézy, Wolfgang Kumpfmüller sa ospravedlnil za svoje verbálne útoky v obežníku. V novembri totiž ostrými slovami zaútočil na salzburského pomocného biskupa Andreasa Launa. Diakon vtedy tvrdil: „Stále znova sa pomocný biskup Andreas Laun na internete vyťahuje svojimi polemikami“ (napr. proti Loveparade alebo proti výučbe náboženstva). Nakoniec hovorca dokonca tvrdil, že kath.net sa pokúša poškodiť „meno salzburského arcibiskupa“ a myslí si, že sa má upozorniť Rím, aby pri zmene biskupa v r. 2012 sa postaral aj o zmenu kurzu.“
Kumpfmüller teraz v liste píše: „Hlas volajúci na púšti: pripravte cestu Pánovi. Vyrovnajte mu chodníky! Táto veta z evanjelia druhej Adventnej nedele platí pre nás v komunikácii po celý rok. Je našou úlohou komunikačnými prostriedkami prispievať k budovaniu Božieho kráľovstva. Pritom je potrebné viac ako kedykoľvek rozlišovanie duchov. Môj editoriál v Newsletter č. 42 nemal v nijakom prípade nikoho osobne zraniť. Možno boli moje riadky prehnanou reakciou a pre niektorých zle pochopiteľné. Za to by som sa chcel ospravedlniť.“
Aj právnikovi katolíckych internetových novín kath.net Kumpfmüller po právnikovej výzve oznámil, že je mu vzdialené, aby „všeobecne obviňoval kath.net z nepravdivého či skutočnostiam nezodpovedajúceho spravodajstva“.
Cenzúra kath.netu v počítačoch Salzburskej arcidiecézy sa takisto neuskutoční, ako kath.net zistil. Toto rozhodnutie arcidiecéznej pastoračnej rady v konzistóriu Salzburskej arcidiecézy očividne neprešlo. Ako sa kath.net dozvedel z dobre informovaných kruhov v Ríme sa hromadia masívne sťažnosti proti postupom v arcidiecéze. –zg-
Konečne patrón pre futbalistov: Luigi Scrosoppi
Klagenfurt, 4.12.2010 (kath.net/KAP) 014 048 – Rusko a Katar – pravoslávna a moslimská krajina sa stanú zjavne prvou medzináboženskou skúškou pre sv. Alojza - Luigiho Scrosoppiho - nového patróna futbalistov. FIFA 3. decembra totiž oznámila, že v rokoch 2018 a 2022 sa budú v týchto krajinách konať svetové majstrovstvá vo futbale. Potom sa prosebný pohľad nejedného futbalistu neobráti jednoducho k nebesiam, ale možno k obrazu sv. „Luigiho“, ktorý je oficiálne od augusta tohto roku nebeským patrónom futbalistov a ich fanúšikov.
Iniciatíva nevychádza z nejakej krajiny dobrých futbalových hráčov, ale z rakúskeho Korutánska. Požiarnici majú sv. Floriána, vodiči sv. Krištofa, kto však má pomáhať futbalistom? Túto otázku si položili obratní manažéri Walter Walzl a Manfred Pesek. Rešerše na univerzite v nemeckej Jene, ktorá na svojom Inštitúte pre etiku realizuje zvláštny projekt pre etiku a šport, ukázali, že svet futbalistov bol doteraz úplne bez nebeskej podpory.
Oratorián svätorečený v roku 2001
Medzi 13 000 svätcami Walzl a Pesek preto hľadali takého, kto je zvláštnym spôsobom zlučiteľný s cnosťami férového kopania do lopty – má tímového ducha, férovosť a vytrvalosť. Nakoniec našli Alojza Scrosoppiho (1804-1884), kňaza a člena oratória sv. Filipa Nériho, ktorý sa zasadzoval zvlášť za mládež a špeciálne za siroty. „Pracuj, trp, mlč,“ znelo jeho heslo – kto by tu nepomyslel na bolesťou znetvorené tváre padajúcich futbalistov v spomalenom zábere. V roku 1981 ho pápež Ján Pavol II. blahorečil a v roku 2001 svätorečil. V roku 1996 sa údajne zjavil v Zambii mužovi ťažko chorému na aids a ten vyzdravel.
Idea padla na úrodnú pôdu. Po informáciách na Pápežskej rade pre laikov a po odsúhlasení domácej diecézy v talianskej Udine, 22. augusta tohto roku sochu svätca, zhotovenú na túto príležitosť, na fare Pörtschach pri Wörthersee, posvätili korutánsky biskup Alojz Schwarz spolu s arcibiskupom Andrea Brunom Mazzocatom. Odvtedy možno sochu navštíviť, pomodliť sa pri nej a prosiť o príhovor.
Futbalový patrón sa musí osvedčiť u fanúšikov
V Diecéze Gurk-Klagenfurt sú však zdržanliví: iniciatívu uvítajú, keď sa jej naozaj podarí „premostiť ľudovú zbožnosť a šport“ a súčasne pripomenúť zabudnutého svätca a dobu jeho pôsobenia, ako zdôraznil pre „Kathpress“ korutánsky kancelár ordinariátu a oficiál diecézneho súdu, Jakob Ibounig. Patrónov podľa Ibouniga „nestanovuje cirkevná hierarchia, ale potvrdzuje ich osvedčenie sa medzi veriacimi. Teda je na fanúšikoch na štadiónoch, aby vyniesli tento rozsudok ...“ -zg-
Egypt: Moslimovia pália domy kresťanov
Qena, 3.12.2010 (kath.net/Open Doors) 014 047 – V Egypte sa rozšírila fáma, že mladý kresťan má vzťah s mladou moslimkou a preto v hornom Egypte stovky moslimov podpálili domy a obchody kresťanov. Kresťana Hussama Naweila Attallaha (20) a 18-ročnú moslimku podozrievali, že majú – neprípustný – vzťah. Preto moslimovia čiastočne alebo úplne podpálili a tak zničili najmenej 23 domov a mnohé obchody kresťanov. Päť osôb bolo zranených, dve z nich ťažko. Miestom týchto útokov bola dedina Al-Nawahid v provincii Qena, 450 km južne od Káhiry.
Večer, 15. novembra, sa niekoľko stovák moslimov vyhrnulo na ulice a kričali «Allahu akhbar» (Alah je väčší). Podľa obhajcu ľudských práv v Luxore Ra'fata Samira boli ozbrojení šabľami, nožmi, sekerami a zbraňami a strieľali do vzduchu.
Oboch mladých ľudí odovzdali polícii. Ženu lekár vyšetril a keď konštatoval jej neporušené panenstvo, prepustili ju. Kresťana Attallaha však egyptské bezpečnostné orgány zadržali, aby zaručili jeho bezpečnosť.
Táto vlna násilia v regióne Al-Nawahid, údajne na základe uvedenej fámy, bola v skutočnosti dôsledkom politického mocenského boja medzi tromi rodinami, myslí si Ra'fat Samir. Dve rodiny využívajú kresťanov na to, aby zvrhli súčasného starostu. –zg-
Vplyv kardinála Ratzingera na revíziu cirkevného práva
Rím, 2.12.2010 (Zenit) 014 046 - „Pápežská rada pre výklad textov zákona v týchto týždňoch rozošle svojím členom a konzultantom návrh reformy VI. knihy Codex Iuris Canonici - Kódexu kánonického práva, ktorý obsahuje základy cirkevného práva,“ vyhlásil biskup Juan Ignacio Arrieta, sekretár Pápežskej rady pre výklad textov zákona v uverejnenom „preverení vplyvu kardinála Ratzingera na revíziu poriadku cirkevného práva“.
„Komisia expertov na trestné cirkevné právo na tom pracovala takmer dva roky,“ ako hovorí vatikánsky odborník. „Ako základ revízie slúžil text promulgovaný v roku 1983 so zohľadnením nových potrieb v nasledujúcich rokoch.“
„Východiskom tejto iniciatívy bolo výslovné poverenie Jeho Svätosti pápeža Benedikta XVI. predsedu a sekretára pápežskej rady v prvej audiencii pre nich 28. septembra 2007 v Castel Gandolfe“, hovorí biskup Arrieta. „Z priebehu audiencie a zo spontánnych konkrétnych technických otázok sa jasne ukázalo, ako veľmi táto úloha zodpovedá hlbokému a za roky priamej skúsenosti dozrievajúcemu presvedčeniu Svätého Otca ako aj jeho starosti o integritu a koherentnú aplikáciu disciplinárneho poriadku v rámci Cirkvi.“
„Trestné cirkevné právo Kódexu z r. 1983 vychádza v porovnaní s Kódexom z r. 1917 z podstatne nového základu, začleňuje sa do ekleziologického kontextu Druhého vatikánskeho koncilu a zohľadňuje kritériá subsidiarity a decentralizácie. Kódex naozaj zveruje väčšinu prípadov miestnym ordinárom a rehoľným predstaveným rozhodnutiu v trestnom konaní jednotlivých prípadov.“
„V zhode s formuláciou práv všetkých pokrstených, ktorá sa v Kódexe objavila po prvý raz, sa totiž zaviedli ochranné mechanizmy v prospech týchto práv. Tie pochádzajú čiastočne z cirkevnej tradície práva a čiastočne sa prevzali zo skúseností cirkevných právnikov, pričom sa to občas dialo spôsobom, ktorý celkom nezodpovedal realite Cirkvi na celom svete,“ analyzuje cirkevný právnik situáciu a uvádza nebezpečenstvá, ktoré z toho vyplývajú: „V rôznych prípadoch predstavovali tieto mechanizmy dokonca objektívnu a z dôvodu obmedzených prostriedkov niekedy neprekonateľnú prekážku skutočnej aplikácii trestného práva.“
Trestné konanie zostávalo na biskupoch a prirodzene, že potom boli tresty a výsledky odlišné. V protiklade s tým „bol list vtedajšieho prefekta Svätej kongregácie pre náuku Cirkvi z 19. februára 1988 kardinála Josepha Ratzingera predsedovi Pápežskej komisie pre autentický výklad Kódexu cirkevného práva v očividnom kontraste“. Ide o významný a jedinečný dokument, v ktorom sa prezentujú pre Cirkev negatívne následky úprav iba pred 5 rokmi zavedeného trestného poriadku. List sa znovu objavil v súvislosti so súčasnými prácami Pápežskej rady pre výklad textov zákona na revízii VI. knihy.“
Kardinál Ratzinger vtedy poukázal na to, že často sa stáva, že kvôli vyhnutiu sa 'technickým komplikáciám' v postupoch trestania protiprávneho správania zakotvených v Kódexe, „príležitostne sa siahlo na 'dobrovoľnú' žiadosť vinníka o opustenie kňazstva. Dotyčného odstránili z kňazského úradu (trestný akt) a súčasne sa obišiel „otravný“ juristický postup a preto sa hovorilo o „pastoračnom spôsobe postupu“. Práve kardinál Ratzinger, poukázal na to, že tak sme sa vzdali spravodlivosti a nespravodlivo sa nebralo na zreteľ „blaho veriacich“. ...
Kardinál Ratzinger rozhodujúco prispel k príprave ustanovení „delicta graviora“ koncom 90. rokov, ktoré konkrétne stanovili, aké trestné činy proti morálke a pri slávení sviatosti treba považovať za „zvlášť závažné“ a preto podliehajú výlučne úsudku a riešeniu Kongregácie pre náuku viery.
Druhou menej známou iniciatívou terajšieho pápeža bolo, že ako člen Kongregácie pre evanjelizáciu národov zasiahol do príprav špeciálnych plných mocí pre túto kongregáciu v oblasti riešenia ďalších disciplinárnych problémov v misijných oblastiach.
„Tieto plné moci sa aktualizovali a rozšírili v r. 2008. Podobné poverenia boli udelené aj Kongregácii pre klérus a jednoznačne ukázali úlohu pápeža pri obnove trestnej disciplíny a jeho rozhodné konanie.“ –zg-
Cantalamessa: Vianoce sú odpoveď na scientistický svetonázor
Rím, 3.12.2010 (kath.net) 014 045 - „Kresťanská odpoveď na ateistický vedecký pozitivizmus“ - túto tému si páter Raniero Cantalamessa OFMCap zvolil v piatok 3. decembra ako východisko svojej prvej tradičnej adventnej meditácie pre pápeža Benedikta XVI. a jeho spolupracovníkov v Rímskej kúrii .
„Tri meditácie tohto Adventu v roku 2010 chcú byť malým príspevkom k poslaniu Cirkvi, ktoré motivovalo Svätého Otca k tomu, aby založil 'Pápežskú radu pre novú evanjelizáciu'“, vysvetlil kazateľ pápežského domu na začiatku svojich meditácií, ktoré bolo možné sledovať aj na internete. V kaplnke „Redemptoris Mater“ Apoštolského paláca“ bude tento známy kapucín do Vianoc kázať v súvislosti s novou evanjelizáciou sekulárneho sveta na tému
„Dúfajte, ja som premohol svet“ (Jn 16,33).
Páter Cantalamessa osvetlil hranice vedeckých téz, ktoré chcú dokázať neexistenciu Boha a zdôraznil, že tajomstvo vtelenia je „najradikálnejšou antitézou ku scientistickému svetonázoru“ (- filozofický smer usilujúci sa zdokonalením vedy riešiť všetky spoločenské problémy, pozn. prekl.).
Kazateľ vysvetlil niektoré zásadné body, pre ktoré mnohé krajiny kresťanskej tradície odmietli posolstvo evanjelia. Zvlášť sa zaoberal javom scientizmu, ktorý by chcel náboženské poznanie a teológiu vypovedať do oblasti čisto klamných predstáv. Pripomenul tézy tých, ktorí ako militantný ateista Richard Dawkins, dospeli k tomu, že označujú za „analfabetov“ tých vedcov, ktorý sa priznávajú ku viere. „Tieto tézy sa ukazujú ako falošné a to nie na základe argumentov viery, ako skôr analýzou výsledkov vedy a názorov mnohých známych vedcov.“
Páter Cantalamessa porovnal ateistických vedcov v metafore s nočnými vtákmi, ktorí nevedia nič o svete, keď nastane deň a povedal:
„Vedec a výskumný pracovník kalibru Maxa Plancka, a zakladateľ Quantovej teórie, hovorí o vede to, čo sv. Augustín, sv. Tomáš Akvinský, Pascal alebo Kierkegaard hovoria o rozume: ‚Vedie nás až do bodu, cez ktorý nás už nedokáže viesť ďalej.? Vedec alebo ateista, ktorý tvrdí ‚Niet nijakého Boha?, posudzuje svet, ktorý nepozná a aplikuje svoje zákony na objekt, ktorý leží mimo jeho dosahu. V tomto zmysle musíme súhlasiť s ešte starou poznámkou žalmistu: Blázon si v srdci hovorí: ´Boha niet´. Aby sme Boha uvideli, na to je potrebné otvoriť iné oko a vystúpiť z temnoty noci.“
„Odmietavý postoj scientizmu sa u veriacich nesmie premeniť na nedôveru voči vede alebo na jej odmietanie. Tým by sme sa zavinili predovšetkým voči viere samotnej: História nám bolestne ukázala, kam takýto postoj môže viesť.“
Ako príklad voči vede otvoreného a konštruktívneho postoja poukázal páter Cantalamessa na bl. Johna Henryho Newmana, ktorý k Darwinovej evolučnej teórii napísal: „Darwinova teória nemusí byť nevyhnutne ateistická, bez ohľadu na to či je pravdivá, alebo nie; môže jednoducho naznačovať rozšírenú predstavu o Božej prozreteľnosti a schopnosti ... Na prvý pohľad nevidím, ako by sa mala ’náhodná evolúcia organizmov’ zhodovať s Božím plánom – ona je náhodná pre nás – nie pre Boha“.
Diskusia o scientizme vedie podľa Cantalamessu k venovaniu sa téme rozhodujúcej pre novú evanjelizáciu: to znamená postaveniu človeka vo vesmíre. Scientistický svetonázor by spolu s človekom odstránil zo stredobodu vesmíru aj Krista. Človek je degradovaný na nehodu histórie, na votrelca „v tiesnivej a nepriateľskej nekonečnej veľkosti vesmíru“.
Tento obraz človeka má však aj praktické dôsledky v rovine kultúry a myslenia. Týmto spôsobom by sa vysvetľovali aj isté exegézy ekologizmu, ktoré majú sklon k tomu, že stavajú na jednu úroveň práva zvierat a dokonca aj rastlín s právami človeka: „Je známe, že existujú zvieratá, o ktoré sa ľudia starajú oveľa lepšie a ktoré živia oveľa výdatnejšie ako milióny detí.“
Kresťanstvo naproti tomu ukazuje, že vesmír je tu pre človeka a nie naopak. Ide tu o pravý opak scientistického svetonázoru, ktorému sa páči zbavovať človeka všetkých jeho nárokov na nadradenosť nad ostatnou prírodou. Výsledkom scientizmu je „ateistické zbavenie človeka humanity“. Kresťan vie, že najvyšší výraz jeho dôstojnosti a povolania ako človeka spočíva v „zbožštení“ ľudskej osoby. „Pretože je človek schopný nadväzovať vzťahy, má účasť na osobnom a vzťahovom rozmere Boha.“
Rozhodujúca otázka spočíva podľa Cantalamessu v tom, „či my, ktorí sa usilujeme nanovo evanjelizovať svet, sme schopní rozšíriť našu vieru na tieto závratné dimenzie“: „Naozaj veríme z celého srdca, že všetko je stvorené skrze Krista a zamerané na Krista?“
„Vianoce,“ odpovedá páter Cantalamessa, „sú ideálnou príležitosťou na nové predstavenie tohto spoločného dedičstva: „Slovo sa stalo telom, aby sme my sami mohli byť zbožštení“. Z tohto dôvodu sú Vianoce „najradikálnejšou antitézou k scientistickému svetonázoru“: „My nie sme výsledok náhody, ale nekonečnej lásky Boha.“ –zg-
* * * * * * * * * *
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
Modlitba za Svätého Otca