36-37/2009
O b s a h
Kolíska mníšstva - opátstvo Cluny - slávi 1100 rokov existencie
Benedikt XVI. varuje pred „samosekularizáciou“ Cirkvi
Miliardový obchod menom potrat
Helsinki: Po 500 rokoch Fín katolíckym biskupom
V tejto hodine Antikrista
Kríza viery a pastorácia – ako ďalej s pastoráciou?
Obama: Islam je veľkolepé náboženstvo
Taliansko: Rozruch z výpovedí kardinála Ruiniho
Kresťanstvo sa stále viac vyparuje
Rakúsko: Podiel islamu rastie a rastie
Jeho priatelia si myslia, že je posadnutý
'Aby sa naše špinavé ruky nedotkli Kristovho Tela'
Kardinál: Odluka Cirkvi od štátu sa stáva represiou
Taliansky psychiater: Ako možno v utrpení nájsť Boha
Dawkins porovnáva kreacionistov s popieračmi holokaustu
Tvárou v tvár Bohu –
pre potraty vychádza z pekla stále viac diablov
Naša príloha
Štruktúrne reformy môžu byť prekážkou novej evanjelizácie
Kolíska mníšstva - opátstvo Cluny - slávi 1100 rokov existencie
Cluny, Francúzsko, 10.9. 2009 (Zenit) 013 030 – Jubileum 1100 rokov existencie opátstva Cluny vo Francúzsku (v blízkosti Taizé) by sa malo osláviť lepšie ako iba z hľadiska umenia a architektúry. Miestny biskup má nádej, že oslavy privedú ľudí k hlbšiemu uvažovaniu o srdci opátstva. Oslavy jubilea sa začínajú v nedeľu 13. septembra a budú pokračovať až do decembra 2010. Začnú sa slávnostnou svätou omšou v kostole opátstva, ktorú bude celebrovať biskup Benoît Riviere z Autunu, Maçonu a Chalonu a symbolickým otvorením 12 brán mesta.
Opátstvo je dnes významným kultúrnym a turistickým centrom. Ale organizátori osláv z Autunskej diecézy dúfajú, že sa im podarí osvetliť a vyzdvihnúť duchovný význam tohto jubilea.
Msgr. Pierre Calimé, hovorca diecézy, vyjadril želanie, aby oslavy jubilea „prenikli hlbšie, ako je iba vyzdvihovanie slávnej minulosti a turistickej atrakcie“. „Okrem výnimočnej architektúry, umenia, vedy, križovatky ciest by malo byť Cluny roku 2010 prinajmenej pre mužov a ženy dobrej vôle príležitosťou objavovať srdce tohto opátstva. [...] Veľké dielo Cluny znamená život tisícov mníchov, ktorí podriadili svoj život reguliam sv. Benedikta."
Medzi podujatia na programe osláv patria rôzne sympóziá o sakrálnom umení, sväté omša a modlitbové stretnutia so spoločenstvom Taizé.
Opátstvo Cluny založil William I z Aquitaine v roku 909. Benedikt XVI. venoval svoju katechézu v stredu 2. Septembra jeho druhému opátovi sv. Odovi. –zg-
Benedikt XVI. varuje pred „sebasekularizáciou“ Cirkvi
Mladí ľudia potrebujú „pravých Božích mužov“
Rím, 8.9.2009 (Zenit) 013 029 – Pápež Benedikt XVI. prijal 7. septembra v Castel Gandolfe prvú z 13 skupín biskupov z Brazílie, ktorí sú v Ríme na návšteve ad-limina. Ukončenie návštev ad-limina biskupov tejto juhoamerickej krajiny veľkej ako Európa sa plánuje v roku 2010. Brazília má 170 miliónov obyvateľov, z toho je 74 percent katolíkov.
Vo svojom príhovore Svätý Otec vyhlásil, že mladí muži dnešnej doby, ktorí sa rozhodli pre kňazské povolanie, avšak vyrastali v atmosfére sekularizácie, ktorá nakazila aj oblasť Cirkvi, potrebujú formátorov, ktorí sú „pravými Božími mužmi“. Benedikt XVI. varoval pred tým, že nesprávne interpretácie Druhého vatikánskeho koncilu napomáhajú etický úpadok.
Rímsky biskup pranieroval „tendenciu, ktorá vznikla po Druhom vatikánskom koncile, v rámci ktorej niektorí otvorenie sa svetu neinterpretovali ako potrebu misionárskeho zápalu Kristovho Najsvätejšieho Srdca, ale ako prechod k sekularizácii“. Tento stav sa vyznačuje tým, že takíto interpreti sú ochotní robiť ústupky, aby našli oblasti spolupráce vzhľadom na niektoré hodnoty veľkej kresťanskej dôležitosti ako rovnosť, sloboda a solidarita. A ako Svätý Otec kriticky poznamenal - napriek tomu to prispelo k situácii, že niektorí exponenti Cirkvi zasahovali do etických diskusií, čím sa síce uspokojilo očakávanie verejnej mienky, avšak niektoré zásadné pravdy viery ako hriech, milosť, teologálny život, smrť a posledný súd, raj a peklo sa nikdy nestali témami diskusie.
Pre Benedikta XVI. „mnohé kresťanské spoločenstvá upadli do sebasekularizácie - v nádeji, že uspokoja tých, čo v cirkvi neboli – a videli potom odchádzať oklamaných a sklamaných mnohých tých, ktorých mali medzi sebou. Keď naši súčasníci totiž prichádzajú medzi nás, chcú vidieť to, čo nevidno nikde inde – to znamená radosť a nádej vyvierajúcu zo skutočnosti, že sme so vzkrieseným Pánom.“
„V súčasnosti,“ povedal Svätý Otec ďalej, „existuje nová generácia, ktorá vyrástla v tomto sekularizovanom cirkevnom prostredí. Avšak namiesto toho, že by zaznamenávala otvorenie a prijatie, vidí v spoločnosti stále väčšiu priepasť pozostávajúcu z rozdielov a kontroverzií v rámci učiteľského úradu Cirkvi najmä v oblasti etiky.“ Takže nová generácia zisťuje, že sa nachádza v „Božej púšti“, pričom práve ona pociťuje „veľký smäd po transcendentnosti“.
Pápež pripomenul biskupom, že práve v tomto duchu treba rozvíjať idey riešenia tohto okruhu problémov. To je potrebné práve preto, že „pre mnohých mladých mužov tejto novej generácie, ktorí dnes klopú na bránu seminára, je nutné, aby našli vychovávateľov, ktorí sú pravými Božími mužmi, celkom formácii zasvätených kňazov, ktorí vydávajú svedectvo svojho sebadarovania Cirkvi skrze celibát a prísny život podľa vzoru Krista, Dobrého pastiera.“ –zg-
Miliardový obchod menom potrat
Augsburg, 8.9.2009 (kath.net) 013 028 - Potrat nie je iba miliónmi prežívaná ľudská tragédia, ale medzičasom už aj miliardový obchod. Žurnalistka Alexandra Mária Linderová vo svojej knihe opisuje fakty, ktoré sa zamlčali a odkrýva škandalózne súvislosti medzi masovým usmrcovaním detí a hospodárskymi záujmami potratových lekárov a priemyslu. A kladie si veľa otázok:
Stal sa potrat už dávno lukratívnym odvetvím zarábania? Kto zarába na obchode so smrťou? Čo sa stáva s mŕtvolkami detičiek? Akú úlohu v tom hrá farmaceutický a kozmetický priemysel? Aké motívy skutočne poháňajú celosvetovú pro-potratovú lobby? Je propagovanie práva na potrat novou formou kolonializmu v Treťom svete? Prečo politici mlčia o týchto škandalóznych záležitostiach? Otázky, pri zodpovedaní ktorých sa pred nami otvárajú hrozivé priepasti skutočností. –zg-
Helsinki: Po 500 rokoch Fín katolíckym biskupom
Páter Teemu Sippo SCI (62) vedie cirkev v diaspore
Helsinki, 8.9.2009 (Zenit) 013 027 – V plne obsadenom evanjelickom dóme v Turku prijal v sobotu páter Teemu Sippo SCI (62) vysviacku na biskupa hlavného mesta Fínska Helsínk. Je prvým Fínom od reformácie, ktorý zasadne na katolícky biskupský stolec v jeho domovine, ako informovalo nemecké katolícke dielo Bonifatiuswerk. Slávnostnému obradu predsedal nemecký biskup z Mainzu kardinál Karl Lehmann. Msgr. Georg Austen, generálny sekretár diela Bonifatiuswerk, odovzdal novému biskupovi srdečné želania nemeckých katolíkov pre jeho prácu v cirkvi v diaspore vo Fínsku. Kardinál Lehmann v homílii zdôraznil, že povolanie Fína T. Sippa na biskupský stolec v Helsinkách je úplne v zmysle Druhého vatikánskeho koncilu, „ktorý chcel posilniť samostatnosť jednotlivých miestnych cirkví“. Vysviacku v dóme v Turku označil ako „veľké ekumenické gesto“. Kardinál Lehmann tiež zdôraznil, že katolícka cirkev a luteránska cirkev vo Fínsku sú si v mnohom veľmi blízke.
„Sme si navzájom blízki práve aj v chápaní biskupského úradu a štruktúr kontinuity našej viery – v apoštolskej nástupnosti - skrze naše liturgie a prirodzene aj skrze konkrétny ekumenický dialóg v tejto krajine,“ povedal kardinál.
„To, že sa toto pôsobivé slávenie mohlo konať v tejto jedinečnej katedrále bohatej na tradíciu, ukazuje, ako dobre funguje ekumenické spolunažívanie vo Fínsku,“ zdôraznil aj Msgr. Georg Austen po vysviacke v Turku. Generálny sekretár diela Bonifatiuswerk nemeckých katolíkov považuje za mimoriadnu šancu pre miestnu fínsku cirkev, že jej hlavou bude po prvý raz zasa vlastný rodák.
Pretože katolícke spoločenstvo v tejto severskej krajine je veľmi malé - s 10 000 veriacimi predstavujú katolíci 0,2 percenta fínskej populácie - „v mnohých oblastiach cirkevného života vládnu takmer rodinné pomery,“ opisuje Mons. Austen zvláštnu situáciu v tejto extrémnej diaspore. Emigrantmi za prácou a obráteniami katolícka cirkev vo Fínsku v súčasnosti mocne rastie. Každý rok pribudne 500 až 1000 veriacich. V cirkvi vo Fínsku, do ktorej patria veriaci 70 rôznych národností, možno pozorovať silnú integráciu, ako zdôraznil Msgr. Austen a dodal:„Vo Fínsku sa ukazuje, ako možno cirkev plodne budovať s orientáciou na budúcnosť.“
Páter Teemu Sippo sa narodil v luteránskej rodine 20. mája 1947 v Lahti, na katolícku vieru konvertoval v roku 1966. Vstúpil do Rehole kňazov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a v roku 1970 zložil rehoľné sľuby v Trieri. Po štúdiu katolíckej teológie u neskoršieho kardinála Karla Lehmanna vo Freiburgu, v Breisgau, prijal 28. mája 1977 v Helsinkách kňazskú vysviacku. V roku 1985 sa stal farárom v helsinskej katedrále. Po odchode biskupa Josefa Wrobela viedol páter Sippo diecézu ako administrátor. –zg-
V tejto hodine Antikrista
Švajčiarsko, 7.9.2009 (kath.net) 013 026 - Johann Siegen, predstavený kláštora Lötschental v švajčiarskom Wallise, napísal krásnu knihu o archanjelovi Michalovi. Dokázal v nej majstrovsky a živo opísať archanjela Michala zo zdrojov Svätého písma, z tradície a z umenia a predstaviť nám ho ako priateľa a spolubojovníka.
Pápež Lev XIII. videl vo videní pád padlých anjelov na túto zem. Vtrhnutie mocností temnosti bol taký mohutný, že Lev XIII. predpísal, že po každej tichej svätej omši sa majú veriaci pomodliť tri Zdravasy, Zdravas Kráľovná a modlitbu k sv. Michalovi archanjelovi. Tento predpis sa žiaľ pri liturgickej reforme zrušil. Odvtedy nastal taký vpád démonických síl, že pápež Pavol VI. vyhlásil, že Satan cez trhlinu vnikol do vnútra Cirkvi. V tejto hodine Antikrista niet pre kresťanov okrem volania k Bohu a uctievania Božej Matky nič naliehavejšie, ako prosiť o pomoc archanjela, ktorý od Boha dostal moc zhodiť Lucifera z nebies.
Sv. Michal archanjel bol anjelom zmluvy vyvoleného národa, on je aj anjelom zmluvy Cirkvi Ježiša Krista. Ak bude so svojimi anjelmi bojovať po našom boku, ako vtedy po boku Makabejcov, tak zvíťazíme. –zg-
Kríza viery a pastorácia – ako ďalej s pastoráciou?
Aigen im M., 7.9.2009 (Mgr. Z. Gluchichová) 013 025 - Tak znela téma 21. medzinárodnej letnej teologickej akadémie, ktorú organizuje Linecký kňazský kruh. Navštívili sme ju ako každoročne koncom augusta – tento rok v dňoch 31.8. až 2.9.2009 - v rakúskom Aigene pri Linci, v krásnom prostredí Šumavy z rakúskej strany. Každoročne sa na nej zúčastňuje aj stále viac kňazov i laikov zo Slovenska, aby si vypočuli prednášky známych teológov, biskupov, ale aj vedcov z viacerých štátov Európy na zaujímavé i pálčivé témy.
Generálny vikár Dr. Markus Walser z Vaduzu sa v úvodnej prednáške podujatia zameral na tému: Príčiny, pozadie a následky súčasného úpadku viery. Hovoril o prieskume nevery, ktorý diecézy dodnes presne nedokázali zmapovať, zameral sa na veľké kvalitatívne zmeny v Cirkvi aj mimo nej. Konštatoval, že mnohí veriaci preberajú neverecké názory, človek upadá do závislosti povier, siekt, ezoteriky a pod. Presadzuje sa hlásanie „Frohbotschaft“ namiesto „Drohbotschaft“ – teda Radostnej zvesti namiesto hrozivej zvesti – a tvrdí sa, že hrozby a vôbec spomínanie pekla je nekresťanské atď. Zdôraznil nezmyselnosť tohto tvrdenia, lebo či je nekresťanské, keď sa dieťaťu hrozí, že pec je horúca? Pripomenul, že netreba zatajovať peklo, ale rovnako je potrebné opisovať aj krásu neba – teda podporovať dobro a zachovávať ľudí pred zlom.
Spomenul, že v minulosti bola hlavným orgánom vo Vatikáne Kongregácia pre náuku viery – teraz je to Štátny sekretariát – a položil otázku: „Čo je teda dôležitejšie viera či diplomacia?“ Na záver uviedol niektoré príklady ako úpadok viery prenikol aj do liturgických textov na Západe. Zdôraznil, že všetko sa vyvinulo zo škodlivých zásahov do liturgie a že treba vyvinúť spoločné úsilie o zachovanie pravej viery a s tým musíme začať každý u seba a vydávať svedectvom svojím životom.
Obraz kňaza - najmä farára - sa hrozí rozplynúť.
Ďalší referát bol najmä od zakladateľa „Siete katolíckych kňazov“ vdp. Guida Rodheuta na tému: K prestavbe pastoračných štruktúr v nemeckej jazykovej oblasti – Fakty následky. V Nemecku považovali farári za potrebné založiť si túto sieť na podporu a solidárne poradenstvo pre odmietaných a vyradených farárov, ktorí stratili zmysel svojho povolania.
V západných krajinách sa v súčasnosti presadzuje vytváranie nových štruktúr Cirkvi – fary sa rušia a zlučujú do obrovských pastoračných jednotiek a veľkofár. Farám, ktoré sa odmietajú zorganizovať do veľkých celkov, hrozí zrušenie. Uvádzajú sa pre to tri údajné dôvody: nedostatok farárov, nedostatok financií a spoločenské zmeny.
Farári, ktorí sa chcú úprimne venovať pastorácii, slúžiť svätú omšu, udeľovať sviatosti, najmä „stratenej sviatosti“ - spovede, sú odmietaní, napádaní, či preložení, ak sa neriadia inštrukciami laických pastoračných asistentov, ktorí často ovládajú celú pastoráciu. Farár sa stáva už iba dekoratívnou figúrkou na bohoslužbách. O deti, mládež, rodiny, starých a chorých sa pastoračne starajú v podstate už iba laici. Ak sa kňaz, či laik pokúsi sťažovať na pomery vo farnosti vo Vatikáne, stretne sa s prudkými útokmi a znevažovaním v médiách. Kňaz stráca možnosť pastorácie veriacich, aj financie a je podrobovaný útokom, až kým nerezignuje. Obraz kňaza sa hrozí rozplynúť.
Biskup, podľa prednášajúceho, nie je architektom týchto štrukturálnych zmien, ale laici za ním a on je už často iba „hovorca“ laickej rady – teda mu radia falošní proroci ... Vyzval preto k neustálemu angažovanému informovaniu biskupov o škodách a duchovných stratách spôsobovaných týmito štrukturálnymi zmenami.
Autor radil ostatným farárom ako sa udržať v úrade aj napriek znemožneniu verejnej pastorácie. Povedal, že on osobne sa udržal tak, že spojil tri farnosti, čo sa ešte dá zvládnuť, má pomoc laikov v správnej rade, v spevokole, ale pastorácie sa nevzdáva, aj keď ju musí žiaľ robiť na ulici - napríklad pri nákupoch, pri náhodných stretnutiach s veriacimi!
Uviedol aj drastický príklad istého farára, ktorý musí slúžiť omšu v obývačke, pretože kostol, ako v mnohých iných farnostiach, ovládli laici a keby mu dovolili slúžiť omšu v kostole, nemohli by argumentovať, že je nedostatok kňazov!!!
Nedostatok financií ako dôvod tvorby veľkofár tiež neobstojí, pretože sa často nerozumne hospodári. A štrukturálne zmeny presadzujú aj biskupi a diecézy, kde je dostatok financií.
Prečo teda tieto nové štruktúry? kládol si autor otázku. Očividne je tu snaha zaviesť „inú Cirkev“ a „inú formu pastorácie“ s odstavením farára ako hlavy farnosti. Počet kánonických farárov sa teda vedome redukuje a nahrádza rôznymi nezmyselnými titulmi ako „pastier duší s titulom farára“, či „kaplán s titulom farára“ už nehovoriac o hanlivých tituloch ako „sviatostný strýčko“ či ešte horšími ... Farárov v Nemecku často posielajú predčasne do dôchodku, alebo ich vymieňajú niekedy aj skôr ako za dva roky, teda nemôžu si vybudovať líniu pastorácie. Nastupujú provizórne riešenia s úradmi ako „farársky vikár“, „vedúci farnosti“, „administrátor“, či „pomocný farár“. Do týchto funkcií menujú často neskúsené, ale zato „konformné“ osoby. Líniu pastorácie určuje „pastoračná rada“ laikov. Farári môžu viesť farnosť, iba ak sú „kooperatívni“ a ak absolvujú predpísané kurzy. Autor prirovnal veľké pastoračné celky s nemysliteľným individuálnym prístupom k veriacim, ktoré zničia duchovný život, ku kolchozom, ktoré zničili ekonomický život.
Zdôraznil, že sa tu šíri diktatúra a Cirkev nie je diktatúra ale hierarchia. Celá táto situácia samozrejme škodí aj duchovným povolaniam. A reklamy ako „Kto chce priniesť svetlo svetu – nech sa stane elektrikárom alebo kňazom“ túto situáciu rozhodne nevyriešia! Autor ukončil citátom sv. Jána M. Vianneya: „Nechajte farnosť 20 rokov bez kňaza a budú sa klaňať zvieratám!“
Bez obety a svätosti niet obnovy Cirkvi
Historik a skúsený farár Doc. Dr. Ignaz Steinwender v prednáške Obnova a hlásanie viery v časoch úzkostí sa sústredil na možnosti obnovy Cirkvi v tejto neradostnej situácii. Pripomenul, že každú obnovu Cirkvi podnietili svätci – preto každý z nás sa má usilovať o posväcovanie a o to, aby sa stal živým svedkom viery, čo môže duchovne obnoviť a zmeniť aj celé kraje. A svojou žitou vierou pritiahne aj iných bez slov a námahy. Povzbudil farárov, aby odolávali, lebo keď farár vytrvá napriek útokom a utrpeniu, jeho obeta prinesie bohaté plody, aj nové povolania. Útoky, núdza a odmietanie prinášajú so sebou aj duchovný rast a pôsobí to aj na tých, čo útočia. Preto majme lásku k odporu, tlaku, ku krížu! Veď aj apoštoli sa tešili, že smeli trpieť. –zg-
Viac o podujatí nižšie v Našej prílohe, v článku nemeckých katolíckych noví Tagespost
Obama: Islam je veľkolepé náboženstvo
Washington, 7.9.2009 (kath.net/idea) 013 024 – Americký prezident Barack Obama vychválil islam ako „veľkolepé náboženstvo“. Zvlášť ocenil jeho záväzky v oblasti spravodlivosti a pokroku. Pri príležitosti pôstneho mesiaca Ramadán pozval Obama 1. septembra do Bieleho domu popredných moslimov z politiky, spoločnosti a diplomacie. Na večeri sa okrem dvoch moslimských poslancov v Dome reprezentantov Keitha Ellisona a Andrého Carsona (demokrati) zúčastnil aj izraelský veľvyslanec v USA, Michael Oren.
Ako povedal prezident, moslimovia obohatili americkú kultúru a sú úplne spätí so spoločnosťou. Protestant Obama – patrí do teologicky liberálnej Zjednotenej Kristovej Cirkvi – sa pokúša zmenšiť napätia medzi USA a moslimami na celom svete. Okrem iného navštívil Turecko a Egypt. V prejave v Káhire zdôraznil: „Amerika nie je a nikdy nebude vo vojne s islamom.“ Nie je prvým americkým prezidentom, ktorý pozval moslimov počas Ramadánu do Bieleho Domu. Aj jeho predchodca George W. Bush to praktizoval počas svojho 8-ročného funkčného obdobia.
Moslimovia tvoria malú menšinu z 300 miliónov obyvateľov USA - podľa odhadov asi pol percenta, teda asi na 1,5 milióna. Podľa prieskumov verejnej mienky vyznáva asi 52 percent obyvateľstva USA protestantskú vieru, 24,5 percent tvoria katolíci, 3 percentá pravoslávni a asi 1,4 percenta židia. Bez náboženského vyznania je 14,2 percent a z toho je 5,4 percent ateistov príp. agnostikov. Ostatní patria do menších náboženských skupín ako budhisti a hinduisti. –zg-
Taliansko: Rozruch z výpovedí kardinála Ruiniho
Rím, 6.9.2009 (KAP) 013 023 – Aj keď bývalý predseda Biskupskej konferencie Talianska kardinál Camillo Ruini, na svojom vystúpení pri podujatí „Workshop Ambrosetti“ vo Villa d'Este v Cernobbiu nepovedal ani slovo o účinkoch „kauzy Boffo“ na vzťahy medzi katolíckou cirkvou a talianskou vládou, titulky v masmédiách to videli inak. Pred vysoko postaveným publikom - zástupcami financií, hospodárstva a médií Talianska a iných európskych krajín – kardinál hovoril o „účinkoch demografie na spoločnosť“. Dve kľúčové vety na konci prednášky kardinála vyvolali rozruch:
„Mimo všetkej polemiky cirkev svojou kultúrnou a pastoračnou aktivitou sa pokúša prispievať k demografickému rozmachu v Taliansku. Pritom dúfa, že ľudia zodpovední za ponuky štýlu života a správania budú pôsobiť rovnakým smerom alebo aspoň nie proti nemu.“ A: „Musíme uznať význam rodiny, ktorá je tradične zakotvená v obyvateľstve, ale teraz nenachádza ozvenu v prevládajúcej verejnej kultúre.“
„Politici, podnikatelia, odborári, intelektuáli majú sklon ujímať sa problémov iba v krátkodobej perspektíve a nie z dlhodobého hľadiska. Ale aspoň v oblasti demografie je potrebné spoločným úsilím prekonať každú krátkozrakosť,“ zdôraznil kardinál Ruini a pripomenul:
„Aj keď imigrácia predstavuje dôležitú nápravu prestarnutosti krajiny, samotná nie je nijakým riešením. Pretože aj prisťahovalci majú sklon prispôsobovať sa prevládajúcej orientácii, aj čo sa týka počtu detí.“
Na zvýšenie pôrodnosti je potrebná „organická dlhodobá politika“, ako povedal kardinál. Menoval najmä úpravu daňového zaťaženia, ktorá zohľadní počet členov rodiny, bytovú politiku s výhodnými cenami bytov pre mladé rodiny, otvorenie pracovného trhu mladým, lepšiu starostlivosť o deti a väčšiu pružnosť na zabezpečenie zosúladenia života rodiny a zamestnania. Príkladom je Francúzsko, kde už je pôrodnosť vyššia ako 2. –zg-
Kresťanstvo sa stále viac vyparuje
Freising 4.9.2009 (kath.net) 013 022 – Naliehavosť dialógu rôznych cirkví a vyznaní zdôraznil nemecký kardinál z Rímskej kúrie Walter Kasper. „Služba jednote Cirkvi je aj službou pokoja vo svete, v Európe a v každom vlastnom národe,“ povedal kardinál Kasper 3. septembra na 13. medzinárodnom kongrese nadácie Renovabis v jej sídle v nemeckom Freisingu. Na kongrese s témou „Hľadať jednotu – zachovať rôznorodosť. Východ a Západ v ekumenickom dialógu“ sa zúčastnilo 400 ľudí z 30 európskych krajín.
„Ekumenizmus nie je nijaký luxus, ktorý sa pripája k normálne cirkevnej a pastoračnej službe,“ povedal ďalej kardinál Kasper, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov. „Ekumenizmus je skôr podstatným a súčasne výsostne aktuálnym záväzkom Cirkvi a všetkých kresťanov. Je to dnes základná podmienka toho, aby Európa mohla mať budúcnosť.“
Kardinál Kasper zdôraznil, že Európa „akosi stratila dych“. To neplatí iba vzhľadom na politický integračný proces, ale ešte viac vzhľadom na náboženské, duchovné a morálne základy Európy. Kresťanstvo sa tu stále viac vyparuje. Európa tým popiera nielen svoju históriu, ale vzdala sa aj nádeje na vlastnú budúcnosť. „Európa si musí pripomenúť svoju históriu a tak z kresťanskej viery čerpať novú dôveru a nádej,“ povedal kardinál. To zasa môže byť iba spoločnou, ekumenickou úlohou: „Iba tak môže Európa dýchať oboma stranami pľúc.“ V súvislosti s ekumenickým dialógom cirkví vo východnej a západnej časti Európy kardinál menoval dva predpoklady úspechu: Obe strany sa musia oslobodiť od predsudkov a Západ si musí nanovo preštudovať svoju vlastnú históriu. Vcelku sú však cirkvi na „veľmi dobrej“ ekumenickej ceste.
K tomuto konštatovaniu sa pripojil aj metropolita Rumunskej pravoslávnej metropolie západnej a južnej Európy, arcibiskup Joseph Pop. Dialóg medzi kresťanmi rôznych cirkví a vyznaní je podľa neho každodennou realitou. Tým pripomenul situáciu troch miliónov pravoslávnych Rumunov, ktorí žijú v západnej časti Európy ako náboženská menšina. Ani arcibiskup Joseph nepochyboval o tom, že cirkvi musia spoločne prevziať zodpovednosť za náš kontinent.
Arcibiskup Mníchova a Freisingu, Reinhard Marx v pozdravnom príhovore pripomenul, že neprispieva ku cti kresťanov, že v 21. storočí ešte stále zápasia o jednotu. Tým dávajú svetu, ktorý hľadá orientáciu, veľmi zlý príklad. ... –zg-
Jeho priatelia si myslia, že je posadnutý
USA, 4.9.2009 (kath.net) 013 021 – Keď 15-ročný Calvino plače, tečie tomuto chlapcovi zo štátu Tennessee v USA krv po lícach. Napriek početným vyšetreniam počítačovými tomografmi a ultrazvukovými prístrojmi sú lekári bezradní a nenachádzajú nijakú fyzickú príčinu tohto javu. Tento jav sa u neho vyskytuje trikrát denne. Chlapec potom plače krv až celú hodinu. Odborníčka Dr. Jennifer Ashtonová si napriek tomu myslí, že má vysvetlenie. Spoznáva v tom symptómy choroby „haemolacria“, ktorá sa však vyskytuje iba u jedného z milióna ľudí.
Zvláštne pritom však je, že táto choroba sa vyskytuje u 15-ročného chlapca z Rockwoodu v oboch očiach. „Normálne by bolo vysvetliteľnejšie, keby sa vyskytovala iba v jednom oku,“ povedala lekárka, ako informuje časopis „Blick“. Keď sa to stalo po prvý raz, jeho matka zavolala záchrannú službu a spomína: „Najhoršie bolo, keď sa na mňa pozrel a spýtal sa, či musí zomrieť. To mi zlomilo srdce.“ Jeho priatelia si myslia, že je posadnutý. „Väčšina mojich priateľov sa ma bojí – myslia si, že som prekliaty, alebo tak. To ma bolelo,“ rozpráva chlapec. „Ale myslím, že som si pomaly na to zvykol.“ –zg-
'Aby sa naše špinavé ruky nedotkli Kristovho Tela'
Rím-Lima, 3.9.2009 (kath.net) 013 020 – Kardinál Juan Luis Cipriani, arcibiskup peruánskeho hlavného mesta Lima, ktorého stále znova označujú za „možného budúceho pápeža“ a ktorý patrí k najprominentnejším kardinálom na svete, vyslovil pred niekoľkými dňami v homílii jasné slová o prijímaní Najsvätejšej Eucharistie. Kardinál Cipriani rozhodne odporúčal, aby sa Najsvätejšia Eucharistia prijímala po kľačiačky a do úst. Okrem toho sa má používať komunikantná paténa.
Kardinál doslova uviedol: „Používajme komunikatnú paténu, Keby mala čiastočka Eucharistie spadnúť, nedotkne sa zeme. Musí tu existovať výchova, ktorá sa začína u detí a bude dosahovať aj tých najstarších. Najsvätejšiu Eucharistiu prijímame na jazyk. Tým sa vyhýbame tomu, aby sa naše špinavé ruky dostali do kontaktu s Kristovým Telom. V tejto arcidiecéze ešte existuje povolenie prijímania Eucharistie na ruku. Hovorím „ešte existuje“, pretože povzbudzujem stále viac kňazov a veriacich, aby preukazovali viditeľnú úctu Kristovmu Telu a nerozdávali ho jednoducho, akoby rozdeľovali nejaké papiere. Správny spôsob ako prijímať Ježiša v Eucharistii si tiež vyžaduje, aby sme boli v stave milosti. Ako viditeľný znak úcty treba odporúčať sklonenie hlavy alebo ešte lepšie prijímanie Eucharistie po kľačiačky.“ –zg-
Rakúsko: Podiel islamu rastie a rastie
Viedeň, 3.9.2009 (kath.net) 013 019 – Podiel islamského obyvateľstva v Rakúsku stále rastie a rastie. Ukazujú to najnovšie údaje „Statistik Austria“ ako informujú noviny „Krone“.
Ešte pred 25 rokmi bolo z 89 200 novonarodených detí v Rakúsku 78 000 (87,4 percent) rímskokatolíckych, 2200 (2,5 percent) islamských. Už v roku 1990 vzrástol podiel moslimských detí na 3,8 percenta. Vo Viedni to bolo vtedy už 9 percent. V roku 1997 tvorili pôrody islamských detí vo Viedni už 14,4 percent a rímskokatolíckych už iba 54,3 percent. V roku 2000 tvorili rímskokatolícke novorodeniatka v celom Rakúsku 72 percent pôrodov a islamské 10 percent. Vo Viedni to bolo u islamských detí v roku 2000 už viac ako 18 percent. V ostatnom prieskume v roku 2008 bolo z vcelku 77 752 pôrodov už iba 49 444 rímskokatolíckych detí – teda 63,6 percent. Počet novorodeniatok islamských matiek bol v roku 2008 až 10 883 – teda 14 percent.
Vo Viedni sú tieto zmeny však ešte oveľa dramatickejšie. Tam bolo už iba 36,7 percent rímskokatolíckych novorodeniatok a už 24,1 percent islamských. Podobne prebieha vývoj aj v krajine Vorarlberg s 21 percentami islamských detí. –zg-
Kardinál: Odluka Cirkvi od štátu sa stáva represiou
Sao Paolo, Brazília, 2.9.2009 (Zenit) 013 018 – Odluka Cirkvi od štátu by nemala znamenať potláčanie náboženských myšlienok a verejných prejavov, hovorí arcibiskup zo Sao Paola. Kardinál Odilo Scherer to potvrdil v článku arcidiecéznych novín, v ktorom reagoval na iniciatívu navrhnutú 31. júla – odstrániť náboženské symboly z verejných budov v meste. Tí, čo presadzujú túto iniciatívu, predstierajú, že sa to zakladá na odluke Cirkvi od štátu v Brazílii. Kardinál však vysvetlil, že v ústave nie je uvedené nič, čo zakazuje prítomnosť náboženských symbolov:
„Chápeme dobre sekulárny štatus štátu. Je tu jasná odluka štátu a Cirkvi ako protiklad k tomu, čo tu bolo pred vytvorením republiky, keď Brazília považovala kresťanstvo za svoje 'oficiálne náboženstvo´“, povedal kardinál.
Zdôraznil, že Cirkev nemá problém so skutočnosťou, že štát „nemá oficiálne náboženstvo, ale rešpektuje všetky a dáva občanovi slobodu voliť si, rešpektuje slobodu mať či nemať náboženstvo."
Avšak, ako pokračoval, „sekulárna povaha štátu tiež znamená, že on nebude nevhodne zasahovať do cirkví a náboženstiev a bude rešpektovať ich vnútornú slobodu organizovať sa s dodržiavaním ústavných princípov". Podľa kardinála mnohí sa „na sekulárnu povahu štátu odvolávajú príliš často a pomýleným spôsobom“ a hovorí:
„Určite to neoprávňuje potláčanie náboženských myšlienok či náboženských prejavov, pokiaľ nie sú jasne kriminálne ako v prípade podnecovania k násiliu, či napomáhania nečestných skutkov. Nesmie to ani napomáhať diskrimináciu občanov, čo vyznávajú svoju vieru a upierať im slobodný prístup k verejným funkciám, či ich výkon. Ani to neoprávňuje zlovoľné zamietanie postavenia či myslenia občanov, pretože sú členmi nejakého náboženstva a neslobodno sa na to odvolávať ani preto, aby sa celej spoločnosti vnucoval istý druh 'oficiálneho myslenia' ako jediného platného!“
Prítomnosť náboženských symbolov na verejných miestach podľa arcibiskupa Sao Paola, „je súčasťou histórie a kultúry ľudu a jeho slobodného vyjadrovania. Až doteraz sa to nepovažovalo za pohŕdanie či urážky náboženskej slobody. Naopak, ich násilné vylúčenie z verejných miest zo dňa na deň by mohlo vyvolať v mnohých Brazílčanoch, a to nielen u katolíkov, sťažnosti a pocit nedostatku úcty."
„Ako ukázali skúsenosti za viac ako 100 rokov republiky, zachovanie náboženských symbolov na verejných miestach neviedlo v Brazílii k oficiálnemu náboženstvu,“ zdôraznil kardinál. „Mali by sme sa opýtať, či by Brazília bola lepšia, keby sa vylúčili náboženské symboly. –zg-
Taliansky psychiater: Ako možno v utrpení nájsť Boha
Rimini, Taliansko, 2.9.2009 (Zenit - Mirko Testa) 013 017 - „Abbracciare la Croce: Dolore, liberta e tenerezza in Dio" - („Objať kríž: utrpenie, sloboda a nežnosť v Bohu). Na 30. „Stretnutí za priateľstvo medzi národmi" cirkevného hnutia „Spoločenstvo a oslobodenie v Rimini predstavili novú knihu Alessandra Meluzziho, ktorá sa zaoberá tým, ako sa človek stretáva s Bohom i so sebou samým v rozmeroch daru a obety.
Autor, psychoterapeut a subdiakon melkitsko-katolíckeho obradu vysvetlil, že skúsenosti ako sú smútok, opustenosť, strata, sklamanie, či porážka určujúce a nevyhnutné skúsenosti ľudského života. Napriek tomu sa v utrpení a vo chvíľach skúšok vynárajú otázky a odpovede, ktoré sa týkajú najhlbšieho zmyslu človeka a pohýnajú nás k tomu, aby sme vyhľadávali to Božské. To možno istým spôsobom chápať ako pozvanie prijať utrpenie ako podnet k tomu, aby sme seba samých a ľudský život nanovo objavovali ako „radostný výstup na Kalváriu“.
Psychiater potvrdil, že kríž je sprevádzaný útechou. „Vieme, že Boh dokonalým spôsobom zdieľa tajomstvo človeka a zo slobodného aktu lásky sa rozhodol, že sa sám stane človekom, aby mal podiel na ľudskej prirodzenosti – vo všetkom okrem hriechu – prirodzenosti, ktorá pozostáva zo smrti, z utrpenia a z kríža."
Boh, ktorý človeka oslobodzuje a ktorý je povýšený na kríž, celé ľudstvo v univerzálnom objatí priťahuje k sebe. V tomto objatí objavujeme božský rozmer, ktorý sa skrýva v hlbinách ľudského srdca. Kríž sa tak stáva mocným aj keď náročným zdrojom objavenia zmyslu života.
Autor okrem toho zdôrazňuje, že život má zmysel iba vtedy, keď sa stáva darom. „Keď sa bytie chápe iba ako dokonalé vlastnenie seba samého, tak v konečnom dôsledku nie je ničím. Boh nastúpil cestu lásky, na ktorej je utrpenie nevyhnutné. To nám ukazuje, že sloboda rozhodovania so sebou nutne prináša aj podiel na utrpení. V konečnom dôsledku je citeľné utrpenie v priamom vzťahu ku stupňu slobody, ktorú človek hľadá. Preto ten, čo hľadá slobodu, si je vedomý, že utrpenie nie je iba jedna možnosť, ale predovšetkým potreba, aby sme sa stali slobodnými."
Sloboda človeka sa odzrkadľuje v bezodnej slobode Boha, ako zdôrazňuje Meluzzi. Boh necháva stvoreniu slobodu ho milovať alebo ho nemilovať – až do toho bodu, že ho ukrižuje. Tým je kríž cenou, ktorú Boh platí, aby zachránil slobodu človeka – nielen aby ho vykúpil, ale aby mal účasť na celej ľudskej prirodzenosti.
Človek je povolaný byť otvorený pre svojho blížneho, preto je očividné, že blaženosť možno dosiahnuť iba tým, že budeme mať súcit s iným, že budeme trpieť spolu s ním. Človek môže spoznať sám seba iba skrze vzťah k iným. Ak by neboli tieto vzťahy, nebolo by ani nijaké bytie ani nijaká identita. Vzťah, ktorý má za výsledok a sebadarovanie, tvorí aj jadro kresťanskej viery. ...
Sv. Terézia z kríža (Edita Steinová) hovorí, že kto pochopil cenu Kristovho kríža, musí ten kríž vziať na seba v mene všetkých ľudí:
„Každý človek je denne povolaný stretávať sa s tajomstvom kríža; tajomstvom nespravodlivosti, násilia a nevinného utrpenia, tajomstvom vojny a zneužívania moci, tajomstvom nevyliečiteľnej choroby a protirečeniu reality." Meluzziho kniha nie je ani tak pozvaním dobrovoľne objať kríž, ale skôr výzvou nechať sa objať ukrižovaným Pánom, odborníkom vo veciach lásky a ľudskosti. –zg-
Dawkins porovnáva kreacionistov s popieračmi holokaustu
Oxford, 1.9.2009 (kath.net/idea) 013 016 – Kritika evolúcie stavia známy ateistický oxfordský biológ Prof. Richard Dawkins (68) na jednu úroveň s popieračom holokaustu. „Obaja popierajú vedecké príp. historické skutočnosti,“ píše vo svojje novej knihe „The Greatest Show on Earth“ (Najväčšia show na zemi). Výťahy z knihy uverejnil londýnsky denník Times. Tento ateistický autor bestsellerov („Šialenstvo Boha“) kritizuje vplyv kreacionistov, ktorí vyznávajú biblickú vieru v stvorenie a odmietajú evolučnú teóriu. „Viac ako 40 percent Američanov neverí, že človek pochádza zo zvierat,“ uvádza Dawkins, a vo Veľkej Británii to nie je oveľa menej. Kreacionisti veria, že Boh stvoril život v ostatných 10 000 rokoch a že sa nevyvíjal tisíce miliónov rokov evolúciou.“
Preto označuje týchto ľudí za „popieračov histórie“. Kreacionistická lobby vraj vyvíja tlak na prírodovedcov a učiteľov biológie. Tí musia márniť čas tým, že neustále bránia evolúciu napríklad proti útokom rodičov a ich detí podrobených výchove vymývania mozgov. Ohrozujú ich a občas sa vraj dokonca obávajú o svoje pracovné miesta.
Pritom vedúci predstaviotelia cirkví evolúciu dávno prijali, tvrdí Dawkins. Ani pápež ani hlava anglikánov arcibiskup Rowan Williams, s tým podľa neho nemajú problémy. „Možno si myslia, že Boh v tom mal na začiatku ruky,“ píše Dawkins, „ale väčšina z nich prijíma – aj keď niekedy proti vôli – dôkazy o evolúcii.“
„Avšak nesmieme predpokladať, že to tak vidia aj veriaci vo farnostiach. Príslušné prieskumy hovoria inou rečou.“
Dawkins apeluje na „osvietených“ biskupov a teológov, aby sa viac namáhali a bojovali proti tomuto „protivedeckému nezmyslu“, na ktorý sa sami sťažujú. Mnohí teológovia, ktorí sú presvedčení, že Adam a Eva nikdy neexistovali, nedokážu v kázňach jasne konštatovať, že toto posolstvo sa myslí iba symbolicky. „Ako však má človek v kostolnej lavici alebo na modlitbovom koberčeku vedieť, že ktoré časti Písma sa myslia doslova a ktoré symbolicky?“ pýta sa Dawkins. „Evolúcia je nespochybniteľná skutočnosť. Preto by mali teológovia robiť všetko pre to, aby sa stavali proti tomuto rozšírenému nedorozumeniu a tak podporovať prírodovedcov a učiteľov,“ vyhlasuje Dawkins. –zg-
Tvárou v tvár Bohu –
pre potraty vychádza z pekla stále viac diablov
Bogota, 28.8.2009 (kath.net) 013 015 – Do kolumbijskej zubnej lekárky Glórie Polovej v roku 1995 udrie blesk a utrpí ťažké popáleniny. Leží v nemocnici a považujú ju za klinicky mŕtvu, lekári ju vzdajú a iba vďaka svojej sestre lekárke zostáva tri dni napojená na prístroje. Počas tohto obdobia zažije svoj „osobný súd“: Stretáva sa s Bohom a v dialógu s ním si postupne uvedomuje všetky svoje zlé skutky, medzi iným svoj potrat ako mladistvá. No namiesto toho, aby padla do zatratenia, ako by si to bola podľa vlastných slov zaslúžila, dáva jej Boh druhú šancu a poslanie, aby hovorila tak často ako len môže o tejto svojej skúsenosti, aby sa aj iní z toho poučili a boli spasení. Úplne sa vyzdravela a neskôr sa jej ešte narodila dcéra.
Dnes robí mnohé prednáškové turné, aby upozorňovala na spravodlivosť a milosrdenstvo Boha: „Keby som nebola presvedčená, že celá táto udalosť je láskavým volaním nášho Pána a Boha každého jedného z nás k vážnemu prehodnoteniu života a ku skutočnému osobnému obráteniu, tak by som nemohla toto svedectvo opakovať tisíc krát, ba tisíce tisícov krát – ako mi to predpovedal náš Pán.“
Účel tohto všetkého: „Pretože keď sa vám samotným raz otvorí 'Kniha života' – keď aj každý z vás raz prejde do večnosti, keď zomrie, my všetci prežijeme tento úplne rovnaký proces a všetci sa uvidíme takí, akí skutočne sme, bez okrášlenia, s jediným rozdielom, že v Božej prítomnosti uvidíme a spoznáme aj navzájom svoje najhlbšie myšlienky a najtajnejšie pocity. Všetko sa zjaví a nič nezostane utajené alebo zmietnuté zo stola. A to najkrajšie pritom bude, že každý z nás bude stáť priamo pred Pánom a každý jeden z nás, čo sme tu, ho budeme vidieť z tváre do tváre.“
„Počas celého nášho života nás Pán stále znova „úpenlivo prosí“, aby sme sa obrátili, aby sme sa vrátili do domu Otca, k nemu, aby sme začali nanovo a skrze neho sa stali novými stvoreniami, pretože bez jeho pomoci nám to vôbec nie je možné."
Na sviatok Panny Márie Kráľovnej sa v Linci uskutočnila modlitbová procesia za život, ktorú organizovalo HLI (Human Life International – Medzinárodná organizácia za život). Po svätej omši sa asi 70 veriacich s dvomi farármi Franzom Langom a Jozefom Bauerom vydali k potratovej klinike.
Z homílie farára Jozefa Bauera :
... Duša Dr. Glórie Polovej sa už chystala opustiť telo a tu uvidela Knihu života a potrat svojho dieťaťa. Vo svetle tohto obrazu mohla iba povedať: „Po každý raz, keď sa prelieva krv nevinného nenarodeného dieťatka, prinášame Satanovi zápalnú obetu a jeho moc na tejto zemi sa stále viac a viac zväčšuje. A jej duša kričí a kričí zúfalo o pomoc a nikto ju nepočuje alebo ju nechce počuť.“
Duša Dr. Glórie Polovej sa v jej pozemskom živote štýlom jej života zmenila na nepreniknuteľnú temnotu, stratila každý zmysel pre hriech.
V Knihe života jej Pán ukázal, ako špirálou zapríčinila ďalšie potraty. Tento antikoncepčný prostriedok mala zasadený od 16. roku života. Videla, ako mnohé oplodnené bunky boli týmto spôsobom potratené: „Tieto slnká, tieto božské iskry boli vymazané, zavraždené a výkriky týchto nenarodených detí otriasajú základmi neba.“
Glória Polová v mladosti o tom vedela, lebo hoci pri kázňach veľmi nepočúvala, zachytila slová, že špirála spôsobuje potraty. Vtedy sa takýmto poznámkam veľmi posmievala: „Čo si tí kňazi myslia, že sa miešajú do takých otázok?“
Teraz v Knihe života spoznala, ako sa jej lono namiesto prameňa života stalo „cintorínom, popraviskom nenarodeného života“. Teraz začala chápať, prečo bola „ po celý čas plná vnútornej trpkosti, deprimovaná, zle naladená, frustrovaná zo všetkého“. „Jasné, pretože som sa zmenila na popravisko nenarodených detí.“
„Nenarodené dieťatko je ako baránok, nevinný baránok a podobné Ježišovi, Božiemu Baránkovi, ktorý bol pre nás zabitý. Skrze potraty vychádza z pekla stále viac diablov a osídľujú zem. Veď sami vidíme, ako sa zlo všade na svete rozmáha. Je to, akoby sme sami dávali démonom do rúk kľúče, aby mohli vychádzať von. A tak vychádzajú stále početnejšie - démoni prostitúcie, zvrhlej sexuality, satanizmu, samovrážd, otupenosti a všetkých možných ziel, ktoré nám nie sú neznáme.“
My kresťania sa nemusíme nečinne prizerať, Kristova krv volá až do našich čias hlasnejšie ako krv Ábela a krv tých, ktorých usmrcujú ešte v matkinom tele.
Prečo sa dokázala Glória Polová udržať dlhšie ako jej priateľky? Pretože sa za ňu modlili. Ruženec jej matky ju roky uchraňoval pred úplným upadnutím. Mnohé roky sa dokázala držať, pretože mala matku, ktorá bola tak mocne spojená s Bohom a ktorá sa za ňu vrúcne modlila.
Istý sedliak z Kolumbie čítal v novinách o tomto „zásahu blesku“ a rozhodol sa vykonať púť ako modlitbu a obetu za túto lekárku. V tom vidno, aká dôležitá a účinná je modlitba. ... Teda bdejte a modlite sa, aby nikto neprišiel do pokušenia dať zabiť dieťa v matkinom tele ... –zg-
Naša príloha
Štruktúrne reformy môžu byť prekážkou novej evanjelizácie
Nové štruktúry sa odôvodňujú nedostatkom kňazov a financií.
Je tu však podozrenie, že za tým sa skrýva túžba po inej Cirkvi!
Aigen, 7.9.2009 (Die Tagespost/Christoph Casetti) 013 014
(Na obr. arcibiskup metropolita Miecyszlaw Mokrzycki z Ľvova s organizátoromMedzinárodnej letnej teologickej akadémie v Aigene Dr. Franzom Breidom)
Ako ďalej v pastorácii v podmienkach štruktúrnych reforiem v nemeckej jazykovej oblasti? Túto otázku si položila 21. medzinárodná teologická letná akadémia v hornorakúskom Aigene v dňoch 31. augusta až 2. septembra. . Silnou stránkou podujatia bolo, že tvorba priestoru pre pastoráciu a kooperatívna pastorácia sa neskúmala iba z organizačného hľadiska, ale aj z rôznych ďalších hľadísk. Prednášajúci ozrejmili, že na ťažkosti v dnešnej pastorácii nemožno primerane reagovať jednoducho pragmatickými receptami. V prvom rade treba preskúmať dôvody krízy viery.
Každý deň akadémie sa konala večer slávnostná svätá omša s biskupmi a množstvom kňazov v nádhernom chráme v Aigene a popoludní modlitba posvätného ruženca. V utorok 1. septembra hlavný celebrant arcibiskup metropolita Miecyszlaw Mokrzycki z Ľvova v homílii predstavil situáciu v ukrajinskej cirkvi.
V prvý deň podujatia generálny vikár Dr. Markus Walser z Vaduzskej arcidiecézy poukázal na vnútrocirkevné dôvody úpadku viery – pri hlásaní evanjelia sa po desaťročia zamlčovali podstatné výpovede viery, napríklad náuka o posledných veciach človeka. Na príkladoch pohrebnej liturgie a obradu krstu ukázal ako úpadok viery prenikol do najhlbšieho vnútra Cirkvi, až do liturgie. ...
Augsburský dogmatik vdp. Dr. Anton Ziegenaus odôvodnil krízu identity kňaza presunutím dôrazu na sociologickú stránku. Bohoslužby bez kňazov viedli k tomu, že mizne cit pre potrebu kňaza. Ak však identita kňaza nie je jasná, bude nedostatok kňazov ďalej narastať.
Tomuto vývoju predchádzali teologické deficity. Niektorí teológovia dokonca popierajú, že Ježiš Kristus ustanovil sviatosť vysviacky. Treba tu teda teologické objasnenie. A to referent urobil biblicky aj dogmaticky.
Teologická letná akadémia v Aigene je zaviazaná myšlienkovému bohatstvu kardinála Lea Scheffczyka, ktorého referáty za jeho života tvorili jej vrchol. V tejto tradícii pokračovala prednáškou vdp. Dr. Johannesa Nebela o kňazstve v teológii Lea Scheffczyka, ktorý mnohé dnešné problémy priam prorocky predvídal.
Pretože sa už od 60. rokov minulého storočia sa všetko kňazské spochybňuje, kardinál Scheffczyk sa venoval novému odôvodneniu kňazskej štruktúry Cirkvi. Proti zmenám v pojme autority a funkcionalizáciu autority bojoval starostlivým novozákonným odôvodnením Kristovho kňazstva. Z neho sa vyvodzuje sviatostné kňazstvo ako aj všeobecné kňazstvo veriacich rozdielnym spôsobom. Jadrom obrazu kňaza je reprezentovanie Krista v slove a v sviatosti. Pritom nejde iba o vonkajšie predstavenie, ale o reálne sprítomnenie Krista.
Zástupcovia „Siete katolíckych kňazov“ pôsobivo predstavili skutočnosti a následky prestavby pastoračných štruktúr v nemeckej jazykovej oblasti. Tieto nové štruktúry sa odôvodňujú nedostatkom kňazov, finančnými problémami i spoločenskými premenami. Je tu však podozrenie, že za tým sa skrývajú ešte ďalšie motívy: túžba po inej Cirkvi, po iných formách vedenia farnosti a pastorácie. Možno pozorovať, že obraz farára a kňaza sa hrozí rozplynúť. Mnohí nezaváhajú ani pred takými reformami, ktoré nie sú v súlade s normami Cirkvi – ako neohraničené menovania farských administrátorov a skoršie penzionovanie farárov ako určuje cirkevné právo. Prestavba pastoračných štruktúr vedie k trpkým skúsenostiam u duchovných, vo farnostiach, pre kňazské povolania i u laikov. Z nedostatku kňazov sa nesmie vytvárať situácia, ktorá bude mať za následok ešte väčší nedostatok kňazov.
Tieto výpovede doplnil v prednáške vdp. Dr. Peter Christoph Düren skúsenosťami o nebezpečenstvách tejto reštrukturalizácie v nemeckej Aachenskej diecéze. Prestavba v tejto diecéze vyzerá tak, že sa nanovo vytvára 35 veľkofár a 71 spoločenstiev farností. Zodpovedný za pastoráciu v týchto veľkých jednotkách je pastoračný tím. To vedie k miznutiu farárov a farností v doterajšom a aj cirkevno-právnom zmysle. Osobná zodpovednosť sa nahrádza demokratickými rozhodnutiami. Funkcionálne pragmatické myslenie vedie k miznutiu rozdielov medzi kňazmi a laikmi.
Pojem štruktúra dnes určuje psychológia
Dr. Winfried Rohr z Regensburgu vysvetlil pre túto tému také dôležité pojmy štruktúra a funkcia, autorita a zodpovednosť. V minulosti sa štruktúra odôvodňovala substanciálne, dnes pojem štruktúra určuje psychológia. Pre nový pojem štruktúry sú nositelia funkcií vymeniteľní. Štruktúrne myslenie má za následok vyprázdňovanie podstaty Cirkvi.
V našej dobe sa najviac útočí na autoritu. Ničenie tohto pojmu slúži ako nástroj zmeny systému. Autorita sa chápe ako obmedzovanie myslenia. ... Až Rimania spoznali, že uznanie pravdy potrebuje autoritu. Autorita je ´humanum´, bez ktorého sa ľudskému spolunažívaniu nemôže dariť.
Sv. Augustín pojem autority pokresťančil – skrze Krista dokážeme zakúšať Božskú autoritu. Autorita zaručuje pravdu skrze svedectvo. Dnes miznutie viery a poznania otvára dvere funkcionálnemu pohľadu. Ten chce nedisponovateľné urobiť disponovateľným. Tým vedie k eliminovaniu náboženstva.
To má dôsledky na vzťah kňazskej autority a farského spoločenstva. Zodpovednosť kňaza sa zakladá v tom nepodmienečnom jeho kňazstva. Kňaz sa dostáva do konfliktu, že musí disponovať s nedisponovateľným vo funkcionalistickom konaní. Tu pomôže, iba ak si znova pripomenieme prvé ustanovenia bytia Cirkvi.
Stále znova sa zdôrazňuje, že nové štrukturálne reformy majú slúžiť lepšej pastorácii. Ale ponúkajú dnes nové štruktúry pastorácie človeku v našom do hĺbky zmenenom svete skutočne všetko, čo potrebuje? Touto otázkou sa zaoberal Prof. Dr. Georg Muschalek z Freiburgu z antropologického hľadiska.
Od industrializácie stratilo miesto pre človeka význam. Charakteristický je aj nedostatok času. Ak sa vzdáme Boha, nebude mať človek už nijaký čas. Nastane nepokoj. Treba horúčkovito hľadať niečo nové. Život sa zrýchľuje. Nové komunikačné techniky napomáhajú izoláciu jednotlivca. Vzťahy medzi ľuďmi sa sťažujú. Zmizol zmysel všetkého.
Plánované a už realizované štruktúrne reformy neuspokoja skutočné potreby predovšetkým laikov. Pokúšajú sa jednoducho riešiť výzvy dnešnej kultúry. Dnešný človek má však hlbokú potrebu svätosti, ticha a modlitby. On má nárok na pastoračnú pomoc, ktorá sa stará aj o hlboké duchovné problémy ľudí.
Posilniť farára ako osobného pastiera farnosti
Ako obnoviť vieru a jej sprostredkovanie v časoch fyzickej aj duchovnej núdze? Túto otázku si položil historik Doc. Dr. Ignaz Steinwender. Treba si uvedomiť, že k viere patria vonkajšie aj vnútorné núdzové stavy a tlaky. Viera je vždy milosť, no je spojená aj s bojom a osobným nasadením. Vzhľadom na miznutie viery by sme sa nemali dať odradiť. Jednoducho spravovať nedostatok nie je nijaká obnova viery. Rozhodujúcimi faktormi sú tu modlitba, poklona Najsvätejšej sviatosti, zintenzívnená katechéza dospelých, návrat k prehĺbenému sláveniu sviatostí, rozvíjanie cností a úsilie o svätosť.
Výsledné zhrnutie akadémie v Aigene: potrebné štruktúrne zmeny treba realizovať veľmi citlivo. Ako sa zdá, mnohé tieto plány obsahujú ideológiu, ktorá odporuje bytostnej podstate Cirkvi a jej hierarchickému usporiadaniu. Treba zachovať nielen princíp farností, ale predovšetkým posilniť farára ako vlastného a osobného pastiera jeho farnosti. –zg-