Život Cirkvi vo svete
34-35/2008
 

 

O b s a h

Kardinál: Írsko je vďačné za EÚ, ale je ostražité

Štúdia: Deti predlžujú život

Gruzínsko: Ruská politika spálenej zeme a situácia utečencov

Rusko: Štátne orgány financujú stavbu katolíckeho kostola!

Kuba a Milosrdná Panna z El Cobre

Heiligenkreuz: Mnísi predali už 400 000 CD albumov

Ukrajina: Štátna televízia preberá program kapucínov

Obamov viceprezident: Nijaké prijímanie a zákaz vystúpenia na katolíckych školách

Bol brat Roger katolík alebo protestant?

Chorvátsko: Kňazovi pridelili 'satanistickú' autoznačku

Rusko: Pravoslávna cirkev kritizuje liberálnych protestantov

Bavorsko: Učiteľ musí vyučovať pod krížom

Nemeckí ateisti varujú: Evangelikáli majú stále väčší vplyv na verejnosť

Internet: Ako sa odosielatelia ´spamov´ stávajú kresťanmi

 

 

Kardinál: Írsko je vďačné za EÚ, ale je ostražité

Ballina, Írsko, AUG. 28, 2008 (Zenit) 012185 – Katolícky prímas celého Írska hovorí, že kresťania v národe, ktorí boli predtým nadšení z Európskej únie sa teraz cítia nespokojní. Kardinál Sean Brady, arcibiskup z Armaghu, sa domnieva, že rastie ostražitosť voči Európskej únii. Povedal to vo výročnom príhovore na letnej škole General Humbert Summer School v britskej Balline v nedeľu 24. augusta.
„Ako ukázalo nedávne referendum o Lisabonskej zmluve v Írsku, aspoň niektorí z tých, čo boli nadšení zakladajúcimi cieľmi Európskej únie – ako sociálnymi tak ekonomickými – teraz vyjadrujú svoju nespokojnosť,“ povedal kardinál.
Írske referendum 12. júna odmietlo Lisabonskú zmluvu, ktorá potrebuje jednohlasné schválenie všetkých štátov únie, aby mohla vojsť do platnosti.
Kardinál Brady povedal, že dôvody nespokojnosti s úniou, ako to vyjadrilo hlasovanie, sú zložité.
„Ale jeden z dôvodov ovplyvňujúcich niektorých kresťanov môže byť to, čo pápež Ján Pavol II. opísal ako 'stratu kresťanskej pamäte' v európskych inštitúciách a v politike,“ povedal kardinál a pokračoval: „Následné rozhodnutia, ktoré podkopali rodinu založenú na manželstve, právo na život od počatia až po prirodzenú smrť, posvätnosť nedele, právo kresťanských inštitúcií na zachovanie a napomáhanie svojho etosu, vrátane škôl, tieto a ďalšie rozhodnutia ešte viac sťažili angažovaným kresťanom zachovať si svoje poslanie v rámci projektu Európa.“
„To ide ruka v ruke s rozšírenou kultúrou v európskej politike, ktorá odkazuje prejavy vlastného náboženského presvedčenia do súkromnej a subjektívnej oblasti,“ pokračoval kardinál. „Nie je napríklad neznáme, že jednotlivci musia brániť svoje právo zastávať politický, verejný či legislatívny úrad v Európskej únii, ak verejne vyznávajú kresťanskú vieru a to niekedy proti úplne verejným a nepriateľským útokom.“
Kardinál Brady zdôraznil, že ignorovanie tohto trendu „ a jeho dopadu na veriacich ľudí“ ovplyvňuje podporu samotného projektu. Potom citoval Benedikta XVI. a položil otázku: „Ak vlády Európskej únie chcú byť 'bližšie' svojim občanom, ako môžu vylučovať z európskej identity zásadný prvok, akým je kresťanstvo, s ktorým sa identifikuje obrovská väčšina svetadielu?“ „Na druhej strane,“ pokračoval slovami pápeža, „spoločenstvo budované bez rešpektovania autentickej dôstojnosti ľudských bytostí, ktoré zabúda, že každá osoba je stvorená na Boží obraz, končí tým, že neprinesie nikomu nijaké dobro.“
Prevládajúci postoj v rámci Európskej únie „ústi do popierania práva kresťanov zasahovať do verejnej diskusie, alebo sa musia vzdať svojho prínosu ako pokusu chrániť neoprávnené privilégiá, ako napríklad právo zamestnávať ľudí podporujúcich etiku kresťanskej inštitúcie,“ povedal 69-ročný kardinál. „To isté možno povedať o postoji k výskumu kmeňových buniek, k postaveniu homosexuálnych zväzkov, k prioritnému postaveniu rodiny založenej na manželstve, ku kultúre života.“
„Prevažujúca kultúra a sociálna politika v Európskej únii sa javí ako založená skôr na sekulárnej tradícii než na kresťanskej tradícii a dedičstve obrovskej väčšiny členských štátov.“  Kardinál Brady sa ďalej vyjadril, že tento postoj je „v príkrom rozpore“ s USA, kde sa od politických kandidátov očakávajú odpovede na otázky o ich viere a o ich podpore kresťanských organizácií.
„V Írsku, tak ako v mnohých krajinách EÚ, prevládajúca politická korektnosť a dominantná médiová kultúra odmietajú hľadanie pravdy a hodnoty náboženstva v spoločnosti v prospech politického prostredia bez Boha,“ povedal kardinál. „V tejto súvislosti neprekvapuje, ak by sme hovorili o Európskom kontinente, ktorý stráca dôveru vo svoju budúcnosť. […]
„Som presvedčený, že bez rešpektovania kresťanskej pamäte a duše, môžeme očakávať neustále ťažkosti v realizácii európskeho projektu. Tie sa objavia nielen v ekonomických podmienkach, ale aj v súdržnosti spoločnosti a v stále pokračujúcom raste nebezpečného individualizmu, ktorý sa nestará o Boha, ani o to, čo nám prinesie budúcnosť.“ –zg-
 

Štúdia: Deti predlžujú život

Mníchov, 28.8.2008 (kath.net/idea) 012184 – Kto má deti, môže sa tešiť dlhšiemu životu. To je výsledok prieskumu životnej dráhy 1,5 milióna Nórov vo veku medzi 45 a 68 rokmi. Vedci univerzít v Londýne a Osle pritom zistili, že matky dvoch detí v tejto vekovej skupine majú polovičné riziko úmrtia ako bezdetné ženy. Aj u otcov bola pravdepodobnosť, že v tomto veku zomrú o 35 percent nižšia ako u mužov bez detí, uvádza sa v správe aktuálneho vydania správy, ktorú publikovalo vydavateľstvo Wort und Bild-Verlag v Baierbrunne pri Mníchove pod titulom „Apotheken Umschau“. Aj rodičia jedného dieťaťa môžu podľa správy očakávať dlhší život. Riziko úmrtia bolo u žien o 31 percent a u mužov o 20 percent nižšie ako u bezdetných ľudí. -zg-

 

Gruzínsko: Ruská politika spálenej zeme a situácia utečencov
Interview s Gabrielou von Habsburg

Tiflis, 28.8.2008 (Zenit -Dominik Hartig) 012183 - Situácia utečencov „je stále veľmi problematická“, informovala Gabriela von Habsburg 27. augusta z gruzínskeho hlavného mesta Tiflis. V telefonickom rozhovore táto sochárka, ktorá prednáša na umeleckej akadémii v Tiflise, pre Zenit opísala núdzu ľudí po vojenských útokoch. Okrem toho zdôraznila, že vpochodovanie ruských oddielov bolo už dlho pred tým pripravované.
„Určite sa nebudú môcť znovu vrátiť domov všetci utečenci,“ povedala Gabriela von Habsburg. „Celkom iste to bude nemožné pre tých, ktorí ušli z Južného Osetska. To znamená, že pre nich treba nájsť riešenie tu.“ Aj pre utečencov z oblastí, ktoré ležia v Abcházsku, to bude veľmi ťažké. Niektorí utečenci sa už teraz vrátili do mesta Gori ležiaceho 60 kilometrov od gruzínskeho hlavného mesta Tiflis, ktoré ruské oddiely už opustili. Sú vo veľkej núdzi, chýba im všetko, aj keď charita a iné humanitné organizácie nadácie sa zasadzujú za všetkých týchto ľudí.
Medzinárodná charita 26. augusta vyhlásila, že gruzínski utečenci sú úplne odkázaní na pomoc. Potrebujú predovšetkým odev, topánky, bielizeň, hygienické potreby a lekársku starostlivosť. Okrem toho  sú „psychicky veľmi vyčerpaní a predovšetkým mnohé deti sú úplne stuhnuté od strachu, mnohé sú v šoku. Pre ne je naliehavo potrebná psychologická pomoc“.
Humanitná pomoc medzinárodného spoločenstva podľa slov Gabriely von Habsburg prichádza do Tiflisu letecky. Pozemná cesta je voľná až do Gori – tam možno pomoc priviezť, no potom už sú početné ruské kontrolné body. Nedokázala povedať, či humanitnú pomoc vždy skutočne prepustia, počula aj správy, že pomoc neprejde.
Na otázku, či ruské „mierové jednotky“ pomáhajú obyvateľstvu v oblastiach, ktoré obsadili a či znovu stavajú zničené domy Gabriela, vyhlásila, že skôr opak je pravdou:
„Žiaľbohu Rusi teraz dediny v Južnom Osetsku úplne vyhladzujú, buldozérmi všetko zrovnávajú so zemou, takže už vôbec nevidno, že tam boli domy. Dokonca podpálili aj včelie úle.“ Všetko v Južnom Osetsku, čo pripomína Gruzínsko, sa úplne ničí. Podobne ako v časoch Stalina chce Rusko aj tu a teraz úplne vymazať minulosť protivníka.
„Keď som pred 10 dňami cestovala do Gori, išla som kilometre a kilometre popri horiacich pšeničných poliach,“ hovorí Gabriela. To je ďalšie znamenie človeka nedôstojného postupu ruských oddielov, ktoré ešte okrem toho nasadili trieštivé bomby a položili mnohé míny, ktoré humanitárnu pomoc veľmi sťažili.
Gabriela von Habsburg v rozhovore ešte pripomenula, že Rusko sa už v minulosti veľmi usilovalo o oslabenie Gruzínska. Po obchodnom embargu na vodu a víno z Gruzínska pred rokom – z veľmi nepresvedčivých dôvodov – sa ruský režim zasadzoval za zhodenie gruzínskeho prezidenta, ktorý však bol v januári 2008 znovu zvolený. Takže táto vojna bola logickým následkom, čo ukazuje aj skutočnosť, že ruské oddiely boli na toto „nasadenie“ mimoriadne dobre pripravené. V osobnom rozhovore jej to ruský generál Borisov nepriamo potvrdil.
Chránená oblasť vodných zdrojov, odkiaľ prichádza gruzínska voda, bola počas vojnových konfliktov horiacimi bombami veľmi poškodená.
Výhody, ktoré Rusko dosiahlo týmto vojenským útokom, sú podľa Gabriely jasné. Teraz môžu Rusi siahnuť po jedinom ropovode, ktorý ešte nebol kontrolovaný Ruskom a dostávajú prístup k Čiernemu moru, ktorého pobrežie je teraz v rukách Rusov. Do jediného ruského prístavu na Čiernom mori, Soči, totiž nemohli vplávať vojnové lode.
„Osudy ľudí, o ktorých sa dozvedám, sú otrasné,“ hovorí Gabriela. Utečenci z Južného Osetska jej mnoho porozprávali. „Istá žena mi povedala, že videla, ako jej otca spálili v dome a jej syna trafil úlomok granátu. Chvíľu bol v bezvedomí, no potom dokázal ujsť do lesa.“
Riešenie krízy na Kaukaze možno nájsť iba na medzinárodnej úrovni. Podľa Gabriely môže spočívať iba v tom, „že sa Rusi úplne stiahnu z Gruzínska,“ alebo prinajmenej z kľúčových oblastí krajiny. –zg-

 
Rusko: Štátne orgány financujú stavbu katolíckeho kostola!

Königstein, 28.8.2008 (KIN/Zenit) 012182 - Dňa 29. augusta sa konala v Kazani, 750 kilometrov východne od Moskvy ležiaceho hlavného mesta republiky Tatarstan, posviacka katolíckeho kostola. Ide o doteraz jedinečný prípad, že vládne miesta Ruskej federácie financovali opätovné vybudovanie za Sovietskeho zväzu vyvlastneného katolíckeho chrámu. Vnútorné vybavenie kostola a farského centra finančne podporila medzinárodná katolícka nadácia „Kirche in Not“. Na vysviacke kostola sa zúčastnil aj bývalý vatikánsky štátny sekretár kardinál Angelo Sodano.
Pôvodný kostol katolíckeho spoločenstva Kazane z 19. storočia prešiel po Októbrovej revolúcii do  vlastníctva štátu a používal sa na svetské účely. Pretože po páde komunistického režimu nebolo možné kostol vrátiť cirkvi, vláda Tatarstanu v roku 2004 vyjadrila ochotu dať kostol znovu postaviť v originálnej podobe na inom mieste z finančných prostriedkov samosprávy. Miestny katolícky farár Diogenes Urkiza pre „Kirche in Not“ vyhlásil, že ide o „jedinečný prípad znovunastolenia spravodlivosti“ a o „zázrak“, ktorý on a jeho veriaci pripisujú Kazaňskej Božej Matke.
Túto ikonu, ktorú pravoslávni ale aj katolícki veriaci uctievajú ako zázračnú práve v roku 2004, keď sa rozhodlo o stavbe kostola, pápež Ján Pavol II. vrátil Ruskej pravoslávnej cirkvi. Táto replika zmiznutej milostivej ikony pochádzajúcej zo 16. storočia, bola počas éry sovietov uchovávaná vo Vatikáne. Ikonu Kazaňskej Božej Matky, ktorá sa stala svetoznámou aj ako „Kazaňskaja“ a je najuctievanejšou ikonou Ruska, vtedy kardinál Walter Kasper, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, osobne priniesol do Ruska.
Peter Humeniuk, odborník nadácie „Kirche in Not“ na Rusko, ktorý minulý rok navštívil Kazaň, kde pestuje veľmi dobré kontakty s katolíckou aj s pravoslávnou cirkvou, vyhlásil, že znovuvybudovanie katolíckeho Božieho chrámu je „konkrétnym znamením ústretovosti zo strany vlády ako aj zo strany Pravoslávnej cirkvi“. Povedal, že ide o „potešujúci dôkaz vzájomného zblíženia“ ako aj o „pekné gesto v istom zmysle ako reakcie na vrátenie nesmierne uctievanej ikony“.
Opätovné vybudovanie katolíckeho Božieho domu v Kazani privítal aj pravoslávny arcibiskup Kazane a Tatarstanu. Pri svojej návšteve Kazane kardinál Walter Kasper spolu s pravoslávnym arcibiskupom a katolíckym farárom spoločne prediskutovali stavebný projekt kostola. Katolícka farnosť Kazane má 500 veriacich.
Tatarstan je autonómnou republikou na východe európskej časti Ruska. Pokojne tu spolunažívajú príslušníci rôznych náboženských spoločenstiev a národností a vládne tu otvorená ekumenická atmosféra. Väčšina obyvateľstva vyznáva islam, kresťania tvoria menšinu. –zg-

 
Kuba a Milosrdná Panna z El Cobre

Kuba, 28.8.2008 (kath.net/KIN) 012181 – Mariánska socha v kubánskej Národnej svätyni El Cobre oslávi o niekoľko rokov 400-ročné jubileum. Podľa nemeckej nadácie „Kirche in Not“ je to pre Kubu veľká šanca. Prípravy na jubileum v roku 2012, ktoré sa začínajú v sobotu 30. augusta slávnostnou svätou omšou, ktorú slávia všetci kubánski biskupi v Bazilike v El Cobre, by mohli byť „zažatím ohňa nového obrátenia sa Kuby ku Katolíckej cirkvi a pokojného obratu v tejto komunistickej krajine,“ povedal referent nadácie pre Kubu, Javier Legorreta v Mníchove. „Kirche in Not“, ktorá napomáha katolícku pastoráciu v tejto schudobnenej krajine už po mnohé roky, preto rada vyhovela prosbe o podporu tohto jubilea. V období do osláv jubilea 8. septembra 2012 sa plánujú veľké národné misie na evanjelizáciu krajiny. Podobne ako pred návštevou pápeža Jána Pavla II. na Kube v roku 1998, budú veriaci chodiť z domu do domu, rozdávať obrázky „Milosrdnej Božej Matky z El Cobre“ a hovoriť s ľuďmi o význame Panny Márie pre dejiny spásy a o jej význame pre Kubu. Plánuje sa aj „Mariánsky národný kongres,“ na ktorom sa môžu zúčastniť všetci Kubánci. Ako vyvrcholenie v jubilejnom roku 2012 kubánski katolíci si želajú návštevu pápeža na ostrove, kde takmer 50 rokov vládnu bratia Castrovci.
Sviatok Milosrdnej Božej Matky z El Cobre sa 8. septembra slávi v celej krajine. Podľa tradície sa oslavy začínajú deväť dní predtým novénou. Zvony všetkých katolíckych kostolov Kuby budú zvoniť 30. augusta o 12. hodine.
Na oslavy jubilea sú pozvaní nielen katolíci celej krajiny, pretože milostivý obraz uctievajú aj kresťania iných vyznaní, ako aj prívrženci afrických náboženstiev. Cirkev na Kube, ktorá smie iba zriedka verejne vystupovať, vidí v období príprav veľkú možnosť priblížiť mnohým Kubáncom posolstvo „K Ježišovi skrze Máriu, v spojení láskou“. Biskupi Kuby v posolstve k začiatku obdobia príprav na jubileum zdôrazňujú jednotu Kubáncov doma i v zahraničí. Uvádzajú, že sociálne, kultúrne, politické, hospodárske, ideologické a etnické rozdiely medzi Kubáncami v tvári Panny Márie z El Cobre miznú. Božia Matka je Matkou všetkých Kubáncov a „pochodeň nádeje a prísľubu lepšej budúcnosti“. Mária môže byť pre všetkých ľudí aj príkladom vernosti, odvahy a ochoty slúžiť. Jej titul „Caridad“, teda milosrdenstvo, láska, má povzbudzovať všetkých Kubáncov k bratstvu, spravodlivosti, solidarite a zmiereniu, aj v ťažkej situácii, v ktorej musia už desaťročia žiť.
Staré dokumenty nám rozprávajú, že v istý presne nedefinovaný deň hľadali dvaja Indiáni Rodrigo a Juan de Hoyos s čiernym chlapcom otrokom soľ v zálive Nipe a uvideli na doske na mori plávať sochu Božej Matky. Ako povedal Juan Moreno v roku 1687 vo veku 85 rokov, na doske bolo napísané: „Ja som Panna milosrdenstva“ („Yo soy la Virgen de la Caridad“). Po prvý raz ju uctievali na oltári v chate z palmových listov a guanových dosiek, neskôr veriaci preniesli sochu v procesii do El Cobre, kde už v roku 1648 vznikol pútnický kostol. El Cobre znamená meď – pretože sa tam nachádzali bane na ťažbu medi, v ktorých pracovali otroci a Indiáni. Toto miesto leží na východe ostrova, 14 kilometrov od mesta Santiago de Kuba.
Uctievanie Božej Matky sa rozšírilo po celej krajine a do všetkých spoločenských vrstiev, ale najmä medzi kreolmi – miešancami Španielov a Indiánov – ako aj medzi roľníkmi a otrokmi. Oficiálne kráľovské vyhlásenie oslobodenia všetkých otrokov na Kube sa preto konalo na námestí pred pútnickým kostolom.
Ako Matka všetkých utláčaných sa „Virgen de la Caridad“ stala nielen patrónkou otrokov, ale aj Kubáncov v oslobodzovacom boji proti Španielom. Carlos Manuel de Céspedes, ktorého Kubánci nazývajú „otcom vlasti“, vytvoril prvú kubánsku zástavu z modrej látky, ktorá zdobila oltár Božej Matky. Po tom, čo Američania nedovolili kubánskym bojovníkom za slobodu vpochodovať do Santiaga de Kuba, slávili kubánske oddiely prvý oficiálny akt nezávislej a slobodnej republiky Kuby 8. september 1898 ďakovnú svätú omšu v El Cobre.
V roku 1915 požiadalo viac ako 2000 veteránov boja za oslobodenie pápeža Benedikta XV., aby vyhlásil „Milosrdnú Pannu Máriu z El Cobre“ za patrónku Kuby. Túto prosbu pápežovi podpísali čierni, bieli i mulati, konzervatívci, liberáli i socialisti.
Ján Pavol II. korunoval a požehnal túto sochu v roku 1998 pri svojej návšteve na Kube. Táto Panna Mária je patrónkou a symbolom kubánskej identity. Keď Ernest Hemingway v 50. rokoch chcel darovať svoju medailu Nobelovej ceny kubánskemu ľudu, nenašiel na to dôstojnejšie miesto ako pútnický kostol Milosrdnej Božej Matky v El Cobre, kde ju možno dodnes vidieť medzi votívnymi darmi. Početní exiloví Kubánci šíria uctievanie Milosrdnej Božej Matky z El Cobre do celého sveta. –zg-

 
Heiligenkreuz: Mnísi predali už 400 000 CD albumov

Heiligenkreuz, 27.8.2008 (kath.net/PEW) 012180 – Úspech mníchov z rakúskehokláštora Heiligenkreuz, ktorý pred rokom navštívil aj pápež Benedikt XVI., stále trvá. Ako pred niekoľkými dňami povedal páter Karl Wallner z kláštora Heiligenkreuz v rozhovore pre „Kathpress“, počet predaných CD s titulom „Chant - Music for Paradise“ už dosiahol na celom svete viac ako 400 000. V Rakúsku sa predalo 60 000 exemplárov – album teda dosiahol teda trojité platinové CD a druhé miesto. Páter Wallner je v súčasnosti v Bruseli, kde v mene kláštora prevzal zlatú cenu za 10 000 predaných albumov v Belgicku. Toto ocenenie dosiahol tento album už aj v Poľsku. Ako páter Wallner zdôraznil v súvislosti s blížiacim sa prvým výročím návštevy pápeža Benedikta XVI. v Heiligenkreuzi, toto CD treba chápať ako „obsahové pokračovanie návštevy pápeža“. „Tieto spievané modlitby na CD možno teda považovať za realizáciu pápežových slov v Heiligenkreuzi, keď Benedikt XVI. vo svojom príhovore zdôraznil význam kláštornej modlitby ako ponuky spoločnosti hľadajúcej zmysel života,“ povedal páter Wallner.
Preto toto CD treba chápať ako pozvánku širokému publiku nanovo objavovať „poklad kláštornej modlitby“ a kláštory ako „oázy prameňa sily“. „Týmto CD vydávame my, ako mnísi, svedectvo o zmysle života vo svete, ktorý sa zdá byť nezmyselným. Po tejto skúsenosti túžia mnohí ľudia a to možno vysvetľuje aj tento úspech,“ hovorí páter Wallner.
Okrem úspechu spevov podporuje podľa pátra toto CD aj záujem o kláštorný život v Heiligenkreuzi. Takže kláštorný kostol je teraz na vigíliu o 17.15 často plný. „Ľudia zrazu hľadia na kláštory už nie iba ako na nositele kultúrneho a hospodárskeho rozvoja, ale ako na miesta prameňa sily,“ hovorí páter Wallner. „Tento posun verejného záujmu je koniec koncov na prospech aj iným kláštorom v Rakúsku. –zg-   

 

Ukrajina: Štátna televízia preberá program kapucínov

Vinnica, Ukrajina, 27.8. 2008 (Zenit) 012179 – Televízny program pre deti, ktorý vyvinul kapucín brat Justin Rustin, začína okamžite vysielať aj štátna ukrajinská televízia. Brat Justin prezentuje populárny program Štúdií sv. Kláry, „Mistecko Nadija“ („Mesto nádeje“), ktorý spája zábavu pre deti s občianskou a náboženskou výchovou.
Autori projektu vyhlásili, že ide o pokus ponúknuť alternatívnu zábavu a vzdelávanie pre deti a to v krajine a v čase, keď sa deti nachádzajú v mnohých ťažkostiach.
Ako vyhlásil Egidio Picucci v správe, uverejnenej v „Osservatore Romano“, iniciatíva sa začala, keď vydavateľstvo Štúdií sv. Kláry vo Vinnicy dostalo ponuku projektu, ktorý vysielajú kapucíni v poľskom Krakove.
Štúdiá sv. Kláry zveril biskup Jan Olszanski z Kamjanecu-Podilskej (1919-2003) bratom kapucínom. Po páde komunistického režimu začali kapucíni vydávať magazín, ktorý neskôr zrušili.
„Cirkev vystúpila z katakomb, a mala strach príliš horlivo sa angažovať. Napriek tomu sme s tým začali. Gréckokatolíci nás v tom podporovali, a tak sme vybudovali niečo skutočne užitočné,“ povedal páter Rustin pre vatikánske noviny.
Vydávanie magazínu sa potom obohatilo o rôzne vydania modlitebných kníh a brožúrok. Štúdiá sv. Kláry teraz vydávajú okrem iného aj ukrajinskú verziu „Hlasu pátra Pia“. Tento taliansky svätec je veľmi uctievaný aj mnohými katolíkmi a pravoslávnymi veriacimi na Ukrajine.
Prvý projekt detského programu v lokálnej televíznej stanici sa uskutočnil minulú jeseň. Dnes už produkujú Štúdiá sv. Kláry program pre národnú televíziu. Z ich dokumentárnych programov sú najvýznamnejšie relácie o návšteve pápeža Jána Pavla II. na Ukrajine. –zg-

 

Obamov viceprezident: Nijaké prijímanie a zákaz vystúpenia na katolíckych školách

Denver, 27.8.2008 (kath.net) 012178 - Arcibiskup Charles Chaput z Denveru vyslovil počas Národného konventu demokratov, ktorý sa koná v Denveri kritiku, ktorej terčom bol Joe Biden, demokratický kandidát na viceprezidenta a oznámil mu, že by nemal prijímať najsvätejšiu Eucharistiu. Informoval o tom americký denník „Washington Times“. Vyhlásil, že Biden je formálne katolícky, ale v zásadných otázkach ako usmrcovanie nenarodených detí už roky odporuje Cirkvi a stále znova hlasuje za propotratové zákony.
Arcibiskupa Chaputa demokrati na svoj Národný konvent nepozvali. Arcibiskup sa však počas tohto zhromaždenia zúčastnil na manifestácii proti potratom s tisíckami demonštrantov pred potratovou klinikou v  Denveri.
Joe Biden naráža na odmietanie aj v domovskej diecéze. Bob Krebs, tlačový hovorca Wilmingtonskej diecézy oznámil, že aj keby sa Joe Biden stal viceprezidentom USA, nebude smieť prehovoriť na katolíckych školách v tejto diecéze. Diecéza sa pritom odvoláva na dokument Biskupskej konferencie USA, ktorý katolíckym inštitúciám nepovoľuje vystúpenia politikov, ktorí sa zasadzujú za potraty. –zg-

 
Bol brat Roger katolík alebo protestant?

Vatikán, 26.8.2008 (kath.net/DT) 012177 – Bol brat Roger Schütz, zakladateľ komunity Taizé, ktorý bol pred tromi rokmi zavraždený duševne chorou ženou, evanjelik či katolík? Bez formálneho vstupu do Katolíckej cirkvi sa cítil ako jej člen a súčasne zostal kalvínskym pastorom. Pápež Ján Pavol II. a pápež Benedikt XVI. mu podávali sväté prijímanie. V interview s vatikánskymi novinami „L'Osservatore Romano“ zo 16. augusta 2008 kardinál Walter Kasper, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, vysvetlil tento jedinečný skutkový stav.
Kardinál Kasper vysvetlil, že brat Roger sa stal farárom v reformovanej tradícii. Túto „vieru svojho pôvodu“ zdieľal so všetkými bratmi a sestrami protestantmi. Kardinál ďalej povedal, že želanie živiť svoju vieru a svoj duchovný život z prameňov iných kresťanských tradícií ho viedlo k tomu, že „prekročil isté konfesionálne hranice“. V priebehu rokov sa viera predstaveného komunity Taizé stále viac „obohacovala dedičstvom viery Katolíckej cirkvi. K tomu prispela predovšetkým úloha Panny Márie v dejinách spásy, reálna prítomnosť Krista v Eucharistii a apoštolský úrad služby v Cirkvi, „vrátane úradu služby jednote, ktorý vykonáva rímsky biskup“, ako povedal kardinál Kasper.
Ako reakciu na to Katolícka cirkev súhlasila s tým, že bude prijímať Eucharistiu, ako to každé ráno robil v kostole v Taizé. Z tohto dôvodu brat Roger Schütz prijal viackrát sväté prijímanie z ruky pápeža Jána Pavla II. Takže kardinál Ratzinger počas zádušnej omše za Jána Pavla II. iba zopakoval, čo sa už pred ním v Chráme sv. Petra praktizovalo: „Na geste kardinála nebolo nič nové alebo vyšpekulované,“ povedal predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov.
Roger Schütz našiel svoju vieru bez toho, že by sa s niekým dostal do rozkolu. Z tohto dôvodu, ako dodal kardinál Kasper, Roger Schütz dal prednosť tomu, že pojmy ako „prestúpenie“ alebo „formálne vstúpenie“ nepoužil na označenie svojho spoločenstva s Katolíckou cirkvou.
„Možno viesť dlhé teologické a kánonické diskusie,“ povedal ďalej kardinál. „Avšak z úcty k ceste viery brata Rogera je vhodnejšie nepoužívať pre neho kategórie, ktoré on sám zo svojich skúseností považoval za neprimerané a ktoré mimochodom Katolícka cirkev nikdy nechcela na neho uplatniť.“ –zg-

 
Chorvátsko: Kňazovi pridelili 'satanistickú' autoznačku

Záhreb, 26.8.2008 (kath.net/idea) 012176 – Mal v tom prsty diabol? Katolícky kňaz z dediny Dunki Miholjac na severe Chorvátska dostal pri prihlásení auta novú autoznačku s číslom 666. Toto číslo sa v Zjavení sv. Jána vo Svätom písme priraďuje Antikristovi (Zjv. 13,18). No farár Antun Drenjancevic iba odkývne rukou. „Ide o čistú náhodu,“ povedal pre anglické vydanie rakúskeho časopisu „Austrian Times“. „S tým, že mnohí členovia farnosti sa domnievajú, že to je nadprirodzené varovanie – nemám nijaký problém. Autoznačku NA 666 AU budem aj naďalej používať. Je to iba číslo bez nejakého hlbšieho významu,“ vyhlásil chorvátsky farár. –zg-

 
Rusko: Pravoslávna cirkev kritizuje liberálnych protestantov

Moskva, 25.8.2008 (kath.net/idea) 012175 - „Masívna liberalizácia“ niektorých protestantských cirkví Západu je predmetom kritiky vedúceho Úradu pre zahraničné záležitosti Ruskej pravoslávnej cirkvi, metropolitu Cyrila zo Smolenska a Kaliningradu. Povedal, že „tendencie nepriateľské Svätému písmu“ stále viac zasahujú protestantské spoločenstvá. Pranieroval, že požehnávajú partnerstvá rovnakého pohlavia a „notorickým homosexuálom“ udeľujú dôstojnosť pastorov, či dokonca ich svätia za biskupov.
Informoval o tom časopis „Orthodoxie aktuell“ v Dortmunde, ktorý vydáva Pravoslávna cirkev v Nemecku, s odvolaním sa na ruské pramene. Podľa časopisu metropolita Cyril kritizuje najmä americkú Episkopálnu cirkev, ktorá je súčasťou anglikánskeho spoločenstva, ako aj Luteránsku cirkev Švédska. Metropolita oznámil, že Ruská pravoslávna cirkev sa vzdáva kontaktov s oboma cirkvami. Namiesto toho si hľadá partnerov medzi tými protestantskými spoločenstvami, ktoré zostávajú verné „tradíciám evanjelia“ a zastávajú podobné morálne postoje ako Ruská pravoslávna cirkev. Metropolita zdôraznil, že spoločne chcú pôsobiť proti hroziacej „militantnej sekularizácii“.
Pravoslávno-baptistický „front proti liberalizmu“ bol hlavnou témou diskusie na recepcii, ktorú dávala hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Alexej II. pre generálneho sekretára Baptistickej svetovej aliancie, Nevilla Callama z Jamaiky v polovici júna v Moskve. Podľa tlačovej správy Ruskej únie evanjeliových kresťanov a baptistov ako dôvod takéhoto rozhodnutia patriarcha uviedol, že homosexuálny štýl života nesmie tolerovať ani jedna z oboch cirkví. Ak by v tomto bode baptisti neboli jednoznační, znamenalo by to rozchod s Ruskou pravoslávnou cirkvou.
Snaha o „konštruktívny konzervatizmus“ zjednocuje všetkých ruských kresťanov ponad hranice konfesií, ako podľa Únie baptistov v roku 2007 vyhlásil sekretár Úradu pre zahraničné záležitosti Ruskej pravoslávnej cirkvi, Igor Vyzhanov. –zg-

 
Bavorsko: Učiteľ musí vyučovať pod krížom

Augsburg, 16.8.2008 (kath.net/idea) 012174 – Bavorský učiteľ neúspešne žaloval skutočnosť, že musí vyučovať pod krížom s Ukrižovaným. Podľa rozsudku súdu v Augsburgu zo 14. augusta učitelia na bavorských základných školách sa musia v zásade zmieriť s tým, že v triedach je na stenách kríž. Kríž  v školách je výrazom kultúrneho charakteru Bavorska, ku ktorému patria aj kresťanské hodnoty Západu.
Ateistický žalobca argumentoval, že kríž mu spôsobuje závažnú duševnú záťaž. Tento učiteľ chcel už pred dvomi rokmi žalobou dosiahnuť, aby sa kríže z vyučovacích priestorov odstránili. Vtedy sa odvolával na povinnosť štátu zachovať neutralitu. Tento pedagóg je od roku 1982 trvalým štátnym zamestnancom. Na základnej škole v Neusäßi v okrese Augsburg vyučuje šesť rokov. Už v roku 1995 na súde dosiahol, že nemusí sprevádzať triedy na bohoslužby.
Súd v Augsburgu naposledy odmietol podobnú žalobu učiteľa z Neu-Ulmu v roku 2004. Tento rozsudok Bavorský súdny dvor neskôr potvrdil. Už v roku 2001 súd rozhodol, že sloboda vyznania učiteľa iba v „atypických zvláštnych prípadoch“ oprávňuje k tomu, aby žiadal odstránenie kríža. V roku 1995 Spolkový ústavný súd rozhodol, že vešanie krížov v štátnych školách je protiústavné, ak rodičia proti tomu protestujú.
–zg-

 
Nemeckí ateisti varujú: Evangelikáli majú stále väčší vplyv na verejnosť

Mníchov, 16.8.2008 (kath.net/idea) 012173 – Pred rastúcim vplyvom evangelikálov v Nemecku varuje Medzinárodný zväz ľudí bez vyznania a ateistov. Člen redakcie magazínu tejto organizácie Frank Welker v Aschaffenburgu napísal, že zatiaľ čo „liberálna Evanjelická cirkev Nemecka (EKD) už roky stráca členov, zaznamenávajú mnohé evangelikálne skupiny prírastky. Spoločným znakom evangelikálov je ich nesmierne povedomie poslania misionársky pôsobiť: „Misie a tým záchrana neveriacich je dôležitým jadrom ich náboženského života a koniec koncov aj kľúčom k ich úspechu.“
Evangelikálov sa podľa článku zastávajú aj prominentní politici. K podporovateľom misionárskej akcie „ProChrist“ patria premiéri Bavorska a Dolného Saska, Günther Beckstein (CSU) a Christian Wulff (CDU). Evangelikálne hnutie sa mimoriadne intenzívne angažuje aj na internete. Pravdepodobne väčšina všetkých kresťanských stránok má evangelikálne smerovanie. Aj tu sa odzrkadľuje naliehavé nutkanie tohto hnutia pôsobiť misionársky. Článok dochádza k výsledku: „V ostatných rokoch sa veľa diskutovalo o islame a jeho sklonu k fundamentalizmu, avšak takmer nepozorované zostáva šírenie sa kresťanského fundamentalizmu.“ Pritom sú podľa autora problémy v mnohých bodoch rovnaké – rigidné morálne predstavy, bojkot škôl a odmietanie homosexuality.
V ďalšom príspevku v tomto ateistickom magazíne sa hovorí, že „čisto konzervatívno-spiatočnícke predstavy“ evangelikálov nachádzajú odozvu aj v politike a vedú k „úžas vzbudzujúcich alianciám s konzervatívnym katolíckym táborom“. Ako „veľmi úslužní duchovia“ sa vraj ukázali politici ako ministerka pre rodinu Ursula von der Leyen a thürinský premiér Dieter Althaus (obaja CDU), „ktorí sa z vlastných alebo politických záujmov nechávajú zapriahnuť do tejto káry“. Tak ministerka v lete zastavila vydávanie dvoch brožúrok o sexuálnej výchove v ranom detskom veku, ktoré „nábožensko-fundamentalistické kruhy“ kritizovali. Althaus sa vraj zasa vôbec netají tým, že považuje zapojenie viery a náboženstva do prírodovedeckých predmetov za veľmi významné.
V treťom príspevku o evangelikáloch ide o mládežnícke hnutie „Jesus Freaks“. To je vraj rovnako silno zamerané misionársky a predstavuje „reakčné myslenie“. K tomu patrí odmietanie potratu a evolučnej teórie. Na záver sa v ateistickom článku píše, že za liberálnou fasádou „Jesus Freaks“ sa skrýva „fundamentalistický variant kresťanstva“. –zg-

 
Internet: Ako sa odosielatelia ´spamov´ stávajú kresťanmi

Rimrock, 15.8.2008 (kath.net/idea) 012172 – Nezvyčajný druh evanjelizácie cez internet praktizuje Nemec žijúci v USA Daniel Bartsch z Rimrocku v štáte Arizona. Tento 31-ročný baptista, ktorý má obchod s tlačiarňami a príslušenstvom pre internet, si zvolil odosielateľov mailov nazývaných ´spam´, ako cieľovú skupinu. Keď dostane neželané, často podvodnícke reklamné maily, odpovedá ich odosielateľom a vyzýva ich, aby prestali s nezákonným konaním a odvážili sa na nový začiatok s Ježišom Kristom. Medzi masovými zásielkami odosielateľov ´spamov´ sa často nachádzajú aj ponuky prevodov peňazí, ktoré nielen že sú podvodmi, ale prijímateľa, ktorý sa na to dá, môžu dostať aj do väzenia. Bartsch im preto príležitostne odpovedá.
Napríklad 28-ročný muž z Nigérie mu napísal, že je síce nezamestnaný, ale že čo najskôr chce prestať s podvodníckymi mailami. Iný 23-ročný muž, ktorý musel prerušiť štúdium medicíny, mu sľúbil, že okamžite prestane. Daniel Bartsch sa považuje za misionára na internete. Dobrovoľne navštevuje aj väzňov a je reprezentantom miestnej organizácie „Voice of Martyrs“ (Hlas mučeníkov), ktorá pomáha súčasným prenasledovaným kresťanom.
Evanjelizačné skúsenosti nadobudol Bartsch aj pomocou telefonovania cez internet systémom Skype. Pozýva tak k diskusiám, tzv. „casts“, o kresťanských  témach na svojej domovskej stránke. Na týchto rozhovoroch  sa môže zúčastniť až do 100 užívateľov. Bartsch je aj zakladateľom svetovej siete „Skype for Christ“. (Internet: users.commspeed.net/ccc/) –zg-

 

 
Archív  
   

Správy 33/2008

Správy 32/2008

Správy 31/2008

Správy 30/2008

Správy 29/2008

Správy 28/2008

Správy 21/2008

Správy 20/2008

Správy 19/2008

Správy 18/2008

Správy 17/2008

Správy 16/2008

Správy 15/2008

Správy 14/2008

Správy 13/2008

Správy 10/2008

Správy 9/2008

Správy 8/2008

Správy 7/2008

Správy 6/2008

Správy 5/2008

Správy 4/2008

Správy 3/2008

Správy 2/2008

Správy 1/2008

Správy 51-52/2007

Správy 50/2007

Správy 49/2007

Správy 48/2007

Správy 47/2007

Správy 46/2007

Správy 45/2007

Správy 44/2007

Správy 43/2007

Správy 42/2007

Správy 41/2007

Správy 40/2007

Správy 39/2007

Správy 38/2007

Správy 37/2007

Správy 36/2007

Správy 32-35/2007

Správy 31/2007

Správy 30/2007

Správy 29/2007

Správy 28/2007

Správy 27/2007

Správy 26/2007

Správy 25/2007

Správy 24/2007

Správy 23/2007

Správy 22/2007

Správy 21/2007

Správy 20/2007

Správy 19/2007

Správy 18/2007

Správy 17/2007

Správy 16/2007

Výber správ 2007   

Výber správ 2006