31/2011
Obsah
Benedikt XVI.: Objavte krásu Biblie!
Nové náboženstvo - 'liberálny fundamentalizmus'
Sýrsky jezuita: 'Sýrčania už to násilie nemôžu vydržať'
Egyptský biskup: Procesom s Mubarakom sa začína nová éra
Irak: Arcibiskup otrasený novým násilím na kresťanoch
Nórsko: Nenávisť voči kresťanom?
Medzi Vatikánom a Chorvátskom vládne napätie
Taliansko: „Volto Santo“ sa vydá na púť do Lúrd
Irán: Pastor má byť obesený
USA: Spor o zadlženosti roznietil špekulácie o konci sveta
USA: Anglo-luteráni sa vracajú k plnej jednote s Rímom
Zakážte konečne to kresťanstvo!
Ateisti v New Yorku: Kríž musí ísť preč!
Kardinál Schönborn si pozval ‚Iniciatívu farárov’ na 10. augusta
Archeológovia našli hrobku sv. apoštola Filipa
Benedikt XVI.: Objavte krásu Biblie!
Vatikán, 3.8.2011 (RV) 014 567 – „Počas letných dní oddychu objavte krásu Biblie!“, tak vyzval pápež Benedikt XVI. veriacich počas generálnej audiencie v stredu 3. augusta, ktorá sa konala na Námestí slobody pred Apoštolským palácom v Castel Gandolfe. Audiencia prebehla v mimoriadne nadšenej a radostnej atmosfére. Svätý Otec najskôr predniesol svoju katechézu, potom nasledovali jeho pozdravy vo viacerých jazykoch, modlitba Otče náš a apoštolské požehnanie. V závere Benedikt XVI. išiel osobne pozdraviť chorých a zdravotne postihnutých, ktorí boli prednostne umiestnení v prvom rade.
Svätý Otec v katechéze povedal:
Drahí bratia a sestry!
Po prestávke v mesiaci júl dnes opäť pokračujeme v našich stredajších stretnutiach, ktoré sa aj v tomto roku budú konať tu v Castel Gandolfe, hoci v kratšej – avšak rodinnejšej – forme. Ako viete, už pred nejakým časom som začal cyklus katechéz o modlitbe. Bez toho, aby som sa od tejto témy vzdialil, by som chcel – v tomto mesiaci – zdôrazniť niektoré veľmi konkrétne aspekty duchovného charakteru, ktoré sa mi javia ako veľmi užitočné nielen pre toho, kto prežíva – v niektorých častiach sveta – obdobie letných dovoleniek, ale aj pre všetkých tých, ktorí sú zaťažení každodennou prácou.
Keď si urobíme prestávku v našich aktivitách, obzvlášť počas dovoleniek, často berieme do rúk knihu, ktorú chceme prečítať. Toto je prvý aspekt, nad ktorým sa chcem pozastaviť. Každý z nás potrebuje čas a priestor na zastavenie sa, na meditáciu, na pokoj ... Vďaka Bohu je to tak! Vskutku, táto potreba nám hovorí, že nie sme stvorení len pre prácu, ale aj pre myslenie, uvažovanie, alebo len jednoduché sledovanie – mysľou i srdcom – nejakého príbehu, s ktorým sa môžeme stotožniť, v istom zmysle „stratiť“ sa v ňom, aby sme sa potom opäť našli, avšak obohatení, povedal Svätý Otec a pokračoval:
Mnoho z týchto kníh je akýmsi únikom z reality. Napriek tomu mnohí – najmä vtedy, keď majú k dispozícii dlhší čas prestávky a relaxu – sa zamerajú aj na náročnejšie čítanie.
Odtiaľto vzišiel originálny návrh Benedikta XVI.:
Prečo neobjaviť niektoré z kníh Biblie, ktoré nie sú zvyčajne také známe? Alebo z ktorých sme začuli len nejaký ten úryvok počas liturgie, avšak nikdy sme ich neprečítali celé? Vskutku, mnohí kresťania nikdy nečítajú Bibliu a následne o nej majú len veľmi obmedzené a povrchné poznatky. Biblia je zbierkou kníh. Je akoby malou bibliotékou – knižnicou, ako aj naznačuje jej meno.
Mnohé z jej kníh zostanú veľkej väčšine ľudí takmer nepoznané. Svätý Otec spomenul napríklad Knihu Tobiáš – „o rodine a manželstve“, ďalej Knihu Ester – „o sile modlitby“, v ktorej židovská kráľovná s vierou a modlitbou zachráni svoj ľud od vyhubenia; alebo Knihu Rút – „o Božej prozreteľnosti“.
Tieto krátke knihy možno celé prečítať za hodinku. Trochu náročnejšie – avšak skutočné umelecké diela - sú napríklad Kniha Jób, ktorá čelí veľkému problému utrpenia nevinného človeka, Kniha Kazateľ – ktorá osloví pre svoju prekvapujúcu modernosť, s ktorou sa zamýšľa nad zmyslom života a sveta a potom Veľpieseň – obdivuhodná symbolická báseň o ľudskej láske.
Svätý Otec sa potom zameral na Nový zákon a zdôraznil, aké je „krásne prečítať zaradom celé Evanjelium, ako aj Skutky apoštolov, alebo niektorý z novozákonných listov“. Taktiež zdôraznil, aby veriaci mali Bibliu „na dosah ruky – počas letného obdobia, alebo celkovo v okamihoch oddychu“, aby ju mohli „nanovo oceniť“, najmä tie menej známe časti.
Takto sa aj okamihy uvoľnenia môžu stať – okrem kultúrneho obohatenia – aj pokrmom pre ducha, schopným oživovať poznanie o Bohu a dialógu s ním v modlitbe. Preložil Ľubomír Rebek
Nové náboženstvo - 'liberálny fundamentalizmus'
Kopfing, 5.8.2011 (kath.net) 014 566 - Kopfing v Innkreise je nádherné pokojné mestečko s 2000 dušami, na prekrásnom ba idylickom miestečku na Zemi, učupené za vrchom, kde sa rakúsky región Innviertel ukazuje zo svojej najlepšej stránky. O to prekvapenejší som bol, keď som pri preberaní sa mojimi e-mailami narazil na titulok – „Kopfingerčan mal verejné zjavenie (Ježiša Krista) pri stole v hostinci“. (Titulok z Die Bezirksrundschau Schärding č. 29 zo dňa 21. júla!)
Nuž vo svojej praxi ako lekár v oblasti psychiatrie a psychoterapie som už počul veľa správ o ľuďoch, ktorí mali neuveriteľné vízie a zjavenia – najmä v krčmách a hostincoch ... Tu však (podľa novín) úradujúci starosta Kopfingu, Otto Straßl (ÖVP) tvrdí, že na vine je kopfinský farár!
Zrazu si myslím, že aj ja mám nejaké zjavenie! Moment…. Áno! Pred duchovnými očami sa mi vynára rozhovor medzi starostom Ottom Strasslom a riaditeľkou základnej školy Máriou Hamendingerovou (angažovanou obhajkyňou sexuálneho liberalizmu medzi mladistvými a zatrpknutou odporkyňou kopfinskej cirkvi): „Nie, nie, pán starosta, to určite nemá nič do činenia s dlhoročným alkoholizmom a všetci prítomní v hostinci boli s istotou úplne triezvi, najmä ten úbohý chorý muž, ktorý pre halucinačné zjavenia si už vôbec nedokázal so sebou poradiť …, áno, pán starosta, presne tak to je! Na tom mala určite vinu nedeľná kázeň toho zlého poľského farára!“
Akoby to ešte nestačilo, silne liberálne orientované noviny „Die Bezirksrundschau Schärding“ si poslúžili symptomatikou choroby postihnutého, aby urobilo z verejného zosmiešňovania farárov a kresťanov novú normu v tejto doteraz vlastne ešte dosť pokojnej kopfinskej farnosti.
Tým sa to však nekončí
Vznikla tu „Kopfinská skupina aktivistov“, ktorá v rámci nejakého radikálneho fundamentalistického liberalizmu spolu so spomenutými novinami vedie špinavú kampaň proti farárovi Andreasovi Skoblickému. Obvineniami ako napríklad, že už dve manželstvá sa pre kázne mladého poľského kňaza rozpadli a že svojím radikálnym kresťanským postojom sem znova vnáša stredovek.
Aj ten rozhovor pri rozluke si viem živo predstaviť: „Roky mi jeho chrápanie vôbec nevadilo, ale keď som v nedeľu v kostole počula farára, tak som požiadala o rozvod!“ To iste nemalo nič do činenia s dlhoročnými konfliktami v manželstve, iste to bol zasa len ten farár!
Faktom je, že farár Andreas Skoblicki je známy svojím neústupným zasadzovaním sa za jednotu manželstva, ochranu rodiny a nenarodeného života a preto sa u kopfinskej mládeže teší veľkej obľube.
Faktom tiež je, že farár Andreas Skoblicki sa zasadzuje za morálne dozrievanie svojej farnosti tým, že napr. pozýva medzinárodných hostí, podnecuje farské spoločenstvo k dobročinnosti a k medzikultúrnej aktivite (ako mimoriadne renomovaného hosťa tu treba vyzdvihnúť indického misionára pátra Jamesa Manjackala, ktorý o. i. založil Univerzitu pre siroty v Bangalore).
A reakcia pána starostu? Počas svätej omše schytí mikrofón a žiada „poľského tvrdohlavca, aby sa prispôsobil kopfinským podmienkam“!
Do akej miery prítomnosť a prednášky pátra Jamesa zodpovedajú týmto podmienkam, o tom sa iste dá diskutovať. No zatiaľ čo sa farská rada zasadzuje za univerzálnosť kopfinskej farnosti, zdá sa, že starosta je v mysli už pri výčape v hostinci. Tlač a obec samozrejme kráčajú zomknuto po jeho boku a ostro vyzerajú ďalšieho psychicky trpiaceho alebo veľmi zmámeného človeka, ktorého utrpenie by mohli hodiť farárovi za vinu – je toto nová politická stratégia?
Nie je našou témou, či nástojčivé zosmiešňovanie katolíckeho kňaza starostom a členmi Ľudovej strany ÖVP možno vôbec odobriť, ale oveľa viac otázky: „Za koho považuje tento liberálny zväzok farské spoločenstvo? Komu chcú predať ideu, že skôr nedeľná homília v kostole vyvoláva halucinácie, ako dlhoročný alkoholizmus a opakované stavy totálnej opitosti. Komu chcú nahovoriť, že katolícke manželské páry sa rozvádzajú pre katolícke bohoslužby?
Starosta, riaditeľka školy a skupina aktivistov „Za vrch a za okraj taniera“ tvrdia, že na vine je miestny farár, teda pán starosta, myslíte to naozaj vážne???
Čitateľ by si mohol položiť otázku, prečo teraz nemecký lekár, ktorý bol len niekoľko ráz v Kopfingu, píše takýto článok.
Odpoveď je ľahká ...
Bol som pri tom, keď darované peniaze, ktoré farské spoločenstvo s láskou a dôverou vložilo farárovi Andreasovi Skoblickému do rúk, odovzdal vedúcemu sirotincov v Treťom svete – tak, ako to farár prisľúbil. Bol som pri tom – videl som tváre sirôt, keď sme im týmito peniazmi kúpili topánky a školské potreby a ja som osobne prijal poďakovanie týchto detí a odovzdal farárovi a farskému spoločenstvu.
Nie, milý pán starosta, milá pani riaditeľka, životné podmienky týchto detí zďaleka nezodpovedajú kopfinským podmienkam!!! A keby bolo po vašom, milé noviny „Bezirksrundschau“ – tak ani dobročinnosť.
Teraz ako lekár si vo svetle dlhoročných skúseností v psychiatrii a psychoterapii, dovolím spochybniť psychické zdravie tých ľudí, ktorí pre svoje politické ciele berú tým sirotám chlieb od úst.
Nie, neviem si vysvetliť, čo ľudí pohýna k tomu, chorobné stavy iných využívať na špinavú kampaň. Neviem si vysvetliť ani to, prečo by sa malo okliešťovať ďalšie vzdelávanie a rozširovanie horizontu mladého farského spoločenstva.
Vidím to iba takto – je to nové náboženstvo – „liberálny fundamentalizmus“! -zg-
Sýrsky jezuita: 'Sýrčania už to násilie nemôžu vydržať'
Damask, 5.8.2011 (kath.net/KAP) 014 565 – „Sýrsky prezident Bašar al-Assad nesprávne odhaduje situáciu v nálade obyvateľstva vo svojej krajine.“ Myslí si to egyptský jezuita a poradca vatikánskej Rady pre dialóg páter Samir Khalil Samir, v súvislosti s brutálnym potláčaním protestov opozície armádou vo viacerých sýrskych mestách.
„Sýrčania už násilie vo svojej krajine nemôžu ďalej vydržať,“ povedal v interview pre Rádio Vatikán. „Už otec súčasného prezidenta reagoval vždy násilím na protesty v Sýrii,“ pripomína jezuita. „V minulosti Sýrčania tieto násilné zásahy mocnárov jednoducho brali ako realitu. Dnes je to však inak,“ hovorí tento odborník na Blízky Východ, „a prezident Assad si túto premenu nevšimol, alebo nechcel brať do úvahy. Tieto roky trvajúce neustále represie sa jednoducho stali neznesiteľnými. Ľudia by to chceli odstrániť.“
Podľa údajov arabskej televízie „Al Džazíra“ pri pokojných protestoch a pohreboch v Sýrii bolo od počiatku marca usmrtených viac ako 1700 údajných protivníkov režimu a zatknutých asi 23 000 opozičných predstaviteľov. Podľa odhadov humanitárnych organizácií asi 10 000 ľudí aj za ostreľovania armádou utieklo cez hranice do Libanonu a do Turecka. Iba 31. júla 2011 vojaci a prívrženci režimu zastrelili v sýrskom meste Hama najmenej 100 ľudí.
Bezpečnostná rada OSN násilie voči civilnému obyvateľstvu a porušovanie ľudských práv v stredu v prezidiálnom vyhlásení odsúdila po tom, čo sa jej členovia nedokázali dohodnúť na spoločnej rezolúcii OSN. Na ukončenie násilia proti opozícii EÚ zostrila 1. augusta sankcie voči Sýrii. Zakázala vstup 35 členom sýrskeho mocnárskeho aparátu do únie a zablokovala ich kontá. Najmenej 4 členovia sýrskeho režimu, medzi nimi minister obrany Ali Habib Mahmoud, majú mať kontá v európskych bankách.
Nemecká spoločnosť pre ohrozené národy (GfbV) vo štvrtok žiadala, aby sa v krajinách EÚ zmrazené sýrske bankové kontá vyplatili pozostalým po obetiach Assadovho režimu ako aj rodinám zranených. –zg-
Egyptský biskup: Procesom s Mubarakom sa začína nová éra
Rím, 04.08.2011 (KAP) 014 564 – Predstavitelia kresťanov v Egypte reagovali so zadosťučinením na začatie procesu s bývalou hlavou štátu Hosni Mubarakom.
„Proces otvára novú éru pre moderný Egypt,“ ako povedal koptský biskup Kirollos z Nag Hammadi v interview pre rímske noviny „Il Tempo“ zo štvrtka. „Je to výraz nového poriadku, v ktorom právo a spravodlivosť platia bez rozdielu pre všetkých občanov a tým je to znamenie novej nádeje.“ Prvý proces s bývalou hlavou štátu „by mohol upokojiť nálady medzi Egypťanmi, najmä rodín mučeníkov revolúcie,“ ako sa vyjadril koptský biskup.
Andre Zaki, jeden z hlavných zodpovedných anglikánskeho spoločenstva v Egypte, označil tento proces za „výraz civilizácie“. „Ide o použitie práva bez ohľadu na postavenie osoby. Tým sa končí éra represií, krajina teraz kráča smerom k demokracii.“
Koptský odborník na ekumenizmus Samir Morqus pre „Il Tempo“ povedal:
„Po prvý raz v dejinách Egypta a v arabskom svete vôbec bol prezident zosadený vôľou ľudu a nie usmrtený pri palácovej revolúcii, alebo následkom zahraničnej invázie vyhnaný z úradu.“ –zg-
Irak: Arcibiskup otrasený novým násilím na kresťanoch
Bagdad, 3.8.2011 (KAP) 014 563 – Chaldejský arcibiskup z Kirkuku, Louis Sako, je šokovaný bombovým útokom na sýrsko-katolícky kostol v severoirackom meste a to bezprostredne po začiatku pôstneho mesiaca Ramadán.
„Ramadán je pre moslimov mesiacom modlitieb a pôstu ako aj čas na konanie dobra,“ ako povedal arcibiskup Sako pre Rádio Vatikán. „Zabíjať v tejto dobe nevinných je o to väčší hriech.“ Arcibiskup informoval, že navštívil zranených pri tomto atentáte v nemocnici. Medzi nimi boli kresťania ako aj moslimovia. „Nechápem, čo atentátnici chcú. Veď existujú aj iné možnosti ako bomby a násilie na vymáhanie práv alebo na dosiahnutie niečoho,“ povedal.
Pri explózii bomby v aute pred „Kostolom Svätej rodiny“ v centre Kirkuku v utorok ráno bolo zranených viac ako 20 ľudí. Polícia okrem toho zneškodnila dve ďalšie nálože v autách zaparkovaných pred anglikánskym kostolom a pred Kostolom Mara Gourgisa.
Ešte v pondelok arcibiskup Sako odovzdal civilnej správe v Kirkuku rozsiahlu darovanú zásielku liekov pre nemocnice mesta. „To bolo myslené ako gesto solidarity kresťanského spoločenstva na začiatku mesiaca Ramadán,“ ako vyhlásil arcibiskup podľa rímskej tlačovej služby „AsiaNews“.
Tresty smrti po rukojemníckej dráme v kostole
Desať mesiacov po rukojemníckej dráme v sýrsko-katolíckom kostole v Bagdade so 68 mŕtvymi iracký súd odsúdil na smrť troch páchateľov, ktorý útok plánovali a pripravili. Samovražední atentátnici koncom októbra 2010 vzali za rukojemníkov veriacich v kostole a keď bezpečnostné sily vtrhli do kostola, nálože v opaskoch odpálili. Štvrtý obžalovaný bol už odsúdený na 20 rokov väzenia. –zg-
Nórsko: Nenávisť voči kresťanom?
Mníchov, 4.8.2011 (kath.net/idea) 014 562 – Kto číta nespočetné komentáre o masovej vražde v Nórsku, často sa nezbaví dojmu vlezlého tajného zadosťučinenia, že páchateľ tento raz nebol nijaký islamský fanatik, ale má byť „kresťanským fundamentalistom“. Taká bytosť je pre mnohé média ešte zavrhnutiahodnejšia. Keby bol Anders Breivik kresťanom, tak by to dokonca súhlasilo. Pretože Nový zákon nielenže odmieta násilie ako prostriedok riešenia náboženských sporov, ale požaduje – ako nijaké iné náboženstvo – lásku k nepriateľom.
Čo všetko tu však nesúhlasí
Dokonca i v niektorých cirkevných listoch sa uvádza, že sa nevie, či tento Nór „skutočne tak hlboko prenikol do kresťanského fundamentalizmu“. No to sa veru vie! Pretože vo svojom 1518-stránkovom Manifeste jasne ohlásil, čo si myslí. Pre neho je náboženstvo iba „barličkou pre slabochov“. Osobný vzťah s Kristom nepozná. Už to ho zásadne odlišuje od tzv. fundamentalistických kresťanov.
Už len to, že je slobodomurár, by každého, kto má čo i len štipku tušenia o rôznych smeroch v kresťanstve, muselo odradiť od toho, aby hovoril o „kresťanskom fundamentalistovi“, veď tí slobodomurárstvo rozhodne odmietajú. Nijaký takto orientovaný kresťan by tiež nesúhlasil s Breivikovou tézou: „Musíme sa vrátiť k našim kresťanským koreňom“.
Každý prostriedok dobrý?
Napriek jasným výpovediam ešte celé dni po udalosti v nemeckých médiách „Spiegel-Online“, NTV, ZDF a ARD ako aj v denníkoch sa šírilo, že páchateľ je „fundamentalistický kresťan“ – čo bolo nezriedka doplnené nenávistnými komentármi. Tak „zelený“ denník v Berlíne napísal, že tento terorista patrí k tým, „ktorí svoje hlúpe mozgy kŕmia kresťanským fundamentalistickým svetonázorom“. A máme to tu: evangelikáli, na ktorých sa tu v podstate myslí, sú hlúpi a ich svetový názor môže zrodiť masových vrahov.
Je podivuhodné, že tí, čo teraz právom pranierujú nenávisť atentátnika na moslimov a komunistov, sami prispievajú k nenávisti voči Biblii verným kresťanom – a hneď aj voči všetkým, čo nie sú ľavičiari. Vyvoláva sa dojem, že páchateľ je „inteligentný“, ako uviedol konzervatívny pisateľ na internetovom portáli. Pre televíziu ARD tento portál tým už patrí k sympatizantom masového vraha. ...
„Die Zeit“: „Páchateľ je zmätený jednotlivec“
Možno páchateľa jednoducho zaradiť do pravicového extrémizmu – ako to robia takmer všetci? Tak by mnohé médiá museli zmeniť svoj obraz sveta. Pretože podľa novín „Spiegel“ sa „dištancuje od neonacistov - antisemitizmus je hlúposť, židia Európy sú spojenci v boji proti islamu.“
Je zaujímavé, že v celej diskusii si zachoval chladnú hlavu práve vydavateľ novín „Zeit“- Jost Joffe. Pre neho je Breivik ako páchateľ „zmätený jednotlivec“ … prípad pre psychiatra“. –zg-
Medzi Vatikánom a Chorvátskom vládne napätie
Rím, 2.8.2011 (kath.net/as) 014 561 - Problém odškodnenia za kláštor a pozemky v Istrii v sume 30 miliónov eur, ktoré má Diecéza Poreč a Pula v dnešnom Chorvátsku zaplatiť opátstvu Praglia (v talianskej provincii Padova) dva mesiace po apoštolskej ceste pápeža Benedikta XVI. prerástlo na „malú vojnu“ medzi Vatikánom a Chorvátskom, jednej z najkatolíckejších krajín Európy. Čo sa vlastne stalo? Musí vari vyrukovať pápežská Švajčiarska garda?
Pápež Benedikt XVI. nariadil zaplatenie odškodného talianskym benediktínom, ktoré podľa miestneho biskupa vženú Diecézu Poreč a Pula do hospodárskeho krachu. Biskup Ivan Milovan sa preto otvorene vzoprel podpísaniu pápežského nariadenia. So súhlasom väčšiny ostatných chorvátskych biskupov hľadal potom podporu proti Vatikánu u chorvátskej premiérky Jadranky Kosorovej, ktorá sa takisto otvorene postavila proti pápežovi. Z vnútrocirkevnej diskusie sa stal medzinárodný prípad, ktorý sa od 30. júla týka Chorvátska, Vatikánu a Talianskej republiky a rieši sa na najvyššej diplomatickej úrovni.
Biskup Diecézy Poreč a Pula po dlhých rokovaniach odmietol podpísať zmluvu o odškodnom s talianskymi benediktínmi a preto Benedikt XVI. ho 6. júla suspendoval na niekoľko minút z úradu, aby ním menovaný komisár „ad actum“ – španielsky arcibiskup Abril y Castelló, pápežský vicekomorník a bývalý nuncius na Balkáne - mohol túto zmluvu podpísať, aby sa spor skončil. Zmluva stanovuje zaplatenie 6 miliónov eur, ako aj navrátenie majetkov. Biskupstvo Poreč a Pula v 90. rokoch dostalo od chorvátskeho štátu naspäť majetky znárodnené po 2. svetovej vojne (nehnuteľnosti a pozemky) a pozemky predalo. Ako protihodnotu za to musí teraz biskupstvo vrátiť 30 miliónov eur.
Biskupstvo Poreč a Pula obviňuje Vatikán, že porušuje medzinárodné dohody a že biskupstvo vháňa do hrozby krachu. Za „hlavného vinníka“ označuje štátneho sekretára kardinála Tarcisia Bertoneho. Pred niekoľkými dňami biskup Milovan dokonca označil za potrebný predaj Baziliky sv. Eufrázia zo 6. storočia, aby mohol vyrovnať dlhy u talianskych benediktínov. To je nepochybne hrozba, ktorá sa neminula účinkom, keďže bazilika z neskorej antiky, ktorá je na zozname kultúrneho dedičstva Unesco, je každý rok cieľom státisícov turistov.
No to nie je všetko. Chorvátske vrchnosti ešte aj obviňujú Taliansko, že spolu s niektorými predstaviteľmi Cirkvi usilujú o zrevidovanie Osimských dohôd z r. 1975 na definitívne určenie hraníc medzi Juhosláviou a Talianskom. Chorvátsky veľvyslanec pri Svätom stolci sa rozhodol čo najskôr vrátiť z dovolenky do Ríma. V Záhrebe mal byť zasa apoštolský nuncius pozvaný na konzultácie chorvátskym ministrom zahraničných vecí. Premiérka Jadranka Kosorová sa 1. augusta stretla s biskupom Milovanom a ubezpečila ho, že napíše pápežovi a štátnemu sekretárovi.
Talianskych benediktínov juhoslovanskí komunisti v r. 1948 vyhnali z ich kláštora Dajla pri meste Novigrad. Súčasné požiadavky odškodného Chorvátsko spočiatku odmietlo, keďže opátstvo už v r. 1975 dostalo 1,7 miliárd lír od talianskeho štátu. V r. 2004 sa začalo cirkevné konanie a v r. 2006 požiadali benediktíni od Biskupstva Poreč a Pula 30 miliónov eur.
Na odvrátenie dlhého procesu zriadili v r. 2008 komisiu, v ktorej pôsobil vtedajší prezident Správy majetkov Svätého stolca kardinál Attilio Nicora, ako aj záhrebský arcibiskup Josip Bozanic. Výnos komisie v r. 2010 bol v prospech talianskych benediktínov. Svätý Otec to výslovne aproboval.
Tlačová kancelária Svätého stolca uverejnila v utorok komuniké k situácii v Chorvátsku. V ňom sa vyhlasuje, že rozpory medzi chorvátskym biskupstvom a opátstvom Praglia sú čisto cirkevnej povahy. „Je poľutovaniahodné, že sa z problému urobil nástroj úsilia prezentovať ho z politického a demagogického pohľadu, akoby sa tým Chorvátsko poškodzovalo.“
Rozhodnutie Svätého stolca má však za cieľ znovu nastoliť spravodlivosť vo vnútri Cirkvi a to „ešte k tomu iba čiastočným odškodným“, pretože hodnota majetkov, ktoré biskupstvo už predalo je oveľa vyššia. „Dôvody Biskupstva Poreč a Pula sa pri pápežskom rozhodovaní vždy zohľadňovali a uvážili. Z tohto dôvodu je poľutovaniahodné, že rozhodnutie Svätého stolca sa napáda, ako by nadržiavalo jednej strane alebo bolo neodôvodnené,“ uvádza komuniké. –zg-
Taliansko: „Volto Santo“ sa vydá na púť do Lúrd
Lourdes, 2.8.2011 (kath.net) 014 560 – „Volto Santo“ – Kristova „Svätá tvár“ – priputuje do Lúrd. Svätyňa „Svätej tváre“ v talianskom mestečku Manoppello oznámila usporiadanie výstavy s názvom „L’image di Crist a travers le visage de la vierge“ („Kristov obraz nad tvárou Panny Márie) vo výstavnej sieni známej mariánskej svätyne Lurdy v dňoch 1. až 2. októbra.
Ide o mimoriadnu udalosť, ktorou sa realizuje návrh biskupa francúzskej Diecézy Tarbes-Lourdes, Philippe Perriera, po jeho návšteve svätyne Manoppelllo v apríli 2010. Stretnutie so „Svätou tvárou“ zanechalo v biskupovi hlboký dojem. Za prítomnosti arcibiskupa Arcidiecézy Chieti-Vasto, Bruna Forteho, vyhlásil, že v trpiteľskej tvári v Manoppelle uzrel utrpenie Lurdskej Božej Matky.
Výstava pozostáva zo série viacjazyčných tabúľ, ktoré vznikli pod vedeckou koordináciou Prof. Heinricha Pfeiffera SJ a v spolupráci so sr. Blandinou Paschalis Schlömerovou z Manopella. Tabule vysvetľujú históriu a význam „Svätej tváre“, ako aj jej porovnanie s originálnou ikonografiou Kristovej tváre v umení ako aj s Turínskym plátnom a so svedectvami z návštevy pápeža Benedikta XVI.
Dôležitou súčasťou výstavy sa stáva spojenie „Svätej tváre“ s tvárou Božej Matky stvárnené v rôznych výrazových formách úcty a viery, ktoré majú Lurdy a Manoppello spoločné – tváre chorých, trpiacich a pútnikov.
Organizácia výstavy sa začala návštevou provinciála kapucínov z talianskeho regiónu Abruzzy, brata Carmine Ranieriho OFMCap, v Lurdoch, pretože táto dôležitá udalosť sa týka celého spoločenstva kapucínov tohto regiónu. V rámci výstavy sa budú konať stretnutia, semináre, ako aj premietania filmov.
Vo Francúzsku sa šíri spoznávanie Kristovej „Svätej tváre“ aj vďaka francúzskemu vydaniu knihy Nemca Paula Baddeho v apríli s názvom „L'autre suaire: enquete sur le secret de Manoppello“ (Nemecké vydanie: Božská tvár. Dobrodružné hľadanie pravej Ježišovej tváre, Mníchov 2006, Pattloch). –zg-
Irán: Pastor má byť obesený
Frankfurt am Main, 2.8.2011 (kath.net/idea) 014 559 – Okamžité oslobodenie pastora sediaceho v iránskej cele smrti Youcefa Nadarkhaniho požaduje Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva (IGFM) vo Frankfurte na Mohane. Pastora odsúdili za údajné „šírenie neislamskej náuky“ a za „odpad od islamskej viery“ na smrť obesením. V odvolacom konaní tento rozsudok v júli súd potvrdil.
IGFM sa 28. júla pokúsila iránskemu konzulovi Mohammadovi Sadeghovi Abdollahimu odovzdať takmer 4000 podpisov za prepustenie pastora na generálnom konzuláte vo Frankfurte. Prijatie podpisov aj každý rozhovor však konzul odmietol. Odkázal, že kompetentným je veľvyslanectvo Islamskej republiky v Berlíne.
Pre referenta IGFM pre náboženskú slobodu Waltera Flicka je odmietnutie na generálnom konzuláte jasným signálom: „S organizáciami pre ľudské práva sa nediskutuje!“ Väznenie a rozsudok smrti znamenajú porušenie záväznej zmluvy o právach národov a treba to naliehavo riešiť.
IGFM a Evanjelická spravodajská agentúra „idea“ menovali Nadarkhaniho v decembri 2010 za „väzňa mesiaca“ a vyzvali k jeho podpore. Po prvý raz bol pastor zatknutý v decembri r. 2006 za „šírenie neislamských náuk“. Vtedy ho znova prepustili bez odsúdenia. Keď chcel využiť iránskou ústavou zaručené právo na náboženskú slobodu, 12. októbra 2009 ho znova zatkli. Odvtedy sedí vo väzení tajnej polície v meste Lakan. 22. septembra 2010 vyniesla Komora revolučného súdu proti nemu rozsudok smrti. Jeho advokát sa odvolal, no Najvyšší súd v Qome rozsudok potvrdil. Dali mu ďalšiu možnosť odvolať jeho vieru, inak bude popravený. Ak by rozsudok vykonali, bol by Nadarkhani podľa IGFM za asi 20 rokov prvým konvertitom, ktorý by bol popravený za svoju vieru.
Zo 74,2 miliónov obyvateľov Iránu je 99 percent moslimov. Počet konvertitov na kresťanskú vieru sa odhaduje na 250 000. Okrem toho tam žije do 150 000 väčšinou pravoslávnych arménskych a asýrskych kresťanov. –zg-
USA: Spor o zadlženosti roznietil špekulácie o konci sveta
New York, 2.8.2011 (kath.net/idea) 014 558 – Špekulácie o konci sveta v USA v situácii zápasu o odvrátenie štátneho bankrotu znova ožili. Aj obchod s literatúrou na túto tému prekvitá. Upozorňuje na to newyorský hospodársky magazín „Bloomberg Businessweek“. Do 2. augusta sa museli americkí politici vo Washingtone dohodnúť na zvýšení hranice zadlženosti, inak by sa vláda stala insolventná – s nedoziernymi následkami pre svetové hospodárstvo.
Dva dni pred uplynutím tejto lehoty dokázali demokrati a republikáni v kongrese dospieť ku kompromisu. Ten predpokladá zvýšenie hranice zadlženosti zo 14,4 bilióna dolárov (10 biliónov eur) v dvoch krokoch o 2,4 bilióny dolárov (1,7 bilióna eur). Okrem toho sa má ešte dlhodobo ušetriť až do 2,8 bilióna dolárov (1,9 bilióna eur).
Podľa hospodárskeho magazínu stále viac sa blížiaci dátum 2. august posilnil špekulácie, podľa ktorých je „súdny deň“ už blízko. Vtedy majú byť „praví kresťania“ vyzdvihnutí od neba, zatiaľ čo zvyšok ľudstva musí zostať na zanikajúcej Zemi. Takmer 60 percent všetkých bielych evangelikálov v USA verí, že Ježiš sa na Zem vráti do r. 2050. Dve tretiny z nich vidia v rastúcich počtoch a stále väčšej závažnosti prírodných katastrof znamenia konca časov. Väčšina však odmieta predpovede s presným dátumom vyzdvihnutia do neba alebo návratu Ježiša. V celkovom obyvateľstve USA verí asi 41 percent, že „súdny deň“ nastane čoskoro.
Romány a cestovní sprievodcovia do konca časov
Lehota vyriešenia štátnej finančnej krízy pripravila viere v antikrista „živnú pôdu“, ako sa vyjadril vedúci internetového portálu „RaptureReady.com“ (Pripravení na vyzdvihnutie), Todd Strandberg. Varuje však pred špekuláciami o termíne. Literatúra o konci časov prežíva v USA tiež veľký rozmach. K popredným autorom patria podľa „Bloomberg Businessweek“ napríklad rozhlasový evanjelizátor Jack van Impe (Troy/Michigan) so svojím „Prorockým sprievodcom ku koncu všetkých čias“ a Tim LaHaye, ktorý pod spoločným titulom „Left Behind“ (Zanechaní) napísal 16 románov o konci Zeme z biblického pohľadu. –zg-
USA: Anglo-luteráni sa vracajú k plnej jednote s Rímom
Kansas City, 15.7.2011 (Zenit) 014 557 – Po početných anglikánoch sa teraz vrátila k plnej jednote s Katolíckou cirkvou aj „Anglo-luteránska katolícka cirkev“ (ALCC), ako oficiálne oznámila jej najvyššia hlava arcibiskup Iri Allen Gladfelter z Kansas City v Missouri.
ALCC má v USA päť arcidiecéz, jednu arcidiecézu v Afrike a dve neteritoriálne arcibiskupstvá, jedno pre afrických prisťahovalcov v USA a druhé pre vietnamských. Ďalšie sídla má v Kanade, Nemecku, Sudáne, Ugande a Kene.
ALCC požiadala už v r. 2009 kardinála Kaspera, vtedajšieho predsedu Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, o prijatie do Katolíckej cirkvi. Po zriadení severoamerického osobného ordinariátu pre konvertovaných anglikánov kardinál Donald William Wuerl pozval ALCC, aby vstúpila do ordinariátu a túto ponuku rada prijala. Jej metropolita Gladfelter sa pri odôvodnení tohto kroku odvolal zvlášť na konvertitu bl. kardinála Henryho Newmana. –zg-
Zakážte konečne to kresťanstvo!
Viedeň, 1.8.2011 (kath.net/www.andreas-unterberger.at) 014 556 –
Reakcia na masovú vraždu nórskeho pána B. sa stáva stále viac rastúcim škandálom. Pretože ešte nikdy sa v Európe vražedný čin besného vraha mediálne aj politicky tak jednostranne a tak zoširoka neurobil účelovým nástrojom. Ten sa totiž primárne zneužíva na kampaň proti kresťanstvu, ktoré by niektorí najradšej zakázali.
Pretože zo zmätených textov B. a jeho životopisu sa s intenzitou vymývajúcou mozgy vyfiltruváva jedine a čisto jeho kresťanská motivácia – až po titulky v ľavicových bulvárnych plátkoch ako „Kresťanský terorista“. Jeho ostatné charakterové rysy sa totálne zamlčujú: ako jeho obľuba filmov s brutálnymi sériovými vraždami v televízii, jeho príslušnosť k slobodomurárom alebo jeho homosexualita. To by odporovalo štvaniu proti zlým kresťanom a preto sa to zamlčuje.
Predovšetkým sa však zamlčuje aj to, že pán B. sa so svojimi tézami nedokáže odvolať ani na jediného kresťanského kňaza či kazateľa, či už škandinávskeho protestanta alebo južnejšieho katolíka v dnešnej Európe, ktorý by čo i len nepriamo vyzýval ku svätej vojne alebo nejakému páchateľovi prisľúbil, že po vražde vojde do večnej blaženosti. O čom sme už v iných náboženstvách predsa počuli.
Zamlčuje sa aj štatistika Europolu o teroristických útokoch v r. 2010: vtedy bolo v Európe 160 separatistických útokov (najmä baskickej ETA), 45 ľavicových útokov, 3 islamistické útoky, ale ani jediný kresťanský, konzervatívny, liberálny alebo pravicový. Kto sa diví z relatívne nízkeho počtu islamistických útokov v tejto štatistike, by si mal pravdaže uvedomiť, že tu rozhodne nesie svoje plody oveľa lepšia práca polície: za plánovanie útokov bolo v r. 2010 zatknutých 179 islamistov.
Proti týmto faktom sa stáva relatívne nezaujímavou psychologická diagnostika diaľkových diagnostikov, či pán B. má iba duševnú, či osobnostnú poruchu, alebo je šialencom. Kampaň nórskej ľavice nemá za cieľ takýmto útokom zabrániť. Čo u páchateľov jednotlivcov, žiaľ, nie je nikdy celkom možné. Má jedine za cieľ po prvé konečne znova dosiahnuť morálnu prevahu a po druhé úplne umlčať inak zmýšľajúcich. Ak by sa položila inak u ľavice taká obľúbená a dialekticky často užitočná otázka „Cui bono?“ (Komu to prospeje?), tak by musela v každom prípade uznať skutočnosť, že je iba jediný, kto má úžitok z masovej vraždy. A to je politicky v ostatných rokoch hlboko poklesnutá ľavica. Ale je zaujímavé, že táto otázka sa tento raz nikde nekladie. (Čo neznamená, že si myslím, že s otázkou „Cui bono?“ by sme automaticky dospeli k správnej odpovedi.)
Mediálna politická kampaň sa v jej celom rozmere jasne ukáže až v porovnaní so správami o iných zločinoch a s reakciami na ne. Tak po útokoch v New Yorku 11. septembra sa všade okamžite zdôrazňovalo, že išlo iba o niekoľkých islamistických fundamentalistických páchateľov, ale nie o islam.
Tak rakúsky súd odsúdil jednu ženu, pretože pohlavný styk proroka Mohameda s deväťročným dievčatkom, označila ako to, čo v našom právnom chápaní aj skutočne je a rozsudok odôvodnil zneucťovaním náboženskej náuky. Tá je zjavne zakázaná iba v islame, dokonca aj keď spomenieme iba fakty.
V správach o krvavom amoku vo Fort Hoode a o opätovnom zatknutí ďalších „nádejných“ teroristov v armáde USA, skutočnosť, že to boli islamskí vojaci sa spomína iba tak okrajovo a nikde sa nenachádza ako u B. titulok „islamský teror“. Keď islamskí fundamentalisti v Somálsku popri mnohých iných zločinoch teraz nechávajú umierať hladom tisíce ľudí, lebo im bránia prijať pomoc od neveriacich, nenachádzam nikde formuláciu o islamskej masovej vražde. Právom. Iba z jedného – masového vraha, ktorý popri mnohých iných vykrikuje aj kresťanské heslá – sa okamžite urobí kresťanský terorista. Čo jasne ukazuje zámery.
Ak sa v nemeckej obci Ascheberg v katolíckom kostole zničí socha apoštola a močí sa do nádrže so svätenou vodou, tak sa o tom píše iba v malej správičke v lokálnej tlači. Ak by sa niečo podobné stalo vo svätyni inej viery, tak by sa o tom objavili titulky v celej Európe.
Ale už dávno si nikto netrúfa viesť kritickú diskusiu o tomto správaní sa médií. Pripomína to Veľkú Britániu, kde celá politika a všetky strany boli desaťročia rukojemníkmi moci bulvárnych plátkov. A nikdy si netrúfli vyjadriť kritiku.
Protiklad slobody názoru a mnohorakosti teraz u nás ako reakciu na Nórsko prinesie diskusia o rozšírení paragrafu zákona o štvavej kampani a dohľade nad internetom. Ešte pred rokom Ľudová strana ÖVP v poslednom okamihu zabránila drastickému obmedzeniu slobody názoru, ktoré ministerstvo spravodlivosti už vtedy plánovalo. Teraz sú to už hneď dve ministerky ÖVP (ktoré sa aj v iných otázkach prejavili ako politická katastrofa) a ktoré chcú slobodu názoru ešte ďalej obmedzovať. Bez toho, že by v strane narazili na odpor. Tým sa môžu paradoxne teraz dokonca sociálni demokrati vyťahovať ako obhajcovia slobody názoru.
PS: Ešte nikdy som nebol prívržencom liberalizácie nosenia zbraní. Nórsky krvavý kúpeľ však u mňa vyvoláva opatrnú zmenu myslenia: Ak by tam občania mali oveľa viac legálne držaných zbraní, nepochybne by nemohol tento vrah celú hodinu bez zábran behať po celom ostrove a pozabíjať toľkých ľudí. Tam však bol aj jediný prítomný policajt neozbrojený. Ani v tejto súvislosti som pravdaže nenašiel zmienku ani v jedinom médiu. –zg-
Ateisti v New Yorku: Kríž musí ísť preč!
New York, 1.8.2011 (kath.net/idea) 014 555 – Oceľový kríž, ktorý pripomína teroristické útoky z 11. septembra 2001 v New Yorku, je ateistom tŕňom v oku.
V troskách pred 10 rokmi zrúteného a vyhoreného obchodného centra na Manhattane sa nachádzali oceľové nosiče, ktoré horúčava zvarila dokopy a vytvoril sa kríž.
Tento asi 6 metrov vysoký útvar najprv postavili pri katolíckom Kostole sv. Petra. Teraz ho majú ako trvalý výstavný exponát vystaviť v múzeu, aby pripomínal teroristické útoky islamistov, ktoré si vyžiadali takmer 3000 ľudských životov. No organizácia „American Atheists“ (Americkí ateisti) žaluje proti umiestneniu kríža do čiastočne štátom financovaného múzea. Tým sa údajne porušuje ústavou zaručená odluka cirkví od štátu. Primátor New Yorku Michael Bloomberg podľa novín New York Times sa k žalobe pridal. Prezident združenia ateistov David Silverman vyhlásil, že ich cieľom je odstrániť kríž z múzea, alebo prijať do múzea aj iné náboženské a svetonázorové symboly.
Katolícky kňaz Brian Jordan, ktorý pod týmto krížom slúžil sväté omše, považuje túto žalobu za „bizarnú“. Kríž je podľa názoru prívržencov akcie nielen náboženským znakom, ale pre mnohých Newyorčanov sa stal symbolom jednoty. –zg-
Kardinál Schönborn si pozval ‚Iniciatívu farárov’ na 10. augusta
Viedeň, 30.7.2011 (kath.net) 014 554 – Ohlásený rozhovor viedenského arcibiskupa kardinála Christopha Schönborna s iniciátormi „Výzvy k neposlušnosti“, ktorá vyšla od „Iniciatívy farárov“ sa bude konať 10. augusta. Informoval o tom denník „Presse“.
V nedeľu Najsvätejšej Trojice (19. júna) predsedníctvo skupiny uverejnilo „Výzvu k neposlušnosti“ na internete. Kardinál Schönborn sa v novinách Viedenskej arcidiecézy vyjadril listom jasne. Napísal, že táto výzva v ňom vyvolala hnev a smútok, preto chce odpovedať až o niekoľko dní neskôr: „Otvorená výzva k neposlušnosti mnou otriasla.“
Kardinál Schönborn už vtedy oznámil, že chce viesť s neposlušnými farármi rozhovor. Ich predsedom je Helmut Schüller, fárar z Probstdorfu.
Táto výzva na internete obsahovala oznámenie, že 300 členov „Iniciatívy farárov“ v budúcnosti bude jednoducho konať to, čo na základe „rímskeho odmietnutia“ nie je dovolené: samostatne organizované bohoslužby slova v nedeľu považovať za „slávenie Eucharistie bez kňaza“ a odmietať výpomoc kňazov ako „cestovanie na liturgické hosťovanie“, pri každej bohoslužbe „vysloviť prosbu za reformu Cirkvi“, ignorovať zákaz homílií pre laikov, pri každej príležitosti sa verejne zasadzovať za laických „farárov“ a „farárky“, ako aj za ženatých kňazov a za kňazky a podobné.
Členov „Iniciatívy farárov“ však o tom, čo budú v budúcnosti robiť, nikto predtým neinformoval. –zg-
Archeológovia našli hrobku sv. apoštola Filipa
Rím, 29.7.2011 (Zenit) 014 553 - Archeológovia ubezpečujú, že odkryli hrobku sv. apoštola Filipa. Tento objav urobili v Pamukkale, bývalom Hierapolise, v západnej Anatólii, v Turecku, v meste, kde sv. Filip zomrel po tom, čo kázal v Grécku a v Malej Ázii.
Objav urobila talianska archeologická misia, ktorá sa začala v r. 1957 a dnes sa skladá z medzinárodného tímu, ktorý od r. 2000 vedie Prof. Francesco D'Andria, z Univerzity v Salente.
V správe o tomto objave vatikánsky denník „L'Osservatore Romano“ zdôraznil, že významný krok pri hľadaní hrobky sv. Filipa sa dosiahol v r. 2008, keď tím identifikoval trasu procesie, ktorou kráčali pútnici, aby dospeli k hrobke apoštola.
„Vedľa Martyrionu (osemhrannej budovy kultu vybudovanej na mieste, kde umučili sv. Filipa) sme našli baziliku z 5. storočia s tromi loďami,“ vysvetlil vedúci misie. „Tento kostol bol vybudovaný okolo rímskej hrobky z 1. storočia, ktorá sa evidentne tešila veľkej úcte a pozornosti, keďže neskôr okolo nej vybudovali baziliku. Pre tieto a ďalšie prvky sme dospeli k istote, že sme našli hrobku sv. apoštola Filipa, ktorá bola cieľom pútí na toto miesto,“ povedal D'Andria.
V 4. storočí Euzébius z Cezarey napísal, že „v Ázii žiaria dve hviezdy: Ján, pochovaný v Efeze a Filip, ktorý odpočíva v Hierapolise.“
Otázka spojená so smrťou apoštola vyvolávala spory. Podľa starej tradície nebol umučený, ale apokryfné evanjeliá uvádzajú, že sa stal mučeníkom za vlády Rimanov. –zg-
Kardinál Canizares odporúča sväté prijímanie do úst a po kľačiačky
Vatikán , 28.7.2011 (kath.net) 014 552 - „Odporúča sa, aby veriaci prijímali sväté prijímanie do úst a na kolenách.“ Povedal to kardinál Antonio Canizares Llovera, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí pre agentúru ACI Prensa a ďalej uviedol:
„Veriaci, ktorí prijímajú Eucharistiu od pápeža Benedikta, robia to do úst a na kolenách. Tento postoj dlhujeme Bohu ako úctu, poklonu a uznanie a treba ho získať naspäť. Je to jednoducho vedomie, že stojíme pred samotným Bohom a že on prišiel k nám a že my si ho nezaslúžime. Myslím si, že pre celú Cirkev je potrebné prijímať Eucharistiu na kolenách. A ak prijímame po stojačky, musíme pokľaknúť alebo urobiť hlbokú poklonu, čo sa však nedeje.“
„Ak sväté prijímanie banalizujeme, tak banalizujeme všetko a my nesmieme stratiť taký dôležitý okamih, ako je prijímanie Eucharistie, ako je uznanie reálnej prítomnosti tam prítomného Krista, Boha, ktorý je Láska všetkej lásky, ako to spievame v jednej španielskej piesni.“
Čo sa týka súčasného zneužívania liturgie kardinál povedal, že je potrebné, „skorigovať ju predovšetkým dobrým vzdelaním – vzdelaním bohoslovcov, vzdelaním kňazov, vzdelaním katechétov, vzdelaním všetkých veriacich kresťanov.“
Toto vzdelávanie, ako vysvetlil, má viesť k tomu, aby sa svätá omša „dobre celebrovala, aby sa celebrovalo v súlade s požiadavkami a dôstojnosťou slávenia, v súlade s normami Cirkvi, čo je jediný spôsob, ktorý máme, aby sme Eucharistiu slávili hodnoverne.“
Pri tomto liturgickom vzdelávaní a pri korektúre liturgických nešvárov, „nesieme my, biskupi celkom mimoriadnu zodpovednosť, plnenie ktorej nemôžeme nikomu odovzdať, pretože všetko, čo podnikneme pre to, aby sa Eucharistia dobre slávila, povedie k tomu, že aj účasť na Eucharistii bude dobrá.“ -zg-
* * * * * * * * * *
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)
Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Benediktovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.