Život Cirkvi vo svete
1/2011
 

 

Najobľúbenejšia vianočná pieseň Svätého Otca

Nemecko: Denník taz kritizuje 'heslo' prenasledovanie kresťanov

Vzniká prvý osobný personálny ordinariát pre bývalých anglikánov 

Schönborn a Zollitsch členovia Rady pre novú evanjelizáciu

'Požehnaný chlebíček' namiesto reálnej prítomnosti

Lurdy: Začali sa rozsiahle reštauračné práce

Uznaný zázrak uzdravenia na príhovor pápeža Jána Pavla II.

Egypt: 'Je ťažké zabrániť teroristickým útokom'

Radikálni hinduisti zaútočili na kresťanského kazateľa

Benedikt XVI. oznámil svoju púť do Assisi

Evanjelický teológ zaútočil na kardinála Meisnera

Traja anglikánski biskupi prestúpili do Katolíckej cirkvi

Africké a karibské štáty sa bránia proti tlaku homosexuálov z EÚ

Najkratšia modlitba kresťanstva

Americký prezident navštívil vianočné bohoslužby

Jordánsko: Miesto krstu Ježiša malo doteraz najviac návštevníkov

Benedikt XVI.: Porušená náboženská sloboda a mlčanie Západu

Patriarcha Twal: Nenechávajte nás samých!

Vatikán a FBI

My sme dnes horší ako kedysi Herodes

Prvý moslimský starosta európskeho mesta a najväčšia mešita záp. Európy   

Narodenie Ježiša Krista oslavujú 2,2 miliardy kresťanov

Svätý Otec potvrdzuje kritiku zákazu krížov v Európe   

Haiti: Niet miesta pre kňazov ani rehoľníčky 

 

Nemecko: Denník taz kritizuje 'heslo' prenasledovanie kresťanov

Berlín, 7.1.2011 (kath.net/idea) 014 107 – Po veľkom rozhorčení a zármutku verejnosti z teroristického útoku na koptský kostol v Alexandrii, ako aj po ďalších správach o krvavom prenasledovaní kresťanov v ľavicovo orientovaných kruhoch sa teraz dvíha nevôľa z tzv. „hesla prenasledovania kresťanov“.
Ľavicový denník „taz“ v Berlíne napísal, že „evangelikálom a konzervatívnym katolíkom slúži toto heslo na účely propagandy“. Redaktor  tazu Daniel Bax: „To, že súčasne na celom svete aktívne robia misie za vlastnú vieru, nielenže ich robí nevierohodných. Navyše to ešte aj ďalej rozdúchava rivalitu medzi náboženstvami.“
Politici všetkých v nemeckom parlamente zastúpených strán však v diskusii 17. decembra zdôraznili potrebu ochrany ľudského práva náboženskej slobody. K tomu patrí aj právo verejne vyznávať vieru.  -zg-

Vzniká prvý osobný personálny ordinariát pre bývalých anglikánov 

 

Londýn, 6.1.2011 (KAP) 014 106 – Čoskoro vznikne prvý osobný ordinariát pre anglikánov, ktorí prestúpia do Katolíckej cirkvi. Povedal to v rozhovore pre rakúsky „Kathpress“ bývalý anglikánsky biskup z Fulhamu, John Broadhurst, ktorý sa podieľa na jeho založení. Takýto ordinariát tvorí novú právnu formu, ktorú vytvorila pápežská konštitúcia „Anglicanorum coetibus“ v rámci Katolíckej cirkvi. Umožňuje anglikánskym biskupom, kňazom a veriacim vstúpiť do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou a súčasne si zachovať vlastné tradície.  
Presný dátum zriadenia Broadhurst neuviedol. Potvrdil však termín svojej vysviacky za katolíckeho kňaza 15. januára. Spolu  s ním prijmú túto vysviacku aj bývalí anglikánski biskupi z Richboroughu - Keith Newton a z Ebbsfleetu - Andrew Burnham. Ďalšie vysviacky budú nasledovať v ďalších týždňoch. To je však podľa konštitúcie možné, iba ak sa predtým zriadi príslušný ordinariát. Broadhursta a ďalších podporujú traja biskupskou konferenciou určení katolícki biskupi v Anglicku.
Problémy budú však s financovaním: „Predstavte si kňaza s tromi malými deťmi – a ten zrazu stojí pred ničím. Tu sa takýto krok dobre zváži,“ hovorí Broadhurst. S poskytnutými 290 000 od katolíckej cirkvi ako počiatočnou pomocou na zriadenie ordinariátu, zrejme ďaleko nedôjdeme, myslí si Broadhurst. On sám bude musieť tiež opustiť dom, ktorý mu poskytla Anglikánska cirkev v Londýne.
Je to aj psychologická výzva: „Nie je ľahké opustiť spoločenstvo, v ktorom sme vyrastali, boli pokrstení, kde sme sa oženili a zrazu sa ho musíme vzdať,“ hovorí Broadhurst, ale napriek tomu ráta so stovkami konverzií v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. A to zvlášť z anglikánskeho hnutia „Forward in faith“ (Napred vo viere), ktorého členom je 1000 kňazov a 8000 laikov.  –zg-

Schönborn a Zollitsch členovia Rady pre novú evanjelizáciu

Vatikán, 5.1.2011 (kath.net) 014 105 – Pápež Benedikt XVI. povolal viedenského arcibiskupa kardinála Christopha Schönborna, predsedu Biskupskej konferencie Rakúska a freiburského  arcibiskupa Roberta Zollitscha, predsedu Biskupskej konferencie Nemecka za členov novej Pápežskej rady pre napomáhanie novej evanjelizácie.
Táto pápežská rada bola zriadená v septembri minulého roku a je zameraná najmä na západný svet. Jej predsedom je arcibiskup Salvatore Fisichella. Medzi ďalšími členmi sú napríklad:  arcibiskup André-Joseph Léonard, z diecézy Mechelen-Brusel, George Pell, arcibiskup Sydney,  Marc Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov, William Joseph Levada, prefekt Kongregácie pre náuku viery,  Timothy Michael Dolan, arcibiskup New Yorku, Angelo Scola, benátsky patriarcha, Josip Bozanić, arcibiskup Záhrebu, Stanisław Ryłko, predseda Pápežskej rady pre laikov, Claudio Maria Celli, predseda Pápežskej rady pre sociálne komunikačné prostriedky, Nikola Eterović, generálny sekretár Synody biskupov a ďalší. –zg-

'Požehnaný chlebíček' namiesto reálnej prítomnosti

Solothurn, 3.1.2011 (kath.net) 014 104 – List žiačky o zneužívaní výučby náboženstva na škole v Salzburskej arcidiecéze, ktorý kath.net uverejnil 13. júla, vyvolal veľkú odozvu a do redakcie prichádza stále veľa podobných listov z Rakúska, Nemecka i Švajčiarska a preto ich budeme postupne uverejňovať.
Katechétka vo Švajčiarsku reagovala na kritiku výučby náboženstva pápeža Benedikta XVI. a informovala o svojich skúsenostiach s výučbou katolíckeho náboženstva v Bazilejskom biskupstve:

Kritika pápeža smeruje na výučbu náboženstva v Nemecku. Ja osobne mám tú skúsenosť, že vo Švajčiarsku to vyzerá rovnako:  Som dlhoročná katechétka a konštatujem, že vzdelávanie katechétok sa v ostatných rokoch veľmi zmenilo. Ani ľudia, ktorí ľudí vzdelávajú na katechétov už nemajú rovnaký postoj. Boh sa stal osobou, s ktorou sa stretávame zoči-voči - na rovnakej úrovni.
Keď katechétky prispievajú k stvárneniu svätej omše, musí sa to stať udalosťou, pri ktorej katechétka a deti stoja v popredí a Boh zostáva niekde v pozadí (ako sa vôbec ešte o Bohu hovorí!) Mnohé katechétky sú rozvedené a musia mať ešte druhé zamestnanie. A tu sa  ponúka práve „výučba náboženstva“. A skrátilo sa aj doba vzdelávania katechétok.
Zdá sa mi, že chápanie sviatostí už nie je to isté ako predtým a zmenila sa aj výučba sviatostí. Počula som o birmovke, ktorú udeľovali v reformovanej cirkvi. Istá známa, ktorá tam bola, mi o tom rozprávala a povedala: „To bola ale pekná ekumenická birmovka!!!“
Pri výučbe o prvom svätom prijímaní skutočnú prítomnosť Ježiša v Eucharistii mnohé katechétky už ani nespomenú. Výraz „požehnaný chlebíček“ sa stáva stále častejším.
Takmer denne prežívam, že deti sa domnievajú, že hodina náboženstva musí byť veselá udalosť, pri ktorej sa zabávame. Aby sa deti zapojili myslením, sa už vyžaduje iba zriedka. Pre mnohé deti spočíva dobrá hodina náboženstva v tom, že si tam môžu niečo zajesť, že si pozrú film alebo zahrajú nejakú hru. Väčšina detí už ani nevie, ako sa v kostole správať. Pokľaknutie sa väčšinou nekoná, pretože väčšina detí už ani nevie prečo sa to má robiť.
Mnohí rodičia vychovávajú zo svojich detí malých kráľov a keď sa na hodine náboženstva opýtam, čo by sme mohli pre Boha urobiť, zožnem spýtavé pohľady. Boh tu má byť pre mňa, keď mi je zle a keď mám nejaké želania. Túto reakciu prežívam často.
Myslím si, že zásadný postoj na mnohých úrovniach sa veľmi zmenil počínajúc od učiteľov, ktorí vzdelávajú katechétov.
Pre mňa osobne sa moje povolanie a poslanie stalo výzvou a musím priznať, že som ho už chcela aj jednoducho odhodiť. Ale stále znova dostávam silu pokračovať a ďalej sa modliť.

Pápež Benedikt v knihe „Svetlo sveta“:
„Je to otázka, ktorú si aj ja kladiem. V Nemecku má každé dieťa od 9 do 13 rokov výučbu náboženstva. Prečo potom sa na nich tak málo prilepí, aby som to tak vyjadril, je nepochopiteľné. Tu sa musia biskupi skutočne vážne zamyslieť nad tým, ako možno dodať katechéze nové srdce, novú tvár.“ –zg-

Lurdy: Začali sa rozsiahle reštauračné práce

Paríž, 4.1.2011 (KAP) 014 103 – Vo francúzskom pútnickom mieste Lurdy sa začali rozsiahle reštauračné práce pri Mariánskej jaskyni. Ako informovali noviny „La Depeche du Midi“ v utorok, prístup k jaskyni je odteraz do počiatku februára v čase od 6. do 15. hodiny uzavretý.  Na mieste zjavenia je potrebné upevniť skaly, pretože hrozí, že ich vnikajúca voda uvoľní. Najprv odstránia rastlinstvo na skale nad jaskyňou a potom upevnia uvoľnené skaly betónom a výstužou. Dodatočnú ochranu pred padajúcimi kameňmi majú navyše tvoriť aj ochranné siete. Práce si vyžiadajú náklady 60 000 eur. Podľa údajov svätyne ostatný raz sa jaskyňa upravovala v roku 2004. Pritom obnovili dlažbu, osvetlenie a vymenili oltár.
Lurdy sú jedným z najznámejších pútnických miest sveta a ročne ich navštívi viac ako šesť miliónov pútnikov - 40 percent z nich prichádza z Francúzska, 30 percent z Talianska a 10 percent zo Španielska. 
V roku 2008 Lurdy oslávili 150. výročie zjavení Panny Márie. V jaskyni Massabielle pri rieke Gave za mestom sa Božia Matka 11. februára 1858 zjavila 14-ročnej  pastierke Bernadette Soubirousovej.  Zjavenia sa opakovali ešte 17 krát - 18. a posledné zjavenie bolo 18. júla 1858.
Odhaduje sa, že v Lurdoch nastalo 30 000 uzdravení, 6000 z nich je zdokumentovaných, 2000 sa považuje za „medicínsky nevysvetliteľných“. Cirkvou uznaných zázračných uzdravení je vyše 60. –zg-

Uznaný zázrak uzdravenia na príhovor pápeža Jána Pavla II.

Rím, 4.1.2011 (www.ilgiornale.it) 014 102 - Známy taliansky vatikanista Andrea Tornielli zverejnil na internetovej stránke il giornale informáciu o tom, že lekárska rada Kongregácie pre kauzy svätých uznala zázrak, pripisovaný príhovoru Jána Pavla II. Týka sa uzdravenia 44-ročnej francúzskej rehoľnej sestry Marie Simon-Pierre z agresívnej formy Parkinsonovej choroby. Spis o zázraku (positio super miro) okrem lekárskych odborníkov hodnotili a schválili aj teológovia pred koncom roka 2010. Dokumenty, opisujúce uzdravenie, v uplynulých dňoch dostali aj kardináli a biskupi povolaní k vyneseniu záverečného úsudku predtým, než bude spis predložený pápežovi Benediktovi XVI. Plenárne zasadnutie kardinálov v tejto súvislosti je naplánované na polovicu januára. Ak aj oni, ako sa predpokladá, výsledky skúmania odsúhlasia, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál Angelo Amato, požiada Svätého Otca o promulgovanie dekrétu uznávajúceho zázrak. V tomto bode už bude podľa Andreu Tornielliho blahorečenie Jána Pavla II. iba otázkou stanovenia termínu. Nie je vylúčené, že sa beatifikácia uskutoční ešte pred tohtoročným letom, hoci možných termínov je viac.
Rehoľná sestra Marie Simon-Pierre trpela agresívnou formou Parkinsonovej choroby, ktorá ju donútila opustiť službu v pôrodnici v nemocnici v Arles. Ochorenie sa stratilo okamžite a nevysvetliteľne po tom, čo sa jej spolusestry v júni 2005 obrátili na zosnulého pápeža Jána Pavla II. a prosili v modlitbe o zázrak uzdravenia. Lekárska rada na čele s osobným lekárom pápeža Benedikta XVI., profesorom Patriziom Poliscom, skúmala okolnosti týchto udalostí celé mesiace predtým, ako dospela k výsledku.  -dj-

Egypt: 'Je ťažké zabrániť teroristickým útokom'

Káhira, 4.1.2011 (kath.net/Fidesdienst) 014 101 - „Vyjadril som pápežovi  Šenudovi III. svoju sústrasť a zármutok z obetí atentátu z 31. decembra,“  povedal apoštolský nuncius v Egypte, arcibiskup Louis Fitzgerald, v rozhovore s rímskou misijnou službou Fides.
„Myslím, že takomto okamihu sa vyžaduje predovšetkým modlitba za pokoj. Pretože nesmieme stáť proti sebe nepriateľsky, ale musíme sa spoločne zasadzovať za jednotu krajiny.“
Pri polnočnej omši, 31. decembra, zomrelo pri atentáte na kostol koptských kresťanov 22 ľudí a 79 bolo zranených. Pri následných demonštráciách koptských kresťanov, ktorí obviňujú štátne orgány, že dostatočne nechránia kresťanské spoločenstvo, došlo k nepokojom a roztržkám medzi demonštrantami a políciou.
„Kresťania sa necítia byť dostatočne chránení, no vedia tiež, aké ťažké je zabrániť teroristickým útokom,“ povedal arcibiskup Fitzgerald. „O týždeň slávia koptskí pravoslávni kresťania Vianočné sviatky. Želám si, aby toto kresťanské náboženské spoločenstvo prežilo sviatky v atmosfére pokoja a radosti.“ –zg-

Radikálni hinduisti zaútočili na kresťanského kazateľa

New Delhi - Rím, 4.1.2011 (kath.net/KAP) 014 100 – Fundamentalistickí hinduisti v juhoindickom štáte Karnataka v nedeľu večer zaútočili na popredného kresťanského duchovného - pastora Isaaca Samuela počas pobožnosti a ťažko ho zranili. Informovala o tom rímska tlačová služba „AsiaNews“ v pondelok. Pastor Samuel je koordinátorom rady „Global Council of Indian Christian“. Indická polícia zatkla muža podozrivého z tohto zločinu.
Podľa predsedu rady Sajana Georga, útok možno dať do súvisu s diskusiou o zákone, ktorý má trestať prestup do iného náboženského spoločenstva. „Radikálni hinduisti žiadajú takýto zákon ako zámienku násilia proti kresťanom,“ ako povedal George pre „AsiaNews“.
V minulých mesiacoch v štáte Karnataka opakovane dochádzalo k násilným útokom na kresťanov. –zg-

Benedikt XVI. oznámil svoju púť do Assisi

Vatikán,3.1.2011 (RV) 014 099 - Pápež Benedikt XVI. na slávnosť Panny Márie Bohorodičky, 1. januára, na Námestí svätého Petra oznámil svoju púť do Assisi. Po obedňajšej modlitbe Anjel Pána povedal:
„ Drahí bratia a sestry, v posolstve k tohtoročnému Svetovému dňu pokoja som poukázal na to, že veľké náboženstvá môžu byť dôležitým faktorom jednoty a pokoja pre ľudskú rodinu a v tejto súvislosti som pripomenul, že na tento rok 2011 pripadá 25. výročie Svetového dňa modlitieb za pokoj, ktorý zvolal do Assisi v roku 1986 ctihodný Ján Pavol II.
Preto sa v októbri tohto roku vydám ako pútnik do mesta svätého Františka a pozývam na túto púť všetkých kresťanských bratov rôznych vierovyznaní, predstaviteľov svetových náboženských tradícií a v duchu i všetkých ľudí dobrej vôle, aby sme si pripomenuli toto veľké historické gesto môjho predchodcu a slávnostne obnovili záväzok veriacich všetkých náboženstiev žiť vlastnú náboženskú vieru ako službu pre pokoj. Kto je na ceste k Bohu, nemôže neodovzdávať pokoj. Kto vytvára pokoj, nemôže sa nepribližovať k Bohu. Pozývam vás, aby ste už odteraz sprevádzali svojou modlitbou túto iniciatívu.“ -pd-

Evanjelický teológ zaútočil na kardinála Meisnera

Bonn - Hannover 3.1.2011 (kath.net) 014 098 – Evanjelický teológ Friedrich Schorlemmer na rádiu MDR Info zaútočil na kolínskeho kardinála Joachima Meisnera, pretože 28. decembra v homílii v súvislosti s prenatálnou diagnostikou (PID) hovoril o tom, že aj Herodes vtedy robil selekciu. Podľa slov kardinála aj PID usmrcuje človeka: „Usmrcuje obrazy Boha, vzťahuje ruky na samotného Boha.“ Kardinál prognózoval, že povolením PID by mohlo dôjsť k prelomeniu hrádze v etike.
Metódou PID sa umelo oplodnené vajíčkové bunky testujú na genetické defekty predtým, než ich zasadia do tela ženy. Tie, ktoré sa považujú za choré, sa usmrtia.  
Schorlemmer povedal doslova: „Muž, ktorý takto argumentuje, by sa mal stiahnuť zo svojho úradu.“  Potom evanjelický teológ na adresu kardinála Meisnera hovoril o „zatvrdnutosti srdca a teologickej demencii“ a vyhlásil: „Meisner zlovoľným spôsobom uráža prívržencov PID.“ 
Aj politička CDU Heinenová kritizovala kardinála Meisnera a obvinila ho, že svojím porovnaním metódy PID s Herodesom zaznáva núdzovú situáciu rodičov, ktorí už prežili potraty alebo narodenie mŕtveho dieťaťa.
Kardinála Meisnera naproti tomu podporil práve politik strany zelených Volker Beck. Heinenovej kritiku označil ako „nepochopiteľnú“, ako napísal časopis „Welt“. Povedal, že metóda PID je zameraná na selekciu a na usmrcovanie embryí. „Tu si nemožno sťažovať na prinášanie zlej správy, ale radšej treba znovu prehodnotiť svoj vlastný postoj.“ ´

Luteráni podporili kardinála
Kolínskeho arcibiskupa následne však podporila aj samotná Evanjelická luteránska cirkev Nemecka (SELK). Kardinál Meisner podľa nej „úplne právom varoval a poukázal na systematické spoločné myslenie pri aplikácii kritérií PID a herodiánskymi kritériami pri vražde neviniatok v Betleheme. SELK je luteránska slobodná cirkev s 200 spoločenstvami a viac ako 35 000 členmi v Nemecku. –zg-

Traja anglikánski biskupi prestúpili do Katolíckej cirkvi

Londýn, 3.1.2011 (KAP) 014 097 – Traja bývalí anglikánski biskupi Cirkvi Anglicka na Nový rok v londýnskej katedrále Westminster prijali sväté prijímanie a boli prijatí do plného spoločenstva Katolíckej cirkvi. Podľa „BBC“ sa očakáva, že 15. januára budú vysvätení na katolíckych kňazov. Do Katolíckej cirkvi prestúpili aj manželky týchto troch duchovných.  Je to prvá skupina anglikánskych biskupov, ktorí sa v zmysle pápežského dokumentu z novembra 2009 oddelili od svojho doterajšieho spoločenstva a ohlásili svoj prestup do Katolíckej cirkvi. Benedikt XVI. konštitúciou „Anglicanorum Coetibus“ stanovil smernice ako umožniť možnosti anglikánom prestup do Katolíckej cirkvi so zachovaním ich určitých vlastných tradícií.
Bývalí anglikánski biskupi John Broadhurst (Fulham), Keith Newton (Richborough) a Andrew Burnham (Ebbsfleet) odmietajú vysviacku žien praktizovanú v Anglikánskej cirkvi. S nimi prestúpili v sobotu do Katolíckej cirkvi aj tri anglikánske rehoľníčky.
Londýnsky katolícky pomocný biskup Alan Hopes podľa BBC povedal, že ešte pred Veľkou nocou chce prestúpiť do Katolíckej cirkvi okolo 50 anglikánskych duchovných ako aj tisícky veriacich. Dôvodom je odpor proti biskupkám, ako povedal biskup Hopes, ktorý je sám bývalý anglikán a do Katolíckej cirkvi prestúpil v roku 1994.
Noviny „Sunday Telegraph“ napísali, že presný plán zriadenia vlastného ordinariátu pre bývalých anglikánskych duchovných a veriacich predstavia v nasledujúcich týždňoch. Podľa katolíckeho prímasa Anglicka a Walesu, arcibiskupa Vincenta Nicholsa, katolícka cirkev poskytne na zriadenie ordinariátu 290 000 eur.
Podľa informácií novín „Times“ zo soboty v krátkom čase chcú prestúpiť do Katolíckej cirkvi aj ďalší traja anglikánski biskupi. Zakrátko sa má zriadiť ako vlastný právny subjekt v katolíckej cirkvi - osobitná diecéza pre veriacich prichádzajúcich z anglikánskej tradície. 
Vlna prestupov z Anglikánskej do Rímskokatolíckej cirkvi sa začala už po zavedení vysviacky žien za kňazky v 90. rokoch. Vtedy opustili Cirkev Anglicka stovky duchovných a veriacich. –zg-

Africké a karibské štáty sa bránia proti tlaku homosexuálov z EÚ
 
Brusel, 3.1.2011 (kath.net) 014 096 – Skupina 79 afrických, karibských a pacifických  štátov (Štáty AKP) koncom októbra poslala list do Európskeho parlamentu, v ktorom sa uvádza, že pri rutinnej obnove hospodárskych zmlúv nechcú byť dodatočne nútené k novej klauzule v otázke „sexuálnej orientácie“. Ide o zmluvu o hospodárskej rozvojovej pomoci, do ktorej by sa mala vložiť klauzula o „nediskriminovaní“ v oblasti sexuálnej orientácie. Štáty AKP vloženie klauzuly úspešne odmietli.
Štáty AKP v liste „naliehavo“ žiadajú EÚ, aby sa vzdala všetkých pokusov „vnášať do partnerstva AKP-EU hodnoty, ktoré dobrovoľne nezdieľame“. Tieto rozvojové štáty poukazujú na to, že „partnerstvo môže pôsobiť a byť funkčné, iba ak obaja partneri prechovávajú potrebný rešpekt voči sociálnym rozdielom a kultúrnej rôznorodosti“.
Európsky parlament však v decembri schválil rezolúciu, v ktorej Afrike pripomína, že „EÚ je zodpovedná za viac ako polovicu rozvojovej pomoci a je najdôležitejším obchodným partnerom Afriky“. A v tejto rezolúcii sa nižšie poukazuje aj na to, že slobodná sexuálna orientácia je dôležitou kategóriou nediskriminácie. –zg-

Najkratšia modlitba kresťanstva

Augsburg, 30.12.2010 (kath.net/ pba) 014 095 – Dňa 3. januára Cirkev slávi sviatok Najsvätejšieho mena Ježiš. Ježiš znamená: „Jahve zachraňuje“. Toto meno  je súčasne najkratšou modlitbou, akú kresťanstvo pozná: „Ježiš!“ Kresťanský Východ pozná „Modlitbu k Ježišovi“, pri ktorej stačí volať meno Božského Vykupiteľa.
Prečo je toto meno také veľké? Boh povýšil Ježiša nad všetkých a „dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca (Flp 2,9-11).
Vlastne by sa mal tento sviatok sláviť už  1. januára, veď v evanjeliu sa píše: „Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky“ (Lk 2,21). No pre hustotu vianočných udalostí bol tento sviatok preložený na 3. januára.
Slávenie sviatku Ježišovho mena povolil po prvý raz v roku 1530 pápež Klement VII. Františkánskej reholi, predtým, než sa v roku 1721 zaviedol pre celú latinskú Cirkev. –zg-

Americký prezident navštívil vianočné bohoslužby

Washington, 29.12.2010 (kath.net/ idea) 014 094 – Počas vianočných sviatkov na Havaji americký prezident Barack Obama spolu s rodinou navštívil aj bohoslužby. Obama, jeho manželka Michelle a obe dcéry Malia a Saša sa 26. decembra zúčastnili bohoslužieb v Kostole sv. Michala na americkej námornej základni, ako informovali noviny „Christian Post“ vo Washingtone.
Minulý rok prezident počas dovolenky vo svojej domovine na Havaji bohoslužby nenavštívil. Podľa prieskumov verejnej mienky iba tretina Američanov verí, že Obama je kresťan. Minulý rok bola o tom presvedčená ešte polovica z nich. Z protestantských pastorov 41 percent sa domnieva, že americký prezident je kresťan.
Vo svojom tohoročnom vianočnom posolstve Obama pripomenul pôvod a zmysel Vianoc: „Je to čas, v ktorom slávime ten najjednoduchší a súčasne najhlbšie prenikajúci dar – narodenie Dieťaťa, ktoré svoj život upísalo posolstvu pokoja, lásky a vykúpenia, posolstvu, ktoré nám hovorí: je jedno kým sme, sme povolaní k tomu, aby sme sa navzájom milovali. My sme ochrancami našich bratov a sestier.“  -zg-

Jordánsko: Miesto krstu Ježiša malo doteraz najviac návštevníkov

Amman, 28.12.2010 (kath.net/KAP) 014 093 – Viac návštevníkov ako kedykoľvek predtým zaznamenala lokalita známa ako miesto Ježišovho krstu   na jordánskej strane rieky Jordán v období od januára do novembra 2010. Putovalo sem až 210 000 ľudí. Na rok 2011 komisia zodpovedná za miesto Ježišovho krstu ohlásila širšiu ponuku pre pútnikov na biblických miestach, ako informoval denník „Jordan Times“.
Vedúci komisie Dia Al-Madani odôvodňuje vzrast počtu návštevníkov o 20 percent reklamnými opatreniami jordánskeho úradu pre turistiku ako rastom počtu návštevníkov z východnej Ázie a Južnej Ameriky. 
Komisia plánuje ponúkať organizované pútnické zájazdy na miesto Ježišovho krstu i na ďalšie biblické miesta v Jordánsku. Okrem toho vatikánske pútnické centrum Opera Romana Pellegrinaggi bude od roku 2011 organizovať sedemdňové zájazdy do Jordánskeho kráľovstva. Do Jordánska budú tiež putovať skupiny pútnikov Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Jordánsko nedávno dokončilo pútnické centrum na mieste Ježišovho krstu s nákladmi v prepočte 2,15 miliónov eur, ktoré má byť posvätené v januári, ako informoval Mandani. Centrum má auditórium pre 350 osôb ako aj ďalšie sály pre 100 osôb. Dokončujú sa aj hosťovské domy Ruskej pravoslávnej cirkvi i koptskej a arménskej cirkvi. Po ukončení stavebných prác bude mať svoje centrá na tomto mieste až 11 konfesií.

(Ne)závadné vody Jordánu
V máji medzinárodná organizácia pre ochranu životného prostredia „Friends of the Earth“ (Priatelia zeme) kritizovala v štúdii, že rieka Jordán sa zvrhla na „splaškový kanál“. Uviedla, že prívody čerstvej vody z Genezaretského jazera ako aj z menších riek štáty Izrael, Sýria a Jordánsko takmer úplne odkláňajú. Namiesto toho sa do Jordánu odvádzajú odpadové vody ako aj vody slaných prameňov. Jordánske a izraelské orgány tomu odporovali a vyhlásili vody Jordánu za nezávadné. 
Miesto Ježišovho krstu na brehu rieky Jordán je po celý rok hojne navštevované. Mnohé skupiny pútnikov slávia v jeho vodách alebo na brehu obrad obnovenia krstu a jednotlivo sa tu konajú aj nové krsty. Na izraelskej strane leží miesto krstu vo vojenskom priestore, avšak podľa izraelských orgánov má byť od nedávna už úplne otvorené pre pútnikov. –zg-

Benedikt XVI.: Porušená náboženská sloboda a mlčanie Západu

Ako Svätý Otec prelomil ‚tabu’

Rím, 27.12.2010 (kath.net/as - Armin Schwibach) 014 092 – Dňa 16. decembra 2010 Vatikán uverejnil posolstvo Benedikta XVI. k Svetovému dňu pokoja 2011, ktorý sa slávi 1. januára. Svätý Otec si tento rok zvolil za tému posolstva náboženskú slobodu:

http://www.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=450015

 „Kresťania sú v súčasnosti náboženskou skupinou, ktorá je najviac postihnutá prenasledovaním z dôvodu jej vierovyznania. Mnohí denne podstupujú urážky a často žijú v strachu v dôsledku toho, že sa usilujú o pravdu, veria v Ježiša Krista a otvorene vyzývajú, aby bola uznávaná náboženská sloboda. To všetko nemožno akceptovať, pretože to predstavuje urážku Boha i ľudskej dôstojnosti; navyše to ohrozuje bezpečnosť i mier a bráni realizácii autentického a celostného ľudského rozvoja.“
Týmito slovami prelomil Benedikt XVI. stále viac pozorovateľné tabu v západnej kultúre, skrze ktoré sa legitimuje relativistické uznanie neexistencie pravdy a netolerancie voči tým, ktorým toto z dôvodu ich viery nestačí a nemôžu to prijať. 
Následok tejto požadovanej ľahostajnosti spočíva v tom, že práve o probléme násilia voči kresťanom z náboženských dôvodov vládne mlčanie. Udalosti Vianočného obdobia s vypuknutím násilia voči kresťanom Nigérii a na Filipínach s desiatkami mŕtvych jasne tvoria hrozivé potvrdenie konštatovania pápeža, ako aj ďalšiu ukážku spomínanej ľahostajnosti a pokryteckého potvrdzovania čisto horizontálne definovaného pojmu slobody.
„Je totiž skutočne bolestné zistenie, že v niektorých oblastiach sveta nie je možné vyznávať a slobodne prejavovať svoje náboženstvo bez ohrozenia vlastného života a osobnej slobody. V iných oblastiach sveta zasa existujú tichšie a sofistikovanejšie formy predsudkov a odporu voči veriacim a náboženským symbolom,“ píše Benedikt XVI. 
Tento boj za náboženskú slobodu na dvoch frontoch jasne ukazuje, že jeho objektom je fyzické a metafyzické blaho človeka zameraného na skutočnosť Boha, ktorý spoznáva svoj zmysel a cieľ v transcendentnom rozmere svojho bytia a nemôže sa uspokojiť s ohraničovaním a  obmedzovaním svojho najvnútornejšieho bytia, ako uvádza Svätý Otec a pokračuje:
„Keď sa zatemňuje úloha náboženstva vo verejnosti, dôsledkom je nespravodlivá spoločnosť, pretože sa nenachádza v správnom vzťahu k pravej povahe ľudskej osoby, ako aj znemožnenie presadzovania pravého a trvalého pokoja celej ľudskej rodiny.“
Čo sa týka Západu – chýbajúca náboženská sloboda, ktorá sa prejavuje rafinovane a s pláštikom ľahostajnosti, je výrazom sebanenávisti a chýbajúceho chápania vlastnej kultúry.
pravé nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje slobodu, vzniká tam, kde plameň viery je stále slabší a hrozí vyhasnúť. Pravým nebezpečenstvom slobody je veľká apostáza, ktorá sama seba požiera v ľahostajnosti a otvára dvere nepriateľovi slobody.
Takže vlastne niet divu, že pokrokový Západ so svojimi slobodami a materiálnymi potenciálmi sa nestavia na stranu obrany náboženskej slobody a v spojení s fiktívnou liberálnosťou toleruje aj to netolerovateľné v mene pseudotolerancie.
Kontinuálny, hrozný a ľudskú dôstojnosť porušujúci prúd kresťanov, ktorí sa stávajú obeťami násilia, hystérie a vojen proti nim, sa potláča, nevyskytuje sa v štatistikách, nerobí nijaký dojem na povedomie verejnosti.
20. storočie so 45 miliónmi za náboženstvo týraných kresťanov bolo érou najväčšieho prenasledovania kresťanov v histórii. Aj prvé roky 3. tisícročia zaznamenávajú predovšetkým v krajinách veľkej islamskej rozpínavosti (Egypt, Sudán, Indonézia, Východný Timor) rapídne a stále viac rastúce násilie voči kresťanom. To nezriedka predstavuje krviprelievanie, zatiaľ čo slobodný Západ sa prizerá a nespoznáva jedno: Prázdny priestor zanechaný kresťanmi nevyhnutne obsadí pokračujúci rozvoj islamu - „horúceho“ náboženstva, proti ktorému spoločnosť, ktorá sa stala „studenou“ nemá čo postaviť .
Vzhľadom na udalosti ostatných dní padne ťažko myslieť si, že ide o jednoduché výbuchy absurdného násilia samého osebe. Ide o viac: tam, kde sú kresťania zabíjaní pre ich priznanie sa k Pánovi, zomiera aj rozum a možnosť dialógu, ktorého hlavným bodom je budovanie spravodlivej spoločnosti.
Západ sa bude musieť rozhodnúť, či si môže dovoliť posolstvo kresťanstva, na základoch ktorého (stále ešte) spočíva, odmietnuť a odhodiť ho na smetisko relatívnych ideí.
„V dobe zanikajúcej Rímskej ríše,“ uvádza Benedikt XVI. vo vianočnom príhovore k členom Rímskej kúrie (20.12.2010), kedysi kresťania volali: „Excita, Domine, potentiam tuam, et veni“: „Rozviň svoju moc, ó Pane, a príď.“
Pretože vzhľadom na tento rozklad kresťania cítia, že jedine Božia moc je schopná zachrániť a postaviť sa ničeniu: „Rozklad nosného poriadku práva a morálnych zásad, ktoré im dávali silu, spôsobilo pretrhnutie hrádzí, ktoré dovtedy chránili pokojné spolunažívanie ľudí.
Svet vyzeral ako pri zániku. Časté prírodné katastrofy túto skúsenosť nechránenosti ešte zintenzívňovali. Nebola na obzore nijaká moc, ktorá by to dokázala zastaviť. O to naliehavejšie bolo volanie po moci vlastnej iba Bohu – aby prišiel a ochránil ľudí proti všetkým týmto hrozbám.“
„Excita, Domine, potentiam tuam, et veni“: voláme aj my práve v dobe, keď kresťanov za mlčania sveta masakrujú, v dobe dekadencie, ktorá sa v niečom podobá dobe zanikajúcej Rímskej ríše. –zg-

Patriarcha Twal: Nenechávajte nás samých!

Betlehem, 25.12.2010 (kath.net/KAP) 014 091 – V Betleheme slávili Vianoce tisíce kresťanov. Latinský patriarcha Jeruzalema, arcibiskup Fouad Twal, na Štedrý večer vo vianočnej homílii vyzval k dialógu náboženstiev:
„Narodenie Ježiša nás pozýva zamyslieť sa nad základnými hodnotami ako pokoj, pohostinstvo, delenie sa a význam každého jedného života.“
Na polnočnej svätej omši v katolíckom Kostole sv. Kataríny sa zúčastnil aj palestínsky prezident  Mahmud Abbas a starosta Betlehema, Viktor Batarseh.
V šiestich jazykoch (aj v nemčine) požiadal patriarcha Twal kresťanov na celom svete o modlitbu za pokoj vo Svätej zemi a na Blízkom Východe.
„Nenechávajte nás samých v tejto ťažkej situácii, modlite sa za nás tak, ako sa my modlíme za vás,“ poprosila hlava katolíkov západného obradu vo Svätej zemi. Potom patriarcha zvlášť odsúdil násilie na kresťanoch v Iraku a zdôraznil:
„Nádejou týchto vianočných sviatkov nie je len to, že sa Jeruzalem stane hlavným, mestom dvoch národov, ale že sa pre celý svet stane vzorom dobrého porozumenia a spolunažívania troch monoteistických náboženstiev.“ 
Patriarcha spomenul aj Synodu biskupov o Blízkom Východe z októbra v Ríme. Povedal, že posolstvo tejto synody pozýva zvlášť k prehĺbeniu dialógu so židovskými a moslimskými bratmi, aby sme si uvedomili mnohé spoločné hodnoty. „Tento dialóg,“ ako zdôraznil, „je odpoveďou na moderný ateizmus a na rôzne druhy fundamentalizmu, ktoré ohrozujú Boží ľud.“
Na polnočnej omši spomenuli aj tri talianske františkánky, ktoré prišli o život v piatok na severe Izraela pri automobilovej nehode. Tieto tri obete prišli osláviť Vianoce do Svätej zeme. Ich dve ťažko zranené spolusestry odviezli do nemocnice v Haife.
Po polnočnej omši viedol patriarcha tradičnú procesiou k Jaskyni narodenia Pána.
Popoludní, v žiarivý slnečný deň, tisíce pútnikov slávili slávnostný vstup patriarchu do Betlehema. Na Jasličkovom námestí ho prijali skauti a množstvo veriacich. Na pódiu na námestí spievali po celý deň rôzne skupiny tradičné vianočné piesne.
Palestínskeho prezidenta  Mahmuda Abbasa pri jeho príchode do Betlehema ľudia jasavo vítali. Spolu s patriarchom a kustódom františkánom Pierbattistom Pizzaballom sa večer zúčastnil na posviacke nového centra pre pútnikov na Jasličkovom námestí.
Abbas v príhovore vyjadril nádej, že ďalší rok bude rokom pokoja a prinesie nezávislý palestínsky štát s hlavným mestom Jeruzalemom v bezpečnom a stabilnom spolunažívaní s Izraelom.
Celú noc putovali k betlehemskej Jaskyni narodenia Pána tisíce pútnikov, mnohí z nich prešli 13 kilometrov z jeruzalemského starého mesta pešo. Na kontrolnom bode Betlehema sa napriek uvoľneniu izraelskou armádou hromadili autá a autobusy. Podľa údajov z Palestíny na Vianoce sa v Betleheme očakávalo 90 000 návštevníkov, všetky hotely sú úplne plné. –zg-

Vatikán a FBI

Rím, 23.12.2010 (kath.net/un)  014 090 - „My sme pripravení“, zaznela priateľská no lapidárna odpoveď  muža zodpovedného za bezpečnosť Vatikánu a Svätého Otca. Otázku, či by sa mohli opakovať útoky pri polnočnej omši ako v minulých rokoch, komentovať nechcel.
Po dva minulé roky sa istá mladá žena na Štedrý večer pokúsila narušiť príchod Svätého Otca do Chrámu sv. Petra. V roku 2009 ho strhla k zemi predtým, než veliteľ vatikánskych žandárov psychicky labilnú ženu so švajčiarskym a talianskym občianstvom dokázal premôcť. Kardinál Roger Etchegaray (87) bol pritom zranený a so zlomenou nohou musel do nemocnice. To, že žena v rovnaký deň v podobnom odeve a takmer na rovnakom mieste dokázala po druhý raz zaútočiť na pápeža, pociťovali bezpečnostné zložky ako blamáž.
Pápežská Švajčiarska garda a vatikánski žandári boli tento rok lepšie pripravení. Zintenzívnila sa najmä spolupráca so zahraničnou políciou a bezpečnostnými orgánmi.  Už v októbri 2008 vstúpil Vatikán ako 187. štát do medzinárodnej organizácie kriminálnej polície INTERPOL.  Žandári štátu Vatikán majú veľmi dobré vzťahy s rôznymi policajnými zložkami a tajnými službami  Talianska, kde väčšina z nich bola aj vyškolená. Okrem toho existuje pri Vatikáne Inšpektorát talianskej polície, ktorý účinne pomáha pri ochrane pápeža.
Internetová platforma „WikiLeaks“ uverejnila teraz dokumenty, ktoré odhaľujú aj kontakty americkej polície FBI s Vatikánom. Dňa 19. decembra 2008 americké veľvyslanectvo v Ríme oznámilo State Departmentu vo Washingtone, že Julieta Valls Noyes, druhá osoba veľvyslanectva, sa stretla s Dr. Domenicom Gianim, veliteľom žandárov Vatikánu. Diplomatka mu oznámila úmysel FBI, že spolu s Vatikánom zostavia antiteroristický plán, aby chránili pápeža pred útokmi Al-Kaídy.  Z dokumentu vyplýva, že žandári už v minulosti konzultovali FBI, či by mohli vyslať svojich členov do vzdelávacieho centra FBI vo Virgínii, aby sa tam naučili vypátrať a zneškodniť výbušniny. –zg-

Betlehem: Viditeľná prítomnosť kresťanstva sa zatláča do úzadia

Betlehem, 23.12.2010 (kath.net) 014 089 – Práve v Betleheme sa viditeľná prítomnosť kresťanstva zatláča do úzadia. Z nápisov na spomienkových predmetoch a tričkách sa odoberá kríž a zobrazuje sa tam iba Bazilika narodenia Pána. Diskriminácia a hospodárska kríza núti stále viac kresťanov k vysťahovaniu.
Samir Qumsieh, riaditeľ katolíckej televízie „Al-Mahed Nativity TV“, v interview pre Asia News povedal, že kresťanské obyvateľstvo Betlehema síce žije v radosti z vianočných sviatkov, ale situácia kresťanov je naďalej dramatická. Podľa tohto žurnalistu dialógy medzi moslimami, kresťanmi a židmi, ktoré v minulých rokoch prebiehali, nepriniesli nijakú zmenu.
„Emigrácia kresťanov zo Svätej zeme rastie. Štátne orgány odmietajú uviesť presné čísla. Denne utekajú ľudia do iných krajín. Ako kresťania žijeme trvalo v pocite strachu a neistoty a keď sa žije v trvalom napätí a pesimizme, nemožno nič plánovať.“
Známe sú iba počty z Jeruzalema: dnes tam žije 15 400 kresťanov, v roku 1948 ich bolo dvakrát toľko. „Ak to tak pôjde ďalej,“ vyhlásil reportér, „čoskoro nebudú v krajine nijakí katolíci. A jedného dňa premenia možno Baziliku narodenia Pána na múzeum.“
Bezpečnostné opatrenia na sviatky veľmi zintenzívnili a kontroly na hraniciach uľahčujú kresťanským pútnikom vstup. Tento rok sa zatiaľ, ako zvyčajne, na polnočnú omšu s latinským patriarchom Jeruzalema ešte mohli natlačiť do baziliky tisíce pútnikov z celého sveta i štátnikov. –zg-

My sme dnes horší ako kedysi Herodes

Chemnitz, 21.12.2010 (kath.net/idea) 014 088 - Herodes bol úbohý chudáčik proti tomu, čo sa robí dnes. Na celom svete ročne zabíjame 40 miliónov detí. U nás ich nezabíjajú vojaci, ale lekári. A nie z rozkazu Herodesa, ale matiek príp. žien, ktoré aby sa nemuseli stať matkami, sa stanú radšej vrahmi. U nás matky neplačú tak ako v Betleheme. Nechávajú sa hrdo odfotografovať do novín: „Išla som na potrat.“
My máme málo dôvodov rozčuľovať sa kvôli Herodesovi. Herodesov štýl – používať svoju moc, usmrcovať tých, čo rušia, myslieť iba na seba – to trčí v nás všetkých. Z tohto prístupu vychádzajú všetky nezmyselnosti sveta.
To, čo potrebujeme, je nový prístup k životu a ku svetu. Sväté písmo nám navrhuje nasledovné: „Nech každý zmýšľa a koná tak, ako Ježiš Kristus.“ Aký teda bol? Poslušný Bohu, milujúci, odpúšťajúci. Čo mu to prinieslo? Nenávisť, utrpenie, ukrižovanie. A každému by malo byť jasné: Kto kráča s Ježišom, riskuje, že mu tiež pôjde o krk. Preto citový folklór, ktorý robí z Vianoc neškodnú perníkovú party, je taký falošný.
Pri jasličkách sa všetci cítia dobre. Právom.  Veď je dobré, keď je aspoň jeden deň v roku, keď zbrane mlčia. A je dobré, že sa môžeme tešiť z Božej lásky ako deti. Ale cesta, ktorá sa začala pri jasličkách, sa skončila na kríži. Kríž je z rovnakého dreva ako jasle. On vrhá obrovský tieň na ľudstvo už po stáročia. Kto na toto zabudne, mal by byť pri jasličkách trocha obozretnejší. V starej adventnej piesni sa spieva: „A kto chce toto dieťa s radosťou objať, pobozkať , musí s ním predtým pretrpieť veľké utrpenie a muky.“ –zg-  

Prvý moslimský starosta európskeho mesta a najväčšia mešita záp. Európy 

Rotterdam, 20.12.2010 (kath.net/idea) 014 087 – V Holandsku 17. decembra „posvätili“ najväčšiu mešitu západnej Európy. Budova s dvomi 50 metrov vysokými minaretmi v Rotterdame poskytuje miesto pre 3000 osôb. Modlitbový priestor vyhradený mužom na prvom poschodí má plochu 2000 metrov štvorcových.
Stavba bola financovaná darmi. Podľa médií patrí k darcom minister financií Spojených arabských emirátov, šejk Mohammed bin Raschid el Maktum. Výška nákladov na stavbu nie je známa. Pri otvorení mešity prestrihol pásku starosta Rotterdamu, Ahmed Aboutaleb. Tento politik marockého pôvodu je prvým moslimským starostom západoeurópskeho veľkomesta.  
Ostrý kritik stavby mešity Geert Wilders – predseda „Strany za slobodu“ – je ostrým kritikom islamu.  Na internete v spravodajskej službe Twitter napísal: „Je to šialenstvo, Táto hrozná vec nepatrí sem, ale do Saudskej Arábie.“
Zo 16,6 miliónov obyvateľov Holandska je 48 percent ľudí bez vyznania, 27 percent katolíkov, 17 percent protestantov a 6 percent moslimov. –zg-

Narodenie Ježiša Krista oslavujú 2,2 miliardy kresťanov

Viedeň, 19.12.2010 (KAP) 014 086 – Viac ako 500 miliónov kresťanov v Európe a na celom svete viac ako 2,2 miliardy kresťanov oslávili 24. a 25. decembra slávnosť narodenia Ježiša Krista. V tomto slávení sa spojili katolíci, protestanti, anglikáni a väčšina pravoslávnych kresťanov. Iba pravoslávne patriarcháty Jeruzalema, Moskvy, Gruzínska a Srbska slávia Vianoce podľa Juliánskeho kalendára 6. januára.
Všeobecná cirkev oslávila 26. december v tomto roku ako sviatok Svätej rodiny. Vo viedenskej arcidiecéze sa však slávil sviatok sv. Štefana. Aj evanjelická cirkev slávila sviatok prvého kresťanského mučeníka. Evanjelická cirkev v nemeckom Württembergu od roku 2007 slávi deň sv. Štefana ako „Deň modlitieb za prenasledovaných kresťanov“. V grécko-pravoslávnej cirkvi sa slávi sviatok sv. Štefana 27. decembra.
Betlehemy v kostoloch sa začali objavovať v Taliansku od 15. storočia. Od 16.- 17. storočia sa stali populárnymi aj mimo stredného Talianska. V období baroka sa rozšírili na Sicíliu, do Tirolska, Horného Bavorska, do Provence a do goralskej oblasti okolo Krakova.
V protestantských oblastiach betlehemy odmietali. Vrchnosť ich začala tolerovať až od polovice 19. storočia. Odvtedy nastal rozkvet umenia rezbárov betlehemov.
Vianočný stromček sa stal pravým symbolom Vianoc v dnešnom zmysle až v 19. storočí. Prvá písomná správa o ozdobených jedličkách na Vianoce však pochádza zo Štrasburgu z roku 1606. Po reformácii sa tento zvyk rozšíril najprv v evanjelickom prostredí, hoci pastori v 17. storočí polemizovali proti tejto „lapálii“, ktorá „zatláča do úzadia Božie slovo“.
Do Rakúska vianočný stromček priniesla v roku 1816 princezná Henriette z Nassau-Weilburg, evanjelická manželka arcivojvodu Karola, víťaza z Aspern. Hoci tento „luteránsky zvyk“ katolícka cirkev v Rakúsku spočiatku ostro odsudzovala, šírenie vianočného stromčeka už nemohla zastaviť.  –zg-

Svätý Otec potvrdzuje kritiku zákazu krížov v Európe

Vatikán, 17.12.2010 (KAP) 014 085 – Pápež Benedikt XVI. potvrdil 17. decembra svoju kritiku odstraňovania krížov v niektorých európskych krajinách. „Kríže nikoho nediskriminujú,“ povedal pri príležitosti audiencie pre nového talianskeho veľvyslanca pri Svätom stolci Francesca Mariu Greca.
„Kríže nie sú iba vyjadrením kresťanskej viery, ale obracajú sa na všetkých ľudí dobrej vôle. V spoločnosti, ktorá vytláča z verejného života „náboženský faktor“ alebo ho úplne odstraňuje, nemôže existovať skutočný sociálny pokrok,“ zdôraznil Benedikt XVI. „Taká spoločnosť sa oberá o morálne zdroje a veľkorysé pôsobenie veriacich.“
Benedikt XVI. potom ocenil taliansku vládu za to, že sa zasadzuje v prospech náboženských symbolov vo verejnom živote vo vlasti, aj na medzinárodnej úrovni. Povedal, že „vláda chápe laicitu správnym spôsobom, ktorý zohľadňuje históriu, kultúru a tradíciu krajiny“. Vyzdvihol aj spoluprácu štátu a cirkvi v Taliansku. –zg-

Haiti: Niet miesta pre kňazov ani rehoľníčky 

Mníchov, 17.12.2010 (kath.net/KIN) 014 084 – „Rok po ničivom zemetrasení katolícka  cirkev na Haiti sa nachádza vo výnimočnom stave,“ ako povedal referent pre Južnú Ameriku nadácie „Kirche in Not“, Rafael D´Aqui, po návrate domov. „Kňazi a rehoľníčky pracujú dňom i nocou, aby pomohli trpiacemu obyvateľstvu, no chýba im to najnutnejšie – dokonca aj čistá pitná voda.“
Po vypuknutí cholery a najnovšej eskalácii násilia po sporných voľbách je budúcnosť neistá. „Kirche in Not“ chce ľuďom na Haiti pomáhať znova začať normálny život. Pre túto pastoračnú nadáciu je pritom prvoradé vybudovanie pastoračných štruktúr.
D´Aqui vysvetľuje: „V národnom kňazskom seminári na Haiti v Lillavoise študuje teraz 270 bohoslovcov teológiu a filozofiu v stanoch pod palmami. Kňazský seminár v Port-au-Prince je zničený, mnohí bohoslovci boli pochovaní pod troskami. Pomohli sme kúpiť pozemok na nový seminár,“ hovorí D´Aqui. „Doteraz sa nič nepostavilo. Nuncius vyjadril nádej, že v januári položia základný kameň. Kým stavbu dokončia, bude štúdium pokračovať v stanoch. Seminaristi v nich snívajú o knižnici. Potrebovali by aj auto, aby sa uľahčilo zásobovanie a aby sa bohoslovci ľahšie dostali k ľuďom. Pastorácia na Haiti je veľmi ťažká.“
Neďaleko od hlavného mesta Port au Prince je predmestie Riviere Froid. Tam pôsobia „malé sestry sv. Terézie“. Starajú sa najmä o chudobných v neprístupných horách Haiti. Rehoľníčky stratili takmer všetky domy, o život pod nimi prišlo 150 žiakov a 4 sestry. Odvtedy žije 50 sestier, ktoré prežili, natlačených vo veľmi poškodenom starom dome. Niektoré sú už veľmi staré. Napriek tomu sa vydávajú na náročnú cestu do hôr. D´Aqui zdôraznil, že „Kirche in Not“ dom sestrám opraví.
„Sto kilometrov na východ leží mesto v troskách. Zostal iba obrovský bunker, aké Nemci stavali všade, aby chránili obyvateľstvo pred bombami. Úplne schudobnení ľudia, ktorí v meste prežili, žijú v tomto bunkri. Vládne tam zamorený zápach,“ pripomína pracovník nadácie minulosť Nemecka. (…) Znova sú tu Vianoce a Kristus vyžaduje, aby ho svoji prijali. Neviditeľne kráča po našich uliciach. Nebuďte potom ako dravá zver v Betleheme, ako ľahostajní hostinskí, ako blahobytní občania v komnatách ich provinčnej spokojnosti so sebou. Otvorte dvere a srdcia každej núdzi, ktorá je Kristovou núdzou. Dnes leží Port-au-Prince - mesto 8000 kilometrov západne - v troskách,“ hovorí Fenbert z „Kirche in Not“. „Preto bude nadácia naďalej pomáhať cirkvi na Haiti modlitbami a finančnými prostriedkami.“  -zg-

Naša príloha

Zázračný závoj Panny Márie

Assisi, 24.12.2010 (kath.net/Die Welt) 014 083 – Ranné zore – Hviezda ranná - inak to nemožno vyjadriť, sa skvela v skoré ráno 8. decembra nad Assisi nesmierne nežne - tak „mariánsky“. Pretože ako „Hviezdu rannú“ uctievali v Európe Pannu Máriu po celé stáročia. V tomto pojme vyšla pred príchodom svojho Syna ako prvý červený pás jasného svetla na horizonte – znamenia príchodu svetla nového dňa. Nespočetné piesne, legendy a modlitby sa vinú okolo najvplyvnejšej ženy histórie sveta. Iba z nej samotnej sa nezachoval jediný vlas, jediný necht, nijaká kostička, nič. Preto sme cestovali do Assisi.
Pretože za cíp jej závoja kedysi vystavali katedrálu v Chartres. Ďalší cíp viedol k stavbe katedrály v Tolede. Na Východe sa Máriin závoj považoval za talizman Byzantskej ríše. Vo vojne s Bulharmi v roku 923 cisár Simeon si túto jemnú tkaninu ovinul okolo hlavy a tým „vyvolal hrôzu barbarov“, ako napísal Johann Christoph Krause v roku 1793 v Halle vo svojej  „Histórii najdôležitejších udalostí dnešnej Európy“. Vieru v to, že zvyšky Máriinho odevu vôbec mohli pretrvať, síce už dlho nikto nezdieľa – v kresťanstve ani mimo neho – no napriek tomu viaceré tieto tkaniny v „stáročnom spánku“ prežili všetky vojny. A každý rok 15. augusta na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie a 8. decembra na Nepoškvrnené počatie Panny Márie sa v Assisi vystavuje jeden deň celý závoj Panny Márie v bočnej kaplnke.
VELUM BEATAE MARIAE VIRGINIS spočíva za krištáľovým sklom v masívnom relikviári zo zlata a striebra a je utkaný z legendárneho byssového hodvábu z lastúr, „zlata morí“ antiky. Vlákna sú utkané z „drahocennej mušle - kyjovky vzácnej“ (pinna nobilis). Opona v Jeruzalemskom chráme bola zhotovená z purpuru a z hodvábu lastúr. A na koberce svätyne a rúcho veľkňaza bol predpísaný byssový hodváb. Jeho zlatý lesk opisovali básnici a učenci. Mladé dievčatá si do kučier zapletali priesvitné nitky, aby so svojou skrytou žiarou boli neodolateľné pre mladých mužov. Tento materiál jedinečným spôsobom odráža svetlo.
V období medzi rokmi 1300 a 1600 majstri maliari Európy považovali za kráľovskú disciplínu na portréty Madony verne zobrazovať práve jej byssusový závoj – ako istý druh zobrazenia neviditeľného! V múzeu kláštora v Assisi leží Ježiško zavinutý v byssusových plienkach na slame – na obraze maliarskej školy Piera Francesca Fiorentina z konca 15. storočia.
V tom čase sa originál nachádzal už 300 rokov v Kláštore sv. Františka. Predtým sa tento závoj naposledy spomína v správach latinských križiakov, ktorí ho okrem Turínskeho plátna  videli v cisárskom paláci Blachern v Konštantínopole – predtým, než tento palác spolu s jeho kaplnkou 12. a 13. apríla 1204 vyrabovali a jeho poklady mnohými cestami a loďami odvliekli do Európy. Bola to západno-východná katastrofa. Presné okolnosti ulúpenia Kristovho rubáša sú dodnes tajomné, stopy jeho putovania nejasné. A to už vôbec platí pre stopy cesty tohto jemného závoja.
V texte k inventáru kláštora sa uvádza, že gróf Tommaso degli Orsini z Manoppella v  Abruzzoch v roku 1320 daroval tento závoj bazilike. Dostal ho od istého Pacia z Damašku, vojnového zajatca, ktorý ho ukradol na poslednej križiackej výprave „ v istom kostole v Jeruzaleme“. Smrteľná choroba, z ktorej sa zázračne uzdravil, ho viedla k tomu, že jemný závoj z vďaky daroval Kostolu sv. Františka, kde odvtedy vykonal veľa zázrakov a v neposlednom rade chránil mesto v každom ohrození. – A teraz? Čo si počať pri pohľade na závoj v dobe, keď už ľudia neveria v zázraky – ani realisti (ktorých táto viera po Dávidovi Ben Gurionovi zvlášť vyznamenávala)? Čo robiť, keď už nedokážeme žasnúť? Tu pomáha iba jedno - fotografovať!
Na otvorenom relikviári nad svätostánkom, v ktorom sa relikvia vystavuje, je všetko prevzácne. Pozadie z burgundského brokátu. Nad tým Giottova freska: Mária s Dieťaťom. Samotný závoj: skôr jemná sieť ako šatka na hodvábnom podklade, svetlo bronzová, strieborná, zlatá – byssusové farby. Tajomne spletená šnúra so zlatými a jedným smaragdovozeleným vláknom so zlatým strapcom prevísa cez ľavú stranu. Nie sú tam votkané perly? Je to rafinovane spletené filigránske mystérium, proste nevysvetliteľné. Zrak sa odvracia. 
Závoj takmer neponúka kamere nijaký náprotivok, nekladie nijaký odpor, neposkytuje nijaký zázračný obraz. Iba nemateriálnu transparentnosť  bez obrazu, bez vzorky. Niet divu, že neexistujú fotografie tohto skvostu, ale prirodzene ani nijaké skúmanie tohto starého talizmanu Východorímskej ríše. Veda sa o to ešte nikdy nezaujímala.
Závoj však už dnes ani nedojíma nijakého pútnika. Stará žena vpravo pred ním pri chóre sa modlí ruženec . Všetci ostatní upierajú zrak inde a obracajú sa závoju chrbtom. Pretože Dolná bazilika je predsa Sixtínskou kaplnkou Umbrie, plná majstrovských diel Giotta, Cavalliniho, Lorenzettiho a ich žiakov. Tu sa nikto neobráti k svätému pavúčiemu tkanivu.
To, že generácie ľudí verili, že Matka Vykupiteľa kedysi mala tento závoj ovinutý okolo vlasov, ako sa zdá, sa úplne vytratilo z povedomia ľudí. A okrem toho samozrejme ľudia boli už vždy skeptickí, čo sa týka jeho pôvodu.
Dokonca aj svätci mali problémy s touto tkaninou. Guiseppe da Copertino napríklad, františkán, ktorý bol v 17. storočí taký populárny ako páter Pio, uvidel v extáze Madonu a opýtal sa jej, či tento závoj skutočne nosila. „Ver mi, syn môj. Je to môj závoj,“ odvetila mu. „Používala som ho, aby som do neho zavinula moje dojča.“ Traja Mudrci z Východu jej vraj  nepriniesli do Betlehema iba kadidlo a myrhu, ale aj túto tkaninu, zlato morí. Musíme vedieť,  že Guiseppeho v tom čase priviedli do Assisi na 14 rokov, aby bol v bezpečí, pretože Svätej inkvizícii a jeho spolubratom sa celkom nepozdával. Považovali ho za istý druh svätého hlupáčika, hlúpeho ako teliatko, pretože nezložil nijakú skúšku, ale robil veľa zázrakov zvláštnych a podivných. Tohto mystika obklopuje veľa legiend. Dnes by zrejme pristál na psychiatrii.
No Chiara Vigová, posledná tkáčka hodvábu z mušlí, zo Sant’Antioca na Sardínii, ktorej sme neskôr ukázali naše fotografie, hovorí, že tento závoj je jednoducho zázračné dielo – zázrak („una meraviglia“). Ako nejaká hviezda ukazuje jeho spôsob tkania na Mezopotámiu. Tento závoj rozhodne pochádza z Orientu.  –zg-


 

                   *   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
 

Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Benediktovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

 
Archív  
   

Správy 50/2010

Správy 49/2010

Správy 48/2010

Správy 47/2010

Správy 46/2010

Správy 45/2010

Správy 44/2010

Správy 43/2010

Správy 42/2010

Správy 41/2010

Správy 39-40/2010

Správy 38/2010

Správy 37/2010

Správy 36/2010

Správy 35/2010

Správy 34/2010

Správy 33/2010

Správy 32/2010

Správy 31/2010

Správy 30/2010

Správy 29/2010

Správy 28/2010

Správy 27/2010

Správy 26/2010

Správy 25/2010

Správy 24/2010

Správy 23/2010

Správy 22/2010

Správy 21/2010

Správy 20/2010

Správy 17-19/2010

Správy 16/2010

Správy 15/2010

Správy 13-14/2010

Správy 12/2010

Správy 11/2010

Správy 10/2010

Správy 9/2010

Správy 8/2010

Správy 7/2010

Správy 6/2010

Správy 5/2010

Správy 4/2010

Správy 3/2010

Správy 2/2010

Správy 1/2010

Správy 50/2009

Správy 49/2009

Správy 48/2009

Správy 45/2009

Správy 43/2009

Správy 41/2009

Správy 40/2009

Správy 39/2009

Správy 38/2009

Správy 36-37/2009

Správy 35/2009

Správy 34/2009

Správy 33/2009

Správy 31/2009

Správy 30/2009

Správy 29/2009

Správy 28/2009

Správy 27/2009

Správy 26/2009

Správy 25/2009

Správy 24/2009

Správy 23/2009

Správy 22/2009

Správy 21/2009

Správy 20/2009

Správy 19/2009

Správy 18/2009

Správy 17/2009

Správy 15-16/2009

Správy 14/2009

Správy 13/2009

Správy 12/2009

Správy 11/2009

Správy 10/2009

Správy 9/2009

Správy 8/2009

Správy 7/2009

Správy 6/2009

Správy 5/2009

Správy 3/2009

Správy 52-53/2008

Správy 51/2008

Správy 50/2008

Správy 49/2008

Správy 48/2008

Správy 46/2008

Správy 45/2008

Správy 44/2008

Správy 43/2008

Správy 42/2008

Správy 41/2008

Správy 40/2008

Správy 39/2008

Správy 38/2008

Správy 37/2008

Správy 36/2008

Správy 34-35/2008

Správy 33/2008

Správy 32/2008

Správy 31/2008

Správy 30/2008

Správy 29/2008

Správy 28/2008

Správy 21/2008

Správy 20/2008

Správy 19/2008

Správy 18/2008

Správy 17/2008

Správy 16/2008

Správy 15/2008

Správy 14/2008

Správy 13/2008

Správy 10/2008

Správy 9/2008

Správy 8/2008

Správy 7/2008

Správy 6/2008

Správy 5/2008

Správy 4/2008

Správy 3/2008

Správy 2/2008

Správy 1/2008

Správy 51-52/2007

Správy 50/2007

Správy 49/2007

Správy 48/2007

Správy 47/2007

Správy 46/2007

Správy 45/2007

Správy 44/2007

Správy 43/2007

Správy 42/2007

Správy 41/2007

Správy 40/2007

Správy 39/2007

Správy 38/2007

Správy 37/2007

Správy 36/2007

Správy 32-35/2007

Správy 31/2007

Správy 30/2007

Správy 29/2007

Správy 28/2007

Správy 27/2007

Správy 26/2007

Správy 25/2007

Správy 24/2007

Správy 23/2007

Správy 22/2007

Správy 21/2007

Správy 20/2007

Správy 19/2007

Správy 18/2007

Správy 17/2007

Správy 16/2007

Výber správ 2007   

Výber správ 2006