Život Cirkvi vo svete
19/2011
 

 

Obsah

Fatima: Nový rektor svätyne za kontinuitu projektov

Sčítanie ľudu: „Aký máš vzťah k náboženstvu?“

Homosexuálni muži majú dvojnásobné riziko rakoviny

Podľa ‚proroka zemetrasení’ mal byť Rím zničený ! ...

USA: Biskup nariaďuje modlitbu k archanjelovi Michalovi

Benediktova škola modlitby - tiež príprava na Assisi

'Dvaja starí, narcisticky urazení muži'

Pápežská akadémia požaduje naliehavo konať v oblasti klímy

Plavba Benedikta XVI. gondolou rozbúrila nálady gondolierov

Malajzia: Protikresťanské nálady naďalej rozdúchavané

Nemecko: Novostavba mešity, imam, rabín a dekan

Belgicko: Dve samovraždy duchovných

Vzbura v Sýrii: Budú kresťania vypudení?

Turecko: V procese s pučistami aj plán vraždy Bartolomeja I.

Ja nie som 'My sme Cirkev'!

Južná Kórea: Kongregácia pre náuku viery odmieta Naju

Naša príloha

Haiti: Viera roznietená zemetrasením

 

Fatima: Nový rektor svätyne za kontinuitu projektov

Na horizonte osláv storočnice zjavení v roku 2017

Fatima, 12. mája 2011 (Zenit) 014 345 – Nový rektor svätyne vo Fatime, páter Carlos Cabecinhas, potvrdil svoje rozhodnutie pokračovať v začatých projektoch už vzhľadom na oslavy storočnice zjavení Panny Márie v roku 2017. 
Menovanie tohto kňaza za rektora svätyne oznámili na konci 117. plenárneho zasadnutia Biskupskej konferencie Portugalska, ktoré sa konalo vo Fatime.
Vo vyhláseniach pre tlačovú kanceláriu svätyne, ktoré cez internet oznámil z Ríma, kde sa pri príležitosti 50. výročia Pápežského liturgického inštitútu Sant’Anselmo zúčastnil na medzinárodnom kongrese o liturgii, nový rektor hovoril o výzvach, ktoré ho očakávajú:  
„Toto menovanie som prijal so zmiešanými pocitmi pre veľkú zodpovednosť, ktoré so sebou prináša, ale s dôverou v Boha, ktorý neprestane stáť pri mne a viesť ma, aj v tých, ktorí v živote svätyne budú so mnou spolupracovať,“ priznáva nový rektor a dodáva: „Nie je to úloha, ktorú možno plniť izolovane, vyžaduje si tím a v tíme by som chcel zvládať túto úlohou, ktorú mi Cirkev zverila.“
Páter Cabecinhas, ktorého nastúpenie do úradu sa plánuje na 11. júna, adresoval aj prvý pozdrav pútnikom svätyne:
„Fatimské posolstvo, ktoré tu Panna Mária oznámila trom vizionárom, sa zakladá na jadre kresťanskej viery. Všetkým tým mnohým fatimským pútnikom chcem povedať, že vo Fatime môžu naďalej nájsť miesto modlitby a prežívania prítomnosti Boha, čo dá ich životu nový zmysel a premení ho. V tom spočíva to podstatné, pretože iba v stretnutí s Bohom sa  život nanovo zrodí vo všetkých jeho rozmeroch.“
„Kontinuita začatých projektov tvorí horizont mojej činnosti,“ zdôraznil rektor. „Myslím zvláštnym spôsobom na tie projekty, ktoré sú spojené s oslavami storočnice zjavení a ktoré mali veľkého podporovateľa v  Msgr. Virgiliovi Antunesovi (býv. rektorovi, teraz biskupovi Coimbry). Našťastie som mal príležitosť a milosť od začiatku sprevádzať tieto projekty ako aj pastoračný plán svätyne pre ďalších sedem rokov do r.2017, a preto môžem iba potvrdiť svoje želanie prispievať k jeho účinnej realizácii,“ povedal rektor na záver.  –zg-

Sčítanie ľudu: „Aký máš vzťah k náboženstvu?“

Berlín, 12.5.2011 (kath.net/idea) 014 344 - „Aký máš vzťah k náboženstvu?“ V tejto hamletovskej otázke došlo ku kontroverzii pri súčasnom sčítaní ľudu v Nemecku. Je správne, že sa pýtajú aj na náboženstvo a svetonázor? Alebo do viery občanov nikoho nič nie je?
Sčítanie má zistiť aktuálne údaje o životných podmienkach v krajine. Na rozdiel od minulého sčítania v Nemecku, v r. 1987, tento raz sa pýtajú iba 10 percent obyvateľstva. Výsledky sa potom zovšeobecnia. Informácie o náboženskej príslušnosti sú dôležité, aby sa napríklad zistili problémy pri integrácii prisťahovalcov a ich detí, ako sa uvádza vo vysvetlení. Niektorí odborníci to spochybňujú. Podľa údajov spolkového poverenca pre ochranu dát Petra Schaara, táto téma sa prijala do otázok až na zásahy cirkví a židovského spoločenstva. Nemecko tak prekračuje najminimálnejšie požiadavky Európskej únie na sčítanie ľudu.
Predsedníčka výboru FDP, Gisela Piltz, v tom nevidí verejný záujem. Iného názoru je však referent pre ochranu dát Evanjelickej cirkvi Nemecka, vrchný cirkevný rada Detlef Rückert z Berlína: „Tieto otázky sú v súlade s ústavou. Odpovede sú potrebné na presnejšie zistenie počtu protestantov a katolíkov, ako to dovoľujú štátne registre,“ povedal pre agentúru idea. „To je dôležité napríklad pri plánovaní cirkevných zariadení, stanovení sviatkov a pre budúcnosť výučby náboženstva.“

Kritika ateistov
Od ateistov prichádza kritika. Medzinárodný zväz ľudí bez vyznania a ateistov (IBKA) sa domnieva, že pri svetonázore sa dostatočne nediferencuje. Občan môže iba uviesť, či patrí do verejno-právneho cirkevného spoločenstva – to sú veľké cirkvi, slobodné cirkvi, ako aj pravoslávna cirkev a židovská obec. Ak to tak nie je, má mať občan možnosť menovať svetonázor, ktorý vyznáva. Ako možnosti popri kresťanstve, židovstve, islame (sunitskom, šiitskom, alevitskom), budhizme a hinduizme sa má ponúknuť aj „iné náboženstvo, viera svetonázor“. Odpoveď je dobrovoľná. Prívrženci druidizmu, bosoráckeho kultu Wicca, ezoterici či satanisti nemajú problémy zaradiť sa pod „iné náboženstvo“, ako uvádza internetová služba Spiegel Online. „Inak je to u ateistov. Nerozlišuje sa medzi náboženským a nenáboženským svetonázorom – ako humanizmus,“ kritizuje predseda zväzu IBKA, René Hartmann. –zg-

Homosexuálni muži majú dvojnásobné riziko rakoviny
 
Sacramento, 12.5.2011(kath.net) 014 343 - Riziko homosexuálnych mužov ochorieť na rakovinu je takmer dvakrát tak vysoké, ako u heterosexuálov. Vyplýva to zo štúdie lekárskeho časopisu „Cancer“, ako informovala CNN. Štúdia okrem toho ukazuje, že homosexuáli ochorejú na rakovinu v priemere takmer o 10 rokov skôr a síce v priemere vo veku 41 rokov.
Štúdia, ktorá sa zakladá na obsiahlych prieskumoch, ktoré dal urobiť štát Kalifornia, ďalej uvádza, že 8 percent homosexuálov už v minulosti malo diagnózu rakovina, ale iba 5 percent heterosexuálov. Výsledky homosexuálnych žien sú v porovnaní s heterosexuálnymi pomerne rovnaké.
Ulrike Boehmerová, vysokoškolská učiteľka na Bostonskej Univerzitnej škole verejného zdravia a autorka štúdie, k tomu povedala: „U homosexuálov je pomer HIV pozitívnych vyšší a vieme, že infekcia aids má dočinenia s rakovinou. To by mohlo vysvetliť tieto rozdiely.“ Análna rakovina, pľúcna rakovina, rakovina semenníkov a Hodgkinov Lymphom sú u HIV pozitívnych mužov viac rozšírené,“ uviedla Boehmerová. –zg-

Podľa ‚proroka zemetrasení’ mal byť Rím zničený ! ...

Rím, 11.5.2011 (kath.net/Die Welt - Paul Badde) 014 342 - Vodiči by mali 11. mája prísť do Večného mesta! Konečne tu v hojnosti nájdu, čo inak večne hľadajú – parkovacie miesta – všetky sú voľné! Polícia sa ich tiež nemusí obávať, pretože si mnohí vzali voľno, ako sa dozvedáme z Ríma. 
Pretože 11. mája má byť koniec s nádherou Ríma ... Chrám sv. Petra sa zrúti, aj Koloseum, ako aj dobrý zvyšok nádhery starej kapitoly sveta, lebo nastane gigantické  zemetrasenie a všetko bude pohltené – teda, ak sa chceme spoľahnúť – tak ako mnohí Rimania – na snové predpovede Dottore Raffaele Bendaniho, ktorý túto katastrofu predpovedal už pre desaťročiami.
Domnieval sa, že takáto katastrofa vznikne z kombinácie konštelácií planét a že ju možno predpovedať. V r. 1923 predpovedal zemetrasenie na Jadrane aj v Strednej Amerike a na Balkáne, ibaže vždy s veľkou odchýlkou od ním predpovedaných epicentier. V r.1927 ho za jeho, ako vtedy zaznelo, temné zásluhy,  Mussolini Duce pasoval za rytiera (ak to vôbec bolo možné ...)
Tento „prorok zemetrasení“ a „vedec“ z Faenzy zomrel už v r. 1979 vo veku 86 rokov. No jeho vízie ešte dnes znepokojujú mnohých Talianov. Preto 11. mája mnohí vôbec nešli do práce, ale prežívali deň v bezpečnej vzdialenosti od hlavného mesta a teda parkovacie miesta boli voľné.
Tá vec s parkovaním sa mi zdá byť celkom istá, zvyšok skôr nie. ... No vôbec nepomáha, že tí „suchopárni“ seizmológovia z rímskeho Geofyzikálneho inštitútu vzhľadom na toto nebezpečenstvo v televízii ľudí upokojovali. Aj civilná obrana ubezpečovala, že nič nehrozí.
Vedci dokonca podľa novín „La Repubblica“ zistili, že predpovede zemetrasení sú v princípe nemožné. No kto už dôveruje novinám, či dokonca televízii alebo Berlusconimu, ktorý sa musí zodpovedať pred súdom???  To radšej veria fámam. Zvlášť keď ich ponúkajú nespočetné nové kanály, facebook, blogy, sociálne siete a vôbec internet a preháňajú v tom ako nikdy predtým. Okrem toho, mnohým takýto deň voľna v krásnom máji veľmi vyhovuje ...
Pápež v každom prípade zostane, hoci sa nachádza tak blízko pri ohrozenej kupole Chrámu sv. Petra. „Quo vadis?“ musel by si inak nechať položiť znovu otázku, ako sv. Peter pred 2000 rokmi, keď chcel opustiť horiaci Rím.
Pre všetkých sklamaných neuskutočnenou katastrofou je tu útecha. Podľa výpočtov Májov je koniec sveta celkom iste plánovaný až na konci budúceho roku, presne vzaté na 12.12.2012 – samozrejme za predpokladu, že sa do týchto proroctiev o konci sveta neprepašovala nejaká výpočtová chyba ...  –zg-

USA: Biskup nariaďuje modlitbu k archanjelovi Michalovi

Springfield, 10.5.2011 (kath.net) 014 341 - John J. Paprocki, biskup Springfieldskej diecézy v Illinois, nariadil, že odteraz sa budú veriaci na konci každej svätej omše po požehnaní modliť modlitbu k sv. archanjelovi Michalovi.  Táto modlitba vzýva ochranu archanjela Michala proti satanovi. (Znenie modlitby - na konci správ. Pozn. red.)
Biskup vysvetľuje: „Musíme spoznať, že satan naozaj existuje a že bude robiť všetko, čo je v jeho moci, aby nás odlákal od nášho cieľa, večného života ... s Kristom v jeho kráľovstve.“.
„Jedným z najlepších vychytralých ťahov satana je jeho zavádzanie k presvedčeniu, že neexistuje. Keď neveríme v satana a jeho sily, robí nás to neschopnými odporovať im.  Preto je dobré pripomenúť si modlitbu k sv. archanjelovi Michalovi. Musíme myslieť na to, že po každý raz, keď sa ju modlíme, bojujeme proti našim pravým nepriateľom, teda nie proti sebe, ale proti Zlému a jeho zlým duchom.“
Modlitba pochádza od pápeža Leva XIII. A napísal ju v r. 1886 po latinsky a do r. 1965 sa pravidelne modlila po sv. omši.  A na konci správy je priložená aj ďalšia modlitba:

Sv. Michal archanjel, ty vodca dobrých anjelov, pohliadni na nás, ako stále viac upadáme do tiesní. Boj, ktorý si v nebi začal, zúri od Adama stále ďalej na tejto Zemi. Nachádzame sa v období pred Apokalypsou. Veľký odpad od Boha sa začal. O všemohúcom Stvoriteľovi neba i Zeme sa mlčí, jeho prikázaniami sa pohŕda. Človek podľahol našepkávaniu satana a robí seba najvyšším zákonodarcom a sudcom.
Svätá Cirkev nášho Pána Ježiša Krista je ničená nielen vonkajšími nepriateľmi, ale, čo je ešte oveľa nebezpečnejšie, nepriateľmi vo vnútri. Pánova vinica nesie stopy spustošenia.
Svätý archanjel Michal, vypočuj náš výkrik v núdzi!  Už sotva dokážeme znášať toto rúhanie, túto pýchu, toto vraždenie a potraty, ako aj zbabelosť dobrých. Príď nám na pomoc so svojimi légiami! Vrhni svoju veľkú otázku «Kto je ako Boh?» plamenným písmom ponad horizonty! Ty si padlých anjelov zvrhol z neba do hlbín pekla, vyžeň satanov dym z vnútra Cirkvi!
Svätý archanjel Michal, nielen naše pery, aj naše ruky, naše slzy, naše srdcia volajú k tebe, zhliadni na našu biedu, na našu únavu. Pohliadni na Cirkev v jej bezmocnosti a poníženosti! Keď Izraeliti volali k tebe o pomoc ako k svojmu anjelovi zmluvy, pomohol si im so svojimi anjelmi – ich nepriatelia vás videli ako ohnivé meče a stiahli sa. Či sme my menej ako Izraeliti? Či nie je Cirkev dedička vyvoleného národa, Pánova Nevesta? Či nie sme deti Márie, deti tvojej Kráľovnej?
Svätý archanjel Michal, anjel našej zmluvy, príď k nám s Božou mocou, varuj nás, ochraňuj nás, príď so svojimi légiami, príď nám na pomoc so všetkými nebeskými mocnosťami a ukáž, že vy Boží anjeli, ste mocnejší ako brány pekla. Svätý Michal archanjel, ty si s planúcou horlivosťou zvrhol neposlušných anjelov do priepasti pekla. Vypros nám milosť, aby sme s rovnakou horlivosťou zapálení bojovali proti hroznej nenávisti voči Bohu v našich dňoch, daj  aby sme zasadzovali svoje sily za väčšiu česť a slávu Boha. Amen.

Benediktova škola modlitby - tiež príprava na Assisi

Rím, 10.5.2011 (kath.net/as) 014 340 – V stredu, 4. mája, pápež Benedikt XVI. začal novú sériu katechéz na generálnej audiencii. Ako tému tohto cyklu si zvolil modlitbu.
V prvých mesiacoch pontifikátu Benedikt XVI. dokončil cyklus katechéz svojho predchodcu o žalmoch a v r. 2006 začal sériu katechéz o apoštoloch a najdôležitejších postavách ranej Cirkvi, ktorí v Novom zákone. ... V r. 2007 a prvej polovici roka  2008 Svätý Otec sa zaoberal apoštolskými a cirkevnými otcami západnej i východnej Cirkvi. Kresťanstvo sa tak zviditeľnilo ako nádherná farebná mozaika žitej náuky, v ktorej nijaký kamienok nie je nedôležitý, irelevantný či „zastaraný“.
Od počiatku osláv Jubilejného roku apoštola sv. Pavla, na 2000. výročie narodenia sv. Pavla 29. júna 2008 Benedikt XVI. venoval katechézy apoštolovi národov. Vo vyše 20 katechézach nás Svätý Otec vovádzal do sveta viery sv. Pavla.
V r. 2009 pápež začal predstavovanie veľkých teológov a svätcov stredoveku. Malo sa tým objasniť, že doba často zaťažená predsudkami údajne temného stredoveku je bohatým prameňom myslenia a zbožnosti, ktorý môže byť plodný práve pre súčasnosť, ktorá je prevratná. Na záver Benedikt XVI. prezentoval veľké ženské postavy histórie Cirkvi a v apríli 2011 uzavrel predstavovanie významných učiteľov Cirkvi sv. Teréziou z Lisieux.
V súčasnosti sa teda začal venovať téme modlitba. „Na prvej vyučovacej hodine“  školy modlitby Benedikta XVI. učiteľ vysvetlil, že pôjde o modlitbu a zvláštnym spôsobom o kresťanskú modlitbu, teda modlitbu, ktorú veriacich naučil predovšetkým Ježiš. „Didaktickými pomôckami“ budú však aj Sväté písmo, veľká Tradícia cirkevných otcov, učiteľov spirituality a liturgie. Pretože modlitba pre Svätého Otca nie je niečo samozrejmé, ale potrebuje cvičenie, ba oveľa viac zacvičenie sa do spoločenstva s Bohom.
Prvú lekciu venoval príkladom modlitby z antických pohanských kultúr. Egypt, Mezopotámia, Grécko a Rímska ríša poskytli Benediktovi XVI. dôležité prvky, aby mohol ukázať, že ľudia sa prakticky vždy a všade obracali na Boha. Pripomenul aj modlitbu  Sokratesa, ako ju uvádza Platón na záver svojho dialógu „Phaidros“ (279 b-c): „Urob, aby som bol krásny v mojom vnútri. Aby som považoval za bohatého toho, kto je múdry a kto vlastní iba toľko peňazí, koľko si berie mudrc, nežiadam viac“.
Aj náuka rímskeho cisára Marca Aurelia podľa pápeža ukázala, že ľudský život bez modlitby, ktorá otvára naše bytie tajomstvu Boha, nemá zmysel. Zdôrazňuje potrebu modlitby pre vytvorenie plodnej spolupráce medzi božou a ľudskou činnosťou.

Aj príprava na Assisi
Táto škola modlitby Benedikta XVI. sa môže iste považovať aj za prípravu na medzináboženské stretnutie v Assisi 27. októbra 2011, udalosť, voči ktorej mnohí na základe podobných stretnutí vnímaných ako stretnutia modlitby so zástupcami iných a pohanských náboženstiev, stoja skepticky a cítia v tom nebezpečenstvo synkretizmu. Toto nebezpečenstvo je nepochybne dané, predovšetkým vzhľadom na mediálny obraz takejto udalosti neodlučiteľne spájanej s postavou bl. Jána Pavla II.  No už oznámenie o tejto udalosti dáva spoznať, že Assisi 2011 bude mať inú a nezameniteľnú podobu, keďže v centre bude stáť pravda viery, pretože: „Každý človek je v zásade pútnikom na ceste hľadania pravdy a šťastia. Aj nábožensky založený človek je neustále na púti, ktorá vedie k Bohu: z toho vyplýva možnosť, ba potreba, hovoriť a viesť rozhovor so všetkými, s veriacimi a neveriacimi bez vzdania sa vlastnej identity alebo podľahnutia formám synkretizmu. A v tej miere, v akej túto púť prežíva v zmysle pravej pravdy, sa otvára dialógu s inými, nikoho nevylučuje, zahŕňa všetkých, aby sme sa stali budovateľmi bratstva a pokoja.“
Tak teraz Benedikt XVI. posiela kresťanov do školy modlitby, aby dokázali správnym spôsobom vyhovieť vysokým nárokom, ktoré sa na nich kladú.
„Človek všetkých čias sa modlí, pretože nemôže robiť iné ako pýtať sa, aký je zmysel jeho existencie, ktorá zostáva nejasná a bezútešná, ak nie je prepojená s mystériom Boha a jeho plánom pre svet,“ hovorí Svätý Otec.  Ale: „V príkladoch modlitby rozličných kultúr, o ktorých sme sa zmienili, môžeme vidieť svedectvo náboženskej dimenzie a túžby po Bohu vpísanej do srdca každého človeka, ktoré nachádzajú naplnenie a úplné vyjadrenie v Starom a Novom zákone.“ Pretože:„ Zjavenie vskutku očisťuje a privádza k plnosti prvotnú túžbu človeka po Bohu ponúkajúc mu v modlitbe možnosť hlbšieho vzťahu s nebeským Otcom.“ –zg-

'Dvaja starí, narcisticky urazení muži'

Mníchov, 10.5.2011 (kath.net) 014 339 – Známy redaktor nemeckého časopisu „Spiegel“ a spisovateľ Matthias Matussek v interview pre spravodajský magazín „Focus“ ostro pranieroval známych cirkevných kritikov Hansa Künga a Heinera Geißlera. Ako sa vyjadril: „Sú to dvaja starí narcisticky urazení muži, z ktorých sa každý považuje za lepšieho pápeža. V každom prípade sa považujú za neomylných.“ 
Matussek by tiež chcel, aby sa Cirkev vrátila k tradícii. Zdôraznil, že celibát je „najmocnejším znamením“ pre „protiobčiansky náprotivný svet“. „Odmietanie sexu“ je dnes zjavne „posledným smrteľným hriechom v našej presexualizovanej spoločnosti“.
Kritizoval aj požiadavku kňazskej vysviacky žien. „Veľa energie sa premárni na presadzovanie reforiem v Cirkvi. Nemci sa pokladajú za príliš dôležitých,“ hovorí Matussek, ktorý vzápätí ocenil pápeža Benedikta, ktorý „vykonáva najťažšiu službu na tejto Zemi“. –zg-

Pápežská akadémia požaduje naliehavo konať v oblasti klímy

Vatikán, 10.05.2011 (KAP) 014 338 – Vzhľadom na rozpúšťanie ľadovcov medzinárodná vatikánska skupina vedcov naliehavo varuje pre následkami klimatických zmien. Správu vyhotovili pre Pápežskú akadémiu vied (Pontificia Academia Scientiarum/PAS). Podľa tejto správy akadémie v Alpách zmizla už polovica ľadovej masy. Tisíce menších ľadovcov v oblasti Himalájí sa tiež scvrkáva.  
„Vyzývame všetky národy, aby neodkladne vyvinuli a realizovali účinné a primerané opatrenia na zníženie príčin a následkov klimatických zmien,“ vyhlásili vedci sledujúci klímu a geológovia. Ich správa má byť predložená aj pápežovi Benediktovi XVI.
Riaditeľ Postupimského inštitútu pre výskum klímy, Hans Joachim Schellnhuber, nazval rozpúšťanie ľadovcov v pondelok „veľkou predzvesťou klimatických zmien“ a „meneteklom“. Povedal, že odporcovia ochrany klímy využívajú zmanipulované štatistické údaje v najnovšej správe Svetovej rady pre klímu IPCC na to, zdiskreditovali celý výskum klímy.
To, že sa Vatikán ako vedúci orgán svetového náboženstva zaoberá klimatickými zmenami ako nebezpečenstvom pre stvorenstvo, je dôležitým signálom, ako vyhlásil člen akadémie v Postupime.  
Predseda vatikánskeho tímu 24 expertov, Veerabhadran Ramanathan, sa vyjadril, že rozpad mnohých malých ľadovcov v Himalájach je zvlášť znepokojujúci, pretože tento región slúži ako vodný zdroj pre Áziu. Skleníkové plyny a škodliviny v ovzduší ako sadze a ozón, k tomuto procesu prispievajú, ako povedal vedec z Karolínskej Univerzity v San Diegu.
Skupina expertov vysvetlila vývoj v oblasti ľadovcov na konferencii vo Vatikáne počiatkom apríla. Do organizácie PAS patrí 80 medzinárodných renomovaných vedcov zo všetkých oblastí. Pápež ich povoláva bez ohľadu na náboženskú príslušnosť a slúžia mu ako poradné grémium. Súčasným prezidentom akadémie je nositeľ Nobelovej ceny za medicínu Švajčiar Werner Aber. –zg-

Plavba Benedikta XVI. gondolou rozbúrila nálady gondolierov

Benátky, 10.5.2011 (kath.net/pl) 014 337 – Plán, že pápež Benedikt XVI. počas návštevy Benátok podnikne aj plavbu na gondole po Canale Grande, poriadne rozbúril nálady gondolierov – pretože iba štyria zo 425 gondolierov si mohli vydobyť tieto čestné miesta.
V súťaži o vytúžené miesta sa rozprúdila krv a vytiahli sa ťažké zbrane argumentov - jeden z kandidátov dokonca tvrdil, že páper Pio mu vo vízii zveril túto úlohu...
Aldo Reto, vedúci benátskych gondolierov, mal nevďačnú úlohu zvoliť štyroch vyvolených. A tak len zahundral: „Už mám toho dosť. Je to bieda, že pápež nemôže sám riadiť gondolu, inak by som mu dal veslo a mohol by sa plaviť sám.“ Reto potom volil múdro: po dvoch gondolierov z oboch skupín rivalov. Jediná žena gondolierka, Nemka Alexandra Hai, sa do užšieho výberu zrejme nedostala ... –zg-

kathTube - Benedikt XVI. na gondole v Benátkach:





Malajzia: Protikresťanské nálady naďalej rozdúchavané

Kuala Lumpur, 9.5.2011 (kath.net/KAP) 014 336 – Naliehavým apelom varoval malajský premiér Nadžib Racak pred ďalším rozdúchavaním protikresťanských nálad v krajine. Náboženstvo je „citlivou témou a ja nechcem nijaké diskusie o náboženstvách, ktorými sa majú vytvárať napätia v národe,“ povedal premiér v pondelok vo výzve prostredníctvom médií.
Podnetom k tomu bola správa o údajnom „kresťanskom komplote“ na prevzatie malajského denníka „Utusan Malaysia“. Denník patriaci vládnej strane Umno v sobotu vyslovil obvinenie, že cirkvi chcú štátne náboženstvo islam v Malajzii nahradiť kresťanstvom. Noviny sa pritom na titulnej strane odvolávali výlučne na výpovede bloggerov blízkych strane Umno. Tí informovali o najnovšom stretnutí predstaviteľov niektorých protestantských cirkví v Penangu.
Katolícky arcibiskup z Kuala Lumpur, Murphy Ncholas Pakiam, obvinenie zo sprisahania odmietol ako „nezodpovedné, nepodložené a provokatívne“. Sieť „Moslimské organizácie na obranu islamu“ však „agresívnych kresťanov“ obvinila, že „spochybňujú“ pozíciu islamu.  Minister vnútra Hishammuddin Hussein ohlásil vyšetrenie obvinenia zo sprisahania.
Arcibiskup Pakiam v rozhovore s nezávislým internetovým magazínom „Malaysiakini“ spochybnil hlas strany Umno – noviny „Utusan“ - a povedal, že ich bude volať na zodpovednosť. „Dokážem si dokonca predstaviť, že jedného dňa oceány vyschnú – ale 'Utusan' nebude nikdy obžalovaný zo štvania národa,“ citoval „Malaysiakini“ arcibiskupa.
Od veľkej straty hlasov vládnej koalície „Barisan Nasional 2008“, vládnucej už viac ako päť desaťročí, rozdúchavajú politici Umno a im blízke malajské islamské organizácie nálady proti kresťanom v Malajzii.
Asi 60 percent z 28 miliónov obyvateľov krajiny sú moslimskí Malajci, 40 percent je čínskeho a indického pôvodu. Kresťania tvoria 10 percent Malajcov. –zg-

Nemecko: Novostavba mešity, imam, rabín a dekan

„Boh je Bohom a Otcom všetkých ľudí  – to je naše presvedčenie.
 V tejto viere sa znovu stretávajú moslimovia, židia a kresťania ...“

Aachen 9.5.2011 (kath.net/iba)  014 335 – Slávnostným aktom imam Yacub Kochan, Ebubeleir Gölpinar ako aj rabín Mordechai Max Bohrer, superintendent Peter Brinkhorst a regionálny dekan Josef Voss položili v nedeľu základný kameň novostavby Mešity Yunusa Emreho na ulici Stolberger Straße v nemeckom Aachene.
„Boh je Bohom a Otcom všetkých ľudí  – to je naše presvedčenie. V tejto viere sa znovu stretávajú moslimovia, židia a kresťania ...“  zdôraznil dekan Voss v príhovore. Poukázal na to, že v Aachene náboženstvá spoločne slávia a usilujú sa nájsť spôsob človeka dôstojného života v meste Aachen. Vyjadril tiež nádej, že „mešita bude sa stane miestom stretávania sa so svätými ako aj s ľudí navzájom“. Biskup Heinrich Mussinghoff zasla písomne srdečné pozdravy islamskému spoločenstvu. Vyjadril potešenie, že „turecké spoločenstvo dokázalo  začať so stavbou nového Božieho domu“. Vyjadril výslovnú podporu stavbe mešity, ktorá je „znamením dobrého spolunažívania náboženstiev  v Aachene“.
„Teraz ste dospeli do cieľa, ste integrovanou a pevnou súčasťou našej spoločnosti,“ privítal minister integrácie Guntram Schneider (SPD) moslimov. Ocenil zasadenie cirkví a židovského spoločenstva za stavbu mešity, čo viedlo k tomu, že stavba mešity v Aachene nikdy nebola sporná. Schneider súčasne ohlásil zintenzívnený dialóg s islamskými zväzmi a plošného zavedenia výučby islamského náboženstva. Vyhlásil, že islam má ako všetky veľké náboženstvá na to právo.
Primátor Marcel Phillipp vidí v stavbe mešity znamenie toho, že na Boha možno síce hľadieť rozdielne ale spoločne a hrdo vyhlásil: „My dokážeme spoločne žiť“. Po slávnostnom akte hudba a turecké špeciality ešte ponúkali príležitosť na rozhovory ... –zg-

Belgicko: Dve samovraždy duchovných

Brusel, 9.5.2011(kath.net/KAP) 014 334 – Zo zneužívania podozrivý duchovný v Belgicku spáchal samovraždu. Podľa belgických médií tento 65-ročný kňaz si zobral život v kláštore vo farnosti Asse západne od Bruselu. Tam sa utiahol po tom, čo bol pred dvomi týždňami nakrátko zatknutý. Sudca ho prepustil s podmienkou, že sa vzdá pastoračnej činnosti.
Podľa správ médií istý mladý muž obvinil kňaza zo zneužívania najprv na biskupskom úrade Diecézy Brügge. „Tam sme mu naliehavo radili, aby tento niekoľko rokov starý prípad oznámil na polícii,“ ako povedal diecézny hovorca Peter Rossel pre noviny „Le Soir“.
Už vo februári v tejto diecéze spáchal samovraždu aj iný duchovný.  –zg-

Vzbura v Sýrii: Budú kresťania vypudení?

Damašek, 7.5.2011 (kath.net/ idea) 014 333 - V Sýrii – ako v iných krajinách severnej Afriky a Blízkeho Východu –opozícia protestuje proti vládnucemu režimu, ktorý odpovedá silou. Od marca tu už režim zabil 800 osôb a najmenej 8000 ľudí bolo zatknutých alebo zmizli.  Opozícia zorganizovala 6. mája podujatie s názvom „Piatok vzdoru“.
Kresťania v Sýrii sa však správajú zdržanlivo. Obávajú sa, že ich radikálne islamské sily budú utláčať a že ich vypudia z krajiny. Za socialistického režimu od r. 1963 vládnucej strany Baath prezidenta Bašar al-Assada kresťanská menšina má relatívnu slobodu.
Z 20 miliónov Sýrčanov je asi 15 percent kresťanov, väčšinou pravoslávnych a katolíkov.  Aj medzi 1,2 miliónom utečencov z Iraku, Libanonu a Palestíny sú tisíce kresťanov.  Asi tri štvrtiny obyvateľstva tvoria sunitskí moslimovia, ďalej sú to aleviti, šiiti a drúzi.

Kresťania sa obávajú terorizmu
Podľa údajov organizácie pre ľudské práva „International Christian Concern“ z Washingtonu kresťanov už napadli radikálni islamskí odporcovia vlády a vyvíjajú na nich nátlak: Ak sa nepridajú k protestom, musia opustiť krajinu. Kresťania sa obávajú, že po prevrate by sa mohli dostať k moci napríklad aj zalafiti, ktorí ich chcú utláčať alebo vyhnať z krajiny. Vyskytli sa už aj krvavé útoky. V dedine obývanej kresťanmi v blízkosti mesta Daraa – bašty odporcov vlády – asi 20 ozbrojení a maskovaní muži začali paľbu na kresťanský dom. Aj kresťania chceli demonštrovať za demokraciu, ale mali strach pred hroziacim terorizmom radikálnych islamských síl. Kvôli hroziacim krvavým nepokojom museli kostoly na Veľkú noc zostať zatvorené. Kresťania vyzvali k modlitbám a pôstu. ...

Vedec islamista: prevrat môže ohroziť kresťanov
Podľa názoru nemeckého islamistu Prof. Uda Steinbacha z Berlína sýrski kresťania musia hľadieť na prevrat Assadovho režimu s veľkými obavami. Mohlo by to mať „vážne následky pre bezpečnosť kresťanov“, ako povedal pre katolícke noviny „Die Tagespost“ z Würzburgu.
Prof. Steinbach nevylučuje, že by mohlo dôjsť k podobnej brutalite ako v Iraku po páde Saddáma Husseina (1937-2006). Tento diktátor počas svojej vlády tiež držal ochrannú ruku nad kresťanskou menšinou. –zg-

Turecko: V procese s pučistami aj plán vraždy Bartolomeja I.

Ankara, 6.5.2011 (kath.net/KAP) 014 332 – Pred istanbulským súdom sa zodpovedá stolár z východnej Anatólie z plánovaného atentátu na ekumenického patriarchu. Ako informovala turecká tlač v piatok, proces proti Ismetovi R. spojili s dlhšie bežiacim tzv. Ergenekonovým procesom proti radu sprisahancov. Obžalovaní zjavne chceli útokmi na prominentných kresťanov vyprovokovať štátny prevrat.
Podľa štátnej prokuratúry v Ergenekonovom procese patril k tomuto komplotu aj v lete 2010 prekazený atentát na patriarchu Bartolomeja I. Ismeta R. zatkli v júni po anonymnom udaní, podľa ktorého ho jeden z Ergenekonových sprisahancov poveril útokmi na rabínov v Istanbule. Polícia ho teda začala sledovať a vypočúvala jeho telefonáty s rôznymi synagógami, v ktorých sa vydával za záujemcu o židovskú vieru. To, že tento zabijak bol nasadený údajne aj na ekumenického patriarchu, vyšlo najavo až pri súdnom procese tento týždeň.
Len pred dvomi mesiacmi zabránila polícia ďalšiemu komplotu proti patriarchovi. Tiež na základe anonymného udania zatkli v marci dvoch ozbrojených mladistvých, ktorí chceli patriarchu zavraždiť, aby sa stali slávnymi.  –zg-

Ja nie som 'My sme Cirkev'!

Komentár Leopolda von Gumppenberga

Mníchov, 6.5.2011 (kath.net) 014 331 - „My sme Cirkev“ – Kto je Cirkev? Aká Cirkev? Som ja Cirkev? Som ja „My sme Cirkev“? Niekedy vládnu v istých veciach riadne odchýlky vo vystupovaní. Tak je to aj vo vystupovaní voči Cirkvi kritickej skupiny „Wir sind Kirche“. Vždy, keď ide o kritiku, sú jej členovia v prvých radoch a médiá ich radi a často citujú. Pochopiteľné vzhľadom na skutočnosť, že tento sľubný názov predsa aj implikuje, že táto skupina vykazuje zrejme širokú základňu a že za ňou stojí veľký počet osôb. No je to skutočne tak? Ako má teda vyzerať ich „Cirkev“?
Ja, z mojej strany, nie som „My sme Cirkev“! Avšak od svojho krstu pred 24 rokmi som členom a súčasťou jednej svätej, rímskej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi. Ja a ďalších 1 181 000 000 ľudí na svete, z toho 408 000 kňazov a 815 000 v celibáte žijúcich rehoľníkov. Tu by bolo v mojich očiach aj legitímne oprávnené tvrdiť: My sme Cirkev!
A čo znamená pre mňa táto, naša Cirkev? Znamená pre mňa bezpečnú oporu a ochranu! Znamená pomoc pri zvládaní týchto nepochopiteľných ba čiastočne zdanlivo nevídaných, ale nádherných tajomstiev. Tajomstiev ako bytie Boha ako Stvoriteľa. Ako vtelenie Boha, vzkriesenie mŕtvych, večný život a ešte mnoho iného! To je obsah nášho katolíckeho vyznania viery. To sú základné piliere našej viery a tým to rozhodujúce, ba to najdôležitejšie, čo nám môže Cirkev ponúknuť.
A teraz si príde skupina „Wir sind Kirche“ a pokúša sa vysvetľovať pokles počtu veriacich v kostoloch a podobné veci štrukturálnou krízou. Je to naozaj také jednoduché? Boli by naše kostoly opäť plné, keby sa prijali požiadavky hnutia „My sme Cirkev“, memoranda teológov či podobné veci?
Veď sa rozhliadnime okolo seba. Naši bratia v evanjelickej cirkvi majú všetko to, čo sa tu požaduje: nijaký celibát, kňazstvo ženy, demokratické štruktúry atď. A sú ich kostoly plné? Nie, trápia ich rovnaké problémy, ako vládnu u nás.
Vôbec tu nejde o nejakú štrukturálnu krízu, ako tvrdí „My sme Cirkev“! Máme krízu Boha, krízu viery! Ide o to, pochopiť vyššie čiastočne uvedené tajomstvá našej viery! To je ťažká a kamenistá cesta. Iste zažijeme aj porážky a nie každý bude mať silu kráčať touto cestou až do konca. No ona vedie k neopísateľnému vedomiu Boha, k neuveriteľnému šťastiu.
Na tejto ceste potrebujeme však vedenie a pomoc! A čo je nám bližšie ako dostať túto pomoc od osobne Kristom založenej a 2000 rokov existujúcej Katolíckej cirkvi?! Veď konečne každý, kto je tak ďaleko a touto cestou kráča, nemôže inak, ako každú nedeľu plný radosti ísť na svätú omšu. Naše kostoly by tak boli bez každej zmeny štruktúry znova plné.
Sv. Matka Terézia raz na otázku žurnalistu, čo sa musí v Cirkvi zmeniť, dala ideálnu odpoveď. Povedala mu: „Vy a ja!“ To je moja Cirkev a dôverovať jej znamená dôverovať Bohu! –zg-

Južná Kórea: Kongregácia pre náuku viery odmieta Naju

Naju, 6.5.2011 (kath.net) 014 330 – Msgr. Hyginus Kim Hee-jung, arcibiskup juhokórejskej arcidiecézy Kwangju, potvrdil svoj odmietavý postoj k pútnickému miestu Naju. Uviedol, že Kongregácia pre náuku viery vo Vatikáne mu 30. marca poslala list, v ktorom odmieta javy, ktoré sa údajne vyskytujú v Naju od r. 1985 ako „nie pravú kresťanskú náuku“. Informovala o tom agentúra Ucanews.
V juhokórejskom Naju sa majú od r. 1985 diať mnohé zázraky Božej Matky ako aj eucharistické zázraky. Pani Júlia Kimová mala dostať aj posolstvá a tieto udalosti údajne pretrvávajú. Zodpovedný arcibiskup sa k týmto javom stavia odmietavo, iní biskupi a kňazi však v ich pravosť veria a dosvedčujú ich dobré plody.
V liste Kongregácie pre náuku viery sa ďalej uvádza, že tieto tzv. „božské zázraky sú veľmi  vzdialené od kresťanskej viery“. Júlia Kimová a ďalší sa sami obrátili na kongregáciu a usilujú o dosiahnutie uznania javov. Arcibiskup zdôrazňuje, že Vatikán doteraz tieto udalosti odmietal a bude to robiť aj naďalej.
Arcidiecéza Kwangju v rokoch 1998, 2003 a 2005 vydala pokyn, že katolíci sa nesmú zúčastňovať na podujatiach, ktoré organizuje Júlia Kimová. V januári 2008 vtedajší arcibiskup Andreas Choi Chang-mou dokonca vyslovil exkomunikáciu „latae sententiae“ nad Júliou Kimovou a jej prívržencami. Kórejská konferencia biskupov toto rozhodnutie prijala.
Júlia Kimová sa však odvoláva na kardinála Ivana Diasa, prefekta pre evanjelizáciu národov, ktorý podľa jej údajov sa vyslovil za uznanie pútnického miesta kórejskými biskupmi. –zg-

Naša príloha
Haiti: Viera roznietená zemetrasením

Rím, 9.5.2011 (Zenit) 014 329 – „Utrpenie je súčasťou histórie a vzniku národa Haiťanov,“ ako hovorí  pomocný biskup Joseph Lafontant z Port-au-Prince. „Práve utrpenie privádza Haiťanov k blízkemu vzťahu ku Kristovmu utrpeniu a k vyvinutiu mimoriadnej úcty ku krížovej ceste. Táto úcta a viera Haiťanov boli znovu oživené a posilnené po zemetrasení v januári 2010.“
Rok po zemetrasení biskup prehovoril v televíznom programe „Where God Weeps“ (Kde Boh plače) Rozhlasovej a televíznej siete CRTN v spolupráci s nadáciou „Aid to the Church in Need“ (Pomoc cirkvi v núdzi). Interview s ním urobil Mark Riedemann:

Aké boli psychologické účinky celého toho ničenia na Haiti?
Biskup Lafontant: Ľudia si mysleli, že Haiti skončilo – to bola prvá reakcia. Haiťania však majú to, čo nazývame „voloir vivre“ – túžbu žiť. Oni hovoria: V poriadku toto bolo zničené. Musíme to znova postaviť. Oni nemysleli ako prvé na verejné miesta, oni najprv mysleli na svoje malé domy, hoci nie všetky boli zničené. Chytá sa ich panika, keď vidia, že kladú škridlové strechy. Preto žijú v stanoch, pod plastovými strechami, pretože sa obávajú ďalších otrasov. Bolo ich veľa, nie také silné, ale dosť na zranenie ľudí.

Kladú si ľudia otázku: Prečo my?
Biskup Lafontant: Kládli si túto otázku stále znova: Prečo to postihlo nás? Sme taká chudobná krajina.  Žijeme v takých biednych podmienkach. Ale nakoniec povedali: Stalo sa to. Je to matka príroda. My si musíme udržať svoju vieru v Boha, pretože Boh je ten, kto nás vedie, on je ten, kto má moc. Tak si udržíme svoju vieru v Boha. Sme nažive, toľkí zomreli. Keď nás Boh nechal nažive, chcel nám tým niečo povedať.“ Úplne od počiatku bola v krajine jedinečná solidarita.

Medzi ľuďmi?
Biskup Lafontant: Áno, napríklad: ľudia nevedeli kde a ako telefonovať a obracali sa na ľudí na ulici, a tí povedali: „Tu máte telefón, zavolajte si príbuzným.“ Iní zbierali ľudí ležiacich na ulici pod troskami  – solidarita je znova našou súčasťou. Solidarita je súčasťou našej kultúry, ale teraz je ešte silnejšia.

Nepýtajú sa ľudia sami seba, či je to Boží hnev, či si to zaslúžia, alebo či ich Boh za niečo trestá. Je tu teda tento pocit, alebo čo k tomu poviete?
Bishop Lafontant: To hovorili ľudia z iných cirkví. My, katolíci, na to máme takúto odpoveď: Boh nie je niekto, kto sa pomstí, kto trestá. Naopak, on zachraňuje. On nezastavuje zákony matky prírody. Po zemetrasení ľudia sa začali vracať naspäť do svojich kostolov. Mali sme rozhlas, Radio Soleil, a každý deň prichádzal kňaz a vysvetľoval tento jav a nedal ľuďom veriť či prijať vysvetlenie o Božom treste, nie. Naopak, ľuďom sa vysvetľovalo: Musíme byť lepšími ľuďmi, pretože každý je v rovnakej situácii.

A čo rozdiely - bohatí a chudobní  ...
Biskup Lafontant: Bohatí aj chudobní - pohreby bez rakiev, ktoré sme nemali - každý bol na rovnakej úrovni. To spôsobilo, že ľudia začali uvažovať a niekto ma aj priamo oslovil. Hovorili: „Biskup, vy viete, že som sa stal iným človekom po zemetrasení, pretože som nažive a uvedomil som si, že môj majetok nie je ničím. Byť nažive je viac ako všetko, čo vlastním, takže odteraz nebudem nosiť šperky. Nebudem sa starať o svoj výzor. Nebude ma zaujímať ako vyzerá môj dom, spôsob ako žijem, pretože život musí byť úplne iný.“ Takže je to akési obnovené Haiti, ktoré sa zrodilo po zemetrasení.

Pozorujete oživenie viery?
Biskup Lafontant: Nielen oživenie, ale posilnenie viery. Je to zvláštne, keď uvážite všetky tie farnosti, kde sa kostoly zrútili, ľudí žijúcich pod stanmi a pod holým nebom. Prichádzali sa modliť najmä v Pôstnom období. Vieme o Haiťanoch, že milujú krížovú cestu každý piatok v Pôste. A je až smiešne, že prichádzali na spoveď a prijímanie na Zelený štvrtok a obviňovali sa, že nešli na tri krížové cesty, v tri piatky, ale nepovedali, že neboli trikrát na omši.

Prečo je krížová cesta taká dôležitá?
Biskup Lafontant: Pretože na krížovej ceste vidia sami seba. Majú vzťah ku Kristovmu utrpeniu - ku Kristovi, ktorý padal, ktorým pohŕdali, ktorého opľuvali, ktorého zdrvili. Utrpenie je súčasťou ich histórie a ich bytia, ich citlivosti, takže majú vzťah k tomu, čo sa deje. Niektorí ľudia majú slzy v očiach, keď kráčajú po krížovej ceste.

Cirkev utrpela zvláštnu krížovú cestu. Arcibiskup z Port-au-Prince, generálny vikár, kancelár, rehoľníci, kňazi a 14 seminaristov boli usmrtení. Ako prekonávate tieto straty?
Biskup Lafontant: Musíme to prekonať, pretože tí, čo sú ešte nažive, musia ísť ďalej. Vezmime napríklad bohoslovcov. Pokúšame sa im pomôcť, aby nestratili akademický rok, takže budúci mesiac už budú môcť študovať ďalej pod stanmi. Predtým však musia navštíviť psychológa, pretože mnohých vytiahli z trosiek, dvoch z nich v našej diecéze, jednému amputovali nohu a ďalšiemu ruku. Napriek tomu chcú žiť. Chcú ďalej študovať. Chcú pokračovať ďalej.

Potrebujú však psychologickú pomoc?
Biskup Lafontant: Áno, pravdaže, a dostávajú ju. Máme kňaza z Kongregácie Svätého kríža. Ten s nimi strávil dve hodiny v rozhovore o tejto traume. Po dvoch hodinách povedal, že asi 10 z nich musí ešte vidieť jednotlivo. Iné diecézy urobili takisto na oslobodenie myslí.

Aký je psychický stav týchto mladých mužov? Cítia sa vinní, že prežili a vytiahli ich živých?
Biskup Lafontant: Nie, necítia sa vinní, že prežili.  Naopak, cítia sa privilegovaní a ako som im povedal: „Ak sa cítite byť privilegovaní, musíte – pre seba a pre ľudí, ku ktorým budete vyslaní ako pastieri – byť iným bohoslovcom, iným kňazom.“ A kňazom som povedal: „Teraz žijete v situácii ľudí, ste pod stanmi, nemáte dostatok jedla, niektorí ste stratili majetok a musíte vyjsť s tým, čo máte. Podľa môjho názoru, je to volanie Boha, aby sme boli odlišnými ľuďmi. Musíme byť odlišným typom kňaza, ktorý viac žije s ľuďmi a lepšie ich chápe. To je dôležité.“

Čo sa vás najviac dotklo z celej tej ľudskej tragédie, s ktorou ste boli konfrontovaný?
Bishop Lafontant: Pre mňa osobne to bola smrť arcibiskupa (Josepha Serge Miota). Pracovali sme spolu tak dlho. Boli sme spolu na biskupskej konferencii predtým, než sa stal biskupom. Boli sme spolu v seminári, keď som tam bol rektorom. Pracovali sme spolu až do jeho smrti – ako bratia. Mali sme nesmierne dobrý vzťah a on mi veľmi dôveroval. Hoci som starší v episkopáte, v kňazstve i vekom, vždy som ho považoval za svojho arcibiskupa, za predstaveného. On ma považoval za dobrého spolupracovníka a preto to bolo pre mňa ťažké, keď som zistil, že je mŕtvy. Keď prišiel prvý otras, počuli sme ľudí kričať a bežať – on vyšiel na balkón a hovoril im: „Nerobte paniku, upokojte sa.“ Druhý otras ho zrazil dolu. Takto zomrel, bolo to hrozné.

Haiťania majú hlbokú lásku k Panne Márii – Matke ustavičnej pomoci. Počet návštev v Národnej svätyni Matky ustavičnej pomoci vzrástol. Prečo je Panna Mária taká dôležitá pre ľudí a prečo sa práve na ňu obracajú v období krízy?
Biskup Lafontant: V prvom rade musím povedať, že mňa aj iných a zasiahla jedna vec – že svätyňa sa zrútila a  pri pokuse ju vyrabovať, ju ľudia podpálili. Haiti bolo vždy pod ochranou Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci. Krajina jej bola zasvätená v r. 1940 a biskupi zasvätenie obnovili v 90. rokoch. Matka je v našej kultúre niekto nesmierne dôležitý. V mnohých haiťanských rodinách – aj neveriacich – je matka všetkým. Ekonomike krajiny  dali zrod ženy.  Ak Haiťan vidí niečo nesprávne, povie: „Bonjour maman,“ čo znamená - dobrý deň mama moja. Matka je v tejto kultúre veľmi dôležitá - Haiťan vždy pôjde so všetkým k matke, pretože matka ho chápe. Matka, dokonca aj keď je pomätená, sa vždy postará. Je vždy prítomná. Otec je vždy rozbehaný, ale matka je vždy prítomná. Ak niečo potrebujú, idú k matke. Ona je tu pre nich.

Preto chodia k Panne Márii?
Biskup Lafontant: Áno, a viete čo? V táboroch, kde farnosti ešte fungujú, napriek tomu, že sú kostoly zrútené, prakticky každý týždeň stovky ľudí prichádzajú poprosiť o ruženec. Dostal som ich celý zväzok, ktorý som dal kňazovi a on povedal: „Nemáte viac?“ Ľudia prichádzajú prosiť o ružence, aby sa mohli modliť k preblahoslavenej Matke. –zg-


        *   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Benediktovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.

    

 

 

 

 

 
Archív  
   

Správy 18/2011

Správy 16-17/2011

Správy 15/2011

Správy 14/2011

Správy 13/2011

Správy 12/2011

Správy 11/2011

Správy 10/2011

Správy 9/2011

Správy 8/2011

Správy 7/2011

Správy 6/2011

Správy 5/2011

Správy 4/2011

Správy 3/2011

Správy 2/2011

Správy 1/2011

Správy 50/2010

Správy 49/2010

Správy 48/2010

Správy 47/2010

Správy 46/2010

Správy 45/2010

Správy 44/2010

Správy 43/2010

Správy 42/2010

Správy 41/2010

Správy 39-40/2010

Správy 38/2010

Správy 37/2010

Správy 36/2010

Správy 35/2010

Správy 34/2010

Správy 33/2010

Správy 32/2010

Správy 31/2010

Správy 30/2010

Správy 29/2010

Správy 28/2010

Správy 27/2010

Správy 26/2010

Správy 25/2010

Správy 24/2010

Správy 23/2010

Správy 22/2010

Správy 21/2010

Správy 20/2010

Správy 17-19/2010

Správy 16/2010

Správy 15/2010

Správy 13-14/2010

Správy 12/2010

Správy 11/2010

Správy 10/2010

Správy 9/2010

Správy 8/2010

Správy 7/2010

Správy 6/2010

Správy 5/2010

Správy 4/2010

Správy 3/2010

Správy 2/2010

Správy 1/2010

Správy 50/2009

Správy 49/2009

Správy 48/2009

Správy 45/2009

Správy 43/2009

Správy 41/2009

Správy 40/2009

Správy 39/2009

Správy 38/2009

Správy 36-37/2009

Správy 35/2009

Správy 34/2009

Správy 33/2009

Správy 31/2009

Správy 30/2009

Správy 29/2009

Správy 28/2009

Správy 27/2009

Správy 26/2009

Správy 25/2009

Správy 24/2009

Správy 23/2009

Správy 22/2009

Správy 21/2009

Správy 20/2009

Správy 19/2009

Správy 18/2009

Správy 17/2009

Správy 15-16/2009

Správy 14/2009

Správy 13/2009

Správy 12/2009

Správy 11/2009

Správy 10/2009

Správy 9/2009

Správy 8/2009

Správy 7/2009

Správy 6/2009

Správy 5/2009

Správy 3/2009

Správy 52-53/2008

Správy 51/2008

Správy 50/2008

Správy 49/2008

Správy 48/2008

Správy 46/2008

Správy 45/2008

Správy 44/2008

Správy 43/2008

Správy 42/2008

Správy 41/2008

Správy 40/2008

Správy 39/2008

Správy 38/2008

Správy 37/2008

Správy 36/2008

Správy 34-35/2008

Správy 33/2008

Správy 32/2008

Správy 31/2008

Správy 30/2008

Správy 29/2008

Správy 28/2008

Správy 21/2008

Správy 20/2008

Správy 19/2008

Správy 18/2008

Správy 17/2008

Správy 16/2008

Správy 15/2008

Správy 14/2008

Správy 13/2008

Správy 10/2008

Správy 9/2008

Správy 8/2008

Správy 7/2008

Správy 6/2008

Správy 5/2008

Správy 4/2008

Správy 3/2008

Správy 2/2008

Správy 1/2008

Správy 51-52/2007

Správy 50/2007

Správy 49/2007

Správy 48/2007

Správy 47/2007

Správy 46/2007

Správy 45/2007

Správy 44/2007

Správy 43/2007

Správy 42/2007

Správy 41/2007

Správy 40/2007

Správy 39/2007

Správy 38/2007

Správy 37/2007

Správy 36/2007

Správy 32-35/2007

Správy 31/2007

Správy 30/2007

Správy 29/2007

Správy 28/2007

Správy 27/2007

Správy 26/2007

Správy 25/2007

Správy 24/2007

Správy 23/2007

Správy 22/2007

Správy 21/2007

Správy 20/2007

Správy 19/2007

Správy 18/2007

Správy 17/2007

Správy 16/2007

Výber správ 2007   

Výber správ 2006