14/2011
Obsah
Biskupi EÚ: Štátny bankrot v Eurozóne by mal závažné následky
Herézy v štúdiu teológie
Vedu podrývať náboženstvom?
Scéna v oblasti siekt sa stáva stále neprehľadnejšou
Kardinál Koch: Potreba nového liturgického hnutia
Nemecko: Veriaci kresťan šéfom Strany liberálov?
Apoštolský vikár Tripolisu víta postoj Turecka
Irán: Znova pália Biblie
Jaruzelski predpokladá za atentátom na pápeža islamistov
Kardinál Medina: Ani kňazi nie sú imúnni proti diablovi
Lampedusa: Farár žiada „lepší plán“ pre utečencov
Monako: Snúbenica princa Alberta vstúpila do Katolíckej cirkvi
Rím v znamení blahorečenia – prípravy v plnom prúde
Ateista dúfa v uzdravenie skrze kresťana
Assisi: Deň modlitieb za pokoj a spravodlivosť vo svete
Benedikt XVI. k úmrtiu kardinála Vithayathila
Antonio Arellano – obuvník pápeža
Rakúsko: Korutánsko - skúšobný región pre ženatých kňazov?
Evolučná teória a náš vlastný strach zo smrti
Objavili v Jordánsku knihy prvých kresťanov?
Detskí lekári varujú pred depresiou z Facebooku
Naša príloha:
Konferencia vo Viedenskej mešite o protináboženských afektoch
Biskupi EÚ: Štátny bankrot v Eurozóne by mal závažné následky
Brusel, 7.4.2011 (KAP) 014 267 – V súvislosti so záchranným valom EÚ pre teraz už tri členské krajiny holandský biskup a predseda Biskupskej komisie EÚ ComECE, Adrianus van Luyn, ocenil rozvážne konanie EÚ. Na plenárnom zasadnutí ComECE v Bruseli pripomenul aj prísľub „dať do poriadku vlastný dom“ a povedal:
„Štátny bankrot krajiny eurozóny by mal závažné následky pre všetkých, preto je potrebné rozvážne konanie inštitúcií EÚ a hláv štátov a vlád oceniť. V Európe sme dlho žili nad naše pomery. O bohatstvo sme sa dostatočne nedelili ani s chudobnými v iných častiach sveta ani s nasledujúcimi generáciami, ktorým hrozí nezodpovedne vysoké bremeno dlhov. Súčasný balík opatrení je dôvodom k nádeji, aj keď u mnohých vyvolal nepokoj. Ako dobrú zákaldnú líniu označil, že štáty EÚ budú v budúcnosti ešte užšie spolupracovať. Pod dojmom prvej vážnej krízy sa spoločenstvo ďalej upevnilo na základe solidarity a zodpovednosti.“
Van Luyn sa vyjadril aj k situácii náboženských menšín v severoafrických krjainách a k atómovej energii: „Problém menšín je naliehavý, na tom nič nezmenili ani revolučné výbuchy v arabskom svete. Menšiny potrebujú ochranu.“
Rotterdamský biskup povedal že z tohto vývoje vyplýva, aby sme uvažovali ako pomôcť týmto krajinám pri vypracovaní ústavy so zaručením ochrany ľudských práv. Treba tiež uvážiť, ako riešiť situáciu utečencov a ako má zahraničná služba EÚ dôraznejšie vplývať na rešpektovanie ľudských práv.
V súvislosti s katastrofou vo Fukušime biskup vyzval k zmene životného štýlu od základu. „Budeme musieť žiť skromnejšie, šetrnejšie a myslieť na budúcnosť. Mali by sme sa zamerať na obnoviteľné energetické zdroje. Šetrenie energiou samotné však na rozvoj nepostačí. Ľudia očakávajú od Cirkvi alternatívy siahajúce ponad technické riešenia a povzbudzujúce k plnšiemu životu.“ –zg-
Herézy v štúdiu teológie
Linec, 8.4.2011 (kath.net) 014 266 - N.N. študoval pred niekoľkými rokmi na rakúskej univerzite teológiu, teraz učí náboženstvo. O svojich skúsenostiach pri štúdiu teológie píše nasledovné:
Vyučujúci a obsah výučby
Pri mojom štúdiu sa neprijímala náuka Cirkvi. Katechizmus a cirkevné dokumenty v ňom nezohrávali takmer nijakú úlohu. Vyučujúci ich neuvádzali a ja som nikdy nebol nútený prečítať si Katechizmus či cirkevný dokument . Ak sa vyskytla náuka Cirkvi, tak väčšinou len aby sa kritizovala bez toho, že by sa skutočne chápalo, prečo to Cirkev učí. Zvlášť nápadné to bolo v dogmatike, vo fundamentálnej teológii, ako aj v teológii morálky. Na začiatku štúdia bol úvodný kurz do základov katolíckej viery. Katechizmus sa nikdy nepoužil, hoci jeho účastníci väčšinou nemali znalosti o viere. Zato sa cielene zmenil význam Ježišovej obety na kríži. Táto „obeta“ sa mala chápať napr. ako dopravná nehoda – Ježiš sa stal obeťou násilných okolností a nie obetou, aby sa dosiahlo vyššie dobro – vykúpenie.
Myšlienku zmiernej obety, spravodlivosti, výpovedí Katechizmu, ako aj biblické svedectvo sa ignorovalo a odmietalo. U všetkých profesorov bolo jasné, na ktorej cirkevno-politickej strane stoja. Verní Cirkvi boli iba dvaja či traja. V dogmatike a fundamentálnej teológii, ktoré majú učiť a hájiť pravdu katolíckej viery (apologetika), vládol relativizmus. Oba predmety neboli schopné naučiť náuke Cirkvi a hájiť ju. Dnes mám aj pochybnosti, či boli títo učitelia schopní chápať náuku Cirkvi v jej hĺbke. Lebo z filozofického hľadiska odmietali klasickú a stredovekú filozofiu, t.j. najmä metafyziku. Náuka Cirkvi je totiž silno metafyzicky zameraná (napr. transsubstanciácia). Myslím si, že kríza Cirkvi je spôsobená aj krízou metafyziky.
Počas môjho štúdia teológie platili dve dogmy: (1) Immanuel Kant mal pravdu, keď uviedol koniec klasickej metafyziky (ontológie), t.j. klasická metafyzika s jej súčasným nárokom na pravdu už nie je možná. (2) Návrat za Karla Rahnera, zidealizovanej ikony modernej teológie a superstar koncilovej teológie, už nie je možný.
Dnes, keď som sa zaoberal náukou Cirkvi jasne vidím, aké nedostatky v systematických predmetoch malo moje štúdium.
Okrem toho sa šíria herézy. Raz profesor tvrdil, že môžeme byť radi, že kresťanstvo je na základe Božskej Trojice polyteistické náboženstvo (!), pretože všetky monoteistické náboženstvá sú imanentne naklonené násiliu. Ani v teológii morálky sa neučila náuka Cirkvi a v najhoršom prípade sa explicitne prezentovala ako nesprávna a protirečiaca Biblii.
V biblickej vede sa používala takmer iba historicko-kritická metóda prehnaným relativizujúcim spôsobom. Alegória, metóda výkladu cirkevných otcov, nehrala nijakú úlohu. Historicko-kritická metóda nie je v zásade zlá, no mala by sa doplňovať alegorickým výkladom Písma. Okrem toho nesmie nikdy Písmo odmytologizovať a relativizovať, čo sa však dialo. Okrem toho, tento druh výkladu Písma sa kombinoval s feministickými a cirkevno-kritickými rysmi. Písmo sa používalo na ukázanie toho, ako ďaleko sa Cirkev od Biblie vzdialila.
Problematická bola aj praktická teológia, predovšetkým religionistická pedagogika a pastorálna teológia. Do nich sa vťahovali moderné humánne vedy (psychológia, sociológia, ...), aby vyvrátili náuku Cirkvi. Tieto vedy by sa však mali prijímať s vierou, t.j. mali by slúžiť na ukázanie pravdy viery. Vyučujúci týchto predmetov tiež otvorene napádali Cirkev a pápeža v prednáškovej sále. Musel som povinne absolvovať aj feministickú teológiu, ktorá bola tak ideologizovaná, že sa už dalo ťažko hovoriť o vedeckosti. Študentom prezentovali, ako Cirkev socializuje deti do svojich mocenských štruktúr a úlohy pohlaví. Trocha zbavená tejto kritiky Cirkvi a týchto heréz bola iba filozofia.
Cirkvi verné vzdelávacie inštitúty ako Heiligenkreuz alebo ITI v Gamingu nanajvýš súcitne poľutovali ako svätuškársko-fundamentalistické a nevedecké. Raz som videl rozhodnutie o študentovi, ktorý chcel prestúpiť z ITI v Gamingu na moju fakultu. Na to si musel dať uznať skúšky a zápočty u profesora teológie. V rozhodnutí stálo doslova, že väčšinu nemôže uznať, pretože sa vyučuje pravicovo-katolícka teológia. Obsah predmetov ani výkony študenta nehrali úlohu.
Spomenúť treba ešte diecézne vzdelávacie centrum pre laikov a Katolícky vysokoškolský orgán (KHG). Na katolíckom centre pre laikov na fakulte som musel absolvovať akýsi aj duchovný vzdelávací program. V oboch centrách to bol výsmech všetkého. Liturgické a eucharistické zneužívanie bolo také závažné, že som pochyboval o platnosti slávenia Eucharistie. Tak sa na slávenie používali hlinené nádoby, ako aj drobiace sa kúsky chlebových hostií. Raz, keď sa dobre pamätám, kňaz konsekroval dokonca rožok od pekára. Liturgický tanec sa samozrejme tiež konal. Účastníci istých liturgií sa občas museli dokonca identifikovať s nejakou hračkou, či nejakými symbolmi a k tomu mohli dobrovoľne niečo povedať. Omša sa jednoducho poskladala na nejaký účel. Poriadok čítaní, pravidlá slávenia, či priebeh omše sa väčšinou nezohľadňoval.
Veľkým pokrokom pre tieto dve inštitúcie už bolo, že sa omša vôbec slávila! Pretože podľa nich je bohoslužba slova bohoslužbou laikov. Bola tu opozícia medzi omšou a slávením bohoslužby slova! Často sa tam aj na fakulte zdôrazňovala táto úloha laikov a nariekalo sa nad zlou Cirkvou, ktorá utláča laikov a ženy. Samozrejme na oboch inštitúciách bolo veľa personálu. Dnes sa pýtam, na čom všetci títo ľudia pracovali? Účinky ich práce sú takmer nijaké. Neboli schopní k iniciatívam ani k misionárskej činnosti. ... Aj takto sa zaobchádza s cirkevnými daňami.
Systém štúdia
Systém štúdia mal deficity a bol autoritatívny. Boli to hlavne prednášky, ktoré sme si zapisovali, na skúške sa reprodukoval ich obsah a zasa sa zabudol. „Prednáška “ znamená, že sa nám predkladá iba názor profesora a jeho názory na konkurujúce mienky. Systém nepovzbudzoval k samostatnému mysleniu a argumentom. To neprospievalo motivácii. ... Nepodnecovali nás k čítaniu a nemali sme ani veľa seminárnych prác. Okrem pri diplomovej práci by som bol nemusel prečítať ani jednu knihu – ani Bibliu! Na čítanie nebolo ani času. Neustále boli prednášky a skúšky. ... Väčšina profesorov bola navyše pre vysokoškolské prednášky nekompetentná. Mnohí študenti sa preto naučili skriptá, ktoré boli už roky – či aj desaťročia! - tie isté. Tak sme sa nenaučili zaobchádzať s textom ani samostatne ho vypracovať. ...
Systém nemal ani vnútornú súvislosť. Študovalo sa zo všetkého trocha z predmetov s odlišným základom. Výsledkom bol mysliteľský chaos, ba protiklady medzi jednotlivými predmetmi (napr. biblické vedy a dogmatika). ...
Žiadal by sa filozofický základ a jeho aplikácia na teológiu. Pomocou by bol tomizmus. Žiaľ v nemeckej oblasti sa tomizmus v teológii na štátnych fakultách takmer neprijíma. Kanta a Rahnera sa idealizuje, zatiaľ čo sv. Tomáša Akvinského väčšina profesorov odmieta ako reakcionárskeho a prekonaného.
Študenti
Moji kolegovia, ktorí v náuku Cirkvi verili, boli malou menšinou. Väčšina študentov ignorovala náuku Cirkvi teoreticky ako aj prakticky. Slepo nediferencovane kritizovali postoje Cirkvi bez pochopenia, prečo to Cirkev vôbec učí. Pred koncom štúdia som ešte musel v tzv. diecéznom vzdelávacom centre absolvovať kurz týkajúci sa vstupu do zamestnania. Boli tam študenti, ktorí najmenej 5 rokov študovali teológiu. Jedna z nich – dnes už pastoračná asistentka – poprela spásonosný význam kríža! Viacerí študenti boli praktizujúci homosexuáli, alebo s niekým žili. Teraz už pracujú pre Cirkev.
Záver
Myslím si, že opísané skúsenosti sú symptomatické pre situáciu teológie v nemeckej oblasti. Síce existujú fakulty, kde je situácia lepšia a existuje aj zvyšok neheretických profesorov, ale vo všeobecnosti moje skúsenosti ukazujú celkovú situáciu. Vyjadrenia profesora religionistiky Antona Buchera o Kristovej smrti na kríži (Die Privatlehre des Anton Bucher über den Kreuzestod Christi ) ako aj Memorandum teológov 2011 to len potvrdzujú.
Ak by sa ma niekto opýtal, na ktorú teologickú fakultu by mal ísť, tak by som mu radil Heiligenkreuz, Gaming alebo Trumau. Alternatívou by bolo napríklad aj štúdium v USA. Teraz už ľutujem, že som študoval na tejto rakúskej fakulte a premrhal veľa času a energie na heretickú náukou v katastrofálnom systéme. Skutočne teologicky myslieť som sa naučil inde.
Sú mi známe prípady študentov, ktorí pre tieto veľké herézy odišli zo školy aj také, že niektorých toto štúdium priviedlo ku kríze viery, čo je pri malom počte študentov fatálne a rozkladá katolícku vieru.
Rektorom, prefektom kňazských seminárov a reholiam by som vrelo odporúčal, aby si dôkladne premysleli, či môžu zodpovedať, že nechajú svojich bohoslovcov a novicov študovať v takejto situácii. Treba sa viac starať o náuku Cirkvi na fakultách.
Hlavnými zodpovednými za túto situáciu, za obsah študijného plánu, za povoľovanie výučby na týchto fakultách, sú však biskupi. Teologické fakulty tvoria cirkevní pracovníci (kňazi, biskupi, pastorační asistenti, vedúci pastorácie, katechéti, diakoni, kardináli ...) a sú zodpovední za službu ďalšej existencie Cirkvi. Ako sa to má realizovať, ak sa učitelia stavajú proti Cirkvi a jej náuke?
Je nápadné, že napriek nesmiernym príjmom z cirkevných daní, obrovskému systému diecéznych zariadení, vysokokvalifikovaných postov a štátom platenej výučbe náboženstva a fakúlt viera mizne. Závažným dôvodom toho je situácia na teologických fakultách. Už nie sú schopné jasne sprostredkovať katolícku pravdu a stali sa baštami kritiky Cirkvi. –zg-
Vedu podrývať náboženstvom?
Londýn, 8.4.2011 (kath.net/idea) 014 265 – Udelenie tohtoročnej Templetonovej ceny britskému astronómovi Martinovi Reesovi z Cambridge narazilo u niektorých prírodovedcov na ostrú kritiku. Militantní ateisti ako oxfordský biológ Richard Dawkins (autor bestsellera „Šialenstvo Boh“) sa obáva, že miliónom libier dotovaná cena má slúžiť pokútnej príprave dobrej pozície náboženstva vo vede. Cenu zriadil v r. 1972 americký miliardár a filantrop John Templeton (1912-2008) a do r. 2001 sa udeľovala za „pokrok v náboženstve“. Potom sa oblasť rozšírila.
K nositeľom ceny patria osobnosti z vedy a náboženstva ako nemecký fyzik Carl Friedrich von Weizsäcker (1912-2007), býv. gen. sekretár Islamského svetového kongresu Inamullah Chan (1912-1997), Matka Terézia (1910-1997), zakladateľ misijného diela Campus pro Cristi, Bill Bright (1921-2003) a americký evanjelizátor Billy Graham (92). Templetonova nadácia (West Conshohocken/ Pennsylvania) každoročne udeľuje dotácie na výskum vo výške 70 miliónov dolárov (49 mil. eur) na projekty prírodných vied a náboženstva. Financuje napríklad štúdie lekára Herberta Bensona z Harvardskej univerzity (Cambridge/ Massachusetts) a tému modlitba a uzdravenie.
Tohoročný nositeľ ceny sa označuje ako človek „bez viery“. Reesa (68) vyznamenali za „mimoriadny prínos k posilneniu duchovného rozmeru života“ jeho výskumom v kozmológii. On sám nevidí dôvod, aby prijal cenu, ako napísali britské noviny „Independent“ v Londýne. Práve skutočnosť, že vybrali jeho, ukazuje, že nadácia „už nie je príliš obmedzená vo svojich sympatiách“. Hoci Rees nemá vieru, napísali noviny ďalej, chce zachovávať tradície Cirkvi Anglicka, v ktorých vyrástol. Arcibiskup Rowan Williams z Londýna, duchovná hlava anglikánov, Reesovi k cene blahoželal.
„Zákernejší ako kreacionisti“
To poslúžilo ateistickým kritikom ako ďalší dôkaz ich obvinenia, že nadácia chce nábožensky podrývať vedu. Filozof Anthony Grayling z Londýna súhlasí: „Je to tak, ako keby sa miešala astrológia s astronómiou alebo voodoo s medicínou.“ Evolučný biológ Jerry Coyne z Chicaga sa vyslovil, že nadácia je „zákernejšia ako kreacionisti“. Tí zastávajú teóriu stvorenia podľa Biblie. Podľa Coyna prírodné vedy a viera sa nedajú spojiť: „Náboženstvo sa zakladá na náuke a viere, veda však na pochybnostiach a otázkach. V náboženstve je viera cnosťou, v prírodných vedách je bremenom.“ -zg-
Scéna v oblasti siekt sa stáva stále neprehľadnejšou
Viedeň, 6.4.2011 (KAP) 014 264 – Náboženská scéna mimo uznaných cirkví a náboženských spoločenstiev, ako aj náboženské spoločenstvá rôznych vyznaní sú stále neprehľadnejšie. K tomuto výsledku dospela správa rakúskeho Spolkového centra pre otázky siekt za roky 2008 a 2009, ktorú prijali na zasadnutí parlamentného výboru pre rodinu. V roku 2009 centrum muselo riešiť doteraz najvyšší počet - 339 skupín a prúdov. Väčšina otázok sa pritom týkala scientológie – čo potvrdzujú aj cirkevní experti.
Johannes Sinabell z Referátu pre svetonázorové otázky Viedenskej arcidiecézy pre „Kathpress“, vyhlásil, že správa o sektách sa kryje so skúsenosťami Cirkvi. Mnohorakosť svetonázorových skupín a ponúk je úplne neprehľadná. Najmä trh „ezoterickej pomoci v živote“ je veľmi rozsiahly. Rovnako veľký význam má však aj „túžba mnohých po pomoci v chorobe“.
Tradičná religiozita klesá, nie však duchovné potreby, ktoré sú veľmi často odlišné a majú novú formu, a čiastočne sa uspokojujú presvedčením importovaným z iných svetadielov. K tomuto výsledku dospel riaditeľ spolkového centra pre sekty, German Müller, pri diskusii v parlamentnom výbore. Podal aj prehľad ezoterických ponúk a informoval o organizovaní systému odbytu výživových doplnkov podobnému sektám, ako aj o kurzoch scientológov. ...
Väčšina otázok, ktoré centrum dostalo od ľudí, sa týkala scientológie (2008: 254; 2009: 140). V r. 2008 boli v počte otázok na druhom mieste Jehovovi svedkovia. V r. 2009 to pokleslo, lebo boli uznaní ako náboženské spoločenstvo a tak už nepatria do kompetencie centra pre sekty. Početné otázky boli aj o satanizme (2008: 116, 2009: 59) a ezoteriku (2008: 111, 2009: 94).
Poradenstvo Cirkvi dôležité
„U nás sa väčšina otázok poradenstva tiež týka scientológie, ezoterických prúdov a Jehovových svedkov, ale aj slobodných cirkví“ vyhlásil Sinabell z Viedenskej arcidiecézy. Mnohí už prichádzajú trocha informovaní a mnohí konzultujú našu stránku www.weltanschauungsfragen.at . Dôležitou ponukou informácií cirkevného poradenstva je naďalej séria brožúrok, ktorú vydávajú referenti diecéz pre túto oblasť. Sinabell pripomenul, že v ostatnej brožúrke sa uvádzajú nové náboženské skupiny, ako Federácia rodín pre pokoj vo svete, hnutie Sri Chinmoy alebo Transcendentálna meditácia.
Spolkové centrum informuje: „Svetonázorová a náboženská scéna sa triešti stále viac do organizácií, menších skupín, hnutí a na jednotlivcov. Okrem toho sú tu novozaložené skupiny ako aj zmeny v existujúcich organizáciách. Trh je stále neprehľadnejší.“
Spolkové centrum pre otázky siekt založili v r. 1998 a chápe sa ako pomoc pri „ohrození vychádzajúcom zo siekt alebo podobných aktivít“. Je „konfesionálne neviazané a zastáva neutrálny svetonázorový postoj“. Podlieha dohľadu Ministerstva pre hospodárstvo, rodinu a mládež. Ďalšie informácie na www.bundesstelle-sektenfragen.at -zg-
Kardinál Koch: Potreba nového liturgického hnutia
Rím, 5.4.2011 (kath.net/as) 014 263 – V dňoch 4.-6. apríla „Inštitút kardinála Waltera Kaspera“ na Filozoficko teologickej vysokej škole Vallendar organizuje sympózium „Liturgia Cirkvi“. Jeho cieľom je vyjadriť postoj k súčasnej diskusii o reforme liturgie a ponúknuť teologicko-duchovný prínos v kritickej reflexii o ústredných otázkach liturgie. Úsilie podujatia sa zameriava zvlášť na tradíciu Cirkvi, cesty obnovy, opätovné oživenie a prehĺbenie liturgie.
V prednáške „Liturgia ako slávenie kresťanského života“ predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, kardinál Kurt Koch, zdôraznil potrebu „nového liturgického hnutia“. „To musí byť v schopné a nabrať odvahu na jednej strane rozvinúť pozitívne plody rozvoja liturgie po Druhom vatikánskom koncile a na druhej strane skorigovať jej tienisté stránky. Bolo by nesprávne vidieť reformu liturgie Pavla VI. ako konečnú formu liturgie. Oveľa viac potrebuje liturgia aj obnovu,“ povedal kardinál a znova zdôraznil nedokonalé prijatie konštitúcie o svätej liturgii „Sacrosanctum Concilium“. Povedal, že mu chýba teologické spracovanie realizácie konštitúcie a dodal: „Nové liturgické hnutie si musí dať za cieľ, aby pravé dedičstvo koncilu vydalo svoje plody v Cirkvi.“ –zg-
Nemecko: Veriaci kresťan šéfom Strany liberálov?
Berlín, 6.4.2011 (kath.net/idea) 014 262 - Philipp Rösler (38), spolkový minister zdravotníctva z nemeckej strany FDP, sa označuje za „veriaceho kresťana“. Tento katolík prijal 5. apríla na stretnutí liberálov v Berlíne kandidatúru na nového predsedu strany, ktorý sa bude voliť na straníckom zjazde 13.-15. mája v Rostocku. Rösler má veľkú šancu nahradiť 49-ročného protestanta Guida Westerwelleho, ktorý viedol liberálov 10 rokov a 3. apríla ohlásil, že sa stiahne z funkcie. Rösler by sa tak stal najmladším straníckym šéfom liberálov. V prípade zvolenia za predsedu strany, by sa stal aj nemeckým vicekancelárom.
Prežil utrpenie aj umieranie
Rösler má nezvyčajný životný osud. Narodil sa vo Vietname a tam sa dostal do katolíckeho sirotinca. Keď mal 9 mesiacov, ako vojnovú sirotu si ho adoptovali nemeckí manželia. Ku kresťanskej viere však našiel cestu až ako dospelý. Tento očný lekár bol v cirkevnej nemocnici konfrontovaný s utrpením a umieraním. Pred 11 rokmi sa dal pokrstiť, jeho vtedajšia priateľka sa stala jeho krstnou mamou, neskôr sa s touto lekárkou oženil. Wiebke a Philipp Rösleroví sú rodičmi dvoch dievčat dvojičiek. Od roku 2008 je Rösler členom Centrálneho výboru nemeckých katolíkov.
Základná chyba: Odmietanie Cirkvi
Podľa jeho názoru FDP urobila základnú chybu v 70. rokoch odmietavým postojom k Cirkvi a hovorí: „Cirkev je nositeľka hodnôt a preto je pomocou pre politiku, ak je človek zakotvený vo viere.“
Aj podľa názoru generálneho sekretára FDP Christiana Lindnera z Berlína strana už nie je „antiklerikálna a protináboženská“. Moderný liberalizmus musí byť „postsekulárny“, povedal politik pre hamburský týždenník „Die Zeit“. Lindner však kritizuje pojem „kresťansko-židovský Západ“ ako vedúcu líniu pre nemeckú spoločnosť. „To by sa mohlo zle pochopiť ako vylučovanie niektorých zo spoločnosti. Ústava požaduje líniu nezávislú od náboženstva či osobných náboženských presvedčení. K našim základným rysom má patriť otvorenosť svetu, tolerancia a výkonnosť.“
Podobne sa vyjadrila aj ministerka spravodlivosti Sabine Leutheusser-Schnarrenbergerová (FDP) v článku s nadpisom „Každému náboženstvu rovnakú šancu“ v novinách „Frankfurter Allgemeine Zeitung“ z 10. februára. „Štát – ako aj justícia – musia byť slepí voči tomu, či sa prejaví náboženské vyznanie s modlitbovým koberčekom, s rehoľným rúchom či s červenou bodkou požehnania na čele ...“. –zg-
Apoštolský vikár Tripolisu víta postoj Turecka
Tripolis, 6.4.2011 (kath.net/Fidesdienst) 014 261 - „Politiku Turecka v súvislosti s líbyjskou krízou možno podľa mňa privítať,“ povedal apoštolský vikár v Tripolise, biskup Giovanni Innocenzo Martinelli, v rozhovore pre Fides.
Turecko sprostredkuje v otázke možného prímeria. Zástupca líbyjského ministra zahraničných vecí Abdelati Laabidi odcestoval 4. apríla do Ankary na stretnutie s tureckým ministrom zahraničných vecí Ahmetom Davutogluom. V centre rozhovorov bolo možné prímerie medzi režimom a rebelmi.
„Musíme vypočuť obe strany, keď chceme nájsť dohodu,“ hovorí vysoký predstaviteľ tureckého ministerstva podľa denníka „Hurriyet Daily News“.
„Ak chceme nájsť riešenie krízy v tejto krajine, musíme zohľadniť argumenty oboch strán“, hovorí aj biskup Martinelli. „Chyby nie sú iba na jednej strane. Okrem toho režim sa ešte stále teší istej podpore. Líbyjský rozhlas šíri správy o manifestáciách Kaddafího prívržencov vo všetkých častiach sveta.“
Apoštolský vikár Tripolisu dodáva, že „mŕtvoly Afričanov, ktoré našli na líbyjských plážach, boli pravdepodobne vo vode už niekoľko dní. O údajných 68 mŕtvolách mi rozprávali iní ľudia. Ja sám som na vlastné oči videl iba 10 mŕtvol. Ďalšie mŕtvoly sa našli údajne na pláži v Garbuli“. –zg-
Irán: Znova pália Biblie
Frankfurt, Teherán, 5.4.2011 (Zenit) 014 260 – Iránske revolučné gardy 8. februára verejne spálili až 300 Biblií v perzskom jazyku. Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva (IGFM) kritizuje, že tento incident sa vo svete ignoruje, zatiaľ čo spálenie jediného Koránu na Floride maličkou odštiepenou skupinkou viedlo k masovým protestom, veľkému násiliu a k stínaniu hláv. „V Islamskej republike Irán a iných častiach islamského sveta sa pri ochrane slobody náboženstva a názoru meria dvomi metrami. Pálenie kníh každého druhu sú znamením totalitného myslenia.“
Už v r. 2010 iránske orgány spálili niekoľko stoviek Biblií. Teraz spálené Biblie objavili v októbri 2010 revolučné gardy „Strážcov islamskej revolúcie“ (Sepah-e-Pasdaran), na kontrolnom bode západoiránskej hraničnej oblasti v autobuse zo Salmasu do Teheránu a zabavili ich. Potom, 8. februára, Biblie spolu s iným „pašovaným tovarom“ ako alkoholom verejne spálili v obci Dyrish v iránskej provincii Západný Azerbajdžan.
V Iráne je oficiálne či neoficiálne zakázaný veľký počet publikácií. K de facto zakázaným knihám patria aj evanjelické spisy a Biblie, ale aj sekulárne diela, spisy niektorých reformovaných islamských učencov a diela kritikov vlády islamského kléru ako Ali Daštiho, duchovného protivníka Ajatollaha Chomejního. Ten bol počas islamskej revolúcie v Iráne zatknutý a v r. 1981 zomrel na následky mučenia. Daštiho prenasledoval už aj šach a v r. 1935 a 1936 bol vo väzení. Ali Daštiho najznámejšie dielo „23 rokov“ o islamskom prorokovi Mohamedovi možno v zahraničí bez problémov dostať, no nie v Iráne.
Podľa islamského práva môže byť potrestaný smrťou ten, kto sa od islamu odvráti, alebo kto moslima „zvedie“ k odvráteniu sa od islamu. Iránsky štát súčasne výdatne podporuje islamské misie medzi nemoslimami. –mk-
Jaruzelski predpokladá za atentátom na pápeža islamistov
Rím, 05.04.2011 (KAP) 014 259 – Bývalý poľský komunistický premiér Wojciech Jaruzelski (87) považuje „islamistickú stopu“ za „logické“ vysvetlenie atentátu na pápeža Jána Pavla II. v r. 1981. V interview pre taliansky mesačník „Ježiš“ z apríla Jaruzelski povedal, že vtedy boli rôzne „krajiny a sily“, ktoré chceli, aby pápež z Poľska bol eliminovaný. „Napriek tomu zostáva nejasné, kto dal atentátnikovi Ali Agcovi poverenie.“
Už vtedy existoval radikálny islam, ktorý „pápeža nenávidel a videl ho ako hlavu križiakov“ povedal Jaruzelski. „Stáli za Agcom fundamentalisti? To nevieme,“ vyhlásil Jaruzelski. Avšak dodatočne sa zdá byť „islamistická stopa“ najlogickejšia.
„Bulharskú stopu, o ktorej vtedy hovoril celý svet, musíme vylúčiť,“ tvrdil Jaruzelski. „Veď obvineného zástupcu bulharskej štátnej leteckej spoločnosti v Ríme, Sergeja Antonova, by neboli nechali na jeho poste, keby bol do atentátu zapletený, ako mi povedal istý bulharský politik.“ -zg-
Kardinál Medina: Ani kňazi nie sú imúnni proti diablovi
Santiago de Chile, 5.4.2011(kath.net/CNA) 014 258 – „Ani kňazi nie sú imúnni proti vplyvom diabla,“ varoval em. kardinál Rímskej kúrie Jorge Arturo Medina Estevez v súvislosti s čílskym škandálom zneužívania. Kardinál Medina, ktorý v r.2005 ako kardinál protodiakon verejnosti oznámil zvolenie Josepha Ratzingera za pápeža, ďalej v interview pre magazín „Caras“ povedal:
„Každý informovaný kresťan vie, že pre svoju ľudskú krehkosť upadáme do slabosti. Diabol vniká všade, kde len môže. Ani kňazi nie sú imúnni proti jeho pascám.“
Kardinál Medina vzťahoval svoje všeobecné výpovede na prípad čílskeho kňaza Fernanda Karadimu. Tomuto prominentnému kňazovi Vatikán uložil tresty po tom, čo sexuálne zneužil sotva 14-ročného chlapca. Vatikánska Kongregácia pre náuku viery ho uznala vinným a nariadila, aby sa stiahol do života modlitby a pokánia.
„Cirkevné právo dovoľuje miernosť,“ vysvetlil Medina, „zvlášť vtedy, ak je príslušná osoba už staršia, alebo uznávaná za svoje zásluhy,“ To, že sa Karadimovi zakazuje verejne sláviť sviatosti, že nesmie mať kontakty s bývalou farnosťou, že sa musí stiahnuť na tiché miesto, to nie je nijaká maličkosť,“ povedal kardinál Medina ďalej. „Jediný trest, ktorý by bol ešte ťažší, by bola jeho laicizácia.“ –zg-
Lampedusa: Farár žiada „lepší plán“ pre utečencov
Rím, 4.4.2011 (KAP) 014 257 – Situácia na stredomorskom ostrove Lampedusa po odvezení 3371 utečencov do záchytných táborov na talianskej pevnine a na Sicílii sa prechodne uvoľnila. V pondelok bolo na ostrove ešte 1000 migrantov zo severnej Afriky, ako informoval hovorca finančnej polície. V noci však pristálo ďalších 470 utečencov.
Farár z Lampedusy, Stefano Nastasi, v rozhovore pre taliansku biskupskú spravodajskú agentúru SIR žiadal „lepší plán“ riešenia situácie utečencov. Veľkú časť z nich odviezli z ostrova v nedeľu, ako informoval milánsky denník „Corriere della Sera“ z pondelka. Premiér Silvio Berlusconi v stredu, počas návštevy Lampedusy, oznámil odvezenie utečencov v priebehu 60 hodín.
Farár Nastasi v pondelok označil situáciu rovnako za „uvoľnenú“. Pre SIR vyjadril nádej, že Berlusconiho rozhovory so zástupcami tuniskej vlády prinesú lepšie riešenie utečeneckej politiky.
Sicílsky biskup Domenico Mogavero v interview pre „Corriere della Sera“ oznámil, že talianske ministerstvo vnútra ho požiadalo o sprostredkovanie v rozhovoroch s vládou v Tunise. Dodal, že má tie „najlepšie vzťahy“ s arcibiskupom Tunisu, Marounom Lahhamom.
Podľa médií z 1800 migrantov umiestnených v sídle americkej armády prebudovaného na utečenecký tábor v blízkosti Mineo na Sicílii cez víkend už zasa ušlo 500 migrantov. Rovnako zo stanového mestečka pri Mandurii v Apúlii zmizlo doteraz už 2500 ľudí. Mnohí utečenci sa pokúšajú dostať do Francúzska.
V záchytnom centre severotalianskeho pohraničného mesta Ventimiglia očakávali v utorok 400 nových migrantov, ako informoval online regionálny rozhlas riviera24.it. V pondelok zadržali vo Ventimiglii 60 Tunisanov, ktorí prišli vlakmi z Milána.
Biskupi: „Otázka utečencov sa týka všetkých“
„Otázka utečencov sa nesmie týkať iba jednej krajiny, ale „vyžaduje si solidaritu všetkého obyvateľstva a inštitúcií európskeho kontinentu, Európskej únie ako aj všetkých ostatných kontinentálnych zariadení. Je potrebná promptná účasť všetkých zodpovedných,“ zdôraznila Rada európskych biskupských konferencií (CCEE) vo vyhlásení cez víkend. Podpísali ho: prezident CCEE kardinál Peter Erdö, arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy, viceprezident CCEE kardinál Josip Bozanič, záhrebský arcibiskup a kardinál Jean-Pierre Ricard, arcibiskup z Bordeaux. Žiadali v ňom „zachovanie právneho poriadku a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti všetkých“. –zg-
Monako: Snúbenica princa Alberta vstúpila do Katolíckej cirkvi
Monako, 4.4.2011 (kath.net/KAP) 014 256 - Charlene Wittstocková (33), snúbenica princa Alberta II. z Monaka (53), podľa informácií kniežacieho domu prestúpila na katolícku vieru. „Po svojom slobodnom a osobnom rozhodnutí bola prijatá do plného spoločenstva Katolíckej cirkvi,“ ako sa uvádza vo vyhlásení z pondelka. Juhoafričanka Charlene Wittstocková bola pokrstená v protestantskej cirkvi.
Občiansky sobáš sa plánuje na 1. júla. Cirkevný sobáš sa má konať o deň neskôr v čestnom nádvorí paláca.
Rímskokatolícka cirkev je v Monaku oficiálnou štátnou cirkvou. Kniežatstvo má od r. 1981 vlastného biskupa, ktorý podlieha priamo Svätému stolcu. Slobodu iných náboženstiev a vyznaní však monacká ústava plne zaručuje. –zg-
Rím v znamení blahorečenia – prípravy v plnom prúde
Rím, 4.4.2011 (Zenit/L´Osservatore Romano/RV) 014 255 – šesť veľkoplošných obrazoviek ponúkne 1. mája, v deň blahorečenia pápeža Jána Pavla II., očakávaným 2 miliónom pútnikov možnosť zúčastniť sa na slávnosti, ako informoval vatikánsky denník L´Osservatore Romano.
Námestie sv. Petra nedokáže prijať túto masu pútnikov a preto sa budú na viacerých centrálnych miestach Ríma inštalovať ďalšie obrazovky, medzi iným pred Anjelským hradom, v Circuse Maximuse a na námestí Piazza Risorgimento.
Dňa 1. mája sarkofág s telesnými pozostatkami pápeža, ktorý sa doteraz nachádza vo Vatikánskych hrobkách, vystavia pred hlavným oltárom baziliky. Vonku na Námestí sv. Petra potom postulátor procesu blahorečenia, Msgr. Slawomir Oder, poprosí pápeža, aby kandidáta blahorečil. Po svätej omši s blahorečením bude možnosť uctiť si blahorečeného v Chráme sv. Petra. Následne sa bude konať pochovanie v Chráme sv. Petra v Kaplnke sv. Šebastiána s vylúčením verejnosti.
V meste budú k dispozícii z Vatikánu ľahko dosiahnuteľné miesta zhromaždenia a stravovania a bude vydaná aj špeciálna karta pre verejné dopravné prostriedky.
Rímske ubytovacie zariadenia hlásia v súčasnosti vyťaženosť na 80 %; podľa informácií viceprimátora Ríma je ešte asi 40 000 voľných miest na prenocovanie, ako hlásilo Rádio Vatikán. Viceprezident rímskeho Pútnického diela „Opera Romana Pellegrinaggi“, Msgr. Liberio Andreatta, ubezpečil, že aj mimo Ríma bude k dispozícii dostatok možností prenocovania. Rím teda môže prijať všetkých pútnikov, ktorí majú o to záujem.
Ako oznámila Rímska diecéza, noc pred blahorečením bude nocou modlitieb. Kardinál Agostino Vallini ju otvorí v Circuse Maximuse. Početné kostoly v historickom centre Ríma zostanú pre toto modlitbové podujatie otvorené po celú noc. Prístup k Námestiu sv. Petra a na Via della Conciliazione bude uzavretý už v predvečer slávenia. Celkové náklady podujatia sa v Ríme odhadujú na 1,2 milióna eur a sú kryté súkromnými sponzormi.
Viac informácií o organizačných aspektoch blahorečenia nájdeme na stránke rímskeho Pútnického diela: jpiibeatus.org -zg-
Poľsko bude mať najväčší portrét Jána Pavla II. na svete
Varšava, 4.4.2011 (kath.net/KAP) 014 254 – Obrovský portrét pápeža Jána Pavla II. (1978-2005) má zdobiť v deň jeho blahorečenia, 1. Mája, fasádu nového varšavského národného „Chrámu Božej prozreteľnosti“. Pápežov portrét bude mať rozmery 55 krát 26 metrov a bude najväčší portrét svojho druhu na svete, ako oznámil inštitút „Centrum Božej prozreteľnosti“ v piatok. V súčasnosti sa hľadajú fotografie od súkromných osôb, z ktorých sa má vybrať tento portrét, ako povedal prezident inštitútu Piotr Gawel. Ľudia doteraz poslali už 10 000 obrázkov.
Hrubá stavba „Chrámu Božej prozreteľnosti“ v predmestskej štvrti Wilanow je hotová. Budova má výšku 75 metrov a je tak najvyššou vo Varšave. Na hornom poschodí má byť zriadené aj múzeum Jána Pavla II.
O postavení národného chrámu rozhodol poľský parlament už v roku 1791. Vtedy chceli poslanci postaviť tento chrám ako poďakovanie za schválenie prvej demokratickej ústavy krajiny. Rozdelenie Poľska Pruskom, Ruskom a Rakúskom však stavbe zabránilo. V roku 1991 horná komora parlamentu, senát, znova rozhodol o stavbe chrámu. V r. 2002 poľský prímas kardinál Jozef Glemp položil základný kameň požehnaný Jánom Pavlom II. –zg-
Ateista dúfa v uzdravenie skrze kresťana
Washington, 4.4.2011 (kath.net/idea) 014 253 – Ateistický publicista Christopher Hitchens (61) z Washingtonu dúfa, že kresťan ho dokáže uzdraviť z jeho vážneho ochorenia na rakovinu. Autor knihy „Pán nie je nijaký pastier – Ako náboženstvo otravuje svet“ trpí na rakovinu pažeráka v pokročilom štádiu.
Podľa ľudského úsudku poslednú šancu na uzdravenie má u genetika Francisa Collinsa (60). S ním viedol Hitchens búrlivé diskusie o viere, napriek tomu sa stali priateľmi. Collins patrí k popredným výskumníkom genomu. Od r. 1993 priviedol projekt humánneho genomu vo Washingtone k úplnému odhaleniu ľudskej dedičnej matérie. Od r. 2009 je riaditeľom amerického Národného inštitútu zdravia. Vyvíja novú metódu na liečenie rakoviny, ktorá preskúmava celú dedičnú matériu pacienta a cielene útočí na poškodené DNA. Ako Hitchens informoval britský denník „Telegraph“, dal sa k dispozícii ako „pokusný králik“.
Collins – bývalý ateista – vyzval k modlitbám za Hitchensa a hovorí: „Nejde mi o zázračné uzdravenie, ale o modlitby, ako sa opisujú v Liste sv. Jakuba v 1. kapitole, verš 5: ´Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju´.“ Hitchens sa modlitbám nebráni, avšak nádej na svoje obrátenie nedáva: „Dokiaľ som pri zmysloch, neprikloním sa k Bohu.“ -zg-
USA: Pastor žiada Západ o rozhodné konanie
Gainesville/Berlín, 4.4.2011 (kath.net/idea) 014 252 – Ako reakciu na usmrtenie viacerých pracovníkov OSN v Afganistane radikálnymi demonštrantami pastor Terry Jones z Gainesville v štáte USA Florida žiadal rozhodné konanie Západu.
Stovky rozhnevaných Afgancov po piatkovej modlitbe 1. apríla vtrhli do zariadenia OSN v severoafganskom meste Masar i-Šarif. Pritom boli zabití 7 pracovníci OSN, medzi nimi švédsky právnik a nórska pilotka. O deň neskôr došlo k výtržnostiam v Kandahári, kde bolo takisto viacero mŕtvych.
Protesty vypukli po tom, čo pastor Terry Jones spálil Korán. Dňa 20. marca vo svojom Centre „Dove World Outreach Center“ v Gainesville inicioval „proces proti Koránu“. Pri ňom túto svätú knihu moslimov obvinil z vyzývaniu k vražde a znásilneniu a tak k vyvolaniu miliónov zločinov. Jonesov kolega Wayne Sapp trest „vykonal“ a zapálil exemplár tejto knihy. (Na obr. heslo: „Spáľ denne jedenKorán“.)
Ako povedal Jones v interview pre „Welt Online“, necíti sa zodpovedný za udalosti v Afganistane: „Ukazuje to jednoducho iba radikálne prvky islamu a keď teraz nepovstaneme a niečo neurobíme, zomrie ešte viac ľudí. Ak povstaneme a niečo podnikneme, tak môžeme zachrániť možno státisíce životov.“ Dodal, že islam už po stáročia zabíja ľudí. Radikálny islam treba za to brať na zodpovednosť.
„Myslím si, že prezident USA a západní vodcovia musia ísť na OSN a žiadať, aby moslimské krajiny, kde vládne islam a šaría, zaviedli slobodu názoru a náboženstva. Kresťania a príslušníci iných náboženských menšín sú v týchto krajinách pravidelne zabíjaní. Proti tomu treba niečo robiť. Ja sa za spálenie Koránu neospravedlním.“ -zg-
Assisi: Deň modlitieb za pokoj a spravodlivosť vo svete
Vatikán, 2.4.11 (RV) 014 251 – V závere pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána, 1. januára, Benedikt XVI. vyjadril úmysel osláviť 25. výročie historického stretnutia, uskutočneného v Assisi 27. októbra 1986.
Z tohto dôvodu Benedikt XVI. 1. apríla oznámil, že 27. októbra sa bude konať deň dialógu a modlitieb za pokoj a spravodlivosť vo svete s mottom:
Pútnici pravdy, pútnici pokoja.
Na stretnutí v meste sv. Františka sa zúčastní aj Svätý Otec, ktorý pri tejto príležitosti naň pozýva všetkých kresťanov, predstaviteľov všetkých náboženských tradícií sveta i všetkých ľudí dobrej vôle. Preto budú na stretnutie pozvané aj mnohé osobnosti kultúry i vedy, ktoré – hoci sa neoznačujú za veriacich – predsa len pociťujú túžbu hľadať pravdu a spoločnú zodpovednosť za spravodlivosť a pokoj vo svete. –ľr-
Benedikt XVI. k úmrtiu kardinála Vithayathila
Vatikán, 1.4.11 (RV) 014 250 – Vo veku 83 rokov zomrel 1. apríla kardinál Varkey Vithayathil, vrchný arcibiskup arcidiecézy Ernakulam-Angamaly, Sýrsko-malabarskej Cirkvi v Indii. Pri tejto príležitosti pápež Benedikt XVI. zaslal veriacim sústrastný telegram, v ktorom píše:
„Bol som hlboko zarmútený správou o smrti kardinála Varkeya Vithayathila. Všetkým vám kňazom, rehoľníkom a laikom celej Sýrsko-malabarskej cirkvi, vyjadrujem svoju hlbokú sústrasť a ubezpečujem vás o svojich modlitbách. S vďačnosťou spomínam na kardinálovo odhodlanie v službe Sýrsko-malabarskej cirkvi a celej univerzálnej Cirkvi. Pripájam sa k všetkým vám, ktorí za ním smútite a osobitne k členom kardinálovej rodiny, v modlitbe, ktorou zverujeme jeho dušu nekonečnému milosrdenstvu Boha, nášho milujúceho Otca. Všetkým, ktorí sa zúčastňujú na pohrebnej liturgii zo srdca udeľujem svoje apoštolské požehnanie ako záruku útechy a sily v Pánovi.“
Od 1. apríla má teda kardinálske kolégium 200 členov. Počet kardinálov – voličov v prípadnom konkláve ostáva 116, ale počet kardinálov, ktorí už dovŕšili zákonnú hranicu 80 rokov sa znížil na 84. –zg-
Antonio Arellano – obuvník pápeža
Rím, 1.4.2011 (kath.net/DieWelt) 014 249 – Pápež nenosí značkové topánky z domu Prada, ale – a to nie je aprílový žart – prirodzene topánky od obuvníka „hneď za rohom“ ... Tým je Peruánec Antonio Arellano z Trujilla, emigrant žijúci v Ríme, ktorý by mohol byť aj postavou z románov peruánskeho spisovateľa Jorgeho Vargasa Llosasa.
Krv Inkov, ktorá prúdila žilami jeho predkov - na ňom môže ešte každý vidieť. On nie je obuvníckou hviezdou. Jeho výklad je plný skvelých modelov topánok, sandálov, detských topánok a čižiem. Jeho predajným salónom je predná miestnosť chaotickej malej dielne v suterénnych priestoroch. Je to laboratórium kože v tienistej ulici Via del Falco.
„Nijaký problém“, žiari a hneď na to prezrádza, že „jedna dáma“ Antonio z domácnosti pápeža bola u neho pred tromi dňami, aby „svojmu pánovi“ objednala nový pár topánok. A už siaha pod pult a plný hrdosti vyťahuje kopyto potiahnuté najjemnejším kozím safiánom, na ktorom už chýbajú iba opätky, aby bol tento majstrovský kúsok dokonalý. Veľkosť 42! Marocká koža takmer taká jemná ako pokožka ženy. Byzantskí cisári museli nosiť podobne krásne topánky!
K svojmu ostatnému páru pápežských topánok Antonio Arellano zhotovil ešte aj kožou potiahnutý obuvák a ušil k nemu ružové hodvábne vrecko a keď ich smel Benediktovi XVI. hore v Apoštolskom paláci osobne odovzdať, extra si na to kúpil žiarivo biely oblek, ktorý na fotografii z tohto stretnutia ešte dnes ako lampa žiari v jeho obchode.
Čestnejšieho dobráka ako je Antonio, v celom Borgo sotva nájdeme. Táto štvrť medzi Vatikánom a Anjelským hradom bola dlho komunistickou baštou. Dnes popri starom únikovom múre pápežov – niekoľko krokov vpravo od Námestia sv. Petra – lákajú turistov mastnými cenami na pochybný tovar na stoloch, zatiaľ čo rok za rokom stále viac „ružencových obchodíkov“ prechádza z rímskych do čínskych rúk.
Tu nie je 42-ročný obuvník z ďalekej cudziny so svojimi mozoľnatými zručnými rukami a krátkymi čiernymi nechtami nijakým cudzím telesom, ale spoľahlivým remeselníkom, ktorý vo svojej malej dielni odoláva tlaku, čo postupne sa pokúša vytláčať posledných hodinárov, optikov a práčovne z tejto štvrte.
Preto dnes smie byť aj obuvníkom pápeža. Pretože topánky Josepha Ratzingera podrážal už odkedy je tu. Kardinál už aj vtedy býval hneď za rohom. Obsluhoval ho, ako aj dnes ešte obsluhuje smetiarov i švajčiarskych gardistov, mníšky, kňazov i biskupov.
Jeho matka – „Mamma Rosa“ – ho pred 20 rokmi iba nerada nechala odísť z Peru. Jeho otec bol obuvník a až na jednu sestru všetky štyri deti sa stali obuvníkmi. Prvé zamestnanie v Ríme dostal u istého Albánca, ktorý mu dal týždeň skúšobnej doby. To stačilo, aby videl, že topánky sú jeho „život“. „Nevedel som taliansky, ale vedel som všetko o obuvníkoch a o robení topánok: o šití, podrážaní podpätkov, formovaní, pribíjaní, lepení - všetko.“ Po troch rokoch išiel ďalej a neskôr si úplne sám zariadil svoj obchod v Borgu, s kladivom a vŕtačkou a tak aj vyzerá: akoby bol jednou veľkou topánkou.
„Dobre“, napísala mu jeho matka potom, „keď si v blízkosti pápeža, pápež ti pomôže.“ Ale jemu skôr záležalo na tom, aby mal „nízke ceny pre všetkých“ a bolo jedno, kto mu vošiel do dverí. To sa v Borgu rýchlo rozšírilo. Kardináli, ako aj zametači ulíc mohli u neho čakať na rovnakej stoličke, ak išlo o menšie opravy. Tak aj kardinál Ratzinger sedel už vtedy u neho na tejto stoličke. „Jednoduchý človek. A vždy priateľský. Sedel tam práve tak ako všetci ostatní. Bol taký trpezlivý. Vždy ma nechal celkom pokojne a bez slova robiť moju prácu.“
Tempi passati. Teraz neprinášajú ani zďaleka takí skromní pobočníci topánky pápeža – tu i tam ich privezú na opravu vo veľkej limuzíne do tmavej uličky a už priniesli aj dva ďakovné listy, ktoré maestro Arellano spočiatku zo samej úctivosti ani nechcel otvoriť, aby sa po celý týždeň mohol iba kochať pečaťou paláca. „Jednoducho ma pozná ešte aj teraz a nie ako iní mocní, ktorí zrazu už nijakého človeka z minulosti nepoznajú a celú svoju výbavu si teraz nechávajú darovať luxusnými výrobcami.“
On mu jednoducho zostal verný. Prirodzene, že už dostal občas aj ruženec extra a krížik pre seba, pre svoju ženu a pre ich syna Daniela. No to bolo všetko.
Svätý Otec platí svoje topánky a každú opravu ako všetci ostatní, nie menej a nie viac. Antonio Arellano mu ani nedáva nijakú zľavu, ktorú by módny dom Prada pápežovi vyvážil zrejme v zlate a striebre, ak by si dal robiť topánky tam a nie u Antonia Arellana. Takže tak je to. –zg-
Evolučná teória a náš vlastný strach zo smrti
Viedeň, 1.4.2011 (kath.net) 014 248 – Myšlienky na našu vlastnú smrť ovplyvňujú svetonázor. K tomuto výsledku dospela štúdia, ktorú vypracovali na kanadskej „University of British Columbia“, ako informoval rakúsky rozhlas.
Pre štúdiu Jessicy Tracyovej a kol. „Death and Science: The Existential Underpinnings of Belief in Intelligent Design and Discomfort with Evolution“ otestovali pri piatich jednotlivých skúmaniach 1674 kanadských a amerických účastníkov s rozdielnym sociálnym a náboženským pozadím. Najprv mala časť z nich napísať text o tom, ako si predstavujú vlastnú smrť. Kontrolná skupina písala v tom čase text o bolestiach zubov. Potom účastníkom predložili dva krátke úryvky textu: jeden od Richarda Dawkinsa, zapáleného ateistického zástancu evolúcie. Druhý text bol od Michaela Beheho, zástancu „Intelligent Design“. Biochemik Behe zastáva teóriu, že biochemické základy života sú príliš zložité na to, aby sa mohli vysvetliť iba evolučnou teóriou - ich pôvodcom musí byť nadprirodzený Stvoriteľ.
Testované osoby skupiny, ktorá písala o predstave svojej smrti, hodnotili Beheho text zreteľne častejšie pozitívne ako kontrolná skupina. Až keď sa v ďalšom texte k Dawkinsovmu citátu dodal ešte citát od Carla Sagana, ktorý ponúkal zmysel a vysvetlenie aj v rámci evolučnej teórie, predchádzajúci súhlas prvej skupiny znova poklesol.
„Výsledky ukazujú, že v súvislosti s existencionálnymi otázkami ľudia hľadajú zmysel alebo určenie v živote,“ dôvodí Tracyová. „Aby sme dosiahli jej prijatie na vyššej úrovni museli by sme evolučnej teórii dodať viac zmyslu a významu,.“ –zg-
Objavili v Jordánsku knihy prvých kresťanov?
Amman/London/Dortmund, 1.4.2011 (kath.net/idea) 014 247 – Archeologický objav z obdobia Nového zákona spôsobil rozruch v odbornom svete. Jordánski a britskí experti sú presvedčení, že v Jordánsku objavili zbierku kníh prvých kresťanov. No nemeckí profesor teológie Rainer Riesner z Dortmundu radí k obozretnosti.
Ide o 70 zvitkových kníh z olova alebo medi s 5 až 15 stranami vo veľkosti šekových kariet. Ako informoval anglický vysielač BBC v Londýne 29. marca, objavili ich pred niekoľkými rokmi v severnom Jordánsku, keď záplavy odkryli dva výklenky v jednej jaskyni. Neskôr ich prepašovali do Izraela. Podľa údajov BBC riaditeľ jordánskeho centra pre náuku o staroveku, Ziad al-Saad z Ammanu je toho názoru, že je možné, že knihy vyhotovili Ježišovi učeníci v prvých desaťročiach po jeho ukrižovaní. Domnieva sa, že je možné, že ich význam prevyšuje zvitky z Kumranu. To by bolo treba objasniť ďalším skúmaním. Al-Saad žiada vrátenie kníh do Jordánska.
Najdôležitejší objav v histórii kresťanstva?
Jeden z mála odborníkov, ktorí nález videli, je podľa BBC britský archeológ David Elkington. Podľa jeho názoru viaceré zobrazenia na obálkach kníh a vo vnútri poukazujú na kresťanský pôvod kníh. Jedna zo zobrazených postáv by mohol byť Ježiš. Kresťanský pôvod kníh dokazuje aj zobrazenie sedemramenného svietnika na obálke jednej knihy, pretože u Židov bolo zobrazenie takéhoto chrámového predmetu prísne zakázané. Elkington považuje tieto nálezy za „najdôležitejší objav v histórii kresťanstva“.
Podľa názoru odborníka na Starý zákon Philipa Daviesa iné zobrazenia predstavujú Jeruzalem. Na jednom obrázku je v popredí kríž vo forme T - „a za ním je vyobrazená malá budova s otvorom – to bude pravdepodobne Ježišov hrob. Ďalej vzadu sú mestské hradby. Na tomto obrázku všetko hovorí o kresťanskom ukrižovaní mimo mestských hradieb.“
Odborníčka na Nový zákon Margaret Barkerová pre BBC povedala, že antické texty hovoria o tom, že kresťanské skupiny ušli z Jeruzalemu na východ: „Prekročili Jordán pri Jerichu a ušli ďalej na východ do oblasti, kde sa našli tieto knihy.“
Nemecký odborník na Nový zákon radí k zdržanlivosti
Kedy boli napísané, nie je jasné. Podľa BBC odborníci na metalurgiu potvrdili antický pôvod materiálu. Vylúštenie a preklady textov sa práve začali. Jeden z mála doteraz preložených fragmentov má obsahovať jednu vetu zo Zjavenia sv. Jána: „Budem kráčať vzpriamený.“ Ak by sa tento výklad potvrdil, tak nálezy pochádzajú skôr z druhého ako z prvého storočia po narodení Krista, komentovalo Rádio Vatikán. Preto aj odborník na Nový zákon Prof. Riesner radí k zdržanlivosti pri vyhodnocovaní objavu a hovorí: „Nie je dokázaná jeho pravosť, ani nevieme, čo je v knihách napísané.“ Prof. Riesner sa intenzívne zaoberal biblickou archeológiou a okrem iného je autorom knihy „Eséni a rané spoločenstvo v Jeruzaleme“. –zg-
Detskí lekári varujú pred depresiou z Facebooku
Chicago, 31.3.2011 (kath.net/idea) 014 246 – Nadmerné zaoberanie sa sociálnymi sieťami na internete môže spôsobiť chorobu. Americkí detskí lekári diagnostikujú stále častejšie tzv. „depresiu z Facebooku“. Gwenn O´Keeffe je spoluautorkou klinickej správy Americkej akadémie pediatrie so sídlom v Chicagu.
Ako uvádza, sociálne siete ako Facebook sa pre deti a mládež stali najvýznamnejším prostriedkom komunikácie s rovesníkmi. Tam sa stretávajú s priateľmi a komunikujú s nimi. Takéto sociálne siete však často sprostredkujú súčasne aj znetvorený obraz skutočnosti. Ukazujú sa tam napríklad prevažne fotografie a správy šťastných ľudí. Osamelí mladiství sa v tomto svete necítia byť na mieste a cítia sa izolovaní. Toto vylúčenie zo spoločenstva zaváži u detí a mládež oveľa viac, ako keď sa im spolužiaci vyhýbajú cez prestávku na školskom dvore. Detskí lekári rodičom radia, aby sa oboznámili s možnosťami a rizikami sociálnych sietí. Mali by sa už včas porozprávať s deťmi, aby ich upozornili na nebezpečenstvá ako Cyber-Mobbing (šikanovanie na internete) alebo šírenie nemravných fotografií cez mobil (Sexting). Vyše polovica americkej mládeže sa venuje svojej obľúbenej sociálnej sieti denne, 22 percent viac ako desaťkrát za deň! -zg-
Naša príloha:
Konferencia vo Viedenskej mešite o protináboženských afektoch
Viedeň, 5.4.2011 (kath.net) 014 245 – Vo Viedni sa koná 18. júna 2011 odborná konferencia popredných expertov na protináboženské afekty a podujatie sa realizuje vo Viedenskej mešite. Katolícki prominenti ako em. opát kláštora Heiligenkreuz Henckel-Donnersmarck, známa religionistka Hanna-Barbara Gerl-Falkovitz a žurnalista Stephan Baier budú spolu s islamskými vedcami diskutovať na tému nepriateľský postoj voči náboženstvám a strach pred Bohom. Kath.net uvádza exkluzívne interview s organizátorom konferencie Raphaelom Bonellim:
Kath.net: Pán docent, váš inštitút organizuje po konferencii „Psychoterapia a spoveď“ v kláštore Heiligenkreuz zrazu konferenciu „Islamofóbia a príbuzné javy“ vo Viedenskej mešite. To mnohých zneisťuje. Prebehli ste na druhú stranu?
Doc.Dr.Dr. Raphael Bonelli: (sa smeje) Nuž, nemyslím si, že je to hneď zmena strany. Konferencia má názov „Nedobrý pocit s náboženstvom“ ( www.rpp2011.org ). To znamená, že v centre vedeckého skúmania stojí protináboženský afekt voči všetkému náboženskému a nie islam. Na druhej strane je to skutočne voči islamu priateľská konferencia, pretože náš inštitút nie je nábožensky viazaný, ale cení si každú religiozitu a skúma aspekty v tejto súvislosti
( http://rpp-institut.org/Institut/). Už na našom prvom kongrese v r. 2007 prišlo k slovu desať náboženských spoločenstiev a svetonázorov.
Kath.net: Nie ste vy katolícky psychiater?
Bonelli: Nie, tak by som sa neoznačil. Pojem „katolícky psychiater“ považujem za nešťastný, veď neponúkam niečo ako „katolícku terapiu“. Tá totiž vôbec neexistuje. Katolícka náuka neobsahuje nijakú vlastnú psychoterapeutickú školu. Som presvedčený katolík, ktorý je psychiatrom. Ale svojim pacientom svoj pohľad na svet nenanucujem. Prirodzene moja psychoterapia neprotirečí náboženskému životu mojich pacientov. Ale to platí pre katolíckych, nekatolíckych, aj moslimských klientov. Cením si osobnú vieru a rešpektujem osobnú slobodu tých, čo ku mne prídu ako k lekárovi. Príliš často som zažil, ako brutálne sa niektorí neprofesionálni terapeuti miešajú do viery svojich klientov. To považujem za neetické.
Kath.net: Ale či každý spoločný kongres s moslimami nelegitimuje islam a robí dojem, že môžu byť spoločné rysy s katolíckou vierou?
Bonelli: Nie je to kongres o náboženských otázkach, ale psychologický, ktorý skúma protináboženský afekt, s ktorým sa dnes stretávajú všetci veriaci ľudia v Európe. Aj moslimovia. A na druhej strane Benedikt XVI. v knihe „Svetlo sveta“ hovorí o islame: „Spoločné máme to, že hájime veľké hodnoty – vieru v Boha a poslušnosť Bohu“ (str. 124). To teda znamená, že rozhodne sú spoločné rysy v obsahu viery. Som veľmi rád, že môžem túto konferenciu realizovať spolu s moslimskými vedcami. Prípravy prebehli s veľkou vzájomnou úctou. To by som si želal niekedy aj v katolíckych grémiách.
Kath.net: Čo hovoríte na odpor proti tejto konferencii?
Bonelli: Som užasnutý. Dostali sme rozhnevané protestné listy a dokonca hrozby cez telefón. Tu sú niektorí pápežskejší ako pápež. Benedikt XVI. hovorí, že má „úctu k islamu, že ho uznáva ako veľkú náboženskú skutočnosť, s ktorou musíme viesť dialóg“ (Svetlo sveta, str. 123). V súvislosti s islamom uvádza, že dnes „fronty bežia inak: [...] na jednej strane radikálny sekularizmus, na druhej otázka po Bohu“. A ešte jeden citát: „Dôležité je, nájsť to spoločné a tam, kde sa to dá, robiť v tomto svete spoločnú službu“. Teda ...
Kath.net: Jeden z vašich referentov, em. opát Heiligenkreuzu Gregor Henckel von Donnersmarck, nedávno povedal, že osobne by nemal nič ani proti mešite aj s minaretom vedľa kláštora Heiligenkreuz. Podstatne nebezpečnejší ako islam je diktátorský relativizmus, ktorý sa v Európe šíri.
Bonelli: Áno, to je aj dôvod, prečo sme ho pozvali, Tu vidíme toleranciu hlboko veriaceho človeka, ktorá mi naozaj imponuje. Mám skúsenosť, že intolerancia je často viac zakorenená v ľuďoch, ktorí sa síce často odvolávajú na náboženstvo, ale vôbec ho nemajú tak hlboko v srdci. Opát tiež konštatoval, že islam nie je hneď rovný fundamentalizmu. No existuje fundamentalizmus, ktorý sa odvoláva na islam. Psychológiu fanatizmu a fundamentalizmus na konferencii budeme tiež analyzovať. Pre túto tému sme získali prednostu Univerzitnej kliniky pre psychoterapiu v Grazi.
Kath.net: Čo sú javy príbuzné s islamofóbiou vo vašom podtitulku?
Bonelli: Kresťanofóbia a náboženský antisemitizmus. Teda agresia na základe osobnej viery. To má vlastnú psychodynamiku, ktorá je vedecky ešte veľmi málo preskúmaná. Kresťanofóbiu cítim ja osobne v Rakúsku často. To je iracionálne, neodôvodnené a často nevedomé nepriateľstvo, ktoré človeka podceňuje iba preto, lebo je presvedčený katolík. O podobných reflexoch mi hovoria aj priatelia protestanti, ale aj moslimovia. Dnes sa podľa mňa náboženská orientácia diskriminuje oveľa častejšie ako napr. sexuálna.
Kath.net: To je presne téma tejto konferencie – protináboženský afekt
Bonelli: Áno. Duch doby je narcisticky urazený, že Boh stále nie je mŕtvy, ako to Friedrich Nietzsche euforicky hlásal už v 19. storočí. A že proti prúdu „mainstream“ na celom svete stále viac mladých a vzdelaných ľudí sa podriaďuje transcendentnému princípu namiesto toho, aby sa ochotne podriadili duchu doby. Týmto však už nie sú ním manipulovateľní. To ústi do iracionálnej a často nekontrolovateľnej agresie moderného človeka voči veriacemu. V odpore proti skutočnosti, že v každom človeku prebýva prirodzená religiozita, sa investuje veľa síl, aby sa tieto sily odporu vnímali ako protináboženské afekty.
Kath.net: Je „islamofóbia“ choroba ako napríklad agorafóbia?
Bonelli: Prirodzene, že nie. Ale za ňou sa skrýva psychodynamika, ktorú som už načrtol a ktorá nás zaujíma z psychoterapeutického hľadiska. Veď aj prednáška Stephana Baiera sa nazýva „Tak zvaná islamofóbia“, aby sa naša vedecká konferencia politicky nezneužila. Mnohé nové pojmy končiace na –fóbia, sú argumentom „prizabitia“, ktorý chce vopred vylúčiť kritickú diskusiu. Okrem toho sme našich moslimských spoluorganizátorov dôkladne upozornili, že tento pojem je sporný. Napriek tomu sme sa rozhodli tu ho použiť. –zg-
* * * * * * * * * *
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Benediktovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.