13-14/2010
O b s a h
„Pravda“ o hanobiacej kampani médií proti pápežovi
'Nepohodlnému biskupovi treba zničiť povesť'
Kardinál Sodano: Zneužívanie sa používa ako zbraň proti Cirkvi
Francúzsko: Komisia pre sekty varuje - 600 nových „psycho-hnutí“
Židovský autor: 'Morálny formát pápeža mi rozhodne neuniká'
Kardinál: Pápež trpí krízou v Cirkvi pre prípady zneužívania
'Náš najsilnejší spojenec bol kardinál Ratzinger'
Požiar v kostole 'Dona Camilla' kríž nezničil!
Antiklerikalizmus pripomína predrevolučné Francúzsko
Čo ma zaujíma zopár sexuálnych neurotikov?
Tri štvrtiny Rusov sa hlásia k pravoslávnej viere
Cordoba: Zatýkanie po moslimskej modlitbe v katedrále
Filozof: Telesné zmŕtvychvstanie neodporuje rozumu
Mladí odporcovia potratov vychádzajú do ulíc Bruselu
Nanebovstúpenie Pána - cirkevný deň určený homosexuálom?
'Našepkané diablom'
Irán: Moslimovia sa stávajú kresťanmi po snoch s Ježišom
Katolíci súdia Španielsko za náuku o sexuálnej výchove
Spôsobujú mikročipy rakovinu?
Naša príloha
'Hriech' pápeža: On hovorí pravdu
„Pravda“ o hanobiacej kampani médií proti pápežovi
Moskva, 8.4.2010 (kath.net) 013 490 – Nezvyčajnú podporu dostal pápež Benedikt XVI. z Ruska od denníka „Pravda“. V úvodníku uverejnenom na portugalskej internetovej stránke týchto známych ruských novín Artur Rosa Teixeira označil súčasné podávanie správ o Katolíckej cirkvi a pápežovi Benediktovi ako „hanobiacu mediálnu kampaň proti pápežovi“. „Tým majú v úmysle diskreditovať Cirkev“, čo má za cieľ naďalej ťažiť z presadzovania ideológie, ktorá neberie do úvahy duchovnú povahu človeka, ale všetko vidí z hľadiska sexistickej a hedonistickej perspektívy. „Tento druh správ naozaj vyvoláva podozrenie a pochybnosti o ich ´dobrej vôli´ dokonca aj u nekatolíkov ako sme my.
Presadzujú nový svetový poriadok
Teixeira vyhlásil, že tu sa v médiách vyťahuje „jednotlivý prípad – a najmä nejaký dobre komplikovaný - a tento sa potom zovšeobecňuje, aby čitateľov doviedli k záveru, že celé telo je rovnakej povahy“. „Toto zovšeobecnenie má pravdaže ideologický podtext a sleduje politickú agendu, ktorá usiluje o rozloženie tradičnej spoločnosti a jej sekulárnych inštitúcií, aby presadila nový svetový poriadok v zmysle temných záujmov medzinárodnej oligarchie, tých istých ľudí, ktorí riadia aj finančné trhy a cez nich svetové hospodárstvo“.
Článok potom výslovne oceňuje katolícky prínos k západnej civilizácii a vyhlasuje, že touto apológiou nechce brániť pedofíliu niektorých kňazov, ktorú treba vždy odsúdiť. Súčasne však pripomína, že mnohé správy „sa sústreďujú výlučne na prípady katolíckych klerikov“ hoci tie predstavujú „úplne malú menšinu“. Týchto niekoľko prípadov sa však prezentuje ako „bezpočetné ako hviezd na nebi“.
„Pravda“ vyslovuje aj kritiku šírenie takýchto správ novinami „New York Times“ a kampane novín proti Benediktovi XVI. „Až odtiaľto vidíme zlý úmysel a hanobiaci štýl kampane, ktorá sa vyslovila proti hierarchii katolíckeho sveta.“ Dôvod tohto je „Pravde“ jasný“:
Sledujú záujmy diktované svetovou elitou
„A je to pochopiteľné. Súčasný pápež v súlade s princípmi Katolíckej cirkvi kladie tuhý odpor úmyslom rozbíjať Cirkev, ktoré podnietili sekulárne inštitúcie. Tie sa pokúšajú presadiť sexistický a hedonistický pohľad na spoločnosť tým, že človeka redukujú na jeho ľudskú povahu a upierajú mu duchovný rozmer. Tieto organizácie prirodzene nevznikli ‘spontánne’, ani nežijú zo vzduchu. Boli vytvorené a sú podporované od počiatkov takými filantropickými nadáciami ako je nadácia rodiny Rockefellerovej.“
„Ich finančné záujmy,“ píše sa ďalej v článku, „sú prepojené so širokým spektrom hospodárskych odvetví ako banky, naftársky priemysel, farmaceutika, vojenský priemysel atď. , ktoré siahajú až po audiovizuálne médiá, ktoré celkom zreteľne sledujú agendu diktovanú elitou, ktorej patria“. Po pripomenutí, že práve táto elita zdôrazňuje, že „ľudstvo treba zredukovať o tretinu súčasnej populácie“, článok uvádza, že „v tomto druhu správ sa skrýva jasný úmysel, ktorý presahuje snahu iba informovať“. –zg-
'Nepohodlnému biskupovi treba zničiť povesť'
Augsburg, 7.4.2010 (kath.net/pba/red) 013 489 – Otvoreným listom sa postavili dlhoroční členovia rady farností nemeckého Schrobenhausenu za bývalého mestského farára a dnešného biskupa Augsburgu, Waltra Mixu.
„Neuveriteľné obvinenia“ sú také absurdné, napísali v liste Gertraud Mayerová, Walli Brandstetterová, Willi Stark a Hans Gampl zo Schrobenhausenu, „že ich nepravdu možno priam nahmatať rukami“. U týchto obvinení ide o to, že bývalí členovia rady farností „chceli zničiť povesť nepohodlného biskupa, ktorý v sekularizovanej dobe poukazuje na rany spoločnosti“. Biskup Mixa bol už ako mestský farár „koncilový kňaz a mimoriadne priateľský v správaní sa ku každému“. Tohto farára spájalo s mládežou a deťmi „pravá náklonnosť a otvorenosť“.
V pondelok podporili útokmi zahrnutého biskupa už aj 20 bývalí miništranti. Biskupstvo teraz zapojilo nezávislého právnika ako sprostredkovateľa, ktorý má obvinenia preskúmať. Osoby, ktoré biskupa obvinili, otvorený rozhovor s biskupom, ktorý im ho ponúkol, však doteraz odmietajú. –zg-
Kardinál Sodano: Zneužívanie sa používa ako zbraň proti Cirkvi
Vatikán, 7.4.2010 (kath.net/KNA) 013 488 – Podľa slov dekana kolégia kardinálov Angela Sodana sexuálne prechmaty katolíckych kňazov sa v súčasnosti «používajú ako zbraň proti Cirkvi». Vlastným pozadím tejto diskusie je však podľa neho kultúrny konflikt.
«Pápež stelesňuje morálne pravdy, ktoré sa neprijímajú», povedal emeritný štátny sekretár v interview pre vatikánske noviny «Osservatore Romano» zo stredy.
«Pápež nie je zodpovedný za prečiny jednotlivých kňazov. Benedikt XVI. už viackrát poprosil o odpustenie. Ale nie je vina Krista, že Judáš spáchal zradu.»
Kardinál Sodano zaradil útoky proti Benediktovi XVI. do série «bojov modernizmu proti Piovi X., ofenzívy proti Piovi XII. kvôli jeho postojom v druhej svetovej vojne a konečne útokov proti Pavlovi VI. kvôli 'Humanae vitae'» - encyklike o sexuálnej etike. Aj za «nespravodlivými útokmi» na úradujúceho pápeža sú «pohľady na rodinu a život, ktoré protirečia evanjeliu ».
Cirkev sa teraz cíti «právom zranená, keď sa pokúšajú zatiahnuť ju ako celok do ťažkých a bolestných záležitostí niektorých kňazov», povedal kardinál. Pritom sa zo zodpovednosti jednotlivcov «skutočne nepochopiteľným prekrúcaním» robí kolektívna vina.
Vo svojom vyhlásením solidarity s Benediktom XVI. počas veľkonočnej svätej omše na Námestí sv. Petra kardinál Sodano povedal, že ako dekan kolégia kardinálov považoval tento príspevok za svoju povinnosť. «Tak ako každý kardinál mám poverenie stáť pri pápežovi a Cirkvi a slúžiť im až do preliatia krvi.» Pripomenul, že Cirkev sa nesmie diviť prenasledovaniu. Sám Ježiš ohlásil svojim učeníkom: «Ako mňa prenasledovali, tak budú aj vás prenasledovať,» povedal kardinál.
Vyjadrenia kardinála Sodana okamžite vyvolali kritiku židovských predstaviteľov v Taliansku. Je vraj «alarmujúce», keď sa diskusia o úlohe Pia XII. počas holokaustu pletie do prečinov pedofilných kňazov, ako sa vyjadril Giuseppe Laras, čestný predseda talianskeho Zhromaždenia rabínov, podľa denníka «La Stampa» zo stredy. –zg-
Francúzsko: Komisia pre sekty varuje - 600 nových „psycho-hnutí“
Paríž, 7.4.2010 (kath.net/KNA) 013 487 – Francúzska štátna Komisia pre sekty varovala pred zázračnými liečiteľmi a guru. Látky, ktoré používajú, sú často chránené zákonom o omamných látkach, alebo majú halucinogénne účinky, ako sa uvádza vo výročnej správe uverejnenej 7. apríla v Paríži. Komisia pre sekty zložená z členov viacerých ministerstiev poukazuje na samovraždy a prípady úmrtí ako následkov týchto radikálnych pseudoterapeutov. Príčiny sú: prehnaný pôst, odmietanie klasickej medicíny, zrušenie všetkých sociálnych kontaktov a extrémne telesné zaťaženie.
Komisia upozorňuje, že mimoriadne nebezpečné sú často z teórií «New Age» odvodené metódy pre deti. Predseda komisie Georges Fenech varoval, že nové „psycho-sekty“ nachádzajú vo Francúzsku stále viac prívržencov. A pritom sa stále častejšie stretávajú so spoločenskou toleranciou, ako pranierovala rozhlasová stanica «Europe 1». Podľa odhadov Fenecha v súčasnosti je vo Francúzsku až 600 hnutí s nebezpečnými praktikami. K ich ponuke patria väčšinou alternatívne psychoterapie, ktoré sú v skutočnosti čistým šarlatánstvom. Tieto aktivity postihujú až 500 000 Francúzov, medzi nimi mnohé deti.
Francúzski biskupi proti reforme bioetiky
Francúzski biskupi sa vyslovili proti rozšíreniu výskumu s ľudskými embryami. Doteraz bol výskum obmedzený na projekty, ktoré neviedli k želaným výsledkom iným spôsobom, ako pripomína arcibiskup z mesta Rennes, Pierre d'Ornellas, predseda komisie pre bioetiku pri Konferencii biskupov Francúzska, podľa francúzskej tlače zo stredy. Túto podmienku sa v plánovanej reforme francúzskych zákonov o bioetike chystajú vyškrtnúť.
Podľa katolíckeho denníka «La Croix» biskup vyjadril obavy z plánov, podľa ktorých sa pred umelým oplodnením povoľuje aj vyšetrenie na Downov syndróm. Preimplantačná diagnostika (PID) je vo Francúzsku v súčasnosti povolená iba za prísnych podmienok a obmedzená na určité dedičné choroby. Downov syndróm k nim nepatrí. Arcibiskup vyjadril obavy, že tým sa zavedie štátna voľba dedičného materiálu. Potrebný je naproti tomu však nový pohľad spoločnosti na postihnutia.
Francúzska ministerka zdravotníctva Roselyne Bachelotová oznámila, že zákon o bioetike má byť zreformovaný do leta. –zg-
Židovský autor: 'Morálny formát pápeža mi rozhodne neuniká'
Madrid, 7.4.2010 (kath.net) 013 486 – Španielsky židovský autor, žurnalista a esejista Jon Juaristi uverejnil na Veľkonočnú nedeľu v španielskom denníku ABC článok, v ktorom pripomína, že „nie je potrebné byť katolíkom, aby človek videl, kam cieli mediálna kampaň proti pápežovi Benediktovi XVI. a proti Cirkvi, ktorá sa chce iba predávať a vytlačiť katolíkov z verejného života. Informovala o tom španielska agentúra aciprensa.
V článku s názvom „Justicieros“ (Samozvaní predstavitelia spravodlivosti) Juaristi píše: „S rizikom, že sa stanem otravným, vraciam sa k téme mojich predchádzajúcich komentárov, pretože dav naďalej zavýja a mnohí žurnalisti a slobodní ´bloggeri´ teraz bažia po odstúpení pápeža. To s hypotetickým odstúpením pápeža má pre tento druh ľudí mimochodom väčšiu morbídnu príťažlivosť ako akty pedofílie či efebofílie samotné, ktoré sa navidomoči ukazujú ako čistá zámienka, aby tak hrozivo obkľúčili Benedikta XVI.“
„A pritom sú to práve pápež a Cirkev, ktorí túto tému zobrali naozaj vážne. Bulvárna tlač sa chce iba predávať tým, že ťaží zo škandálov, progresívna žurnalistika zasa chce katolíkov vytlačiť z priestoru verejného pôsobenia, alebo prinajmenšom, ak by kampaň veľa nevyniesla, aspoň do zeme udupať a zničiť meno kléru,“ pokračuje Juaristi.
Ďalej pripomína: „V prípade, že som to ešte nezdôraznil dosť často – ja nie som katolík – ale predsa ani mne neuniká ohromný morálny formát súčasného pápeža v porovnaní s jeho súčasnými zúrivo vyrážajúcimi protivníkmi – touto skutočne štvavou svorkou.“
„Nie je potrebné byť katolíkom, aby človek mohol jasne vidieť, kam vedie toto mediálne vrenie a štvanie proti Cirkvi, a aj keď musím priznať myslím si, že tu pomáha, že je človek židom, aby vytušil, že stačí chápať, že 'Justicierismo' (ideológia spravodlivosti, samojustícia) vždy v sebe obsahuje falšovanie pravého zmyslu pre spravodlivosť. Tento je zatemnený odkedy Benedikt XVI. uverejnil list írskym katolíkom.“
„Od toho okamihu“ – žaluje Juaristi – „už nie sú cieľom útokov kňazi pedofili a veci ututlávajúci biskupi, ale pápež, proti ktorému sa zmobilizoval progresizmus vykonávajúci samozvanú justíciu, ktorý spomínaný list pochopil ako znamenie slabosti, hoci bol – ak na neho hľadíme za svetla – demonštráciou morálnej sily, ktorá jasne zjavuje dokázanú neschopnosť progresizmu urobiť sebakritiku vlastných neprávostí.“
„Pretože sa zdá, že v tomto prípade nefunguje princíp, podľa ktorého ako náhle je pastier zranený, ovce sa rozpŕchnu, možno predvídať, že kampaň bude časom stále zúrivejšia a javisko sa bude zapĺňať – čo sa už aj deje – spontánne sa hlásiacimi obeťami, ktoré nám budú rozprávať, čo všetko vytrpeli so svojím pedofilným kňazom.“
Na záver žurnalista pripomína, že tento postup „je obligatórnym korelátom samojustície - 'justicierismo': socializácia štatusu obete, kultúra nariekania. Na to sme si však už zvykli. Veď ktorý progresista nemá starého otca, ktorého zastrelil Franco a bol tajne zahrabaný v neznámej priepasti či masovom hrobe? To hrozné je, že ako sa to vždy deje, falošný peniaz vytlačí z trhu ten pravý a súdiaci nariekajúci nakoniec prekryje bolesť pravých obetí.“ -zg-
Kardinál: Pápež trpí krízou v Cirkvi pre prípady zneužívania
Vatikán, 6.4.2010 (KAP) 013 485 – Kríza Katolíckej cirkvi pre prípady zneužívania znamená pre pápeža Benedikta XVI. „nevýslovné, trpké, hlboké utrpenie“. Zdôraznil to bývalý vatikánsky „minister spravodlivosti“ kardinál Julian Herranz (80) v interview pre tlač. Kvôli afére okolo duchovných, ktorí zradili svoje kňazské sľuby, Veľký týždeň a prvé veľkonočné dni boli pre hlavu Cirkvi „veľmi hlboko pretrpeným Svätým týždňom“, ako povedal španielsky kardinál v interview pre taliansky denník „La Repubblica“.
„Ale Svätý Otec ho prežil s veľkou silou, podporovaný mimoriadne hlbokou vierou,“ povedal kardinál. Kardinál Herranz vidí útoky na Benedikta XVI. aj v súvislosti s jeho zasadzovaním sa za ochranu života a zdôrazňuje:
„Medzinárodné médiá si vzali pápeža na mušku nielen kvôli pedofílii, ale aj kvôli jeho obrane etických hodnôt, počínajúc jeho odmietaním potratu.“ –zg-
'Náš najsilnejší spojenec bol kardinál Ratzinger'
Arcibiskup Bostonu, Seán Patrick Kardinal O'Malley, potvrdzuje jasnú líniu
pápeža Benedikta v prípadoch zneužívania a odmieta tvrdenia médií
Boston, USA, 6.4.2010 (kath.net) 013 484 - Kardinál Seán Patrick O'Malley, bostonský arcibiskup, vo vyhlásení potvrdil jasnú líniu pápeža Benedikta XVI. v prípadoch zneužívania. Z vyhlásenia vyberáme:
„ ... Okolo historickej úlohy Svätého Otca v zvládaní problémov sexuálneho zneužívania detí duchovnými je veľa zmätkov a dezinformácií. Pre mňa - a myslím, že pre všetkých, čo sú nestranní – je veľmi jasné jedno: Kardinál Ratzinger a neskorší pápež Benedikt sa venoval úlohe vykoreniť sexuálne zneužívanie v Cirkvi a napraviť chyby minulosti. Dokiaľ kríza sexuálneho zneužívania neprenikla do vedomia cirkvi v Európe, boli mnohí, čo si nevážili naše úsilie v USA riešiť tento problém transparentným spôsobom a zabezpečiť, aby naše katolícke školy, farnosti a kancelárie boli pre deti bezpečné. Počas tohto obdobia dobrého desaťročia bol náš najsilnejší spojenec v našom úsilí práve kardinál Ratzinger. Ako hlava Kongregácie pre náuku viery nám povolil vyvinúť „zásadné normy“, ktoré sa stali lokálnym cirkevným právom v USA a ktoré umožnili „Chartu na ochranu detí a mládeže“. ... –zg-
Požiar v kostole 'Dona Camilla' kríž nezničil!
Taliansko, 6.4.2010 (kath.net/RNA/red) 013 483 – Kostol Santa Maria Nascente v severotalianskej dedinke Brescello, ktorý sa stal známy filmom «Don Camillo e Peppone» poškodil požiar. Oheň však vôbec nepoškodil známy drevený kríž s Ukrižovaným, s ktorým viedol don Camillo svoje rozhovory. „Slávny kríž dona Camilla je úplne nepoškodený, pretože sa neuchováva na oltári, ale v bočnom výklenku kostola, ktorý sa v kostole nachádza najďalej od oltára,“ napísal taliansky denník «Il Messaggero».
Kostol Santa Maria Nascente bol v 50. a 60. rokoch minulého storočia jedným z dejísk viacdielnej filmovej ságy o prefíkanom kňazovi Donovi Camillovi a komunistickom starostovi Pepponem.
Drevený oltár sa stal korisťou plameňov a dym veľmi poškodil len nedávno zreštaurovaný kostol, ako informoval denník „Corriere della Sera“. Dedinka Brescello ležiaca na rovine, ktorou preteká rieka Pád, vo sfilmovaní románov Giovannina Guareschiho «Don Camillo und Peppone»nesie fiktívny názov Boscaccio a podľa novín ročne priťahuje až 30 000 turistov a nostalgických milovníkov filmov. –zg-
Antiklerikalizmus pripomína predrevolučné Francúzsko
USA, 3.4.2010 (kath.net) 013 482 – Americká publicistka vyjadrila v časopise „Politics Daily“ svoju kritiku voči médiám, ktoré v prípadoch škandálov sexuálneho zneužívanie detí namiesto objektívneho spravodajstva si privlastnili veľmi „selektívne“ vnímanie a vo všeobecnosti sa o katolíckych duchovných vyjadrujú veľmi „urážlivo“.
Elizabeth Levová je dcérou známeho americkej profesorky medzinárodného práva na Harvardskej univerzite a bývalej veľvyslankyne pri Svätom stolci Mary Ann Glendonovej. Pravidelne píše na kultúrne a cirkevné témy pre medzinárodnú spravodajskú agentúru Zenit a pre americké časopisy „Inside the Vatican“ a „First Things“.
Elizabeth ďalej uvádza, že súčasná antiklerikálna nálada v médiách pripomína predrevolučné Francúzsko 18. storočia a píše:
„Nikto nepopiera, že malá menšina kňazov spôsobila veľa bezprávia svojimi zlými činmi, no ich zlé správanie sa zneužilo na poškodzovanie dobrého mena prevažnej väčšiny kňazov, ktorí konajú svoju prácu vo farnostiach bez mnohého rozruchu a príkladným spôsobom,“ napísala Levová a americkom časopise „Politics Daily“. „Tým sa paušálne diskredituje celý kňazský stav.“
Levová vidí v súčasnom postoji médií voči Katolíckej cirkvi paralely s „trvalými nepriateľskými útokmi“, ktorým boli vystavení katolícki duchovní pred Francúzskou revolúciou po tom, čo v roku 1789 bola oslabená autorita francúzskeho kráľa. Aj vtedy sa nafúkli jednotlivé izolované prípady kňazov, ktorí viedli nemorálny život, aby sa vzbudil dojem, že tento problém sa endemicky rozšíril a týka sa celého kňazského stavu. Je iróniou, že sa to dialo v čase, v ktorom bol veľmi rozšírený sexuálny liberalizmus.
„Francúzski propagandisti vtedy pracovali dňom i nocou, aby vytiahli z minulosti staré škandály a bolo jedno či boli spred desaťročí a či spred storočí,“ uvádza Levová a cituje politika a spisovateľa Edmunda Burkeho, ktorý v roku 1790 opisuje francúzskych duchovných ako „istý druh príšer“, ktoré sú zachvátené chamtivosťou, lenivosťou a podvodmi. Toto presvedčenie vyjadril Burke v dobe, keď francúzski revolucionári hromadne konfiškovali cirkevné majetky.
Levová vyčíta médiám, že o sexuálnom zneužívaniu podávajú správy, akoby tento zločin bol obmedzený iba na katolíckych klerikov.
„Netreba nijaký politický ostrovtip Edmunda Burkeho, aby sme sa zadivili, prečo Katolícku cirkev takto vzhľadom na tieto zločiny vyčlenili.“
V článku Levová ďalej uvádza, že v USA sú obeťami sexuálneho zneužívania 39 miliónov detí. 40 až 60 percent z nich boli zneužité členom rodiny, 5 percent bolo obťažovaných učiteľmi a iba menej ako 2 percentá katolíckymi kňazmi.
Za týmito útokmi na katolíckych kňazov predpokladá publicistka pokus „zničiť vierohodnosť mocného morálneho hlasu vo verejnej diskusii“. „Aby umlčali morálny hlas Cirkvi, diskreditovali jej duchovných pastierov.“
Burke považoval antiklerikálnu kampaň za prípravu na „úplné odstránenie“ kresťanstva tým, že sa kňazov vystaví „všeobecnému pohŕdaniu“. Levová pripomína stovky kňazov, ktorí boli počas Francúzskej revolúcie potrestaní sťatím na gilotíne.
„Môžeme iba dúfať, že Američania sa spamätajú a zmenia smer predtým, než dosiahneme tento bod!“ končí Levová svoj článok. –zg-
Čo ma zaujíma zopár sexuálnych neurotikov?
Viedeň, 3.4.2010 (kath.net) 013 481 - Filip, Róbert a Johannes Paul sa stanú kňazmi – kňazmi „generácie Facebooku“. V rakúskom denníku Kuriér z 3. apríla smeli konečne pozdvihnúť svoj hlas - hlas mladej novej generácie kňazov, generácie, ktorá po generácii roku 1968 už nemá problém s náukou Cirkvi a ktorá verne stojí pri pápežovi a pri Cirkvi. Filip Karsch je členom Oratória sv. Filipa Neriho, fráter Róbert Mehlhart je dominikán a hudobník a súčasný diakon v Chráme sv. Štefana vo Viedni. Keď mal 11 rokov vstúpil k „Regensburským dómskym vrabcom“ - vtedajší kapelník a brat pápeža, Georg Ratzinger, ho fascinuje. Po maturite „pregoogloval“ všetky rehole a pristál u dominikánov. Fráter Johannes Paul Chavanne je mníchom v kláštore Heiligenkreuz a o dva roky bude vysvätený na kňaza.
Na otázku „Ako sa cítia traja mladí budúci kňazi, keď sa v ich Cirkvi rozovierajú priepasti?“, Johannes Paul vyhlásil: „Teda ja sa cítim veľmi dobre. Prirodzene, že som smutný a otrasený z prípadov zneužívania, ale ja Cirkev prežívam úplne inak, ako niečo živé, so sľubnou budúcnosťou, ako niečo nádherné. U nás v kláštore Heiligenkreuz sú bohoslužby od škandálov zneužívania ešte plnšie. Ľudia nám hovoria: Modlíme sa za vás.“
Aj Róbert stojí verne pri Cirkvi: „Jasné, tu sa zneužila prapôvodná dôvera v kňaza. Je však pekné vidieť, ako ti ako učeníkovi v každodennom živote naďalej venujú túto dôveru.“ Filip ľutuje, čo sa stalo, ale aj zdôrazňuje: „Podpora veriacich je proste nesmierna!“
Na otázku, či mali pochybnosti o povolaniach kňazov vzhľadom na tieto správy, všetci traja záporne krútia hlavami. Róbert jasne vyhlasuje:
„Cirkev sa s tým nakoniec dobre vysporiadala. V akom inom spoločenstve existuje niečo také, že šéf sa postaví dopredu a povie: Ospravedlňujeme sa! Presne to náš kardinál urobil.“ Ani pre Johannesa Paula nie sú takéto myšlienky nejakou témou: „Na svete je pol milióna kňazov, ktorí dennodenne s veľkou radosťou, s veľkou silou vyžarovania žijú svoje povolanie – to sú moje príklady. Ja by som sa tiež vždy zaviazal k tomu oznamovať prípady zneužívania.“
Pre Róberta je táto kríza aj šancou k očiste. Cituje Jána Pavla II.: „Na počiatku Pôstneho obdobia som sa modlil za obnovu a očistu Cirkvi a myslím si, že som bol vypočutý.“
Všetci traja mladí bohoslovci sa jasne stavajú za pápeža Benedikta a obhajujú ho: „Pápež nie je nijaký cynik. Benedikt je ostrý a jasný,“ hovorí Róbert a pre Filipa je jasné: „Okrem toho musí hovoriť za svetovú Cirkev. Mám v neho plnú dôveru.“
Na otázku, či na Veľkú noc zaujme postoj k prípadom zneužívania, udelil Johannes Paul žurnalistke Kuriéra krátke doučovanie katechézy: „Myslím si, že on prehovorí vtedy, keď to bude považovať za správne. Na Veľkú noc bude ohlasovať to úplne najdôležitejšie: vzkriesenie Krista.“
Róbert, ktorý bol v zbore chrámových speváčikov, týchto bez problémov obhajuje: „Nijaké incidenty, ani jediná zlá skúsenosť. Vynikajúci katolícky súkromný internát.“ A to celé potom rázne uzavrie Johannes Paul: „Dosť už na túto tému! Čo ma zaujíma zopár sexuálnych neurotikov? Chcem konečne hovoriť o niečom dôležitejšom.“
Žurnalistku Kuriéra, ako sa zdá, to málo zaujíma a veselo ďalej doráža: „Prečo sa chcete stať kňazmi – napriek kríze a celibátu?“ Všetci traja muži to majú s celibátom jasné. Johannes Paul: „Nepáči sa mi to slovko napriek. Chcel som už vždy pomáhať, aby posolstvo radosti znova jasne žiarilo. Vidím, že mnohí ľudia majú obrovský hlad a smäd. S tými sa stretávam aj cez hudbu, aj na Facebooku a Youtube.“ Ani pre Filipa nie je celibát nijaký problém: „Pre mňa bolo kňazstvo – a s tým spojený celibát – už vždy to najvyššie. Túto hlbokú lásku k Bohu nemožno vysvetliť. To je jednoducho povolanie. Sex totiž rozhodne nie je tým najväčším v živote. Túto skúsenosť majú predsa aj mnohí v našej modernej spoločnosti. Ako kňaz, ktorý musí byť neustále k dispozícii ľuďom - a práve s mobilom si vždy k dispozícii – to by bolo s manželkou ťažké! Toto je možno viac taký praktický dôvod.“ Róbert to má s náukou Cirkvi o celibáte rovnako jasné: „Pýtali sa ma – keď teraz celibát padne, oženíš sa? Pre mňa to bolo skoro ako urážka. Veď ja to robím dobrovoľne. Prirodzene, že ti chýba sex! Každý, kto to popiera, nie je v poriadku. Ja sa toho však vzdávam a to v mene Boha.“
Na záver majú všetci traja ešte formulovať veľkonočné posolstvo. „Na Veľkú noc slávime ústredné tajomstvá našej viery – smrť a zmŕtvychvstanie. To nám dáva nový život, slobodu a radosť. Príďte do chrámu, príďte k Bohu!“ vyhlásil Johannes Paul. A Róbert vraví: „Choďte na internet, vyhľadajte si krásny kostol a potom slávte tieto sviatky. Uvedomte si, že na oltári sa deje niečo podstatné. Nechajte sa tým uchvátiť.“
„Posolstvo Vzkrieseného je celkom jednoduché: Budeš vykúpený zo smrti a utrpenia, keď budeš kráčať s Bohom,“ zdôrazňuje Filip. Johannes Paul formuluje aj víziu pre budúcnosť: „Cirkev bude v Európe menšia čo do počtu, ale to je aj niečo vzácne, pretože to čo bude prinášať, bude potom skutočné presvedčenie.“ –zg-
Tri štvrtiny Rusov sa hlásia k pravoslávnej viere
Moskva, 31.3.2010 (kath.net/KNA) 013 480 – Toľko Rusov ako nikdy predtým sa podľa prieskumu priznáva k pravoslávnemu kresťanstvu. Až 75 percent opýtaných sa označilo za pravoslávnych veriacich, ako oznámil štátny Inštitút na prieskum verejnej mienky VCIOM 30. marca v Moskve. Pred rokom to bolo ešte len 70 percent.
Iba 7 percent všetkých opýtaných uviedlo, že najmenej raz týždenne navštívia bohoslužby, 32 percent však nikdy. Takmer každý druhý opýtaný vyhlásil, že číta Sväté písmo. 84 percent z nich prijalo krst.
Podiel katolíkov a protestantov u obyvateľstva Ruska je podľa týchto údajov po jednom percente. K islamu sa hlási 5 percent – minulý rok to bolo ešte 7 percent. Za neveriacich sa označilo 8 percent ľudí. Inštitút robil tento prieskum verejnej mienky v januári u 1600 osôb. –zg-
Cordoba: Zatýkanie po moslimskej modlitbe v katedrále
Cordoba, 1.4.2010 (kath.net/KNA) 013 479 – Po moslimskej modlitbe v katolíckej katedrále v španielskej Cordobe zatkli dvoch mužov. Tí sa polícii násilne vzpierali, ako informovali španielske médiá 1. apríla. O spoločnom využívaní bývalej mešity a dnešnej katedrály katolíkmi a moslimami sa už dlho vedú spory.
O najnovšom incidente si správy odporujú. Podľa rôznych médií prišlo do katedrály asi 118 moslimov, aby sa tam pomodlili. Súkromné bezpečnostné služby ich požiadali, aby to nerobili. Na to začali strážcov ohrozovať a preto zavolali políciu. Podľa správ došlo k manuálnym útokom medzi niektorými mužmi a políciou. Dvoch Rakúšanov zatkli za odpor proti štátnej moci.
Dnes svetoznámu katedrálu v Cordobe postavili v 8. storočí moslimskí dobyvatelia ako mešitu. Až do 13. storočia bola najväčšou mešitou na Západe. Po ukončení islamského panstva v Španielsku v roku 1236 premenili veľkú mešitu na katolícky chrám. Najmä miestni moslimovia teraz žiadajú, aby Boží dom mohli využívať na modlitby spoločne s katolíkmi. –zg-
Filozof: Telesné zmŕtvychvstanie neodporuje rozumu
Stuttgart, 31.3.2010 (kath.net/idea) 013 478 – Nijaký rozpor s rozumom nevidí filozof Robert Spaemann z nemeckého Stuttgartu vo viere v telesné zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
„Skôr by mi hrozilo, že stratím rozum, keby som nemal vzkriesenie,“ povedal 82-ročný katolícky učenec v interview s evanjelickou spravodajskou agentúrou „idea“ v rozhovore k Veľkej noci. Ako Spaemann vzhľadom na novozákonné príbehy povedal, apoštoli Vzkrieseného videli, hovorili s ním a vydali o tom spoľahlivé svedectvo. Spaemann: „Prečo by mali apoštoli klamať?“
K námietke, že väčšina nemecky hovoriacich teológov nepovažuje biblické správy o vzkriesení za historické udalosti povedal:
„Ježišovi učeníci neboli nijakí filozofi, ale rybári z Galijeji. Oni nešpekulovali, pre nich boli dôležité fakty. Prázdny hrob bol pre nich rovnako dôkazom vzkriesenia ako neskoršie zjavenia Pána.“
Filozof Spaemann označuje priepasť medzi historicko-kritickou metódou výskumu v teológii a hlásaním evanjelia za „neúnosný stav“. Pripomenul, že pápež Benedikt XVI. to tiež kritizoval vo svojej knihe „Ježiš Nazaretský“. Podľa Spaemanna mnohé, čo teológovia vydávajú za bezpečné poznatky, nie je výsledkom nezaujatého výskumu:
„Často sa tu vychádza z predpokladov, ktoré sú už vopred v protiklade s biblickou náukou.“ Tak historicko-kritický vedec Ernst Troeltsch (1865-1923) kategoricky vylúčil existenciu nadprirodzených udalostí.
Zmierna obeta Ježiša – jadro biblického posolstva
Na otázku, či Ježiš zomrel ako zmierna obeta Spaemann povedal:
„Je veľa farárov, ktorí to dnes popierajú. Stavajú sa tým však proti jadru biblického posolstva. Smrť Ježiša ako zmiernej obety rieši dilemu medzi Božou spravodlivosťou a Božou láskou. Kristus svojou smrťou na kríži naplňuje oboje: „Spravodlivosť sa naplňuje tým, že Boh nenecháva bezprávie tohto sveta nepotrestané. A súčasne Ježiš Kristus ponúka nám ľuďom svoje milosrdenstvo tým, že sám berie na seba tento trest. Pre človeka sú spravodlivosť a milosrdenstvo dve rozdielne vlastnosti, v Bohu sú však zjednotené.“
O svojej osobnej viere filozof povedal: „Verím približne to isté, čo som veril ako dieťa – ibaže som o tom medzitým viac uvažoval. A toto uvažovanie ma nakoniec vždy posilnilo vo viere.“ –zg-
Mladí odporcovia potratov vychádzajú do ulíc Bruselu
Brusel, 30.3.2010 (kath.net/idea) 013 477 – Až 1700 mladých odporcov potratov sa 28. marca v Bruseli zúčastnilo na medzinárodnom pochode za život. Podujatie zorganizovali pri príležitosti 20. výročia zákona o potrate v Belgicku. Tento zákon povoľuje potrat v prvých 14 týždňoch tehotenstva na žiadosť ženy, ak sa nachádza v bližšie nedefinovanej núdzovej situácii. Pochod za život zorganizovali belgickí študenti a skupiny ochrancov života z iných krajín.
138 usmrtených detí za hodinu
Jeden z organizátorov, Michael Botzke z nemeckého Münsteru, vyčíslil počet potratov v rokoch 1994 až 2008 v Európe na 20 miliónov. To je až 138 usmrtených detí za hodinu, „o ktorých nikto nehovorí“. „Týmto tabu však chceme otriasť tam, kde sa v Európe robí politika – v Bruseli!“
Mládežnícka organizácia Aktion Lebensrecht für Alle (ALfA), (Právo na život pre všetkých) „Mládež za život - Nemecko“, bola v Bruseli zastúpená vyše 50 mladými. Demonštranti prišli z Francúzska, Talianska, Írska, Holandska, Rakúska, Poľska a Španielska. Ďalšie pochody za život sa plánujú okrem iných 18. septembra v Berlíne a 27. marca 2011 v Bruseli. Členmi „Mládež za život“ je asi 400 ľudí. –zg-
Nanebovstúpenie Pána - cirkevný deň určený homosexuálom?
Mníchov, 30.3.2010 (kath.net) 013 476 – V dňoch 12. až 16. mája 2010 kresťania Nemecka a zo sveta sa stretnú na 2. Ekumenický cirkevný deň v Mníchove. Cieľom je podľa vlastných údajov podujatia „spoločne oslavovať vieru, vymieňať si skúsenosti a navzájom sa učiť“. Či už sú to bohoslužby, koncerty, diskusie alebo účinkovanie – všetci musia zaplatiť 89,- eur za trvalú vstupenku na 3000 podujatí. Zvlášť obsiahly sa zdá byť pritom program očividne určený homosexuálom – ako uvádza internetový magazín Medrum.de. Tak účastníkom dňa Nanebovstúpenia Pána spoločenstvo Homosexuálna teológia ponúka fórum „Homosexuáli a Cirkev“ a prednáškou „Kresťanská homofóbia – tri teologické kurzy“. Ďalej to bude prednáška „Požehnaní na spoločných cestách. Cirkevné požehnanie homosexuálnych partnerstiev“ Heike Immelovej, evanjelickej farárky z Mníchova.
V ten istý deň sa môže uplatniť aj evanjelická „Ekumenická skupina Homosexuáli a Cirkev e.V.“ s literárnou kaviarňou. O 14.00 ponúka zasa „Fórum Homosexualita Mníchov“ prehliadku mesta pre homosexuálov. Ešte stále nie dosť homosexuálnych podujatí v jednom dni? Nuž tak sa záujemcovia môžu ešte zúčastniť aj premietania filmu pod heslom „Homosexuálny a kresťanský – ide to?!“ a propagačného materiálu o transsexuáloch. Ešte stále to nie je dosť? Ekumenický deň ponúka v ten istý deň teda ešte viac. Ako by sa vám páčila prednáška od 16.00 do 18.00 na tému „Sexualita a spiritualita“ s Wolfgangom Perlakom, zo spoločenstva „Homosexuáli a Cirkev“ z Berlína. Kritici homosexuality do programu cirkevného dňa očividne zahrnutí nie sú.
V tento cirkevný deň sa ponúka „homosexuálny program“ aj pre mládež. V piatok 14. mája to budú raňajky pre homosexuálov, lesby a ich priateľov, za ktorými budú nasledovať ďalšie podobné programy, ako napr. „Alternatívne životné formy mimo rodiny“. Neskoro večer sa bude potom konať o 22.00 „Vigília pre obete homofóbie“. A v sobotu táto propaganda bude pokračovať podujatím na tému „Deti v partnerstvách rovnakého pohlavia“.
Alternatívne k tomu bude možnosť zúčastniť sa čítania Rainera Hörmanna s titulom „Sobota je dobrý deň na prežívanie homosexuality“. Popoludní to bdue zasa podujatie „Homosexualita: obavy cirkevných pracovníkov“. Referujú Judith Eisertová zo Siete katolíckych lesieb z Frankfurtu a Bernd Wangerin, farár z Frankfurtu. Lesbický a homosexuálny konvent evanjelickej luteránskej cirkvi v Bavorsku organizuje „Stretnutie homosexuálnych farských konventov“ na tému „Právo na službu vo farnosti“. A denne popoludní budú diskusie na tému „Homosexualita – dôstojnosť našej lásky“.
Ako organizátori pozývajú na tento Ekumenický cirkevný deň dve laické organizácie Evanjelický cirkevný deň a Centrálny výbor nemeckých katolíkov v úzkej spolupráci so Spoločenstvom kresťanských cirkvi v Nemecku. Hostiteľmi sú Mníchovské arcibiskupstvo a Evanjelická luteránska zemská cirkev Bavorsko. –zg-
'Našepkané diablom'
Rím, 29.3.2010 (kath.net) 013 475 – Známy rímsky exorcista páter Gabriele Amorth je pevne presvedčený o tom, že „útoky na pápeža Benedikta v súvislosti s prípadmi zneužívania detí boli našepkané diablom“.
„O tom niet nijakých pochybností,“ povedal 85-ročný páter Amorth pre taliansku televíznu spravodajskú službu News Mediaset. Páter Amorth sa tu odvolal predovšetkým na útoky ľavicovo-liberálneho denníka „New York Times“.
Známy exorcista pripomenul, že Benedikt XVI. je úžasný pápež a dôstojný nástupca Jána Pavla II. Povedal, že diabol si mimochodom posluhuje aj kňazmi, aby zasiahol Cirkev.
„Bojuje proti Cirkvi skrze mužov Cirkvi, pretože aj tí žijú vo svete a tak môžu rovnako ako všetci iní podľahnúť pokušeniam.“ –zg-
Irán: Moslimovia sa stávajú kresťanmi po snoch s Ježišom
Teherán, 27.3.2010 (kath.net/idea) 013 474 – V ostatných mesiacoch v iránskom hlavnom meste Teheráne sa obrátilo na kresťanov niekoľko tisíc moslimov. Schádzajú sa tajne v spoločenstvách domácich cirkví. Oznámila to vo Frankfurte v exile žijúca pastorka Mahim Mousapourová na konferencii Medzinárodnej spoločnosti pre ľudské práva (IGFM) 26. marca v Bonne. V týchto rozhodnutiach zmeniť vieru vidí následok politického tlaku islamského režimu.
„Iránska vláda chce kresťanstvo zničiť,“ hovorí pastorka. No v tej miere, ako sa tlak zvyšuje, ľudia sa stále viac stretávajú s nečakanými zážitkami viery. Ježiš Kristus sa s nimi stretáva vo sne,“ ako jej rozprávali priatelia v Iráne. „Tým sa narkomani zbavujú svojej závislosti a chorí sa nečakane uzdravujú!“
Stále viac mladých kresťanov si dodáva odvahu a rozpráva aj verejne o svojich zážitkoch. Pani Mousapourová odhaduje, že iba v Teheráne žije viac ako 100 000 takýchto kresťanov. V tejto islamskej republike vo všeobecnosti silne rastie záujem o kresťanstvo, hoci odpad od islamu je zakázaný. Kresťania nemôžu robiť kariéru v štátnych úradoch, ani vo firmách. Krsty sú rovnako zakázané ako zvolanie „Aleluja“. Kto tak robí koná, počítať so zatknutím.
Prezident Mahmud Ahmadinedžád kresťanov nedávno hlboko urazil, keď vyhlásil, že holubici – symbolu Ducha Svätého – odtrhne hlavu. Mousapourová kritizovala, že moslimov, ktorí prestúpili na kresťanstvo, bez udania dôvodu zatýkajú a mučia. Po niektorých sa akoby zľahla zem.
Iránsky následník trónu za hospodárske sankcie
Najstarší syn posledného perzského šacha Rezu Páhleviho vyzval na tlačovej konferencii v Bonne k zvrhnutiu mocnárov v jeho vlasti a vyhlásil:
„Irán nepotrebuje nič naliehavejšie ako slobodu a demokraciu. Od režimu vychádza nebezpečenstvo pre celý svet. Aby sa dosiahla zmena, treba mojich krajanov podporovať morálne i finančne. Treba podniknúť všetko pre to, aby sa posilnila občianska spoločnosť a tým aj demokratizačné hnutie. K tomu patria aj rozsiahle hospodárske sankcie.“ V exile v USA žijúci následník trónu sa však postavil proti vojenským zásahom proti krajine.
Zo 70 miliónov obyvateľov je podľa informácií IGFM až 250 000 členov tradičných kresťanských menšín. O počte konvertitov z islamu na kresťanstvo niet spoľahlivých údajov. Okrem kresťanov tu utláčajú aj členov iných náboženstiev ako Baha’i. Dokonca ani islamská menšina sunitov si v Teheráne nesmie otvoriť mešitu.
Egypt: Kresťanskí kopti bez akýchkoľvek práv
Konferencia v Bonne sa zamerala aj na situáciu koptov v Egypte. Zo 70 miliónov obyvateľov sa k nim hlási asi 10 percent. Štát a moslimské obyvateľstvo koptov systematicky diskriminujú a kruto prenasledujú . Tak napríklad na pravoslávne Vianoce, 6. januára, došlo v obci Nag Hammadi k masakru, pri ktorom usmrtili 6 kresťanov a niekoľko desiatok zranili. Zatiaľ čo vôbec páchateľov nestíhajú, vyše 100 kresťanov ešte aj zatkli bez udania dôvodu. A polícia vystavila cirkev tlaku, aby stiahla svoje žaloby.
Ochrancovia ľudských práv kritizujú, že v novších dejinách Egypta ešte nikdy neboli odsúdení moslimovia po útokoch na koptov. To je dôsledok islamského náboženského zákona šaría, ako vysvetlil kopt Prof. Foud Ibrahim z Wunstorfu pri Hannoveri. Nemoslim nesmie na súde podať svedeckú výpoveď proti moslimovi. Pretože kopti sa v Egypte nemôžu obrátiť na políciu ani na justíciu, musia zapojiť Bezpečnostnú radu OSN alebo Medzinárodný súdny dvor pre ľudské práva v Den Haagu, radí Prof. Ibrahim. –zg-
Katolíci súdia Španielsko za náuku o sexuálnej výchove
Madrid, 26.3.2010 (internet) 013 473 - Tristo odporcov podalo žalobu na Európsky dvor pre ľudské práva, kde namietajú voči „ľavicovému postoju“ španielskej vlády v oblasti vzdelania. Dôvodom sú najmä „protikresťanské“ predmety pre študentov.
Odporcovia, medzi ktorými je aj 105 mladých ľudí, tvrdia, že povinný predmet „Vzdelanie o občianstve“, ktorý španielska vláda uviedla v roku 2007, porušuje „základné práva rodičov a ich detí“ tým, že ich núti chodiť na hodiny, ktoré propagujú „ľavicový postoj“ voči sexualite a potratom, čím „očierňujú kresťanstvo“.
Žaloba, ktorú tento mesiac podali právnici Alliance Defence Fund a Professionals for Ethics vyzýva k prijatiu „provizórnych opatrení“, ktoré zabránia španielskej vláde, aby deťom prikazovala absolvovať tieto hodiny. Odporcovia sa na Európsky súd pre ľudské práva obrátili po tom, čo 54 000 rodičov podalo na vládu oficiálnu žiadosť týkajúcu sa zmieneného predmetu. Ten je povinný pre deti vo veku 10 až 16 rokov.
„Španielske rodiny boli nútené sa odvolať na súd EÚ pre ľudské práva. Ide o odpoveď na jasný nedostatok vôle španielskeho štátu v konflikte, ktorý trval roky,“ povedal José Louis Bazan z Professionals for Ethics, španielskej organizácie ochraňujúcej kresťanské hodnoty vo verejnom živote.
„Ochrana základných práv človeka by mala byť pred ideológiou presadzovanou vládou, ktorá nerešpektuje ideologickú slobodu svojich občanov,“ tvrdí Bazan.
Španielsky denník Barcelona Reporter citoval Pedra Zerola z vládnucej strany socialistov, ktorý povedal, že vláda bude naďalej „podporovať vzdelávanie, ktoré propaguje sexuálnu rôznorodosť“.
Sťažnosti smerujú na školy, ktoré študentov učia, aby brali homosexualitu ako normálnu a citovali pritom učebnicu pre tretí ročník z mesta Córdoba v Andalúzii, kde sa tvrdí, že „príroda nám dala pohlavie tak, aby sme ho mohli použiť s ďalším dievčaťom, s chlapcom alebo so zvieraťom“.
Na Európsky dvor pre ľudské práva sa obracajú, lebo „od španielskej vlády požadujú ideologickú neutralitu vo vzdelávacom systéme, aby sa tak predišlo budúcemu porušeniu práv“ a žiadajú tiež „kompenzáciu pre morálne útraty“.
„Na školách je potrebné obnoviť pokoj, konsenzus a rešpektovanie slobody pre všetkých, aby si mohli plniť svoje poslanie. „Vzdelávanie o občianstve“ spôsobilo v španielskom vzdelávaní vážnu trhlinu kvôli nedostatočnému dialógu zo strany vlády,“ tvrdia žalobcovia vo svojom vyhlásení.
Spôsobujú mikročipy rakovinu?
Washington, 25.3.2010 www.worldnetdaily.com 013 472 - To je otázka, ktorú si kladú vlastníci domácich miláčikov po tom, čo sa v USA objavili agresívne tumory po implantovaní čipov u dvoch psíkov – jeden zahynul a druhý zostal nevyliečiteľne chorý.
Vlastníci a správy z patológie a autopsie predpokladajú súvislosť medzi čipmi a tvorbou rýchlo rastúcich rakovinových nádorov.
„Minulý mesiac 5-ročný bullmastiff Seamus uhynul na nádor - hemangio-sarcoma – ktorý dokáže zabiť človeka za 3-6 mesiacov,“ vysvetľuje zverolekárka pôsobiaca v rozhlase a autorka bestsellerov Dr. Katherine Albrechtová. Albrechtová je ráznou protivníčkou mikročipov a preto sa na ňu obracajú mnohí majitelia zvierat, ktoré mali následky po implantovaní čipov.
Podľa patologickej správy tumor sa Seamovi objavil medzi lopatkami minulý rok a v septembri už bol obrovský a šíril sa na pľúca, pečeň a slezinu. Seama operovali a lekári mu vybrali vyše 2 kilogramový tumor a vytiahli množstvo tekutiny. Veterinár informoval vlastníka Howarda Gillisa, že Seamus mal dva mikročipy – jeden pravdepodobne od jeho chovateľa, keď mal iba 9 mesiacov. Oba čipy boli v okolí tumoru. Už o tri mesiace sa rakovina vrátila a Seamus, kedysi energický pes, ledva chodil. Seamus bojoval a "veľmi chcel žiť," hovorí Howard Gillis.
Albrechtová rozprávala aj iný príbeh o 5-ročnom Yorkshire teriérovi menom Scotty. Ten takisto dostal tumor medzi lopatkami presne na mieste implantovania čipu. Tumor - malignant lymphoma – veľkosti malej lopty odstránili. Scottyho mikročip bol vo vnútri tumoru. Scottymu dali rok života. Jeho vlastníčka Linda Hawkinsová povedala, že veterinár bol skeptický, či čip môže zapríčiniť rakovinu.
Do Scottyho patologickej správy lekár napísal: „Je možné, že zápal v tele nastal z cudzieho telieska, čipu. Čip bol obalený látkou, ktorá má zabrániť, aby sa pohyboval po tele. Táto látka mohla spôsobiť zápal a neskôr rakovinu.“
Národná sieť pre zdravotnícku starostlivosť o domáce zvieratká požiadala o preverenie patologickej správy. A výsledok bol, že čip nespôsobil rakovinu. Avšak Hawkinsová dodala, že spoločnosť jej poslala šek na 300 dolárov na výdaje za lekárske ošetrenie a povedala: „ Ťažko sa mi verí, že spoločnosť by len tak zaplatila 300 dolárov niekomu, ak sa tam nedeje niečo zlé.“
Veď konečne prípady rakoviny sa po implantovaní čipov objavili aj u mnohých laboratórnych zvierat.
Naša príloha
'Hriech' pápeža: On hovorí pravdu
Würzburg, 5.4.2010 (kath.net/DT) 013 471 – Jar bol krátka a možno to bola iba nápadne našminkovaná zima. Ale vtedy v apríli, práve pred piatimi rokmi, sa zdalo, že Nemecko uzavrelo mier s Jozefom Ratzingerom. Televízny komik Stefan Raab ponúkal večer čo večer tričká pre svalovcov. Na ich prednej strane bol veľkým písmom nápis „Benedikt XVI.“, na zadnej strane v nárečí „Zrob to, Ratze“. V niektorých obchodných domoch bolo treba bežať slalom, aby človek ušiel pultom a policiam s pápežskými plagátmi, sviecami, knihami.
Kto si zapol rozhlas, počúval Hip-Hop-Combo „Urbi & Orbi featuring Buddy“. Spievali zborovo: „My sme pápež a teraz všetci prídeme do neba, bratia a sestry, nech zunia zvony, sväté bim-bam, to len bude zábava a anjelov teraz diriguje James Last.“ O niečo neskôr, v júni 2005, uviedli v mestečku Marktl am Inn premiéru ľudovej piesne „Papst-Benedikt-Lied“: „Sme nadšení, sme šťastní, Svätý Otec Benedikt.“
„My sme pápež“
Smerodajnými pre náladu národa sa stali titulky novín „Bild“ z 20. apríla: „Unser Joseph Ratzinger ist Benedikt XVI.“ a z toho sa vyvodzovalo: „My sme pápež!“ Za týmto populizmom sa skrývala nemalá arogancia: „Bild“ vyhlásil seba a svojich čitateľov za Nemecko a teda mohol si prisvojiť Jozefa Ratzingera. „Je to senzácia tisícročia“, skvel sa nápis pri radosťou žiariacom pápežovi. „Hlavou miliardy katolíkov na celom svete“ sa stal Nemec. Táto verejná radosť vyznela vlastenecky a dosť svetsky.
Vo vnútri časopisu „Bild“ na piatich stranách rozvinuli červený koberec a celé to vyznelo ako oslava prominentov: To je jeho brat. To boli jeho rodičia. Tu bude bývať. V hlavnom článku Paula C. Martina sa potom výstižne uvádzalo „Habemus papam ex Germania!“. Strmá a kamenistá je vraj cesta, ktorá leží pred Benediktom. On musí „Cirkev uviesť do moderného sveta dneška. Ostrý zlom s osvedčenými tradíciami nenastane. Meravé pridržiavanie sa postojov, ktoré mnohí veriaci roky kritizujú, však tiež nie.“ Nech pritom „pápeža z Nemecka sprevádza deň čo deň Božie požehnanie!“
Obmedzujúca podmienka sa ukázala už na počiatku pontifikátu v tom, v čom napriek všetkému jasaniu, všetkej hrdosti, všetkej radosti spočíva kontinuita verejného vnímania pápeža a jeho Cirkvi. Inštanciou, ktorá rozhoduje o potlesku či vypískaní, sú tí bližšie nešpecifikovaní „veriaci“, ktorých požiadavky reprezentujú „moderný svet“. V tejto Cirkev neuspela, „strnulo“ sa vraj pridržiava prekonaných postojov, preto na ňu treba spustiť lov – aby svoje princípy prispôsobila úrovni príslušnej doby, teda umiernila morálne a pastoračné nároky v dobe, ako je táto. Verejne uznávaný podľa toho môže byť pápež, ktorý sa dovnútra sám sekularizuje a navonok zostáva „dobrým svedomím sveta“ (Paul C. Martin).
Podobné striedanie sa napomínania a národnej hrdosti prejavilo 23. apríla 2005 zvláštne vydanie „Focusu“. Skepticky no otvorene hľadel Benedikt z balkóna Chrámu sv. Petra na nemecké kupectvo. Označili ho ako „srdečného tvrdého Božieho muža“. Titulný príbeh predstavil „placho pôsobiaceho intelektuála s vysokým hlasom“. On sa teraz musí „vyhnúť rozkolu, vytvoriť jednotu“. No práve v nemeckých krajinách v tomto Benediktovi zjavne nedôverovali.
Zvyčajné heslá vyjadrovali v revue citátov tie „najkrajšie“ výhrady a predsudky: Hans Küng nazýva túto voľbu „veľkým sklamaním“, Eugen Drewermann „pochybuje o akejkoľvek vôli k reformám“, a prirodzene musí aj Heiner Geißler duť rovnakým smerom: Tento moderátor talkshow pripomína Ratzingerov „extrémizmus“ ako šéfa Kongregácie pre náuku viery. A Magdalene Bußmannová, „katolícka teologička“, neprestajne doplňuje komentáre o múdrosti nového pápeža z pera jeho partnera v rozhovore Petra Seewalda: „Všetky nádeje na viac práv žien budú sklamané. Žena, ktorá sa zaujíma iba o zamestnanie a nie o rodinný život, nemá v koncepcii pána Ratzingera miesto.“
Z tohto hľadiska to bola už v jarných dňoch roku 2005 kytica z čerstvých aj veľmi zvädnutých kvetov – ktorú podali Benediktovi XVI. Zvyčajná schéma, ktorá dlho určovala aj verejné vnímanie jeho predchodcu, sa zachovala. Reformy sú dobré, keď znamenajú odvrátenie sa od princípov, ktoré neskorá moderna považuje za „nežiteľné“. Reformy sú zlé, keď smerujú k návratu k radikálnosti celého kresťanstva. Jánovi Pavlovi II. preto pri jeho návšteve Nemecka viala v ústrety mrazivá atmosféra. Jozef Ratzinger je v teologických ako aj vo filozofických kľúčových otázkach jednotný s náukou, ktorú vyvinul Karol Wojtyla.
Ústredná idea Ratzingera pretrvávajúca dodnes sa nachádza v jeho príhovore z mája 2003 na tému: „Náuka Jána Pavla II. v jeho 14 encyklikách“: „Udržať spoznateľnosť pravdy, či dokonca hlásať kresťanské posolstvo ako spoznanú pravdu sa dnes často považuje za útok na toleranciu a pluralizmus. Pravda sa stáva priam zakázaným slovom. Ale (...) keď človek nie je schopný pravdy, potom je všetko, čo si myslí a čo robí, náhodnou konvenciou, iba ,tradíciou‘. Potom mu zostáva len príslušné vyrátanie následkov. Ale kto môže skutočne prehliadnuť následky ľudského konania?“
Benedikt XVI. nie je nijaký tradicionalista a už vôbec nie utilitarista, nijaký konzekvencionalista, nijaký relativista. Kľúčovým pojmom je také spochybňované slovo ´pravda´, ktoré navyše už bolo nájdené, keď sa v osobe Ježiša Krista považuje za zjavené raz pre vždy. V zmysle svojho biskupského hesla „Cooperatores veritatis“ sa považuje za spolupracovníka pravdy. Benedikt však nehľadá pravdu, aká by bola ľuďom v každom prípade sprostredkovateľnejšia pod heslom novopohanskej religiozity „Cesta je cieľ“.
Nie, on znova a znova opakuje, že kresťania už pravdu na sebe zakúsili, volá sa Kristus a každá iná pravda je iba fragmentom Pravdy, ktorou je on a ku ktorej nás vedie“.
Koncom roku 2006 hlásal: „Iba Kristus sám môže utíšiť všetky ľudské túžby po spáse a pokoji.“ Pri vešperách na otvorenie Roku sv. Pavla v júni 2008 menoval rovnako jasne aj cenu takéhoto vyznania: „Cenou pravdy je utrpenie vo svete, v ktorom má moc lož.“ Je to tón nepodmienenosti, ktorý irituje a vyvoláva odpor. V diskusiách vo verejnosti a v médiách sa už zo štrukturálnych dôvodov akceptujú iba medzivýsledky, predbežné a zvrátiteľné. Dobro môže byť potom relatívne zlé a zlé môže zasa mať relatívne dobré následky. Nad mnohými kázňami a príhovormi Benedikta však žiari nápis: O tom sa nevyjednáva! Čo je pravda, zostane pravdou! Hľaďte na Krista! Dokonca aj v spoločnosti zoširoka prijímaný pojem pokroku pápež nanovo definuje. Pokrok je „všetko to, čo nás približuje ku Kristovi a tým k pravej ľudskosti.“
Vďaka bázni pred Bohom nemáme strach zo sveta!
Už v prvých mesiacoch pontifikátu nepripustil Jozef Ratzinger nijaké pochybnosti o tom, že chce zostať verný svojmu teologickému ako aj filozofickému kompasu. A tak deň čo deň poskytoval podnet ku kritike, k odmietaniu, k nepochopeniu. On vykladá svet z princípu duchovne, preto ho čisto sekulárny, skryto vždy aj pragmatický a politický pohľad nemôže pochopiť. On trhá na kúsky bežnú schému, on hovorí rečou, ktorej tlmočníci sú už zriedkaví. Iba kresťansky možno napríklad vylúštiť radostné posolstvo z mája 2005, „nad satanom, ktorý k nám násilne vniká“ stojí neustále „Pán, najvyšší Sudca dejín“. Z eschatologických a práve nie z morálnych dôvodov teda platí: „Vďaka bázni pred Bohom nemáme strach zo sveta.“
Na Svetových dňoch mládeže v septembri 2005 posledný prevážila raz verejná radosť z prominentného syna národa. Už koncom roka vlasteneckú zvedavosť vystriedal nezáujem. Už sa nepovažovalo za hodné uvádzať viac ako len vetu z Benediktových varovaní pred „duchovnou atrópiou“, pred „prázdnotou srdca“ vo veku techniky, či z jeho augustiniánskeho realizmu, podľa ktorého ľudská existencia „je cestou viery, ktorá vedie viac cez polotemno ako cez plné svetlo – a nie je bez momentov zatemnenia alebo úplnej temnoty“. ...
Na krížovej ceste v roku 2006 pápež Benedikt nazval Pontia Piláta „skeptickým intelektuálom“, ktorý chcel byť iba divák, iba neutrálny, zatiaľ čo utrpenie Krista vtedy ako aj dnes vyzýva k osobnému rozhodnutiu. Práve túto úplne nekresťanskú rolu diváka dnes vyžadujú noviny, rozhlas, televízia – tak znela výčitka v decembri 2009:
„Masové médiá presadzujú tendenciu, aby sme sa cítili vždy ako diváci, akoby sa zlo týkalo iba tých druhých a akoby sa nám isté veci nikdy nemohli stať. Naproti tomu však my všetci sme spoluúčinkujúci a naše správanie ovplyvňuje druhých v dobre i v zle.“ Kto sa iba prizerá, ten nechá voľne pôsobiť „zanešvárenie ducha“.
Je teda div, že vzhľadom na takéto jednoznačné slová intelektuáli v Cirkvi i mimo nej, teológovia a žurnalisti sa cítia rovnako byť vyzvaní vytlačiť svoju prapôvodnú konkurenciu vo svetonázorovom zápase o moc výkladu z diskusného poľa?
Benediktove duchovné slová v máji 2006 v Osvienčime sa merali politickou mierkou a boli posúdené ako nevhodné. Pretože chýbali slová „vina“ a „antisemitizmus“, konštatovalo sa „mlčanie Ratzingera“. Pútnickú cestu do Bavorska v septembri v tom istom roku prešli ako súkromnú sentimentalitu, ktorá však vyvrcholila v politicky neciteľne kritizovanej prednáške v Regensburgu. Keď sa vrátil do Ríma, Benedikt bez ohľadu na rozruch sekulárnej elity pokračoval vo svojom naliehavom proteste proti „prostitúcii slova a duše“. „Reč v poslušnosti voči diktatúre všeobecnej mienky“ rozhodne nie je kresťanskou rečou – tej prospieva iba „poslušnosť voči pravde“.
Odrieknutím jeho príhovoru na rímskej univerzite „La Sapienza“, po laicistických protestoch v januári 2008, sa definitívne prinavrátil normál – teda zima vo vzťahoch medzi cirkevným a sekulárnych svetonázorom. Pápežov nešetrný a až dodatočne uverejnený príhovor bol obratom, ktorý ukázal tento návrat do zimy. „Kresťanské posolstvo“ musí byť silou „proti tlaku moci a záujmov“.
Akt milosti – exkomunikácia štyroch biskupov – ktorým sa „otrasne neprofesionálne“ zrušila exkomunikácia štyroch biskupov Kňazského bratstva Pia X. v januári 2009, bol začiatok paušálneho odmietania a odsudzovania, ktoré trvá dodnes. Odvtedy je pápež – slovami časopisu „Spiegel“ z februára 2009 - „ten utrhnutý“, ten „nemecký pápež“, ktorý blamuje Katolícku cirkev – a tým prirodzene aj celé Nemecko. A tak sa kruh uzaviera: „My“ už nechceme byť pápež, pretože pápež nám v zahraničí nerobí dobré meno, pretože je zaryto katolícky tam, kde by mal byť pružný, moderný, politický.
Posilniť mentalitu sveta, nie hlas pápeža
K verejnosti patria popri médiách aj politici a teológovia. Aj oni radšej posilňujú „mentalitu sveta“ (Benedikt) ako hlas pápeža. Pripomeňme drsné a nekompetentné zaryté trvanie kancelárky na tom, aby Benedikt vyslovil jasné slová o holokauste, pripomeňme aj teologickú chabosť dokumentu teológov „Petition Vaticanum II“ či egocentrické pripomienky Hansa Künga a jeho nohsledov, že pápežom naďalej zachovaný „rímsky zákon celibátu“ je „koreňom všetkého zla“ vrátane prípadov zneužívania detí. Celkom v tej istej kalnej stope kráčal a usudzoval Christian Geyer nedávno v denníku „Frankfurter Allgemeinen“. Benedikt dáva prednosť „nadutosti toho religiózneho voči tomu kultúrnemu“. V liste írskym katolíkom o tamojších prípadoch zneužívania vraj prejavuje odpornú, odpudzujúcu „bezstarostnosť“, a pohŕda „sekulárnou realitou“.
Tón tvorí muziku. Nie je to reč kritiky, už nehovoriac o zvedavosti či záujme – ako v minulosti v rokoch 2005 a 2006 – čo dnes určuje verejné prejavy o Benediktovi XVI. Je to reč nezmieriteľného nepriateľstva, je to rétorika kultúrneho boja. Je tu opäť „normálny stav“. Pravdou však tiež je: verejnosť z kresťanského hľadiska nemá súdnu moc. Ona patrí do veľkého okruhu toho predbežného, rozlúčky s ktorým nebude nikto ušetrený. –zg-
* * * * * * * * * *
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.