12.11.2003 som bola hospitalizovaná v nemocnici NÚT a RCH v podunajských Biskupiciach. Priviezla ma tam sanitka z Dérerovej FN na Kramároch, kde nevedeli rozohnať ťažký astmatický záchvat. Po vyšetrení bola u mňa zistená kombinovaná ventilačná porucha stredne ťažkého stupňa s výraznou obštrukciou na periférii a silný astmatický záchvat spojený s vysokým krvným tlakom. Bola som na konci síl. V ľahu som sa dusila, nemohla som sa vôbec hlbšie nadýchnuť. Dýchala som slabo, s vrzgotom a piskotom. Ihneď som bola napojená na kyslíkový prístroj. V tomto stave ťažkého ohrozenia života spolu s manželom som prosila o pomoc bl. sestričku Zdenku. Bl. sestrička Zdenička (doma ju tak nazývame) mi pomohla účinne a rýchlo. Napriek zlej lekárskej prognóze som bola za 10 dní z liečby prepustená domov s poznámkou, že sa ešte vrátim do nemocnice v Podunajských Biskupiciach. Hoci odvtedy uplynuli 2 roky, nevrátila som sa, aj keď bývam v smogovom ovzduší (cca 100 m od dialnice). Som vďačná lekárom za pomoc, ale za rýchle uzdravenie, napriek ich predpokladom, vďačím hlavne bl. sr. Zdeničke. Preto prosím Pána Boha, aby ju skoro zaradil medzi svätých v nebi.
Zároveň ešte uvediem príhodu na dokreslenie vzťahu medzi bl. sr. Zdeničkou a nami. Manžel sa chcel v deň môjho prepustenia z nemocnice osobne poďakovať bl. Zdeničke. Prišiel ku kostolu s jej telesnými pozostatkami. Ale ke´dže už bol večer, kostol bol zatvorený. Tak sa modlil pred vchodom do kostola. Ale bl. sr. Zdenička vzala „vec do svojich rúk“. Zrazu prichádzala sestrička z kláštora a na prosbu manžela mu s radosťou otvorila kostol. Tam sa manžel sám v tichosti a dojatí mohol poďakovať bl. sr. Zdeničke pred jej telesnými pozostatkami za moje rýchle uzdravenie. Pán Boh nech odplatí bl. sr. Zdeničke za moju vypočutú prosbu skorým svätorečením.