|
|
![]() |
|
24. nedeľa cez rok C |
|
|
|
Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: "Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi."
Mýtnici a hriešnici ho počúvali, farizeji a zákonníci šomrali. – Do ktorej kategórie patrím ja? Do skupiny poslucháčov, alebo šomrošov? Lukáš síce predstavuje Božiu lásku a milosrdenstvo, avšak nielen preto, aby sme trochu pookriali, keď nás ťaží vlastná bieda, ale aj preto, aby sme tú istú lásku a milosrdenstvo vedeli preukazovať druhým. Snáď sa dokážeme vcítiť do pozície unavenej a doráňanej ovečky, ktorú láskavý pastier (či Pastier) berie s radosťou na plecia a nesie domov. Chce to síce istú dávku pokory, ale dá sa to. Už možno menej obvyklé je postaviť sa do pozície pastiera... a vziať s radosťou na plecia svojho brata/sestru, ktorí mi lezú na nervy. Azda si predstavujeme ovečku na pastierových pleciach ako roztomilého barančeka z veľkonočných pohľadníc. Skutočná ovca je však ťažká, niekedy špinavá a možno aj zapácha. Presne tak ako nedostatky môjho brata, sestry, kolegu, spolužiačky, suseda... astier so stratenou ovcou, len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a pozýva ich k radosti. Aj my máme vo zvyku volať priateľom. Žiaľ, častejšie kvôli tomu, aby sme im povedali, ako nás už bolia plecia z ťažkých a nepríjemných oviec, ktoré „musíme“ vláčiť. Keby sa to aspoň „vyplatilo“. Ale pastier (Pastier) z podobenstva neuvažuje v kategóriách „vyplatí sa – nevyplatí sa“. Veď komu by sa vyplatilo nechať celý kapitál napospas osudu kvôli jednej nerentabilnej „položke“, ktorá neposkytuje žiadnu záruku...?
© E-nedeľa |
|
|
|
|