|
|
![]() |
|
25. nedeľa cez rok C |
|
|
|
Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.
Správcu obžalovali..., že rozhadzuje – To, čo mám, nie je moje. Som iba správca. Vždy, keď zhŕňam pre seba, „rozhadzujem“ majetok svojho Pána. A tento jeho premrhaný majetok „volá“ k nemu (ako krv Ábelova, porov. Gen 4,10) a „ obžalúva ma“ u neho. Čo to počúvam o tebe? – Pán je vždy náchylný veriť v dobro človeka, ktorého „stvoril na svoj obraz (Gen 1,27)“ a „neverí vlastným ušiam“, keď sa dozvedá o ľudskej zlobe. Čo budem robiť? – Presne túto otázku si kládol aj boháč z podobenstva pred pár týždňami (Lk 12,17 z 18. nedele C). On ale nenašiel správnu odpoveď a zúfalo začal zhŕňať ešte viac. Správca z dnešného podobenstva však pochopil situáciu a miesto zhromažďovania konečne začína rozdávať. Kto je verný v najmenšom... – Všetky dobrá, čo ako hodnotné, sú v porovnaní s večnými dobrami iba tým najmenším. Vernosť v ich spravovaní znamená pochopiť, že sú iba prostriedkami a deliť sa o ne. Nevernosť znamená urobiť si z nich cieľ a zhromažďovať ich, takže sa stanú prekážkou, ktorá nás oddeľuje od druhých. Verní v nespravodlivej mamone ... – príkladom tejto vernosti je Zachej. Nespravodlivo zhromaždená mamona sa mu stala príležitosťou k tomu, aby preukázal dobro druhým, a tak dokázal, že Pánovi naozaj uveril . ..kto vám dá čo je vaše ? – Čo sa týka časných dobier, sme iba ich správcami. Ale večné dobrá, tie sú naozaj naše!
© E-nedeľa |
|
|
|
|