Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil pristúpili k nemu jeho učeníci.
Otvoril ústa a učil ich: "Blahoslavení.. ."
Mt 5,1-12a

Ako „zákonodarca“ Mojžiš vystúpil na vrch Sinaj a priniesol Zákon pre vyvolený národ (por. Ex 19 a 20), tak i Ježiš   vystupuje na vrch a predkladá nový Zákon novému Božiemu ľudu.

Ježišove zákony však nie sú formulované ako imperatívy. Ešte skôr než súhrnom predpisov, Blahoslavenstvá sú vzorom, modelom. Sú akoby „ikonou“ samého Krista.

A preto:
Z pohľadu kristológie sú Blahoslavenstvá Ježišovou autobiografiou. Vykresľujú nám jeho tvár – tvár Božieho Syna. On prvý sa pre nás stal chudobným , on je tichý a pokorný srdcom, milosrdný...

Z pohľadu teológie nám zjavujú, aký je Otec. „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14,9).
Z pohľadu antropológie nám ukazujú, ako vyzerá človek v plnosti, človek, ktorý je obrazom Božím.

Z pohľadu soteriológie (náuke o spáse) poukazujú, ako sa vymaniť z otroctva hriechu a lži.

Z pohľadu ekleziológie sú blahoslavenstvá charakteristickými črtami Cirkvi ako spoločenstva tých, ktorí sú si ako synovia Otca navzájom bratmi a sestrami.

Z pohľadu eschatológie (náuke o posledných veciach) nám odhaľujú, aký je pravý zmysel a cieľ všetkých stvorených skutočností – nebeské kráľovstvo .

Z pohľadu morálky nás vyzývajú správať sa podľa toho, kým naozaj sme, t.j. Božími synmi .
(porov. Silvano Fausti: Una comunita legge il Vangelo di Matteo)

© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna FSP
www.paulinky.cz