vaše otázky

22.9.07 Prečo mám ko kresťan povedať „nie“ joge?

Dejinné pozadie jogy

Ak chceme poznať jogu, potrebujeme pochopiť kontext, v ktorom vznikla a rozvíjala sa, a tým je náboženstvo Indie – hinduizmus. Bez neho by nebola tým, čím je. Hinduizmus nie je ucelený náboženský celok, ale zmes duchovných prúdov, ktoré v priebehu dejín prešli mnohými zmenami. V období klasického hinduizmu (od 2. stor. pr. Kr. - 4. stor. po Kr.) ho tvorilo šesť náboženských systémov: mímansa, védanta, ateistická sánkhja, vaišešiká, njájá a joga. Joga sa ešte postupne rozvetvila na hatajogu, džňána jogu, karma jogu, radža jogu, kundalini jogu, bhakti jogu, igni jogu, kryia jogu, integrálnu jogu a ďalšie.

Čo je to joga?

Religionista a historik svetového formátu Mircea Eliade v doktorskej práci Joga, nesmrteľnosť a sloboda uvádza, že India sa v povédskom období snažila pochopiť:

• karmický zákon

• proces, umožňujúci „večný návrat“; tj máju, kozmickú ilúziu alebo nevedomosť (avidja)

• absolútnu realitu, ktorá „je“ niekde mimo ľudskej skúsenosti podmienej karmickým zákonom; čisté bytie, absolútno, ktoré sa označuje: Ja (átman), brahma, transcendentno, nirvána atď.

• prostriedky k dosiahnutiu tohto bytia a oslobodenia (mókši, mukti): a tieto prostriedky tvorí joga.

Český jogín Eduard Tomáš hovorí: „Joga je sanskrtské slovo, v preklade znamená spojenie niečoho s niečím. Od neho je odvodené aj naše slovo „jarmo“.“ Na otázku: „S čím?“, odpovedal: „Spojenie človeka s Bohom… V Indii mu hovoria brahma…“ A ďalej pokračuje: „Staré zastarané predstavy nie sú z hľadiska pravdy a hlavne skúseností integrálnej jogy udržateľné, preto táto joga trvá na tom, aby bola človeku odovzdaná absolútna o ňom samom, o svete a o Bohu“ (TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s. 9-10).

Bôžik Šiva, ktorého ináč nazývajú „Ničiteľ“ je jedným z najmocnejších a najstrašnejších božstiev hinduizmu. Volajú ho aj Yogešvara, čo znamená „Pán Jogy“. V knihe Hatajogi-Pradipika je Šiva nazývaný ako prvý z učiteľov hatajogy. Pripisujú mu také vlastnosti aké poznáme u zlého ducha.

Hinduisti veria, že na konci chrbtice je bod, v ktorom leží spiaci had, ktorý má vplyv na človeka cez energetické body v tele, tzv. čakry. Cieľom jogy je prebudenie tohto spiaceho hada, ktorý má vystúpiť k najvyššej čakre, ktorá sa údajne nachádza nad temenom hlavy. William Zorn v knihe „Yoga for the Mind“ píše: „Pomocou vyprázdnenia mysle a sústredenia pozornosti na tieto čakry, bude ich môcť učeň otvoriť“. Spiaci had, ktorý je vlastne bohyňa Šakti má vystúpiť k najvyššej čakre, kde má centrum duchovný manžel „Šiva“.

Kto sú bohovia pohanov? Kto je spiaci had? Sú to zlí duchovia, ktorí chcú, aby ich človek privolal do svojho života. Ale keďže mnohí by ich priamo nevzývali, zamaskovali sa do lákavého systému jogy. Ak poznáte obrady kresťanskej iniciácie, viete že ich súčasťou je obrad „effata“ – otvor sa, pri ktorom sa maže alebo žehná človeka na očiach, ušiach, perách, prípadne na hrudi. Keď sledujeme v joge proces otvárania čakier pre prúdenie kundalini, môžeme si všimnúť veľkú podobnosť s týmto obradom.

Hatajoga

V tantrickom budhizme dostalo ľudské telo najvýraznejšie postavenie v duchovnej histórii náboženstiev Orientu. Podľa neho k svätosti možno dospieť iba v „božskom tele“. Telo už nie je zdrojom utrpenia, ale najdokonalejším prostriedkom spásy. A pretože oslobodenie možno dosiahnuť už v tomto živote, musí sa telo udržiavať v čo najdokonalejšom stave. K tomuto cieľu má slúžiť hatajoga, ktorá umožní premeniť ľudské telo v „božské“. Pritom telo, ktoré jogíni postupne vytvárajú, podľa toho istým spôsobom zodpovedá telu „bohočloveka“, ktorým sa však nechápe pripodobnenie sa bohočlovekovi Ježišovi Kristovi.

Texty hovoria, že ak jogín praktizuje hatajogu, neexistuje hriech ani zločin, ktorý by nemohol byť zmazaný. K tomu napomáhajú okrem iného aj dychové cvičenia zvané pránájáma, ktoré odstraňujú hriechy. Podobnú hodnotu majú aj asány, ktorých je podľa Ghérandasamhita 32. Niektorým asánam sa pripisuje podporný význam pre zdravie, iným až magická moc a sila zvíťaziť nad smrťou.

V niektorých starých textoch o joge môžeme nájsť mnohé upozornenia o nebezpečiach jogy, konkrétne aj hatajogy. Predovšetkým to je riziko psychického narušenia pri vyprázdnení mysle. Človek, cvičiaci jogu sa môže cítiť pokojný. A to aj po skončení cvičenia. Ale pritom môže na ľudí reagovať podráždene, bez toho, aby si to uvedomoval, lebo jeho myseľ je akoby zastretá. A keď mu neskôr druhí povedia, aký bol, nechce im veriť.

Mantry

Súčasťou jogínskych cvičení bývajú už od prvých stretnutí mantry - formulky, ktoré má cvičiaci pravidelne opakovať. Mantru tvorí skupina hlások, slovo alebo veta, ktorá má údajne špecifický účinok na ľudský organizmus. Každá mantra má podľa jogínov svoj osobitný okruh pôsobenia. Jej neustálym opakovaním vznikajú špecifické odozvy v mysli, zmysloch a telesných funkciách človeka.

Mantry sú väčšinou nepochopiteľné a čudné hlásky alebo slová, ktoré boli objavené počas meditácií - akási obdoba nezrozumiteľných zvukov, ktoré vydávajú šamani počas tranzu a ktorým sa pripisuje nadprirodzená moc. Pripomínajú dar Ducha Svätého - glosoláliu - modlitbu v jazykoch. Mantry sú akousi tajnou zasväcovacou rečou, ktorá počas meditácie odhaľuje svoje tajomstvá.

Jeden z najväčších znalcov tibetského spôsobu života, T. Lobsang Rampa definuje mantru ako výraz, ktorý vedie človeka k očisteniu mysle a blahodárne vplýva na hĺbku myslenia. Podľa učenia jogínov, každá slabika mantry aktivizuje konkrétnu čakru alebo vyvoláva určitý stav vedomia. Niektorí autori prisudzujú každej čakre osobitnú mantru. Najčastejšou mantrou je „óm“. E. Tomáš napísal o nej rúhavé slová: „Zvuk óm je tzv. pranavou, ktorou vraj bol stvorený svet“ (TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s. 37). Nie menej známou je mantra: „Óm áh húm vadžra guru padma siddhi húm“, čo znamená: „Vyzývam Ťa, Vadžra Guru, Padmasambahva, daj nám cez svoje požehnanie obyčajné sidhi a aj to najvyšie“. Použitím tejto mantry by sme vraj mali získať múdru myseľ, ušľachtilé vlastnosti a súcit.

V komentári k Tibetskej knihe mŕtvych sa píše: „Mystická slabika ÓM, ktorú často nachádzame v záhlaví tibetských kníh, prípadne ich častí, predstavuje zvolanie prisviedčajúceho (áno, tak je) alebo žiadajúceho (nech je! kiež je! budiž! staň sa!) obsahu so širokým symbolickým a rituálnym uplatnením, ktorému je pripisovaná veľká magická moc. Je odvodená zo sanskrtu, kde má tiež podobu AUM. V hinduistickej interpretácii tieto tri písmená reprezentujú trojicu hinduistických božstiev Višnu, Šivu a Brahmu, zatiaľ čo v budhistickej symbolike zastupujú Budhu, jeho učenie (dharma) a jeho stúpencov (sangha)“. Alebo na inom mieste: „Mantry sú magické formulky, ktorých sila spočíva predovšetkým v okultnej moci špecifických zvukov.“

V tantrickom budhizme mantra získava neobmedzenú moc vo chvíli, keď ju žiak alebo učeník prijme z úst svojho učiteľa – guru. Ak ju potom používa v zhode so stanovenými pravidlami, získava schopnosť dosiahnuť stav buddhu. Vraj mantra lókanátha môže očistiť aj od najväčších hriechov, alebo mantra ékadžata už vo chvíli prednášania ochraňuje od nebezpečia a dosahuje buddhovstvo. Dokonca aj úspech v láske alebo dosiahnuť najvyššie poznanie bez štúdia možno údajne získať používaním takýchto výrazov. Žiak musí však pred tým uskutočniť duchovnú očistu a počas recitovania sa sústrediť na každé slovíčko.

Mircea Eliade napísal: „...každého boha a každý stupeň svätosti ovláda určitá bídžamantra, jeden „mystický zvuk“, ktorý je ich „semenom“, ich „oporou“, tj. ich samotným „životom“. Keď jogín túto bídžamantru opakuje podľa pravidiel, osvojuje si ich ontologickú podstatu a konkrétne a bezprostredne splýva s určitým bohom, stavom svätosti atď. Niekedy sa stáva, že sa celá metafyzika sústreďuje do jedinej mantry..., lebo celý vesmír so všetkými bohmi, úrovňami a spôsobmi bytia sa prejavuje v určitom počte mantier... Mantra je „symbolom“... je súčasne symbolizovanou „skutočnosťou“ aj symbolizujúcim znakom... Keď tantrik pracuje s nejakým „symbolom“, „prebúdza“ jemu zodpovedajúce sily na všetkých úrovniach bytia.“ (ELIADE M., Jóga, nesmrtelnost a svoboda , s. 167)

My vieme, že vzývanie a uctievanie pohanských božstiev je pre kresťana modloslužbou a prehrešením sa proti Prvému božiemu prikázaniu: „Nebudeš mať iných bohov, aby si sa im klaňal“. A práve toto je najväčším nebezpečenstvom ich používania vrámci hatajogy, tak veľmi propagovanej na Slovensku.

Postoj Cirkvi

Prvé upozornenie na nebezpečenstvá spoločností, šíriacich jogu a deštruktívne meditácie, vydali biskupi Slovenska v pastierskom liste v decembri 1990. Osobitný pastiersky list venovaný joge sa čítal začiatkom júla 2001. Uvádzam z neho: „Cvičenie jogy vedie k duchovnosti, ktorá je zameraná na samého seba. Základom kresťanstva je však duchovnosť, ktorá má smerovať k druhým ľuďom. Aby sme ešte lepšie pochopili, čo je joga a aké sú jej výsledky, pozrime sa do Indie, do jej kolísky. Ako je možné, že tam po uliciach ležia deti i starci pri smetných košoch a nikto si ich nevšíma?! Je to možné preto, lebo pod vplyvom hinduizmu žije každý sám pre seba. Ako je možné, že tam musí prísť Matka Terézia, aby zbierala tých, ktorí sú odkopnutí týmto štýlom života?! Je to možné preto, lebo hlavnou myšlienkou kresťanstva je žiť pre druhých, obetovať sa za druhých.“ 1

Na prvý pohľad sa zdá, že joga patrí do oblasti športu, telesnej výchovy, relaxácie, prípadne medicíny a psychológie. No žiaľ, nie je to tak. V knihe autora systému Joga v dennom živote Svámí Mahéšvaránandu pod názvom India plná farieb sa píše: „Joga neznamená len pohýbať plecom hore a dole, stáť na hlave, zatvárať nosnú dierku a nadychovať sa a vydychovať… Joga je nad náboženstvom, je otcom všetkých náboženstiev“. 2

Joga nevznikla preto, aby si ľudia oddýchli alebo sa uvoľnili, ale vznikla ako náboženský systém hinduistov, aby sa mohli spojiť so svojimi božstvami. Znie veľmi trápne, ak niekto tvrdí, že joga nemá s duchovnom nič spoločné.

Ukazuje sa, že cieľom šírenia jogy v západnom svete je okrem iného aj to, aby nahradila kresťanskú modlitbu a osobný vzťah k živému a Jedinému Bohu, a tak nenápadne infiltrovala nekresťanské náboženské myslenie Východu. Na začiatku sa síce predstavuje ako doplňujúci prvok kresťanstva, ktorý ho obohacuje, ale postupne jogínske cvičenia a meditácie zaberajú čoraz viac času, ktorý pôvodne patril Bohu a osobnej modlitbe. Namiesto toho sa na prvé miesto dostáva zbožštené ego, tajomné sily, ktoré v nás pôsobia a v neposlednej miere aj guru, či učiteľ, ktorý hrá úlohu proroka až boha.

Panteizmus v joge

V joge chýba pojem osobného Boha. Keď už, tak boh je tvoje vnútorné Ja, tvoja pravá podstata. Na ukážku uvediem jeden citát: „Vesmír je bytím a bytie je Bohom vo svojej podstate. Vedome sa s ním spojiť a zažiť tento stav znamená realizáciu pravdy… Bytie a vedomé Ja je univerzálne, pretože Boh, ktorý je práve týmto bytím všetkého, je univerzálny. Takže, keď sa zjednotíme s týmto univerzálnym bytím, zjednotíme sa aj s celým vesmírom, ktorý je vo svojej podstate čistým bytím.“ 3

Takéto a podobné tvrdenia sú jasným panteizmom, ktorý katolícka Cirkev jednoznačne zavrhla ako blud. Panteistické učenie vychádza z toho, že Boh a svet sú určitým spôsobom totožné. Panteizmus takto stiera rozdiel medzi stvoriteľom a človekom.

Joga a reinkarnácia

Joga by bez konceptu karmy a prevteľovania nemala zmysel, pretože je metódou, prostredníctvom ktorej sa chce človek vymaniť z domnelého nekonečne sa opakujúceho kolobehu prevteľovaní a zjednotiť sa s neosobným kozmickým božstvom. Je to náhrada cesty k spáse. M. Elidade napísal: „Konečným cieľom indického mudrca nie je dosiahnuť pravdu, ale oslobodiť sa, nadobudnúť absolútnu slobodu…“ 4 Guru Šankara povedal, že zavrhnutie objektívnej skutočnosti (svojho nepravého ja, ega - pozn. autora) „je cestou k vykúpeniu“. 5

My vieme, kto je jedinou cestou k vykúpeniu: Ježiš, ktorý zomrel, vstal z mŕtvych a zaplatil dlh za naše hriechy. Iba v ňom máme večný život, ako hovorí apoštol Pavol: Je určené, že „človek raz zomrie a potom bude súd“ (Heb 9, 27). V gréckom texte je pri slove raz použitý výraz nepripúšťajúci výnimku: „hapax“, čo doslovne znamená „iba jediný raz“.

Dokument o kresťanskej meditácii

V roku 1989 Kongregácia pre vieroučné otázky vydala List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie . Píše sa v ňom: „Ľudská skúsenosť dokazuje, že poloha a postoj tela vplývajú aj na sústredenie a dispozície ducha“. 6 Myslím si, že je to dosť jasné vyjadrenie, ktoré môžeme aplikovať aj na hatajogu. Joga vznikla na náboženskom podklade a hoci by sme ju cvičili iba ako telesnú zostavu polôh a pozícií, stále bude mať vplyv na dispozíciu ducha. A ešte viac preto, že niektoré postoje jogy už samy osebe nesú náboženské posolstvo: vyjadrujú postoje odovzdanosti, otvorenosti, prijímania, úcty, poklony alebo dokonca symbolizujú božstvá hinduizmu.

Dokument vymenúva viacero rizík používania symboliky telesných postojov v kresťanskej modlitbe: „Keď sa symbolizmus chápe nevhodne a nesprávne, môže sa stať dokonca idolom, a tým aj prekážkou pre pozdvihnutie ducha k Bohu. V oblasti modlitby je ešte ťažšie prežívať celú skutočnosť vlastného tela ako symbolu: môže sa to zvrhnúť na kult tela a viesť k tomu, že sa všetky jeho pocity neprávom stotožňujú s duchovnými skúsenosťami. Niektoré fyzické cvičenia vytvárajú automaticky pocity pokoja a uvoľnenia, pocity uspokojenia, ba azda priam javy svetla a tepla, ktoré sa podobajú duchovnému stavu blaha. Považovať ich však za pravú útechu Ducha Svätého bolo by úplne mylným chápaním duchovného napredovania. Pripisovať im symbolický význam, typický pre mystickú skúsenosť, keď jej nezodpovedá morálny postoj dotyčného, by znamenalo určitý druh mentálnej schizofrénie, ktorý môže viesť dokonca k psychickým poruchám a niekedy i k morálnym úchylkám.“ 7

V joge ide o vyprázdnenie mysle, o odpútanie sa od vonkajšieho a zmyslového sveta a ponorenie sa do iného, vnútorného sveta. Sv. Terézia od Ježiša raz povedala, že „samotná snaha na nič nemyslieť, zobudí rozum, aby myslel veľa“ a že úsilie nechať stranou Kristovo tajomstvo je v kresťanskej meditácii vždy určitým druhom „zrady“. 8 V tejto súvislosti je v dokumente spomenutý výrok sv. Augustína: „Ak chceš nájsť Boha, zanechaj vonkajší svet. Avšak nezostávaj v sebe, ale prevýš seba, lebo ty nie si Boh; On je hlbší a väčší než ty.“ 9

Dokument ďalej pokračuje: „Pri dnešnom rozšírení orientálnych metód rozjímania v kresťanskom svete a v cirkevných spoločenstvách, znova sa nachádzame pred naliehavým obnoveným pokusom, nie bez rizika a omylov, spájať kresťanskú meditáciu s nekresťanskou. ...niektoré sa pokúšajú sa vytvoriť rozličnými technikami duchovné zážitky podobné tým, o ktorých sa hovorí v spisoch určitých katolíckych mystikov, ďalšie sa zasa neboja klásť to absolútno bez obrazov a pojmov, ktoré je vlastné budhistickej teórii, na samú úroveň Božieho majestátu, zjaveného v Kristovi... popierajúc, že veci sveta môžu byť stopou, ktorá odkazuje na Božiu nekonečnosť. Preto navrhujú, aby sa upustilo nielen od rozjímania o spásonosných dielach, ktoré Boh Starej a Novej Zmluvy uskutočnil v priebehu dejín, ale aj od samej idey jedného a trojjediného Boha, ktorý je Láska, v prospech ponorenia sa do „neurčitej priepasti božstva.“ 10

Nám, ľuďom žijúcim v západnej kultúre je najbližšia naša vlastná skúsenosť a spôsoby modlitby, ktorú nám odovzdali svätci v priebehu dejín bez používania cudzích prvkov. Dokument zdôrazňuje, že priblíženie k Bohu sa „nezakladá na žiadnej technike v úzkom zmysle slova. To by odporovalo duchu detinstva, požadovanému evanjeliom. Pravá kresťanská mystika nemá nič spoločné s technikou: je vždy Božím darom, ktorého sa obdarený cíti nehodným“. 11 A preto nie je potrebné obzerať sa inde, keď vo vlastnej cirkvi máme všetko, čo potrebujeme k dosiahnutiu zjednotenia s Bohom. Mnohí poznajú takmer naspamäť učenie nekresťanských učiteľov a mudrcov, ale nepoznajú bezpečné chodníky, ktorými prešli tisíce kresťanských svätcov a mystikov a spôsoby modlitby, rozjímania a meditácie, ktoré sú už po stáročia kresťanstvu vlastné.

Sv. Otec pápež Ján Pavol II. v knihe Prekročiť prah nádeje napísal: „Karmelitánska mystika sa začína v bode, kde sa končia Budhove úvahy a jeho smernice pre duchovný život… Preto si myslím, že nie je zbytočné vystríhať tých kresťanov, ktorí sa s nadšením otvárajú niektorým ponukám vychádzajúcim z náboženských tradícií Ďalekého východu, týkajúcich sa napríklad techník a metód meditácie a askézy. V niektorých prostrediach sa to stalo akousi nekriticky prijímanou módou. Treba najprv dobre poznať vlastné duchovné dedičstvo a zamyslieť sa, či je správne ľahkomyseľne ho zahadzovať“. 12

1Pastiersky list biskupov Slovenska k otázke jogy na školách , cit. v Katolícke noviny 28 (2001), SSV, Trnava, s. 2-3.

2LOJDA M., Pozadie projektu jogy v Katolícke noviny 50 (2000), SSV, Trnava, s. 22.

3 TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s. 40-41.

4 E liade M., Joga, nesmrteľnosť a sloboda , Argo 1999, s. 20.

5 TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s.

6 KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, SÚSCM, Rím 1990, s. 24.

7 KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, SÚSCM, Rím 1990, s. 26-27.

8 Pozri: TERÉZIA OD JEŽIŠA, Vida, 12, 5 a 22, 1-5, Tamže, s. 12.

9 AUGUSTINUS, Ennarationes in Psalmos , XLI, 8, PL 36, s. 469, cit. v KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, s. 19.

10 Tamže, s. 13-14.

11 KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, čl. 23, s. 22.

12 JÁN PAVOL II., Prekročiť prah nádeje, Nové mesto, Bratislava 1995, s. 92-93.




22.9.07 Dokáže diabol predpoznať moju budúcnosť a tak ju ovplyvniť? *Boh mu môže poodhaliť budúcnosť* Diabol, podobne ako človek, prirodzene nevie, čo sa odohrá v budúcnosti. To vie iba Boh. Ostatné stvorenia - anjeli a ľudia ju môžu poznať iba ak im to Boh zjaví. Je možné, že Boh odhalí niektoré plány do budúcnosti aj diablovi, ako napríklad v Raji, keď povedal, že bude trvalé nepriateľstvo medzi diablom a ženou, medzi jeho potomstvom a jej potomstvom, že ono mu rozšliape hlavu a diabol mu zraní pätu. Avšak toto proroctvo, podobne ako ostatné, bolo zahalené, a tak diabol nevedel presne ako sa to stane. Keby bol vedel, že Ježišova smrť na kríži bude pre neho porážkou, nikdy by nebol podnecoval ľudí, aby ho zabili. Sv. Pavol v Liste Korinťanom píše: „Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť - no nie múdrosť tohoto veku ani múdrosť kniežat tohoto veku, ktoré spejú k záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Nik z kniežat tohoto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy“ (1 Kor 2, 6-8). *Dokáže z veľkou presnosťou predvídať* Ďalší spôsob, ktorým diabol môže poznať budúcnosť je predvídanie. Je to podobne ako s predpoveďou počasia. Čím lepší odborník, čím viac má vedomostí a skúseností, čím viac porovnáva vývoj počasia s tým, ako sa vyvíjalo v minulosti, tým presnejšie ho môže predpovedať aj do budúcnosti. Diabol na základe mnohotisícročných skúseností, na základe pozorovania ľudí, ich správania, pováh a mentality, môže s vysokou pravdepodobnosťou predvídať konanie človeka a podľa toho sa aj pripraviť a reagovať. Keďže je omnoho inteligentnejší ako my, dokáže to s obdivuhodnou presnosťou, ktorá robí zdanie poznania budúcnosti. Zoberme si takúto situáciu: Vonku je hmla. Niekto sa chystá na cestu autom. Na ceste je spadnutý strom. Diabol vie, že ten človek sa ponáhľa a v určitý čas má byť na mieste, kam sa chystá. Vie, že viditeľnosť je 30 metrov a že na ceste leží spadnutý strom. A tak si dobre vie zrátať, čo sa stane s autom i s vodičom, ak v tej rýchlosti začne brzdiť 30 metrov pred stromom, pričom auto má motor vzadu, nemá airbag a má opotrebované pneumatiky. Ak má človeka, ktorý je otvorený na jeho vnuknutia, môže mu dopredu vložiť podrobnú predstavu toho, čo sa stane. Raz som sa rozprával s dámou v stredných rokoch, ktorá hovorila, že už veľakrát videla dopredu čo sa stane, hlavne nehody a nešťastia, a potom to dávali večer v správach. Vraj to môžu potvrdiť aj jej príbuzní, ktorým to hovorila. *Sugerovanie plánov* Diabol však používa ešte jednu taktiku: Hoci nepozná budúcnosť, predstaví svoj plán, svoju víziu ako niečo isté a snaží sa urobiť všetko pre to, aby sa to splnilo. Ak je niektorý človek v jeho moci, môže sa mu to vo veľkej miere aj podariť. Je to ako so psom na vodítku. Ak máme vodítko v ruke, pes môže behať dopredu, dozadu i dookola, ale len do istej miery. V konečnom dôsledku ide tým smerom, ktorým ho ťaháme. Čím viac diabol „poviazal“ človeka, tým presnejšie sa mu môže dariť uskutočniť s ním svoje zámery. Na týchto princípoch fungujú aj mnohí veštci, jasnovidci, a falošní proroci. Tým, že človek ide za veštcom, porušuje prvé Božie prikázanie. Nedôveruje Bohu, nezdravo rozvíja svoju zvedavosť, pácha ťažký hriech, a tak sa dostáva po silný vplyv zlého ducha. Veštec nemusí poznať jeho budúcnosť. Stačí, že predstaví diablov plán ako niečo isté. Takéto falošné proroctvo sa môže splniť dokonca aj vtedy, keď mu človek neverí. Lebo ak má diabol nad ním moc, nebude môcť úplne zabrániť, aby sa stalo, čo s ním zamýšľa, podobne ako neutečie pes, ktorý je na vodítku. *Krehkosť diablových „proroctiev“* Našťastie diablove vízie a plány nie sú nezlomné. Častokrát Boh vo svojom milosrdenstve vstupuje do ľudských životov; mnohé modlitby, obety, milosti a požehnania lámu a ničia jeho úsili a jeho proroctvá obracaju navnivoč. Lenže ak človek dobrovoľne zotrváva pod vplyvom zlého, Boh nebude nasilu vstupovať do jeho života. Ak diabol aj nasľubuje skvelú budúcnosť, ktorej by človek chcel veriť, v konečnom dôsledku to sprevádza séria nešťastí, nepokoja a zloby, lebo diabol nikdy nechce skutočné dobro človeka, ale všetko robí zo zloby a závisti, aby sme napokon stratili všetko dobro, ako ho stratil on. Ak dôverujem Bohu, hľadám jeho vôľu, prijímam s vierou sviatosti, modlím sa a odmietam všetky diablove praktiky, pokušenia a klamstvá, potom užívam plody a ovocie Ducha Svätého, ako je láska, radosť, pokoj atď. Vtedy sa diablove plány nenapĺňajú, veštby neuskutočňujú, kliatby sú neúčinné a astrologické predpovede nevychádzajú.



22.9.07 Ako sa stavať k mailom, kde sa na konci píše: Ak to nepošleš siedmym ľuďom, tak sa ti niečo stane? Listy podobného typu kolujú medzi ľuďmi už dávno. Dnes sa na tento účel využíva skôr elektronická pošta. Viacerí ľudia prišli za mnou a hovorili, že možno tomu celkom neveria, ale čo ak na tom niečo je? Pretože v takýchto listoch sa neraz píše o ľuďoch, ktorí to ignorovali a potom ich postihlo nešťastie. Ja som im na to povedal: „Čo sa bojíte?! Nie je Boh mocnejší ako všetko zlo?! A keď mu dôverujem, čo sa mám báť?! Boh nás neprišiel strašiť, ani nás k ničomu nenúti, ale necháva nám slobodu. Lebo vynútené dobré skutky nemajú cenu. Viete koľko krát som už takéto listy potrhal a hodil do koša?! A tu som! Nepostihlo ma žiadne nešťastie!“ A opakovane som tieto listy trhal pred ich očami. Dôležité je nemať z týchto listov alebo mailov strach. Môžem si povedať: „Pane, Ty máš v ruke moju budúcnosť, dôverujem ti! Ochraňuj ma od všetkého zlého.“ Je dôležité, aby sme sa počas ničenia takejto pošty vždy aspoň krátkou modlitbou zverili pod Božiu ochranu. Ak by sme odpisovali na takéto maily, šírili by sme strach, povery a nedôveru v Boha ďalej. Takýto typ „zbožnosti“ a konania dobrých skutkov je blízky numerológii, s pravou nábožnosťou nemá nič do činenia a v konečnom dôsledku je nástrojom zlého ducha na rozleptávanie viery a dôverného vzťahu s Bohom.



22.9.07 Kde nájdem modlitby na vyháňanie zlých duchov? Modlitby na vyslobodenie z diablových pokušení, protivenstiev a moci rozdeľujeme do troch skupín: *Jednoduché modlitby* , napr. niektoré žalmy, modlitba k Svätému Michalovi, archanjelovi, k anjelovi strážcovi, Pod tvoju ochranu, ruženec, litánie k menu Ježiš a mnohé iné kresťanské modlitby. Okrem nich tu môžeme zaradiť aj používanie svätenín ako je pokropenie a prežehnanie svätenou vodou, požehnanie osôb, vecí, príbytkov, jedál, nábožné prežehnanie a tiež modlitby vlastnými slovami s prosbou o ochranu pred Zlým. *Modlitby za oslobodenie* – Ide o modlitby zamerané na konkrétny problém, oblasť života alebo na človeka, u ktorého sa vo výraznej miere prejavilo alebo prejavuje duchovné, morálne a spoločenské zlo. Modlitby sa obracajú k Ježišovi, aby zbavil človeka útlaku, pokušení a moci zlého ducha. Pritom sa priamo nevyzýva a neoslovuje zlého ducha. Dôležitou súčasťou takýchto modlitieb je rozhovor, ktorý pomôže spoznať dotyčnému človeku pravdu o sebe, o tom, čo v jeho živote bolo zlé a v rozpore s Božou vôľou, a povzbudenie, aby sa toho dokázal zrieknuť. Takisto musí odstrániť všetko, čo ho viaže k hriechu – príležitosti, predmety, knihy, vzťahy a pod. Nesmie tu chýbať ani zvesť o Božej láske, o tom čo mu ponúka Boh a k čomu ho pozýva. Zavŕšením modlitieb za oslobodenie je odovzdanie života Ježišovi, prijatie ho za svojho Pána a Spasiteľa vo všetkých oblastiach a rozhodnutie hľadať a plniť jeho vôľu. Tieto modlitby sa môže modliť každý kresťan. Ale je lepšie, keď sa konajú pod vedením kňaza, alebo najlepšie, keď ich vedie sám kňaz, pretože sa z nevedomosti môžu urobiť niektoré chybné kroky alebo na druhej strane sa môže zanedbať niečo dôležité. Účinky modlitieb by sa tak nemuseli prejaviť, čo by mohlo vplývať na oslabenie dôvery v Boha a v jeho pomoc. Do tejto skupiny modlitieb patria aj tzv. malé exorcizmy, ktoré sú súčasťou krstu alebo stretnutí katechumenov a tých, ktorí neboli po krste patrične katechizovaní. Môžete ich nájsť v liturgickej knihe Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života , ktorý možno dostať v katolíckych kníhkupectvách a tiež by mal byť na každej fare. Niektoré z nich sa môžu modliť aj bežní veriaci. Do tretej skupiny sa zaraďuje tzv. *slávnostný exorcizmus* , čiže výslovné vyháňanie zlého ducha. Jeho súčasť tvoria jednak modlitby, ktoré poznáme, ako Otče náš, litánie ku všetkým svätým, Magnifikat, žalmy, čítanie Božieho slova, a tiež špeciálne modlitby, v ktorých sa prikazuje, aby diabol opustil telo posadnutého človeka. Jestvuje aj obrad exorcizovania miesta, napr. domu, v ktorom sa zjavným spôsobom prejavuje činnosť zlého ducha. Tento druh modlitieb ráta aj s priamym oslovovaním zlého ducha. Keďže ide o otvorenú a nebezpečnú konfrontáciu so zlým duchom, tento rituál môže v našej cirkvi vykonávať alebo presnejšie povedané viesť iba exorcista - kňaz špeciálne poverený na túto úlohu biskupom. Vystupuje tak na vyššej úrovni autority a ochrany. Kňazi sú na túto úlohu starostlivo vybraní podľa určitých kritérií – bezúhonnosti, nábožnosti, vzdelania, psychologických i ľudských predpokladov. Pri tejto službe spolupracujú s odborníkmi v psychiatrii, ktorí pomáhajú rozlíšiť, či sa nejedná o psychickú chorobu a tiež kontrolujú zdravotný stav a reakcie posadnutých. Počas slávnostného exorcizmu môžu byť prítomní aj veriaci, ktorých viaže s posadnutým človekom osobitné puto – rodinné alebo duchovné. Odporúča sa im modliť sa potichu, a tiež sa môžu zapájať do modlitieb, ako sú litánie, Otče náš, prosby, Magnifikat a pod. Nezapájajú sa do dialógu s diablom a do exorcizmov. V konečnom dôsledku tak slávia obrad exorcizmu spolu s kňazom, ktorý ho vedie, podobne, ako počas svätej omše slávi liturgiu celé spoločenstvo veriacich na čele s kňazom. Rituál slávnostného exorcizmu sa nachádza v osobitnej liturgickej knihe. Zatiaľ ešte nebol oficiálne preložený do slovenčiny. Nie je to až tak na škodu, pretože použitie latinských modlitieb pomáha ľahšie overiť, či ide o skutočnú posadnutosť, lebo diabol rozumie a reaguje na latinské texty podľa ich obsahu. Psychicky chorý človek nereaguje na slová, ktorým nerozumie alebo reaguje chaoticky.



22.9.07 Prečo mám ko kresťan povedať „nie“ joge? *Dejinné pozadie jogy* Ak chceme poznať jogu, potrebujeme pochopiť kontext, v ktorom vznikla a rozvíjala sa, a tým je náboženstvo Indie – hinduizmus. Bez neho by nebola tým, čím je. Hinduizmus nie je ucelený náboženský celok, ale zmes duchovných prúdov, ktoré v priebehu dejín prešli mnohými zmenami. V období klasického hinduizmu (od 2. stor. pr. Kr. - 4. stor. po Kr.) ho tvorilo šesť náboženských systémov: mímansa, védanta, ateistická sánkhja, vaišešiká, njájá a joga. Joga sa ešte postupne rozvetvila na hatajogu, džňána jogu, karma jogu, radža jogu, kundalini jogu, bhakti jogu, igni jogu, kryia jogu, integrálnu jogu a ďalšie. *Čo je to joga?* Religionista a historik svetového formátu Mircea Eliade v doktorskej práci Joga, nesmrteľnosť a sloboda uvádza, že India sa v povédskom období snažila pochopiť: • karmický zákon • proces, umožňujúci „večný návrat“; tj máju, kozmickú ilúziu alebo nevedomosť (avidja) • absolútnu realitu, ktorá „je“ niekde mimo ľudskej skúsenosti podmienej karmickým zákonom; čisté bytie, absolútno, ktoré sa označuje: Ja (átman), brahma, transcendentno, nirvána atď. • prostriedky k dosiahnutiu tohto bytia a oslobodenia (mókši, mukti): a tieto prostriedky tvorí joga. Český jogín Eduard Tomáš hovorí: „Joga je sanskrtské slovo, v preklade znamená spojenie niečoho s niečím. Od neho je odvodené aj naše slovo „jarmo“.“ Na otázku: „S čím?“, odpovedal: „Spojenie človeka s Bohom… V Indii mu hovoria brahma…“ A ďalej pokračuje: „Staré zastarané predstavy nie sú z hľadiska pravdy a hlavne skúseností integrálnej jogy udržateľné, preto táto joga trvá na tom, aby bola človeku odovzdaná absolútna o ňom samom, o svete a o Bohu“ (TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s. 9-10). Bôžik Šiva, ktorého ináč nazývajú „Ničiteľ“ je jedným z najmocnejších a najstrašnejších božstiev hinduizmu. Volajú ho aj Yogešvara, čo znamená „Pán Jogy“. V knihe Hatajogi-Pradipika je Šiva nazývaný ako prvý z učiteľov hatajogy. Pripisujú mu také vlastnosti aké poznáme u zlého ducha. Hinduisti veria, že na konci chrbtice je bod, v ktorom leží spiaci had, ktorý má vplyv na človeka cez energetické body v tele, tzv. čakry. Cieľom jogy je prebudenie tohto spiaceho hada, ktorý má vystúpiť k najvyššej čakre, ktorá sa údajne nachádza nad temenom hlavy. William Zorn v knihe „Yoga for the Mind“ píše: „Pomocou vyprázdnenia mysle a sústredenia pozornosti na tieto čakry, bude ich môcť učeň otvoriť“. Spiaci had, ktorý je vlastne bohyňa Šakti má vystúpiť k najvyššej čakre, kde má centrum duchovný manžel „Šiva“. Kto sú bohovia pohanov? Kto je spiaci had? Sú to zlí duchovia, ktorí chcú, aby ich človek privolal do svojho života. Ale keďže mnohí by ich priamo nevzývali, zamaskovali sa do lákavého systému jogy. Ak poznáte obrady kresťanskej iniciácie, viete že ich súčasťou je obrad „effata“ – otvor sa, pri ktorom sa maže alebo žehná človeka na očiach, ušiach, perách, prípadne na hrudi. Keď sledujeme v joge proces otvárania čakier pre prúdenie kundalini, môžeme si všimnúť veľkú podobnosť s týmto obradom. *Hatajoga* V tantrickom budhizme dostalo ľudské telo najvýraznejšie postavenie v duchovnej histórii náboženstiev Orientu. Podľa neho k svätosti možno dospieť iba v „božskom tele“. Telo už nie je zdrojom utrpenia, ale najdokonalejším prostriedkom spásy. A pretože oslobodenie možno dosiahnuť už v tomto živote, musí sa telo udržiavať v čo najdokonalejšom stave. K tomuto cieľu má slúžiť hatajoga, ktorá umožní premeniť ľudské telo v „božské“. Pritom telo, ktoré jogíni postupne vytvárajú, podľa toho istým spôsobom zodpovedá telu „bohočloveka“, ktorým sa však nechápe pripodobnenie sa bohočlovekovi Ježišovi Kristovi. Texty hovoria, že ak jogín praktizuje hatajogu, neexistuje hriech ani zločin, ktorý by nemohol byť zmazaný. K tomu napomáhajú okrem iného aj dychové cvičenia zvané pránájáma, ktoré odstraňujú hriechy. Podobnú hodnotu majú aj asány, ktorých je podľa Ghérandasamhita 32. Niektorým asánam sa pripisuje podporný význam pre zdravie, iným až magická moc a sila zvíťaziť nad smrťou. V niektorých starých textoch o joge môžeme nájsť mnohé upozornenia o nebezpečiach jogy, konkrétne aj hatajogy. Predovšetkým to je riziko psychického narušenia pri vyprázdnení mysle. Človek, cvičiaci jogu sa môže cítiť pokojný. A to aj po skončení cvičenia. Ale pritom môže na ľudí reagovať podráždene, bez toho, aby si to uvedomoval, lebo jeho myseľ je akoby zastretá. A keď mu neskôr druhí povedia, aký bol, nechce im veriť. Mantry Súčasťou jogínskych cvičení bývajú už od prvých stretnutí mantry - formulky, ktoré má cvičiaci pravidelne opakovať. Mantru tvorí skupina hlások, slovo alebo veta, ktorá má údajne špecifický účinok na ľudský organizmus. Každá mantra má podľa jogínov svoj osobitný okruh pôsobenia. Jej neustálym opakovaním vznikajú špecifické odozvy v mysli, zmysloch a telesných funkciách človeka. Mantry sú väčšinou nepochopiteľné a čudné hlásky alebo slová, ktoré boli objavené počas meditácií - akási obdoba nezrozumiteľných zvukov, ktoré vydávajú šamani počas tranzu a ktorým sa pripisuje nadprirodzená moc. Pripomínajú dar Ducha Svätého - glosoláliu - modlitbu v jazykoch. Mantry sú akousi tajnou zasväcovacou rečou, ktorá počas meditácie odhaľuje svoje tajomstvá. Jeden z najväčších znalcov tibetského spôsobu života, T. Lobsang Rampa definuje mantru ako výraz, ktorý vedie človeka k očisteniu mysle a blahodárne vplýva na hĺbku myslenia. Podľa učenia jogínov, každá slabika mantry aktivizuje konkrétnu čakru alebo vyvoláva určitý stav vedomia. Niektorí autori prisudzujú každej čakre osobitnú mantru. Najčastejšou mantrou je „óm“. E. Tomáš napísal o nej rúhavé slová: „Zvuk óm je tzv. pranavou, ktorou vraj bol stvorený svet“ (TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s. 37). Nie menej známou je mantra: „Óm áh húm vadžra guru padma siddhi húm“, čo znamená: „Vyzývam Ťa, Vadžra Guru, Padmasambahva, daj nám cez svoje požehnanie obyčajné sidhi a aj to najvyšie“. Použitím tejto mantry by sme vraj mali získať múdru myseľ, ušľachtilé vlastnosti a súcit. V komentári k Tibetskej knihe mŕtvych sa píše: „Mystická slabika ÓM, ktorú často nachádzame v záhlaví tibetských kníh, prípadne ich častí, predstavuje zvolanie prisviedčajúceho (áno, tak je) alebo žiadajúceho (nech je! kiež je! budiž! staň sa!) obsahu so širokým symbolickým a rituálnym uplatnením, ktorému je pripisovaná veľká magická moc. Je odvodená zo sanskrtu, kde má tiež podobu AUM. V hinduistickej interpretácii tieto tri písmená reprezentujú trojicu hinduistických božstiev Višnu, Šivu a Brahmu, zatiaľ čo v budhistickej symbolike zastupujú Budhu, jeho učenie (dharma) a jeho stúpencov (sangha)“. Alebo na inom mieste: „Mantry sú magické formulky, ktorých sila spočíva predovšetkým v okultnej moci špecifických zvukov.“ V tantrickom budhizme mantra získava neobmedzenú moc vo chvíli, keď ju žiak alebo učeník prijme z úst svojho učiteľa – guru. Ak ju potom používa v zhode so stanovenými pravidlami, získava schopnosť dosiahnuť stav buddhu. Vraj mantra lókanátha môže očistiť aj od najväčších hriechov, alebo mantra ékadžata už vo chvíli prednášania ochraňuje od nebezpečia a dosahuje buddhovstvo. Dokonca aj úspech v láske alebo dosiahnuť najvyššie poznanie bez štúdia možno údajne získať používaním takýchto výrazov. Žiak musí však pred tým uskutočniť duchovnú očistu a počas recitovania sa sústrediť na každé slovíčko. Mircea Eliade napísal: „...každého boha a každý stupeň svätosti ovláda určitá bídžamantra, jeden „mystický zvuk“, ktorý je ich „semenom“, ich „oporou“, tj. ich samotným „životom“. Keď jogín túto bídžamantru opakuje podľa pravidiel, osvojuje si ich ontologickú podstatu a konkrétne a bezprostredne splýva s určitým bohom, stavom svätosti atď. Niekedy sa stáva, že sa celá metafyzika sústreďuje do jedinej mantry..., lebo celý vesmír so všetkými bohmi, úrovňami a spôsobmi bytia sa prejavuje v určitom počte mantier... Mantra je „symbolom“... je súčasne symbolizovanou „skutočnosťou“ aj symbolizujúcim znakom... Keď tantrik pracuje s nejakým „symbolom“, „prebúdza“ jemu zodpovedajúce sily na všetkých úrovniach bytia.“ (ELIADE M., Jóga, nesmrtelnost a svoboda , s. 167) My vieme, že vzývanie a uctievanie pohanských božstiev je pre kresťana modloslužbou a prehrešením sa proti Prvému božiemu prikázaniu: „Nebudeš mať iných bohov, aby si sa im klaňal“. A práve toto je najväčším nebezpečenstvom ich používania vrámci hatajogy, tak veľmi propagovanej na Slovensku. *Postoj Cirkvi* Prvé upozornenie na nebezpečenstvá spoločností, šíriacich jogu a deštruktívne meditácie, vydali biskupi Slovenska v pastierskom liste v decembri 1990. Osobitný pastiersky list venovaný joge sa čítal začiatkom júla 2001. Uvádzam z neho: „Cvičenie jogy vedie k duchovnosti, ktorá je zameraná na samého seba. Základom kresťanstva je však duchovnosť, ktorá má smerovať k druhým ľuďom. Aby sme ešte lepšie pochopili, čo je joga a aké sú jej výsledky, pozrime sa do Indie, do jej kolísky. Ako je možné, že tam po uliciach ležia deti i starci pri smetných košoch a nikto si ich nevšíma?! Je to možné preto, lebo pod vplyvom hinduizmu žije každý sám pre seba. Ako je možné, že tam musí prísť Matka Terézia, aby zbierala tých, ktorí sú odkopnutí týmto štýlom života?! Je to možné preto, lebo hlavnou myšlienkou kresťanstva je žiť pre druhých, obetovať sa za druhých.“ 1 Na prvý pohľad sa zdá, že joga patrí do oblasti športu, telesnej výchovy, relaxácie, prípadne medicíny a psychológie. No žiaľ, nie je to tak. V knihe autora systému Joga v dennom živote Svámí Mahéšvaránandu pod názvom India plná farieb sa píše: „Joga neznamená len pohýbať plecom hore a dole, stáť na hlave, zatvárať nosnú dierku a nadychovať sa a vydychovať… Joga je nad náboženstvom, je otcom všetkých náboženstiev“. 2 Joga nevznikla preto, aby si ľudia oddýchli alebo sa uvoľnili, ale vznikla ako náboženský systém hinduistov, aby sa mohli spojiť so svojimi božstvami. Znie veľmi trápne, ak niekto tvrdí, že joga nemá s duchovnom nič spoločné. Ukazuje sa, že cieľom šírenia jogy v západnom svete je okrem iného aj to, aby nahradila kresťanskú modlitbu a osobný vzťah k živému a Jedinému Bohu, a tak nenápadne infiltrovala nekresťanské náboženské myslenie Východu. Na začiatku sa síce predstavuje ako doplňujúci prvok kresťanstva, ktorý ho obohacuje, ale postupne jogínske cvičenia a meditácie zaberajú čoraz viac času, ktorý pôvodne patril Bohu a osobnej modlitbe. Namiesto toho sa na prvé miesto dostáva zbožštené ego, tajomné sily, ktoré v nás pôsobia a v neposlednej miere aj guru, či učiteľ, ktorý hrá úlohu proroka až boha. Panteizmus v joge V joge chýba pojem osobného Boha. Keď už, tak boh je tvoje vnútorné Ja, tvoja pravá podstata. Na ukážku uvediem jeden citát: „Vesmír je bytím a bytie je Bohom vo svojej podstate. Vedome sa s ním spojiť a zažiť tento stav znamená realizáciu pravdy… Bytie a vedomé Ja je univerzálne, pretože Boh, ktorý je práve týmto bytím všetkého, je univerzálny. Takže, keď sa zjednotíme s týmto univerzálnym bytím, zjednotíme sa aj s celým vesmírom, ktorý je vo svojej podstate čistým bytím.“ 3 Takéto a podobné tvrdenia sú jasným panteizmom, ktorý katolícka Cirkev jednoznačne zavrhla ako blud. Panteistické učenie vychádza z toho, že Boh a svet sú určitým spôsobom totožné. Panteizmus takto stiera rozdiel medzi stvoriteľom a človekom. *Joga a reinkarnácia* Joga by bez konceptu karmy a prevteľovania nemala zmysel, pretože je metódou, prostredníctvom ktorej sa chce človek vymaniť z domnelého nekonečne sa opakujúceho kolobehu prevteľovaní a zjednotiť sa s neosobným kozmickým božstvom. Je to náhrada cesty k spáse. M. Elidade napísal: „Konečným cieľom indického mudrca nie je dosiahnuť pravdu, ale oslobodiť sa, nadobudnúť absolútnu slobodu…“ 4 Guru Šankara povedal, že zavrhnutie objektívnej skutočnosti (svojho nepravého ja, ega - pozn. autora) „je cestou k vykúpeniu“. 5 My vieme, kto je jedinou cestou k vykúpeniu: Ježiš, ktorý zomrel, vstal z mŕtvych a zaplatil dlh za naše hriechy. Iba v ňom máme večný život, ako hovorí apoštol Pavol: Je určené, že „človek raz zomrie a potom bude súd“ (Heb 9, 27). V gréckom texte je pri slove raz použitý výraz nepripúšťajúci výnimku: „hapax“, čo doslovne znamená „iba jediný raz“. Dokument o kresťanskej meditácii V roku 1989 Kongregácia pre vieroučné otázky vydala List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie . Píše sa v ňom: „Ľudská skúsenosť dokazuje, že poloha a postoj tela vplývajú aj na sústredenie a dispozície ducha“. 6 Myslím si, že je to dosť jasné vyjadrenie, ktoré môžeme aplikovať aj na hatajogu. Joga vznikla na náboženskom podklade a hoci by sme ju cvičili iba ako telesnú zostavu polôh a pozícií, stále bude mať vplyv na dispozíciu ducha. A ešte viac preto, že niektoré postoje jogy už samy osebe nesú náboženské posolstvo: vyjadrujú postoje odovzdanosti, otvorenosti, prijímania, úcty, poklony alebo dokonca symbolizujú božstvá hinduizmu. Dokument vymenúva viacero rizík používania symboliky telesných postojov v kresťanskej modlitbe: „Keď sa symbolizmus chápe nevhodne a nesprávne, môže sa stať dokonca idolom, a tým aj prekážkou pre pozdvihnutie ducha k Bohu. V oblasti modlitby je ešte ťažšie prežívať celú skutočnosť vlastného tela ako symbolu: môže sa to zvrhnúť na kult tela a viesť k tomu, že sa všetky jeho pocity neprávom stotožňujú s duchovnými skúsenosťami. Niektoré fyzické cvičenia vytvárajú automaticky pocity pokoja a uvoľnenia, pocity uspokojenia, ba azda priam javy svetla a tepla, ktoré sa podobajú duchovnému stavu blaha. Považovať ich však za pravú útechu Ducha Svätého bolo by úplne mylným chápaním duchovného napredovania. Pripisovať im symbolický význam, typický pre mystickú skúsenosť, keď jej nezodpovedá morálny postoj dotyčného, by znamenalo určitý druh mentálnej schizofrénie, ktorý môže viesť dokonca k psychickým poruchám a niekedy i k morálnym úchylkám.“ 7 V joge ide o vyprázdnenie mysle, o odpútanie sa od vonkajšieho a zmyslového sveta a ponorenie sa do iného, vnútorného sveta. Sv. Terézia od Ježiša raz povedala, že „samotná snaha na nič nemyslieť, zobudí rozum, aby myslel veľa“ a že úsilie nechať stranou Kristovo tajomstvo je v kresťanskej meditácii vždy určitým druhom „zrady“. 8 V tejto súvislosti je v dokumente spomenutý výrok sv. Augustína: „Ak chceš nájsť Boha, zanechaj vonkajší svet. Avšak nezostávaj v sebe, ale prevýš seba, lebo ty nie si Boh; On je hlbší a väčší než ty.“ 9 Dokument ďalej pokračuje: „Pri dnešnom rozšírení orientálnych metód rozjímania v kresťanskom svete a v cirkevných spoločenstvách, znova sa nachádzame pred naliehavým obnoveným pokusom, nie bez rizika a omylov, spájať kresťanskú meditáciu s nekresťanskou. ...niektoré sa pokúšajú sa vytvoriť rozličnými technikami duchovné zážitky podobné tým, o ktorých sa hovorí v spisoch určitých katolíckych mystikov, ďalšie sa zasa neboja klásť to absolútno bez obrazov a pojmov, ktoré je vlastné budhistickej teórii, na samú úroveň Božieho majestátu, zjaveného v Kristovi... popierajúc, že veci sveta môžu byť stopou, ktorá odkazuje na Božiu nekonečnosť. Preto navrhujú, aby sa upustilo nielen od rozjímania o spásonosných dielach, ktoré Boh Starej a Novej Zmluvy uskutočnil v priebehu dejín, ale aj od samej idey jedného a trojjediného Boha, ktorý je Láska, v prospech ponorenia sa do „neurčitej priepasti božstva.“ 10 Nám, ľuďom žijúcim v západnej kultúre je najbližšia naša vlastná skúsenosť a spôsoby modlitby, ktorú nám odovzdali svätci v priebehu dejín bez používania cudzích prvkov. Dokument zdôrazňuje, že priblíženie k Bohu sa „nezakladá na žiadnej technike v úzkom zmysle slova. To by odporovalo duchu detinstva, požadovanému evanjeliom. Pravá kresťanská mystika nemá nič spoločné s technikou: je vždy Božím darom, ktorého sa obdarený cíti nehodným“. 11 A preto nie je potrebné obzerať sa inde, keď vo vlastnej cirkvi máme všetko, čo potrebujeme k dosiahnutiu zjednotenia s Bohom. Mnohí poznajú takmer naspamäť učenie nekresťanských učiteľov a mudrcov, ale nepoznajú bezpečné chodníky, ktorými prešli tisíce kresťanských svätcov a mystikov a spôsoby modlitby, rozjímania a meditácie, ktoré sú už po stáročia kresťanstvu vlastné. Sv. Otec pápež Ján Pavol II. v knihe Prekročiť prah nádeje napísal: „Karmelitánska mystika sa začína v bode, kde sa končia Budhove úvahy a jeho smernice pre duchovný život… Preto si myslím, že nie je zbytočné vystríhať tých kresťanov, ktorí sa s nadšením otvárajú niektorým ponukám vychádzajúcim z náboženských tradícií Ďalekého východu, týkajúcich sa napríklad techník a metód meditácie a askézy. V niektorých prostrediach sa to stalo akousi nekriticky prijímanou módou. Treba najprv dobre poznať vlastné duchovné dedičstvo a zamyslieť sa, či je správne ľahkomyseľne ho zahadzovať“. 12 1Pastiersky list biskupov Slovenska k otázke jogy na školách , cit. v Katolícke noviny 28 (2001), SSV, Trnava, s. 2-3. 2LOJDA M., Pozadie projektu jogy v Katolícke noviny 50 (2000), SSV, Trnava, s. 22. 3 TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s. 40-41. 4 E liade M., Joga, nesmrteľnosť a sloboda , Argo 1999, s. 20. 5 TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s. 6 KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, SÚSCM, Rím 1990, s. 24. 7 KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, SÚSCM, Rím 1990, s. 26-27. 8 Pozri: TERÉZIA OD JEŽIŠA, Vida, 12, 5 a 22, 1-5, Tamže, s. 12. 9 AUGUSTINUS, Ennarationes in Psalmos , XLI, 8, PL 36, s. 469, cit. v KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, s. 19. 10 Tamže, s. 13-14. 11 KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, čl. 23, s. 22. 12 JÁN PAVOL II., Prekročiť prah nádeje, Nové mesto, Bratislava 1995, s. 92-93.


Nezodpovedané odpovede a ďalšie otázky budú pridané neskôr. pcero <admin>

Archív Okultizmu 22.9.07 Okultizmu 25.7.07 Okultizmu 25.6.07