27.03.09 Rodové zaťaženia a východisko z nich
Predstavte si, že ste vodičom nákladného auta v nejakom podniku, kde ste sa zamestnali. Keď idete na aute po rovine ešte to ide. Možno sa vám zdá, že auto ide celkom dobre. Snáď trochu viac vrčí, ako by malo. Ale keď prídete do kopca, ide to veľmi ťažko. Rýchlosť musíte preradiť na ten najnižší stupeň, ba miestami sa zdá, že to auto nevytiahne. Auto hučí, voda v chladiči sa zohrieva, ale výkon nikde nebadať. Pozriete sa von oknom a okolo vás obiehajú vodiči na podobných autách, ktoré celkom ľahko zvládajú kopce, kde sa vaše auto trápi.
Múdry šofér v takomto prípade zastaví a skontroluje auto. Ale nič zvláštne nebadáte. Tu vám okoloidúci šoféri ukazujú niečo na aute. Vyleziete naň a s prekvapením zistíte, že auto je takmer až po bočnice naložené mokrým pieskom, ktorý nevysypal šofér z predošlej zmeny a ktorý nebolo zdola vidieť.
Ja viem, väčšina z vás nie ste šoférmi takéhoto auta a podobná situácia sa vám nikdy nestane. Ale ja hovorím o živote a jeho ťarchách. A tam niečo podobné zažívame. Viete, nie všetci, ktorí sa narodíme, máme úplne rovnakú štartovaciu čiaru. Niektorí ľudia pozorujú, že aj keď robia v živote dobré veci, podobne ako ostatní v ich okolí, predsa to nejde rovnako. Cítia, že v ich živote existujú akési ohromné brzdy, neznáme ťarchy, aj napriek všetkým dobrým snahám. A to nehovorím nejakých malých problémikoch. Hovorím o ťarchách, ktoré človek vníma až ako niečo nenormálne, a ktoré sú tu akosi stále. Že v situáciách, ktoré druhí hravo zvládajú, ja nepochopiteľne nevládzem, trápim sa, ba prehrávam. A nie som si vedomý, že by som urobil niečo horšie ako tí okolo mňa.
A o tom, že takéto situácie existujú, nám hovorí aj dnešné Božie slovo. A našťastie ono nielenže odhaľuje, prečo to tak je, ale aj ukazuje, ako ten náklad ťarchy vyklopiť a stať sa od neho slobodným. Drahí bratia a sestry. Dnes vám chcem niečo povedať o téme, o ktorej vám snáď ešte nikto nehovoril a to sú tzv. rodové zaťaženia.
Vieme, že existujú. Ako sa prejavujú? Neustále zlé vzťahy v rodine i u najbližších príbuzných, aj pri všetkej dobrej snahe o zmierenie a o lásku. Výskyt závažných chorôb aj po niekoľko pokolení, ktoré nejde nijako vyliečiť. Opakované samovraždy alebo záhadné úmrtia v rodine. Trvalý neúspech v práci a s financiami u viacerých členov rodiny aj po viac generácií. Opakované psychické problémy v rodine. Dlhoročné série rôznych nešťastí v rodine. Alebo trvalé nutkania k zlu a hriechom, ktoré dotyčný vôbec nevyhľadáva a sám od seba ich nechce páchať. A sú aj ďalšie príznaky.
Prečo to tak u jedného je a u druhého nie? V dnešnom čítaní sme mohli počuť niekoľko zaujímavých viet, ktorá do takýchto situácií vrhajú svetlo. Boh povedal: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy“ (Ex 20, 3-6).
Jednoducho sú niektoré zlá a hriechy, ktoré sú tak veľké, že zaťažia rod až po niekoľko pokolení. Ktoré sú to?
- Hriechy proti viere v Boha: rúhania voči Bohu, nenávisť Boha, ničenie krížov a posvätných vecí, znesvätenie Sviatosti Oltárnej, znesvätenie kostola, nedele a prikázaných sviatkov, vážne ublíženia voči božím služobníkom – kňazom a rehoľníkom.
- Vyznávanie filozofií, ktoré ničia kresťanstvo alebo šíria nenávisť: bojový ateizmus, marxizmus, slobodomurárstvo ale aj rasizmus a nacizmus.
- Výrazné hriechy proti životu a láske: vražda, úmyselné potraty, vážne ublíženie na zdraví, utláčanie nevinných, chudobných a trpiacich, zneuctenie vlastných rodičov či starých rodičov alebo vážne ublíženie voči nim, nenávisť a dlhoročné hnevy, preklínanie a prianie zla, veľké ublíženie na cti druhého, falošné svedectvá a krivé obvinenia, vážne prehrešenia proti ľudskej sexualite, veľké ublíženie na majetku, veľké krádeže a podvody, nespravodlivo získaný majetok.
- Hriechy v oblasti okultizmu: praktizovanie mágie, čarovanie, vyvolávanie duchov, veštenie, jasnovidectvo, porábanie, uctievanie satana, zmluva s diablom, liečenie pomocou mágie...
Drahí bratia a sestry. V biblických časoch bol jeden človek, ktorý žil v Babylónii. Pracoval ako čašník. Pôvod mal však v Izraeli. Od nejakých cestovateľov sa dozvedel o svojom národe takúto správu: „Pozostalci, ktorí pozostali zo zajatia, žijú tam v tej provincii vo veľkej sužobe a pohanení. Aj múr Jeruzalema je zborený a jeho brány sú vypálené ohňom“ (Neh 1, 3). To je obraz aj ruín nášho života.
Keď to Nehemiáš počul, sadol si, plakal, kvílil celé dni, postil sa a modlil sa k Bohu. A je zaujímavé, ako sa modlil. Hovoril: „Pane Bože... vyznávam hriechy izraelských synov, ktorými sa prehrešili proti tebe. Aj ja, aj dom môjho otca sme hrešili. Hrubo sme sa previnili proti tebe a nezachovali sme ani prikázania, ani ustanovenia, ani rozhodnutia, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi. Rozpamätaj sa na slovo, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi: "Ak sa dopustíte zlého, rozptýlim vás po národoch. Ale keď sa navrátite ku mne a keď zachováte moje prikázania a budete ich plniť, keby ste boli zahnaní aj na kraj neba, zhromaždím vás odtiaľ a privediem vás späť na miesto, ktoré som si zvolil, aby tam prebývalo moje meno“ (Neh 1, 6-9).
Ježiš prišiel jedného dňa do Jeruzalemského chrámu a našiel tam hrozný neporiadok. „Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ (Jn 2, 15-16).
Apoštol Pavol napísal: „A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?“ (1 Kor 6, 19). Preto povedal prvým kresťanom: „Neviete že trocha, kvasu prekvasí celé cesto? Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom“ (1 Kor 5, 6-7).
Čo sa stane, keď to urobíme? V Jeruzalemskom chráme po vyhnaní, tých, ktorí ho znesväcovali, nastal pokoj, ľudia sa mohli ľahko a bez prekážok modliť a nájsť odpočinutie a v chráme bolo viac miesta a času na Boha.
Rodové zaťaženia sú vlastne stavom kliatby, prekliatia, ktoré si naši predkovia zavinili a privolali vážnym porušovaním Desatora. „Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: "Prekliaty je každý, kto visí na dreve," aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha“ (Gal 3, 13-14).
Boh povedal už Mojžišovi a Izraelitom asi pred 3500 rokmi: „Hľa, dnes vám predkladám požehnanie a kliatbu: požehnanie, ak budete poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré vám dnes ukladám, kliatbu, keď nebudete poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, odbočíte z cesty, ktorú vám dnes prikazujem, a pôjdete za inými bohmi, ktorých nepoznáte“ (Dt 11, 26-28). Od toho, ako sa ja aj teraz rozhodnem, závisí požehnanie mojich potomkov až do tisíceho pokolenia, alebo kliatba do tretieho až štvrtého pokolenia. |
|
27.03.09 Kliadba
Milá čitateľka, som rád, že svojou otázkou otvárate citlivú tému, v ktorej majú neraz aj kresťania dosť nejasností. To potom ústi do nesprávnych názorov a postojov. Najprv si ozrejmime, čo je to kliatba. Je to stav, v ktorom človek prežíva výrazný a trvalý nedostatok Božieho požehnania. Vníma ho ako sériu opakujúcich sa nešťastných udalostí (napr. nehôd, úmrtí, zdravotných komplikácií, ktoré nemožno diagnostikovať) alebo dlhodobý neúspech (v jednej alebo vo viacerých oblastiach), a to aj napriek všetkým dobrým snahám.
Príčiny upadnutia do takéhoto stavu môžeme rozdeliť do dvoch skupín: na vonkajšie a vnútorné. Kliatbu zvonka môže spôsobiť iný človek, ktorý na našu adresu vysloví zlorečenie, preklínanie alebo urobí nejaký symbolický úkon, ktorý jeho zlý úmysel vyjadruje. Niekedy sa hovorí aj o tzv. urieknutí pohľadom. Samotný nepríjemný pohľad však nemôže spôsobiť kliatbu. Podstatný je zlý úmysel človeka, ktorý praje zlo.
Lenže kliatba „zvonka“ vôbec nemusí účinkovať, ak nie sme pre ňu otvorení. Najdôležitejšou ochranou je pre nás stav milosti posväcujúcej, ktorý získavame pri krste a pri sviatosti zmierenia. Ten sa ďalej posilňuje ostatnými sviatosťami, sväteninami, žehnaniami, modlitbou a skutkami lásky. Ale v prípadoch, keď kliatbu vysloví niekto, kto má nad nami autoritu (napríklad rodič, starý rodič, predstavený, kňaz), môže pôsobiť aj vtedy, keď sme v stave milosti posväcujúcej.
Kliatbu „zvnútra“ si spôsobujeme my sami zotrvávaním v ktoromkoľvek ťažkom hriechu a praktizovaním niečoho, čo je v ostrom rozpore s kresťanstvom. Do tejto skupiny patrí napr. pestovanie okultizmu, špiritizmu, veštenia, čarov, ďalej členstvo v slobodomurárskej lóži alebo v satanistickej skupine, a tiež vyznávanie filozofií ako je nacizmus, rasizmus, bojový ateizmus a podobne.
Našťastie v Ježišovi má východisko aj človek, ktorý z rôznych príčin upadol do kliatby. Božie slovo hovorí, že On sa na kríži „za nás stal kliatbou“ (Gal 3, 13), aby sme v Ňom získali požehnanie a milosť Ducha Svätého. On jediný dokáže zlomiť moc prekliatia. Ale aj z našej strany je potrebné urobiť niektoré nevyhnutné kroky. Vyslovenú kliatbu musíme odvolať a preťať v autorite Ježiša Krista. Ak bolo prekliatie späté s nejakými predmetmi, treba ich zničiť a spáliť. Ak sme si kliatbu spôsobili sami, musíme odstrániť jej príčiny a zmieriť sa s Bohom vo sviatosti zmierenia.
Veľmi by som chcel zdôrazniť, aby sme sa v tejto oblasti vyvarovali upodozrievania iných z preklínania, pokiaľ na to nemáme jasné dôkazy. Je to hriech proti láske, ktorý nás robí duchovne zraniteľnými. Takisto nehľadajme za každú cenu príčinu svojich nešťastí a problémov iba v druhých ľuďoch. Najčastejšie sa ukrýva v nás samých. Ďalej sa chráňme neuvážených a zlých slov v hneve a rozčúlení, či už na adresu iných alebo aj na seba samých. A napokon nepovažujme za dôsledok kliatby bežné problémy, ktoré sa striedavo s úspechmi vyskytujú vo väčšej alebo menšej miere u každého človeka.
Milá čitateľka, z Vášho krátkeho opisu vzťahu s mamou nie je možné usúdiť, či sa jedná o stav kliatby. Na to je potrebný osobný kontakt a podrobné skúmanie mnohých okolností. Odporúčam Vám obrátiť sa na kňaza vo Vašom okolí, ktorý by mal možnosť bližšie spoznať Vás i Vašu rodinu aj z viacerých zdrojov, a tak lepšie posúdiť, čo je v danej situácii potrebné urobiť. |
|
27.03.09 Hudba
Hudba môže mať trojaký pôvod alebo inšpiráciu: z prirodzeného talentu, od Boha alebo od diabla. Hranie a počúvanie hudby či piesní od Boha otvára naše srdce i myseľ pre Boha. Preto sa hovorí, že kto spieva, dvakrát sa modlí. Hudba totiž otvára naše telo i city pre Božie veci, ktoré potom srdcom ľahšie prijímame. Ak prijímam hudbu, ktorú inšpiroval Duch Svätý, s ňou sa otváram aj pre Ducha Svätého a On mi prináša pokoj, lásku, poznanie alebo ľútosť nad mojimi hriechmi... jednoducho dobré veci. Keď však do svojej mysle, srdca, emócií i do tela (skrze uši) vpúšťam hudbu alebo piesne, ktoré inšpiroval pri vytvorení diabol, a on má teda na ňu autorské práva, on získava právomoc vstupovať do mojej mysle, emócií. Prečo? Lebo v nich má niečo, čo mu patrí a v tomto prípade je to jeho hudba. Ale môžu to byť aj veci súvisiace s okultizmom.
Nedá sa presne predvídať, čo spôsobí, ale jednoducho, človek, ktorý počúva ním inšpirovanú hudbu, má pootvorené dvierka pre neho. Nemôže ešte v tom človekovi bývať, čiže ešte ho nemôže posadnúť, ale môže tam vchádzať a vychádzať a pritom vždy niečo „pokazí“ alebo „ukradne“, čiže o niečo nás uberie. Môže to byť vnútorný pokoj, radosť, chuť žiť, láska, viera... atď. A tak človek začne viac prežívať napr. smútok a melancholiu, pochybnosti vo viere, nepokoj, strach, zvýšenú nervozitu a pod.
Sv. Pavol však píše: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22-23).
Na druhej strane píše: „Skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné“ (Gal 5, 19-21). |
|
20.08.08 Prosím Vás objasnite mi, prečo je autogénny tréning nebezpečný
V prvom rade chcem povedať, že nie všetko je v autogénnom tréningu zlé a škodlivé. Ale jestvujú vážne výhrady voči tejto metóde, ktoré ukazujú, že je ťažké oddeliť „pšenicu od kúkoľa“, aby sa dala ako celok použiť. Na základe toho ju považujem za škodlivú a nebezpečnú. Prístup, východiská a metódy pri riešení problémov sú tu úplne iné ako v kresťanstve. Výhrady sa pokúsim zhrnúť do niekoľkých bodov:
- Autogénny tréning sa odporúča aj v tých prípadoch, keď by sme na riešenie problémov potrebovali duchovné prostriedky, pomoc Boha, modlitby, sviatosti a tiež psychologickú, psychiatrickú alebo sociálnu pomoc.
- Autogénny tréning väčšinu problémov nerieši v koreňoch, ale vytvára ilúziu želanej skutočnosti - určitý druh sebaklamu, ktorý sa však v konfrontácii s realitou a pravdou ľahko rozbíja. Tým vzniká ešte väčšie riziko sklamania, beznádeje, depresie až zlomenia osobnosti.
- Autogénny tréning v podstate funguje na princípe, že 100 krát opakovaná lož sa stáva pravdou. Lenže dobrý cieľ sa nemôže dosahovať použitím zlých alebo nevhodných prostriedkov. Podľa evanjelia je lož hriechom. Napokon vieme, kto je "otcom lži".
- Autogénny tréning ponúka nedostatočné a zľahčené metódy riešenia problémov, ktoré sú na jednej strane príťažlivé, ale na druhej strane opomíňa účinné praktické spôsoby, ktoré sú pri riešení nevyhnutné.
- Pri autogénnom tréningu sa vlastne tvrdí, že riešenie všetkých osobných problémov máme ukryté v sebe, len to potrebujeme objaviť a spustiť mechanizmy „samoriešenia“. V takomto prístupe sa Boh sa potom dostáva na vedľajšiu koľaj a človek sa povyšuje sa do pozície, ktorá mu nepatrí. Stáva sa tak obeťou lákavého sebaklamu a nezdravého zvyšovania sebavedomia. Kresťanstvo jasne hovorí, že mnohé problémy človeka korenia v hriechu a v nedodržaní Božej vôle. Na ich vyriešenie človek potrebuje zásadný úkon pomoci zvonka – zo strany Boha ale aj zo strany spoločenstva.
- Autogénny tréning neraz vyvoláva zmeny vedomia a upadnutie do stavu hypnózy, o ktorého rizikovosti som už na stránke písal. Stručne poviem, že robí človeka hypersenzitívnym na všetky možné psychologické ale aj duchovné vplyvy, čo sa nedá bezpečne kontrolovať. Moderovaný autogénny tréning sa stáva v podstate hypnózou, ktorá má v prípade viacerých účastníkov cvičenia kolektívny charakter.
- Autogénnemu tréningu chyba pravdivá analýza stavu človeka, z ktorého treba pri akomkoľvek riešení vychádzať. Tým pádom sa ani nedá určiť správny postup riešenia a dobre mienené snahy sa tak môžu minúť cieľu. To môže vyvolať aj opačný efekt, čiže zhoršenie stavu. Bez pravdivej analýzy súčasného stavu človeka nie je možne začať žiaden trvalo úspešný proces zlepšenia. Ježiš povedal: „Pravda Vás vyslobodí.“ Autogénny tréning spočíva viac na sugesciách, čiže na umelo vytvorených alebo vytváraných ilúziách ako na pravde. A vieme, že účinnosť sugescií nie je trvalá, ale krátkodobá.
- Autogénny tréning sa v niektorých prípadoch prelína so Silvovou metódou. Človek sa na zvýšenie efektu autogénneho tréningu usiluje dostať do tzv. hladiny alfa. Niekedy sa používajú aj audio nahrávky so sugesciami. Stretol som sa napríklad s tým, že išlo na prvý pohľad o indiferentné sugescie ohľadom symboliky farieb. Pripisovali sa im vlastnosti a kvality (pozitívne i negatvne), ktoré vyvolávajú rôzne emócie. To môže do budúcnosti ovplyvniť rozhodovanie človeka najmä v súvislosti s reklamou vytvorením podvedomých predsudkov bez kritického uváženia.
- Autogénny tréning sa zdá byť užitočný pri ľahšom vytváraní tzv. automatizmov. Hrozí tu však riziko zmenšenia aktívnej racionálnej činnosti a pozornosti, čo je nebezpečné.
Aj keď sa človek niekedy prirovnáva k počítaču, nie je počítačom a vysoko ho prevyšuje. Určite ľudská psychika nefunguje tak, že autosugesciami vymažem negatívne sugescie, skúsenosti a poznanie získané v detstve, nahradím ich novými pozitívnymi a všetko bude v poriadku. Mnohé negativity človeka korenia v jeho vnútri. V kresťanstve sa dáva pri riešení problémov, ktoré sú predmetom Autogénneho tréningu, prednosť tzv. hagioterapii. Jej súčasťou je spoznávanie pravdy o sebe, poznanie, že Boh ma miluje takého, aký som, sebaprijatie, prijatie vnútorného uzdravenia mocou Božej lásky, odpustenie (sebe, ľudom i Bohu), zmierenie, náprava škôd, zmena zmýšľania a spoznanie Božieho plánu. Tento prístup považujem za seriózny a jeho účinky sú trvalejšie na rozdiel od nestálych ilúzií autosugescie. |
|