|
|
![]() 1/3 |
|
|
|
![]() Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem. Lk 2:4n |
|
| Dievčatko sa pýta mamičky: 'Mami, ako začalo ľudstvo?' Matka odpovedá: 'Boh stvoril Adama a Evu, narodili sa im deti a to bol začiatok ľudstva.' Dva dni nato dievčatko sa pýta otca tu istú otázku: 'Ako začalo ľudstvo?' Otec odpovedá: 'Pred mnohými rokmi sa z opíc postupne vyvinuli ľudia a tak začalo ľudstvo.' Dievčatko celé zmätené s odpoveďami matky a otca znova sa vráti k matke a hovorí: 'Mami, ty si mi povedala, že ľudstvo vzniklo pomocou Boha, ktorý stvoril Adama a Evu, otec mi povedal, že vzniklo z opíc?' Matka odpovedá: 'Nuž moja drahá, je to veľmi jednoduché. Ja som Ti povedala, ako vznikla rodina z mojej strany, otec ti povedal, ako vznikla jeho rodina... |
|
![]() Čert nikdy nespí |
|
![]() Ty si nedostala môj mail? |
|
![]() „sestry v akcii“ |
|
| Adam a Eva sa rozprávajú v raji: - Adam, povedz, miluješ ma? - No a koho iného by som mal asi milovať?!? |
|
| Mladomanželia vyjdú po sobáši z kostola. Okoloidúci malí chlapci sa na seba zaškeria a jeden z nich povie: -"Vystrašíme ich? - Druhý kývne hlavou a obaja sa rozbehnú ženíchovi kričia: - "Ahoj oci...!" |
|
| Dvaja Eskimáci skoro ráno vstanú a vyrazia skrz zamrznutú pláň na lov mrožov. Idú dve hodiny, prídu k zamrznutému moru, vysekajú do ľadu veľkú prierubu, nachystajú návnadu a s pripravenými harpúnami čakajú. O hodinu mrož vykukne, oni ho zabijú a vytiahnú z vody. Chytia ho za chvost a ťahajú naspäť domov. Ide to ťažko, pretože je to proti srsti a mrož im naviac svojimi klami drhne o ľad. Keď takto idú tri hodiny a sú iba v polovici, stretnú misionára, ktorý je v Grónsku na misijných cestách. Ten ich chvíľu pozoruje a potom povie: "Bratia, prečo radšej nevezmete toho mroža za kly a neťaháte ho za ne? Veď by sa vám to ťahalo lepšie!" Potom pokračuje v chôdzi ďalej. Eskimáci na seba pozrú, pokrčia ramenami a skúsia to. A skutočne, mrož sa im ťahá fantasticky ľahko. Po hodine jeden z nich prehovorí: "Ty, to je fakt divné. Beloch. Cudzinec. Iba pár mesiacov čo tu je. A tak skvele nám poradil - ten mrož sa nám fakt ťahá lepšie." Ten druhý zavrtí hlavou a hovorí: "No, ja neviem, či nám poradil až tak dobre. Pozri, sme zase späť pri vysekanej diere..." |
|
| Svätý František ide s iným bratom po púšti, slnko páli, je teplo a voda žiadna. František hovorí: - Pane, Bože, ďakujem Ti za tento krásny deň, za toto krásne slnko a za to, že nám dávaš mať na tom všetkom účasť... Ten druhý brat si hovorí: - On snáď blázni, je teplo na zomretie a on za to ešte ďakuje... Večer prídu na okraj púšte a začne byť šialená zima. František hovorí: - Pane, Bože, ďakujem, že nám dávaš po teplom dni i chladivý večer. Brat nechápe: - Zuby sa mi trasú a on, blázon, sa raduje... V noci sa spustí dážd a František ďakuje: - Ďakujem, Bože, za požehnanú vodu z neba... Brat už je naozaj rozčúlený a hovorí si: - On nie je normálny! Veď sme premokli až po kožu! Ráno zase vyrazia, idú a v tú chvíľu nad nimi preletí vták a ... na Františka. František sa zarazí, celý ušpinený od oného... a brat sa škodoradostne díva a hovorí si: - To som zvedavý, či za toto taktiež bude ďakovať. A František hovorí: - Pane, Bože, ďakujem, že si nedal krídla kravám. |
|
| Pán farár hrá pred omšou s miništrantami karty a nestihne si pripraviť kázeň. Keď vyjde na ambónu, pýta sa veriacich: "Milí veriaci, viete o čom bude kázeň?" Veriaci prekvapene automaticky hovoria: "Áno." "Tak potom ani nemusím kázať." Na druhý deň sa opäť nestihne pripraviť a počas liturgie sa pýta: "Viete o čom bude kázeň?" Ľudia poučení predchádzajúcim dňom hovoria: "Nie, nevieme." "Dobre, tak aspoň nič nezabudnete," hovorí im na to kňaz. Na tretí deň sa už farníci zišli a vymysleli taktiku. Polovica kostola bude vrtieť hlavou - že nie a polovica pritakávať - že áno. Pán farár sa pýta: "Viete o čom budem kázať?" Ľudia reagujú, ako sa dohodli: polovica - že áno, druhá - že nie. Pán farár sa však nedá zaskočiť. Hovorí: "Tak tí, čo vedia, nech povedia tým, čo nevedia." |
|
| Prechádza sa dedko po kostole, pristaví sa pri soche dona Bosca a pýta sa ho: - Don Bosco, keď zomriem, čím budem na druhom svete? Don Bosco na to: - Budeš hrať futbal. Dedko oponuje: - Ale ja som v živote futbal nehral! - To nič, hovorí Don Bosco. Trénuj, o týždeň máš zápas. |
|
ďalej |
|
|
|
|